antik
Forum Replies Created
-
Ono sa v Bratislave našlo zopár oponentov, ktorí celkom vecne a s nadhľadom reagovali na prezentáciu obnovy Vígľašu. To neplatilo vždy pri protiargumentoch. Ale na situácií samej to vlastne nič nemení. Záleží vždy na konkrétnych ľuďoch ako sa budú pozerať na obnovu pamiatky a keď majú tu “moc”, tak ju obnovia podľa svojich predstáv.
-
Vlčik, celkom pekné prirovnanie s tými kráľovnami :smt029
Aj keď tá ostuda, ktorú na konferencií predviedol Súra, bola skôr trapným divadlom…
Veď čo na tom, že všetci vedia (aspoň z fotiek) ako sa devastuje významná pamiatka, keď kompetentní pred všetkými “odborne” vyhlásia, že všetko je v poriadku, nikto nič nedevastuje, oni sú iba ohovorení nejakými zlými neprajníkmi, ale veď zachraňujú kultúrne dedičstvo a pri každej operácií predsa tečie krv, odborný dohľad je na mieste prítomný vo dne v noci, len keď si na plastovú toitoiku skočí, tak snáď robotníci niečo málo zanedbajú…dieru v hradbe kázal vylámať už niekto pred nimi a čo si to vôbec kto dovoľuje kritizovať…Čo by sme ale chceli, hodnoty ktoré táto spoločnosť uznáva sú také aké sú, teda i v oblasti kultúrneho dedičstva ak niekto vytuší príležitosť pohodlnej obživy, ba i viac neváha…(videl som už rôznych špekulantov nielen na postoch štátnych zamestnancov, ale i v radoch občianskych aktivistov)…potom je logické, že občas sa niečo “neustriehne”, napr. kaštieľ v Bučanoch a Nebojsa, rozpredané na tehly, kaštieľ v Moravanoch, zastavený u slovinskej banky, Topoľčiansky hrad, ach(že mi to klávesnica vôbec ešte dovolí napísať), jeden z troch anjouovských kastelov Vígľaš, zničený modernými technológiami a funkčným nevkusom budúceho využitia.
Čo sa týka pánov Plačka a Durdíka, (k prvému sa vyjadrovať nechcem, pred x rokmi sme si na Cimburku nepadli do oka a je to obojstranné, ale nemyslím, že by bol schopný objektívne posudzovať konzerváciu torzálnej architektúry) tak Durdík prezentáciu o obnove Vígľašu okomentoval naozaj dôstojne a myslím, že jeho slová o pokore k hodnotám, ktoré tu zanechali naši predkovia vyzneli viac než trefne…škoda, že to už nepočuli kompetentní, ktorí obalení do svojho ega boli už dávno preč z prednáškovej sály
-
Banská Bystrica môže prísť o jednu zo svojich hodnotných pamiatok. Bárczyovský kaštieľ, ktorý je jedným zo štvorice radvanských kaštieľov, nezadržateľne chátra a jeho stav je kritický.
Čítajte viac: http://bystrica.sme.sk/c/5732755/kastiel-stale-nema-majitela-chatra.html#ixzz1C2ezyWuP
-
Uhorské kráľovstvo bol nádherný nadnárodný štátny útvar a nedá sa dnes história tohto kráľovstva rozdeliť na maďarskú a slovenskú. V stredoveku, nehrali národnostné otázky takú veľkú úlohu ako je tomu dnes, dokonca i v rannom novoveku bola dôležitejšia konfesia (vierovyznanie), než národnosť. Uhorskí králi boli kráľmi Slovákov, tak i Maďarov a ešte mnohých iných národností od Burgenlandu až po Balkán. To že si niekto klamlivo idealizuje a vypichuje iba momenty pred vznikom Uhorského kráľovstva (aj keď do roku 1018 bolo slovenské územie súčasťou Poľska), alebo spája slovenské dejiny, len s 19. storočím, poukazuje iba na malý prehľad v problematike. Zaráža ma, na čo všetko vedia byť „Moderní Slováci“ (tí, ktorí tak radi hovoria o „Starých Slovákoch“) hrdí a aký malý majú prehľad vo svojich dejinách.
Jeden postreh s ktorým sa chcem podeliť: Viackrát som navštívil Wawelskú katedrálu, kde je okrem poľských panovníkov pochovaná naša uhorská princezná Hedviga z rodu Anjouovcov, dcéra kráľa Ľudovíta I. Veľkého (poľská kráľovná Jadwiga). Pri jej hrobe boli vždy položené kvety a vence s poľskými, ale aj maďarskými trikolórami. Slovenská žiadna. To myslím dostatočne ilustruje ako si vieme uctiť osobnosti našich dejín. Nabudúce pôjdem do Krakowa s kvetmi.
-
Zaujímavá nielen téma, ale aj povedomie a názory diskutujúcich (či už v pozitívnom, alebo opačnom slova zmysle).
