antik
Forum Replies Created
-
Hrad Hartenberg postupne vstáva z trosiek…
-
V podzemných chodbách kláštora v Mariánskej Čeľadi vraj mizli aj mladé dievčatá
-
Viete aké hradné skvosty ukrývali miesta za socializmu neprístupné?
Vyššie som sa zmienil o hrade Cimburku u Koryčan, ako o skvostnom reprezentatovi luxemburskej hradnej architektúry. Keby som ale mal na pomyselné prvé miesto postaviť nejaký objekt s touto charakteristikou, bol by ním Nový Hrádek u Lukova (nad Dyjí). Pamätám si ako som sa o ňom v nejakom socialistickom turistickom sprievodcovi dočítal, že z hradu zvýšili iba valy a priekopy, ktoré sú reliktom nevýznamného stredovekého objektu. Nuž pekné zvyšky. Fascinuje ma jeho atmosféra nepoznačená “algidou”. Je to vskutku stavba hodná obdivu, ktorá vo svojej torzálnej podobe ponúka atmosféru práve objavenej ruiny…”čerešnička na luxemburskej torte”
-
Muž zatajil nález stříbrného pokladu, jeho i sběratele stíhá policie
-
Zase jedna skvelá téma. Mažiare som vždy obdivoval ako pekné a hlavne praktické predmety. Tieto dva kúsky sú stále používané.
-
Olomoucká pevnost Tafelberg se dočká opravy, příští rok přivítá první zájemce
-
Balneologické múzeum predstaví Indický denník
PIEŠŤANY 21. marca (SITA) – Pri príležitosti mesiaca knihy pripravilo Balneologické múzeum v Piešťanoch rozprávanie o knihe Indický denník – spomienky z Indie od Viery Lubošinskej. Uskutoční sa v sobotu 23. marca o 16:00 v hlavnej expozícii múzea, spojené bude s premietaním fotografií z ciest po Indii. Agentúru SITA informoval riaditeľa Balneologického múzea Vladimír Krupa.
Indický denník je unikátny cestopis z rokov 1938 -1945. V rokoch 1934 a 1937 bol v Piešťanoch na liečení naváb indického štátu Bhópál, ktorý bol v hoteli Thermia Palace taký spokojný, že jeho riaditeľovi Marekovi Lubošinskému ponúkol prácu na svojom kniežacom dvore. Na vládcovom dvore strávili manželia Marek a Viera Lubošinskí celé obdobie 2. svetovej vojny. Viera bola natoľko uchvátená indickou realitou, že začala písať “denník”. Nejde o klasický denník, je to kniha opisujúca veselé i smutné zážitky, cestovanie po krajine, prírodu i pamiatky. Manželia Lubošinskí ako zamestnanci navába strávili väčšinu času na bhópálskom dvore ale v období letných horúčav cestovali do Belasých hôr či Himalájí. Popri povinnostiach sa im niekedy podarilo nájsť si čas a voľne cestovať. Viera však vo svojom “denníku” podáva popri opisoch a dojmoch z ciest aj unikátne popisy a zážitky zo života na kniežacom dvore. Dokument je o to cennejší, že zachytáva zlomový vývoj posledných rokov britskej nadvlády v Indii i úpadok často ešte absolutistickej moci indických vládcov. A to všetko z pohľadu života na kniežacom dvore. Autorka v diele autenticky opisuje vzťahy na kniežacom dvore, intrigy, pretvárku, sebectvo a márnivosť, stojace v ostrom protiklade k životnej realite bežných ľudí. Počas svojho pobytu sa však nestretávala len s mahárádžmi či navábmi, ale i s ľuďmi z “druhej strany barikády”.
Balneologické múzeum má vo svojich zbierkach predmety, ktoré z pobytu v Indii priniesli manželia Lubošinskí.
-
Objev českých egyptologů odhaluje, jak se žilo v Africe, když Sahara nebyla ještě pouští
-
Letecká archeológia…
-
Výstava nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa bude 10. júla
NITRA 10. marca (SITA) – Výstava nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa bude 10. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade. Verejnosť na nej bude môcť vidieť nábytky staré 1 600 rokov, ktoré nemajú obdobu v celej Európe. Bude medzi nimi napríklad stôl, lehátko, drevené náradie a ďalšie súčasti vybavenia hrobky. Vystavené budú aj nádoby a šperky, ktoré unikli pozornosti dávnych vykrádačov hrobky. Návštevníci sa tiež zoznámia s dramatickým objavom nálezu a s metódami jeho trvalého uchovania pre budúcnosť.
