antik
Forum Replies Created
-
Blog Tomáša Dérera Umierajúca fabrika a genius loci
-
Škoda, že dnes sa stavajú miesto akvaduktov, už len akvaparky a auparky
-
Drevo bude v tomto roku mediálnou témou číslo jedna.
-
Krátky dokument v slovenskom jazyku o rímskych pamiatkach u nás
V angličtine o rímskych pamiaktach v Rakúsku, Maďarsku a Nemecku
-
Rekonštrukcia vzhľadu Katarínky v 18. storočí. Priamo z Benignusovho “youtubového” kanálu ;
-
Ako by nestačil celý falošný národný mýtus u nás. Češi pridávajú svoj podiel do mytologického hrnca. Tešme sa na nových “superhrdinov”. V hlavných úlohách Cyril & Metoděj
-
Názov diskusie je taký kompilát. Ponechal som ho kvôli svojim sympatiám k Alešovým názorom na prístup k torzálnej architektúre. Ako naznačil Harp, odkiaľ ten názov vlastne pochádza.
Zvyšok názvu je reakciou na to, čím sa táto diskusia odzačiatku zaoberala.
A koniec koncov ako moralistov priťahujú vulgarizmy, tak širokú verejnosť priťahujú “skurvené” pamiatky. Myslím, že sa zaobídem aj bez konkrétnych príkladov, veď ich všetci poznáme…
-
Národní centrum zahradní kultury v Kroměříži budú propagovať aj kamélie
-
-
Ja sa tu jednoznačne vyjadrujem k vulgarizmom (a hlavne k predsudkom), nie k pamiatkam. Ak by sme už podľa poriadku mali diskutovať o zničenom Trenčianskom hrade, tak existuje priamo diskusia o ňom.
Nikoho sa nesnažím opľúvať. Naopak korigujem nepresné informácie, napríklad aj v tvojich príspevkoch Doky.
V tom poslednom sa absolútne nedá súhlasiť, že by sa vulgarita až teraz stávala súčasťou kultúry. Veľký omyl, ona totiž je súčasťou kultúry odkedy človek začal používať reč.
Na akademickej pôde sa s témou pejoratívnych výrazov v rámci všeobecnej lingvistiky stretne každý, kto študuje ľubovolný jazyk. Hádam ešte zaujímavejšie vie túto problematiku uchopiť historická antropológia. Tá v rámci štúdia dejín každodennosti a sociálneho chovania jednotlivcov, či skupín, prichádza do kontaktu nielen s vulgaritou slova.
Teda ak ty striktne považuješ vulgárny výrazový prostriedok za niečo “nekultúrne” a nehodné človeka, mal by si si v ideálnom prípade rozšíriť obzory. Alebo sa budeme tváriť, že niektoré veci z ľudskej každodennosti neexistujú? Načo potom písať odborné texty, napríklad o prevétoch? Veď to ešte niekoho pohorší. Nebolo by lepšie sa tváriť, že vlastne človek ani nechodí na ten “prevét”? Ja si myslím, že naopak, nič čo je prirodzené, by sme nemali potláčať.
Mimochodom tu máme ďalší krásny a starý výraz “prevét”. Takže Doky, aspoň sa budeš môcť poriadne pohoršiť, ak na teba v Čechách niekto zakričí: “Ty prevíte!” :D
-
Pamiatky sú iba jednou z častí hmotného kultúrneho dedičstva. Portál Obnova je o kultúrmom dedičstve všeobecne, teda žiadne odbčenie od podstaty. A tí, čo hľadajú niečo na obnove, nájdu si v mori diskusií tú, ktorá ich osloví(teda ak zrovna funguje vyhľadávanie). Zaujímavé, že teba oslovila zrovna táto debata :D
-
Jasné Petike, fajn, že prinášaš obrazový materiál z ďalekého východu ;)
Bežný návštevník hradu, teraz, či o sto rokov, bude aj tak pravdepodobne presvedčený, že kde je tehla, tam sa opravovalo v našej súčasnosti. Je to jeden z najrošírenejších mýtov medzi návštevníkmi zrúcanín, že tehly sú až skvelý vynález 20. storočia. A kto sa v stavebnej keramike vyzná, si ani po sto rokoch nezmýli súčasné tehly s niečim starším.
-
Pri premiestňovaní ranobarokového oltára našli kovovú schránku, ktorá zrejme obsahuje listiny
-
Neuveriteľne dobrá zbierka starých pohľadníc Bratislavy na stránke Občianskeho združenia Bratislavské rožky
-
SNM pripravilo výstavu Štýl a móda 60. rokov
BRATISLAVA 31. januára (SITA) – Od začiatku februára je v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave otvorená nová výstava Štýl a móda 60. rokov. SNM ňou chce priblížiť dennú realitu na Slovensku v rámci bývalého Československa 60. rokov 20. storočia prostredníctvom vybraných stránok súkromnej sféry života obyvateľov. Ambíciou výstavy je predstaviť to najpríznačnejšie, čo oblasť štýlu a módy tohto obdobia v slovenskom kontexte reprezentovalo.
Výstavu tvorí niekoľko tematických okruhov – byt a bývanie, odev a móda, dekoratívne a úžitkové umenie, priemyselný dizajn domácej techniky, zábava a voľný čas (zberateľstvo, bigbít, rodinná dovolenka, tramping). Osobitný priestor je venovaný autorskému filmovému plagátu československej novej vlny 60. rokov. S výnimkou časti exponátov z fondov Slovenského národného múzea a Slovenského centra dizajnu vystavované predmety a dokumenty pochádzajú zo súkromných zbierok. Autori vidia hlavný prínos výstavy v sprostredkovaní autentických predmetov z daného obdobia novodobých dejín čo najširšej verejnosti. Patrónkou celej výstavy je speváčka Marcela Laiferová, ktorá práve v 60. rokoch začínala svoju kariéru. Do výstavy darovala dvoje zo svojich šiat. V jedných z nich dokonca získala Bratislavskú lýru a práve táto cena je tiež súčasťou výstavy. Výstava potrvá do 15. septembra 2013.