antik
Forum Replies Created
-
Stará pohľadnica zo súkromnej zbierky
-
Pridávam tiež jeden archívny snímok zo súkromnej zbierky
-
Práve o to smutnejšie mi príde, že v celom Uhorskom kráľovstve vznikli takéto kráľovské stavby iba tri. Diósgyör je “zakonzervovaný” z môjho pohľadu nevkusne, ale aspoň je prezentovaný ako významná stavba. Aj keď ja osobne nepatrím k obdivovateľom turistických gýčov, akými sú múzeá voskových figurín a podobne.
Z tejto trojice Diósgyör, Zvolen, Vígľaš je práve posledný z nich stavbou, ktorú by som s trochou fantázie nazval “vidiecka kráľovská architektúra”. Účelnosť, pohodlie a potlačenie fortifikačných prvkov a to v období o niečo staršom ako stavby podobných kvalít budované za Václava IV. v susedných Čechách (Točník, Krakovec). Práve porovnanie starostlivosti a prezentácie Václavových hradov v Čechách ostro kontrastuje s využitím ojedinelého architektonického dedičstva u nás. -
Som rád, že som tento jeden z mála Anjouovských kastelov stihol navštíviť skôr, než započala jeho likvidácia ako pamiatky.
V súvislosti s dehonestáciou niektorých kultúrnych pamiatok v poslednom čase ma napadá takéto prirovnanie… :twisted: :evil: :twisted:Kedysi v rozprávkových dávnych časoch stačilo len čerta spomenúť a dohodu s ním uzatvoriť. Potom, či už to boli pán kráľ, alebo obyčajný smrteľník, zadali čertovi dielo vyhotoviť. Dielo vždy nadľudské, nemožné vyhotovenia, zvlášť za taký krátky čas. Veď doba realizácie bola vždy len jedna jediná noc. Čert sám a niekedy i s výdatnou pomocou svojich pekelných spolubratov hĺbil studne, prenášal skaly, staval hrady… Veď odmena bola veľká. Beda však keď kohút zakikiríkal, to sa čerti museli hromžiac a pľuvajúc oheň do pekla pobrať a len pekelný smrad po nich zostal.
Nepripomína vám to niečo? Myslím, že i dnes sme svedkami takých “čertovských” realizácií, kedy doba určená na zhotovenie diela je veľmi krátka na to, aby bol priestor na kvalitný archeologický výskum a o tradičnom remeselnom prevedení tiež nemôže byť ani reč. Žiaľ v týchto prípadoch neprichádza o dušu investor, ale sama “opravovaná” pamiatka.
-
Stratus, len slepy clovek by si mohol nechat “nakecat”, ze na Topolcianskom hrade je (nielen) po estetickej stranke vsetko v poriadku. Chapem tvoje zaujatie a obhajobu garanta archeologie s ktorym spolupracujes. To je bezna diplomacia. Vsak ziadne nove schody ani dlazbu som nevidel a tazko mi ktokolvek nahovori, ze prekryli novou vrstvou aj klenbu pivnicneho vstupu, ktora tam bola a naraz nie je. Tvoja ironia je vtipna…,ale komu venujem svoju dobrovolnu pracu si vyberiem sam. Ja sa osobne pohybujem v obcianskych iniciativach zameranych na zachranu torzalnej architektury od roku 1993, preto sa nad tvojou poslednou vetou mozem iba pousmiat…
-
To tato tema este niekoho bavi??? :D
Kazdy kto ma cosi proti Top.hradu ma moznost ozvat sa im a ist sa tam pozriet. Namiesto “kecov” tu zverejnovanych som tam siel a to hlavnou branou…nie ako fotograf co lezie cez ploty a neviem kade. Doprovod som mal garanta archeologie. Vsetko mi povysvetlovali. A myslim si, ze malo kto na slovensku pouziva vapennu maltu s 20rocnym hasenym vapnom. Je smutne, ze ostavame pri posuzdovani a odsudzovani na zaklade fotiek co niesu ani na polku obrazovky.