Perličkou výstavy bude dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami. „Z jednej strany drevenej dosky sa hrala hra podobná dnešnej Dáme, z druhej strany Mlyn,“ vysvetlil archeológ Karol Pieta, ktorý výskum v Poprade viedol. Ako ďalej dodal, namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. Výstavu organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Podtatranské múzeum a Schleswig-holsteinische Landesmuseen Schleswig.
Hrobku „slovenského Tutanchamona“ vykopali archeológovia v Poprade – Matejovciach v roku 2006. Zhruba deväť ton materiálu, z ktorej veľkú časť tvorila samotná zrubová konštrukcia hrobky a drevený sarkofág, potom previezli do Schleswigu na severe Nemecka. Medzinárodný tím odborníkov tam nálezy reštauroval a konzervoval pod mikroskopmi v špičkových laboratóriách. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Na výstave verejnosť uvidí len časť nálezov. Zvyšná časť sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016. -
Nazvime to, že v 2007/2008 nastala istá stagnácia. Asi každý z nás, ktorí sme Cimburk rozbiehali, potreboval už zmenu. Prešli sme obdobím dlhodobých a zložitých majetkoprávnych vojen s Lesmi ČR a mestom, cez obdobie veľkých realizácií a workshopov… Bol to čas, kedy sa postupne obmieňal a obrodzoval team ľudí, ktorých hrad pripútal na viac ako jedno desaťročie.
Teda neprestali. Kontinuita existuje a hrad sa v rôznych detailoch mení a funguje. Keďže sa web neaktualizuje, dnes bremeno propagácie nesie facebooková skupina Klub přátel hradu Cimburk u Koryčan
-
Už som čítal tento článok. Fajn, akurát informácia, že severovýchodná bašta bola zrekonštruovaná pred dvoma rokmi je dosť zavádzajúca. Na už dlho neaktualizovanej oficiálnej stránke je chronológia priebehu prác podaná reálnejšie.
-
Piešřanská vináreň U Kominára
, alebo spomienky na “kominára”
-
Známy piešťanský barlolamač má osemdesiatku
PIEŠŤANY 9. marca (SITA) – Najznámejšia postava Piešťan má osemdesiatku. Bronzová socha muža, ktorý láme barlu, stojí na priečelí Kolonádového mosta od roku 1933. Barlolamač sa stal svetoznámym symbolom uzdravujúcej sily piešťanských kúpeľov. Socha je bezpochyby najviac fotografovaným objektom kúpeľného mesta. ,,Monumentálna bronzová socha barlolamača od sochára Roberta Kühmayera bola odliata do bronzu v roku 1933 firmou Barták v Prahe. Pred priečelím Kolonádového mosta v Piešťanoch bola osadená až po jeho otvorení,“ povedal znalec miestnej histórie, riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa. Barlolamač sa podľa neho dostal na svoje trvalé miesto niekedy v druhej polovici roku 1933, žiadna slávnosť sa však pravdepodobne vtedy nekonala. Presný dátum jej odhalenia preto nie je známy.
Lámač barlí bol však symbolom Piešťan už predtým, ako ho nájomca kúpeľov Ľudovít Winter dal odliať do bronzu. Už koncom 19. storočia Winter vedel, že kúpele potrebujú jednoduchý symbol uzdravenia. Keďže v tom čase šetril a nemohol si dovoliť renomovaného výtvarníka, oslovil v roku 1894 začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyera. ,,Poveril som ho, aby jedinou figúrou vyjadril uzdravenie. O niekoľko dní mi predložil skicu Lámača barlí. Ihneď som ju prijal a zahlásil obchodnej komore na patentovanie,“ píše vo svojich pamätiach Winter. Lámač barlí sa stal podľa neho senzáciou, mnohí sa ho snažili napodobniť. Postavičku dal zaregistrovať ako ochrannú známku piešťanských kúpeľov a jej ochranu si zabezpečoval súdnou cestou. Objavovala sa na plagátoch, propagačných materiáloch a ďalších tlačovinách podniku. Kým však bronzový barlolamač láme zdravotnú pomôcku v rukách, jeho predchodca lámal barlu cez koleno.