antik
Forum Replies Created
-
Pridávam pár fotografií z mája minulého roku…ešte “pred transformáciou hradu Kisnána na vesmírnu základňu” :D aj keď už vtedy stavba vykazovala mnohé “futuristické” prvky…
-
Zaujímavá a prehľadná stránka o dianí na českých pamiatkach:
-
Na zámku v Bučovicích sa chystá obnova manieristickej fontány, ktorá bola postavená v rokoch 1635 až 1637 podľa návrhu Giovanniho Giacoma Tencallu. Peniaze na obnovu (1 800 000 kč) venovala miestna firma. Takéto lokálpatriotské gesto je vzácna vec.
-
Ani Červenému kameňu sa nevyhli nevhodné postupy pri obnove jeho hmoty. Táto kaverna vypadla ešte minulý rok.
-
Holíčsky zámok má vlastne ešte štastie. Mesto ho má vo vlastníctve len 4 roky. Hneď od začiatku sa snažia získavať financie na obnovu zámku a postune sa tam aj realizujú záchranné práce. Snažia sa oživiť objekt rôznymi kultúrnymi akciami.
Na Slovensku je skôr bežné, že sa mesto, alebo obec nezvláda starať o pamiatku, ktorú vlastní, alebo tam o starostlivosť ani nie je záujem…
Holíč je v tomto smere pozitívny príklad pre ostatné mestá a obce. Tento rok sa do zreštaurovaných priestorov prízemia zámku presťahovalo Mestské múzeum. Zatiaľ teda aspoň malá časť interiéru ponúkne ilúziu zreštaurovanej pamiatky.
Teda nedá sa spoliehať, len aby pan božko dali…treba vždy ľudí,ktorí chápu regionálny či širší význam pamiatky a majú chuť robiť veci v jej prospech.
-
Strombus, fotka bola aj v textovom poli a tak bola vidiet dvakrát. Stačí iba “Prehľadávať” a “Nahrať” obrázok. Týmto spôsobom sa dá vložiť aj viac obrázkov po sebe.
-
Holíčsky zámok sa spamätáva z komunizmu.Vo vonkajšej priekope sa korčuľujú deti, v lete sa tu turisti prevážajú na loďkách. Benátske zrkadlá v Čínskej sále a vybúrané okienka do kaplnky, cez ktoré premietali študentom budovateľské filmy na oltár. Aj taký je zámok v Holíči.
Čítajte viac: http://zahorie.sme.sk/c/5789419/holicsky-zamok-sa-spamatava-z-komunizmu.html#ixzz1GI4SrNkN
-
Fajn článok nielen o zbúranej neologickej synagóge, ale…odporúčam do pozornosti nasledujúci citát:
Vždy existuje iná možnosť…
Čo sa týka zásahov do centra mesta (tentokrát všeobecne) stačí porovnať staré pohľadnice a fotografie a stav centra po socialistickom hospodárení…
Osobne pokladám frekventovanú cestu, ktorá rozdeľuje podhradie a centrum s Dómom sv. Martina za jednu z najnevkusnejších úprav hlavného mesta. -
Mať na starosti historickú pamiatku, akou je kaštieľ či zámok, nie je med lízať. Tieto stavby sú síce pekné, ale aj staré. Zaslúžia si obdiv, no vyžadujú si veľa peňazí. Ešte ťažšie je prísť na to, ako ich komerčne využiť, aby si na seba zarobili.
http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-/cislo-/kastielebiznis-ci-ostara.html
-
Interiérové vybavenie kaštieľa bolo od roku 2006 postupne vyrabované. V dobách sfvu kaštieľ pravidelne navštevovali poprední akademickí umelci, medzi nimi napríklad aj Albín Brunovský. Umelci po sebe zanechali množstvo grafických listov, ktoré zdobili interiéry kaštieľa. Dnes je obrázok toho čo zostalo asi takýto:
Kaštieľ sa po vlne rabovania začína pasovať aj s inými, bytostnejšími problémami.
Dierou v poškodenej streche zateká voda priamo do kupoly kaplnky.
Tento stav sa stále zhoršuje, čo je jasne vidieť i z pohľadu interiéru.