Mne osobne je fuk koho brat ci aka rodina to tam robi. Archeologia robena vyborne, metodik stavby Martin Bona o ktoreho praci vieme viacery co nieco skutocne na hradoch robime, ze nieje odflaknuta. Sef stavby je nabruseny chlap, co neda robotnikom vydychnut a zalezi mu na detailoch…svedci o tom 20 rocne vapno ktore maju od tajneho zdroja, ktoreho si strazia. Ak niekto kto sa na hradoch naozaj angazuje povie, ze aby im peniaze uz nedali sam na seba hadze bahno.
Chcel by som vidiet, ze keby ste boli investorom, ze by ste tam nedali pracu bratrancovi murarovi…. :)
Dolezity je vysledok… kedze VACSINA ludi niesu odbornici su radi, ze sa to robi a ich zaujem o hrady tak rastie. Alebo to nechceme? A pohorsovat sa nad vysledkami prace ktore vidime na par fotkach kde ledva rozozname lesenarsku trubku od poriska lopaty…to je to prave slovenske :D
Inak ja som uplny magor ja viem ale nedalo mi to sa nepozastavit nad Slovenskym kulturnym sportom – nepodlozena zavistliva ohovaracka :D
V prvom rade ma udivuje pisatelova istota, ze “archeologia je robena vyborne”. Som v archeologii laik, ale urcite nebude spravny postup urobit plosny vyskum a nasledne vytrhat povodne tehlove dlazby a schody. Mrzi ma, ze nemam fotky z mojej navstevy hradu niekedy na jar 2010, kedy tam tieto autenticke prvky boli odkryte. Mohol by som tak jednoducho demonstrovat devastacne archeologicke postupy pouzite na tomto hrade, porovnanim s fotkami, ktore som tu zverejnil. Teda bolo by asi zaujimave, keby sa spominany pan garant verejne obhajil. Ved hadam on ma nafoteny stav tesne po odkryti a nasledne po zniceni podlahovych krytin.
Co sa tyka kvality samotnych prac, tak 20 rocne vapno nie je zarukou kvality remeselneho prevedenia, ktore je v pripade Topolcianskeho hradu ubohe. Jedine, s cim v citovanom prispevku suhlasim je tvrdenie, ze “dolezity je vysledok” …ano, ale vysledok tejto realizacie je skor nocnou morou pre kazdeho cloveka, ktory spravne chape pojem “pamiatkova hodnota”.
Vyjadrenie svojho nazoru nie je nutne hadzanie bahna, ci uz na seba, alebo inych, tak ako tvrdi Stratus. Ze by to bolo to slovenske “podla seba sudim teba” :D
V pripade TO hradu nie je co zavidiet… vobec nie peniaze, ktore maju byt pouzite na dobru vec a v dosledku (nech uz je to sposobene cim kolvek) pamiatku pripravia o svoju vypovedajucu hodnotu a tym vlastne o jej dusu.
-
K Piešťanskej elektrárni mám jednu otázku. Čo sa stalo s pôvodným strojovým vybavením elektrárne? Ako dieťa ma fascinovala vôňa oleja, keď som nakukoval rozbitými okienkami do interiéru v ktorom sa nachádzali stroje, ktorým som vôbec nerozumel :smt017
Počíta sa s ich využitím v rámci múzea, alebo zmizli niekde v nenávratne?
-
Velmi zaujimavy clanok. Neodpustim si jeden postreh. V zavere clanku je mimo ine uvadzany portugalsky pristup. Pred rokmi, ked som v tejto juznej zemi studoval, som samozrejme obchadzal rozne pamiatky. Nepotesilo ma, ked som zistil, ze mnoho architektonicky vyznamnych pamiatok je premenenych na velmi drahe luxusne penziony takzvane “pousady” a neexistuje ina moznost ako ich navstivit, len sa tam za drahe peniaze ubytovat. Casto sa jedna o vyznamne objekty, ktorymi prechadzali dejiny. Osobne niesom zastancom takehoto kruto komercneho pristupu ku kulturnemu dedictstvu.
-
Tu je clanok, kde je mozne sa preklikat na dalsie priklady
Pred rokmi sa nam v spanielskej dedine Ayllon pokazilo auto a vdaka tomu som preskumal podrobne stavebne pamiatky tejto krasnej stredovekej dedinky. Okrem ineho tam stoji kostol premeneny na pohodlnu haciendu. S ludmi, ktori tam byvaju sa dalo dohodnut na prehliadke a bolo co obzerat. Zaujal ma bazen, ktory kopiroval presbyterium, ci jedalen v transepte. Skusim najst fotku a zavsit ju sem.
-
V suvislosti so zamkom Hof ma napada podobnost s moravskym zamkom Kunin. Ten bol tiez zniceny a za desat rokov sa podarilo na zamok vratit zivot a sustredit ohromne mnozstvo povodneho mobiliaru. Je to zasluha Phdr. Jaroslava Zezulcika, ktory je spravcom objektu. Naozaj velmi pozitivny priklad toho, ako sa moze uz zdevastovany objekt znovu zaskviet v plnej krase.
-
Predovsetkym som rad, ze fotky z miesta “tragedie” rozprudili diskusiu, ktora dufam bude pokracovat aj na inych miestach nez je toto forum. Len vymena nazorov moze navrhnut rozne riesenia do buducna. Naozaj suhlasim s nazorom, ze nemame az tolko hradov, aby sme si mohli povedat, ze tu sa to nepodarilo, nabuduce to skusime inak.
Myslim si, ze by bolo dobre a ucelne napisat spravu, ktora by riesila problemy rychleho prefinancovania prostriedkov. Tento elaborat, by mal napisat niekto kompetentny z KPU, pripadne by mohol obsahovat pohlad na vec od nasich prednych odbornikov na hradnu architekturu. Adresovany by mal byt ludom, ktori rozhoduju o pridelovani financnych prostriedkov z EU, ci norskych fondov.
Je to zatial len myslienka, ak vas nieco napadne v tejto suvislosti, tak sem stym ;) -
Aj z fotiek je jasné, že malta má veľký obsah cementu, ale percentuálne to neodhadnem. Čo hovoria pamiatkári? Neviem, v tlači sa rieši iba to, že je zatým Ficov bratranec, čo je vlastne nepodstatné. Keby to robil poriadne, tak nech ma aj tri hrady. To, že je to klientelizmus a stavanie si svojho budúceho “domínia”, je prasačina z ľudského hľadiska, ale to by mali riešiť iní. To čo sa tam deje v rámci stavebných prác nerieši nikto z kompetentných (aspoň som sa stým nestretol), tak sa na to snažím poukázať. Žiaľ, hradu už niet pomoci a dielo skazy sa neodvratne blíži k svojmu koncu. Už len obetonovaný hybrid bez duše bude pripomínať, že tam kedysi stál hrad.
-
Pár fotiek z prebiehajúcej devastácie hradu
“Archeológia”
Ešte v marci tu bola pôvodná klenba a dlažba…
dnes sú v tejto hromade
Odkryté omietky degradujú veľmi rýchlo
???
Brutalizmus bol v móde v 70tych a 80tych rokoch…
a jeho návrat v súčasnosti
“Zaručene tradičná technológia”
lepšie keď sa už zdržím komentára :stop: -
Mne osobne je jedno, ci je to Ficova rodina, alebo iny kulturny ignorant. Jadro problemu spociva v nesetrnej az brutalnej obnove hradu. Keby to bol len podvod a motalo by sa po hrade pat robotnikov, hradu by to len prospelo. Zial, nieje to tak. Robotnikov je tam cely regiment a muruju aj v zime a o citlivom pristupe k autenticite objektu sa vobec neda hovorit. V roku 2009 prebehol miestami plosny archeologicky vyzkum hradneho palaca. Sondy, ale aj cela cast palaca zostali nezakryte a po zime znacne zdevastovane. je tam nadherna povodna dlazba. Budu nasledovat fotky, ktore to vyjadria lepsie nez moje slova.
-
par nových fotiek z 31.5.2010
ako z novín vystrihnuté…
pri dôkladnejšom pohľade vidieť degradáciu materiálu za nevhodne vyškárovanou stenou
Holíč býval letným cisárskym sídlom, dnes by sa aj ekonomicky nadaný František Lotrinský musel obracať, aby mu vrátil niekdajšiu slávu
bez komentara…
nárožie sa zmenšuje, cement zostáva
kasematy
chodba spájajúca vnútornú priekopu s vonkajším opevnením
ohrozena statika
toto nieje pôvodné delo, ale kus potrubia :)