V prvom rade si treba uvedomiť, že narušenie archeologickej situácie je trestný čin. Chcelo by to istú osvetu a následnú dôslednosť (možno i exemplárnosť) kompetentných orgánov. Uvedomujem si, že je to moja predstava o ideálnom stave vecí, tak ďalej sa skúsim venovať skôr úvahe o osvete.
Viem, že od rôznych “kopajúcich anonymov” je ťažké chcieť pochopiť, že narušením archeologickej situácie následne archeológovia prichádzajú o možnosť odborne zdokumentovať lokalitu, že nielen nález je dôležitý, ale aj zdokumentovaná nálezová situácia. Zaráža ma skôr, aký malý majú prehľad v problematike napríklad niektorí novinári. Nie raz som sa stretol s článkom, kde je čitateľ priamo informovaný o presnom mieste a kde je čo možné objaviť už povrchovým zberom. Nedávno som sa dokonca stretol s článkom, kde nadpis nabádal “Hľadači pokladov navštívte xyxyxy” (z pochopiteľných dôvodov tu nepridám presne miesto a link). Takéto nepochopenie alebo znevažovanie významu nášho kultúrneho dedičstva mi príde trestuhodné. -
Či je Kostolec v žalostnom stave, záleží na uhle pohľadu, akým sa na toto miesto pozrieme. Je pravdou, že fantazijná, náznaková rekonštrukcia opevnenia sa pomaly rozpadáva. Myslím si ale, že táto “fantasy palisáda” nieje to najdôležitejšie čo robí z hradiska vyhľadávanú odpočinkovú lokalitu a ani mu nepridáva na pamiatkovej hodnote. Je to iluzívna náznaková “rekonštrukcia”, ktorá sa dá kedykoľvek opraviť, či nahradiť niečim reálnejším (napr. Havránok). Mne osobne pozvolná deštrukcia tohoto dreveného “plotu” príde v niečom dokonca estetická. Skôr pre široký okruh návštevníkov chýbajú kvalitné informačné tabule, ktoré by zhodnotili dejinný význam miesta od najstarších čias, až po novšie poznatky (že sa tu pochovávalo pravdepodobne až do 14.storočia, alebo, že sa tu opevnili na krátky čas bratríci atď.)
Čo sa týka využitia miesta, som rád, že je voľne prístupné a neuplatňuje sa tu žiadna forma komercie (viď porovnanie s anglickým Stonehenge). Naopak, množstvo ľudí si sem chodí oddýchnuť s deťmi, rôznymi formami relaxovať, či len tak chvíľu postáť na dejinnom mieste a rozhliadnuť sa po historickej krajine. Práve výhľad je úžasná autentická, vypovedajúca hodnota tohto miesta. Návštevník (pokiaľ by mu naznačili informačné tabule) si môže predstaviť “diaľnicu z 9.storočia”, ktorá spájala v tomto úseku Považie s Ponitrím. Pobedim, Bana, Marhát a pod ním Trhovičná lúka, kadiaľ sa komunikacia prehupla na nitriansku stranu…celý tento úsek je z Kostolca vidieť. Práve výhľad do historickej krajiny je to čo mi na mnohých hradiskách chýba (napr. Molpír)
Pre ilustráciu pridávam pár fotografií z tohto mnou často navštevovaného miesta :wink:
Výhľad z Kostolca je nádherný…
Hradisko Marhát v celej svojej kráse
Časť Považského Inovca s hradom Tematín
Púšťanie šarkanov patrí k obľúbeným aktivitám na Kostolci :smt023 -
Kaštiele – história v troskách
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1153&Itemid=89
-
Kaštieľ rozobraný na tehly
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2133&Itemid=89
-
Na opravu Topoľčianskeho hradu darovala štátna akciovka občianskemu združeniu, ktoré zastrešuje bratranec Roberta Fica, spolu takmer 260-tisíc eur
http://www.7plus.sk/plus7dni/zaujalo-nas/2010/10/vyvoleny.html
-
Bývalý piešťanský skvost hotel Slovan – súčasný stav :smt017
-
Zachráni vôbec niekto hotel Slovan?
-
Po včerajšej návšteve hradu musím smutne skonštatovať, že došlo k deštrukcií zbytku obvodovej hradby horného hradu.
jeseň 2009
23.10.2010 -
K Piešťanskej elektrárni mám jednu otázku. Čo sa stalo s pôvodným strojovým vybavením elektrárne? Ako dieťa ma fascinovala vôňa oleja, keď som nakukoval rozbitými okienkami do interiéru v ktorom sa nachádzali stroje, ktorým som vôbec nerozumel :smt017
Počíta sa s ich využitím v rámci múzea, alebo zmizli niekde v nenávratne?
Na moju otázku, som našiel odpoveď v Piešťanskom týždenníku :wink:
-
Na oživenie témy o Bratislave pridávam dve kolorované pohľadnice z mojej zbierky
“Krásavica na Dunaji” korunovaná hradom
Zničená socha Márie Terézie, dnes Námestie Ľudovíta Štúra -
Pohľadnica z obdobia prvej republiky pôsobí tajomne…žiaľ pri návšteve súčasnej Likavy som túto tajomosť márne hľadal