V prípade Moravanského kaštieľa by som si prial, aby význam slova renesancia naplnil svoj ideový obsah znovuzrodenia. -
Poznám viacero prípadov, kedy občiansky aktivista, správca pamiatky, niekedy aj štátny zamestnanec (tí bývajú najmenej spokojní) prechádza rôznymi etapami nespokojnosti, niekedy až depresie a rezignovanosti. Našťastie život nepostojí a nezamrzne na jednom mieste a z tejto šlamastiky často vytrhne niečo nové, čo prinesie nádejnú vlnu ďalšieho optimizmu a chuti isť ďalej. Veď človeka, ktorého bytostne napĺňa a teší záujem o kultúrne dedičstvo, neskutočne motivuje (pýta sa sem slovo “nakopne”) každý nový detail objavený v prameňoch, alebo zistený archeológiou atď. Myslím, že “ideálny” pamiatkar by mal mať v sebe tento bytostný záujem.
Po prečítaní zmienenej publikácie, som zatúžil navštíviť Šintavský hrad/kaštieľ a viem si teda predstaviť nadšenie niekoho, kto mal možnosť hodnotiť výsledky archeológie z prvej ruky…
Nakoniec, nebolo by fajn, keby bolo viac ľudí, ktorí by robili niečo, čo ich napĺňa? Určite by sa to prejavilo aj v ich okolí. -
Na stránku Vodného hradu občas mrknem. Potešujúce, že sa rozbehli už aj konkrétne brigády. Mňa veľmi zaujalo aj to, že združenie vydáva kvalitné publikácie. Taký lokálpatriotizmus sa mi veľmi páči :smt023
Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Pútavým spôsobom oboznámi s dejinami hradu/kaštieľa a zároveň priblíži priebeh a výsledky archeologického výskumu…..100%
-
vidím, že táto diskusia je asi len pre takých veľkých odborníkov ako ty…
môj pohľad nie je “naivnučký” a pokiaľ nevieš prijať názor aj druhých ľudí, asi by si sa mal zahrabať do kníh niekde v kancli a robiť si čiarky, ktorá z pamiatok aj so svojou pamiatkovou hodnotou skončila ako kopa skál
škoda, že názor normálnych ľudí takých odborníkov ako si ty nezaujímaNa rozdiel od tvojej urazenej reakcie, som to ja nemyslel posmešne. Naivný pohľad na veci môže byť dokonca celkom milý. To že s tvojím názorom nesúhlasím neznamená, že ho neviem prijať. Chcel som tým hlavne povedať, že laická verejnosť často hodnotí akékoľvek úpravy na pamiatkach pozitívne, aj keby ich úprava bola dehonestujúca. Nemyslím, že by sa obnova pamiatkových objektov mala riadiť názorom širokej verejnosti. Potom by sa mohlo stať, že mnoho z nich by skončilo ako priemerné funkčné stavby bez pamiatkovej hodnoty s širokými možnosťami nevhodného využitia. Ako príklad môže poslúžiť práve Vígľaš, kde vznikne kongresové centrum a hlavne pri jeho “obnove” nemôže byť reč o šetrnom prístupe, alebo o tradičných technológiach. Pamiatka nemusí skončiť ako kopa skál, ako tvrdíš, dá sa pri jej obnove aplikovať citlivý prístup s použitím vhodných technológií. Prebudovať ale pamiatku na modernú stavbu s následným kontroverzným využitím je cesta, ktorá nás všetkých (či už to vnímame, chápeme, alebo nie) nenávratne pripravuje o kultúrne dedičstvo.
-
Milá Lucinka, vďaka za tvoj naivnučký pohľad…veď koniec koncov pamiatky sa nevhodným a brutálnym spôsobom “opravujú” práve pre ľudí, ktorým pamiatková hodnota nehovorí nič ani ako pojem a sú radi, že ďaľšia pamiatka je “pod strechou, pekne nanovo spravená, zachránená…hurá!”
-
Citácia od Miloša Mareka, ešte takto vytrhnutá z kontextu pôsobí naozaj hrôzostrašne. Násilné zaujatie Karpatskej kotliny Starými maďarmi, je stále viac spochybňované, aspoň tá jeho všetko zničujúca živelná podoba, ktora sa v dejepise vyučovala v dobách socialistických, je hádam dnes už prežitok. “Maďarskosť ” Arpádovskej dynastie je vzhľadom na ich zahraničnú sobášnu politiku veľmi diskutabilná. Na mnohé zažité predstavy o dobe vzniku Uhorského kráľovstva ponúka Uhorsko – Poľská kronika istý nadhľad. Kniha má podtitul: “Nedocenený prameň k dejinám strednej Európy”. Myslím, že to nie je prehnané tvrdenie.
Zaujímavý článok k tejto téme publikovaný v časopise História: