antik
Forum Replies Created
-
Vĺčik, ani mňa doma neučili nadávať :D Chápem, ani mne v bežnej komunikácií nie je príjemné, keď niekto používa ako každé druhé, tretie slovo vulgarizmus. Ale zase sú javy, situácie (aspoň ja to tak vnímam), kedy to má svoje opodstatnenie. A malo vždy, aj v dejinách. Kto by sa síce dnes urazil, keby bol niekym označený za katovho paholka, alebo syna potulnej herečky a komedianta? A predsa takéto nadávky a nactiutrhanie tohto typu boli napríklad v rannom novoveku horšie než čokoľvek iné. Nadávky zo zvieracej ríše nemali kedysi tak prehnaný pejoratívny nádych. Až neskôr sa kohútovi (kohút = kokot), prisúdil taký hrubý význam. Pravdu povediac sa mi náš spôsob vulgarity celkom pozdáva. Keď to porovnám s takými Holanďanmi, ktorí keď chcú niekho vážne verbálne napadnúť vykrikujú vety ako: Dostaň rakovinu! Nech ťa zrazí vlak! a podobne. To mi príde dosť zlé, rozhodne horšie než náš “kohút”.
Chcel som poukázať na to, že vulgarizmy sú súputníkom ľudstva na ceste dejinami a patria k nám. Tu na Obnove by to bola vďačná téma pre lingvistov. A možno by sa našiel aj niekto s hlbším záujmom o historickú antropológiu, ktorá sa zatiaľ u nás moc nepestuje.
K mojim reakciam na Dokyho len toľko. Mne nepríde cool, keď niekto starosvetsky zvyšuje (sám pred sebou) svoj morálny kredit tým, že posudzuje iných na základe použitia pár sprostých slov.
A hlavne prečo zatvárať dvere pred takouto zaujímavou časťou nášho kultúrneho dedičstva
-
Asi by malo význam premenovať túto diskusiu, pretože sa tu píše viac o používaní vulgarizmov, než o pamiatkach. Ako som písal, vulgarizmy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a žiadny pohoršený moralista ma nepresvedčí o opaku. Mohla by to byť pekná téma okorenená rôznymi príbehmi spojenými s konkrétnym výrazom.
Doky. Aká “morálna spodina”?? “Musieť” zápasiť s nekultúrnymi exotmi?? Nič nemusíš, sám si komplikuješ svoj živoť predsudkami. A že Ťa niečo uráža, je len a len tvoj problém a nie tých ľudí nad, ktorými sa pohoršuješ.
“Fuj tajbl (tajxl, tajfl)” aj s moralistami…
-
Vďaka Vĺčik, cením si toho.
Pamiatkari, ktorí dávajú prednosť cukríkovej farbe novej tehly. Prestávam sa nejako orientovať v tejto prekrútenej realite…
-
Pár fotiek z nedele. Sneh síce zakryl väčšinu odpadkov, ale pribudli nové šrámy po vandaloch.
-
Šéfka pamiatkarov: Trnava by sa mohla inšpirovať Skalicou
-
[quote=Petike]
Neviem, nakoľko autentické je použitie tehál pre tú konkrétnu skupinu klenákov, možno len nahradili už existujúce.
[/quote]
Priznám sa, že tejto vete vôbec nerozumiem. Klenák je predsa kameň, ktorým sa uzatvára, rozpína klenbový oblúk, niekto mu hovorí aj stredový kameň. Pri tehlovej klenbe sa samozrejme nejedná o kameň, ale o tehlu.
Ja na obrázku vidím úplne novú klenbu, spravenú z nových tehál. Osobne by som na pamiatke vždy dal prednosť použitiu starej tehly a to nielen kôli patine.
-
V tom prípade bude asi “zdevastovaný” každý národ :D
No a deficit vzdelania? Nemyslím, že by sa vzdelaní ľudia vyhýbali vulgarizmom.
Napríklad taký náš najhorší vulgarizmus sa ujal, ešte v dobách keď Napoleónova “Grande Armée”, “plundrovala” Pajštún a Devín. Tí francúzski “kohúti”, nám vlastne už vtedy fušovali do “kurvenia” hradov. :D
Ďalšie úvahy na túto tému by sa ale mohli rozvíjať v diskusií s názvom: Vulgarizmy, ako súčasť kultúrneho dedičstva.
Myslím, že by bolo o čom diskutovať, s interdisciplinárnymi presahmi (lingvistika, historická antropológia, sociológia…)
-
Panoráma Brna z roku 1867 verzus súčastnosť
-
Zaujímavý dokument o modernej slovenskej architektúre
-
V Brně vzniká centrum pro obnovu moderních památek
-
Francúzi tento týždeň “napochodovali”, do nepokojmi skúšanej krajiny Mali.
Písal som pred nejakým časom článok o ničení pamiatok V Timbuktu
Islamistickí povstalci zničili mauzóleá v Timbuktu patriace pod zoznam UNESCO
Pýtam sa kde vtedy boli títo “kultúrni mierotvorcovia”? Že by vtedy narýchlo kalkulovali, koľko prírodných zdrojov sa v Mali ponúka? Nuž teda, Mali nie je iba tretím najväčším producentom zlata v Afrike, ale krajina potenciálne disponuje obrovským množstvom prírodných zdrojov. Okrem zlata lákajú do Afriky aj urán, diamanty, železná ruda, bauxit, mangán, meď, mramor, kaolín, fosfáty, olovo, zinok, lithium, lignit, ropa a mnohé ďalšie. To už je pekný rad dôvodov, prečo sa miešať do ozbrojeného konfliktu a sprostredkovať toto bohatsvo nadnárodným korporáciam.
Kultúrne dedičstvo je v porovnaní s týmto zoznamom asi absolútne zanedbateľná hodnota.
zdroj: http://www.globalresearch.ca/the-war-on-mali-what-you-should-know/5319093
-
Júúú, “toalety s vyhliadkou a maličkým občerstvením”…už si to živo predstavujem :D
Ale hlavne, že je “tam vidieť naozaj aj tú krásu tej majstrovskej roboty”.
No kto by si to pomyslel, že pán biskup raňajkujú takú hustú vtipnú kašu.
-
Na hrade pribudnú toalety, lavičky aj vyhliadka
NITRA 17. januára (SITA) – Na Nitrianskom hrade by mali tento rok pribudnúť nové toalety, lavičky a vyhliadka. Toalety budú stáť na parkovisku pod hradom, biskupstvo chce na tento účel získať finančný príspevok od mesta. „Pokiaľ sa nám podarí získať nejaký grant, chceli by sme postaviť toalety pre verejnosť a bola by tam aj vyhliadka s maličkým občerstvením pre návštevníkov,“ povedal pre agentúru SITA nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák.
V súčasnosti sa dve toalety nachádzajú pri vstupe do gotickej priekopy, tie však kapacitne nestačia. Zároveň nie všetci návštevníci idú aj do areálu hradu. Biskupstvo sa chce zaoberať tiež úpravou zanedbanej severnej časti hradného kopca, ktorá je v súčasnosti uzatvorená. V minulosti bola medzi Nitranmi obľúbeným miestom pre vychádzky. „Je tam aj prístup k jaskyni, kde sa našli nálezy, ktoré siahajú až do doby 30 000 rokov pred Kristom. Bude tam treba opraviť chodníky a odstrániť nakopený odpad,“ informoval biskup Judák.
V biskupských záhradách pribudnú tento rok bezpečnostné prvky. Nové miesta na sedenie by mali pribudnúť pri soche Jána Pavla II. aj v gotickej priekope, v ktorej bude aj toto leto pokračovať premietanie filmov. „Nebránime sa ani divadelným predstaveniam v gotickej priekope,“ dodal Judák. V roku 2012 prešiel rekonštrukciou vstupný portál do hradu. Náklady dosiahli 23-tisíc eur, z toho 8 000 eur poskytlo Mesto Nitra a 3 200 eur Nitriansky samosprávny kraj. „Portál teraz vytvára ucelenú opravenú časť spoločne so vstupným mostom, ktorý sa opravil tiež aj vďaka príspevku mesta v roku 2011. Ešte chýba jeho nasvietenie, ale zatiaľ na to biskupstvo finančné prostriedky nemá,“ povedal Judák. Most sa má sčasti omietnuť, trvajú na tom pamiatkari. „My by sme ten most najradšej ponechali v takom stave, v akom je, pretože tam vidieť naozaj aj tú krásu tej majstrovskej roboty, ale je to záležitosť pamiatkového úradu,“ podotkol biskup. Nitrianske biskupstvo investíciami pripravuje areál hradu na 1150. výročie príchodu svätého Cyrila a Metoda na naše územie. Celonárodné oslavy budú 5. júla v Nitre.
-
[quote=sana mens]
Tvorca tejto stavby sa mohol kľudne inšpirovať gréckymi staviteľmi.
[/quote]
Položil by som si otázku, či to nemohlo byť hypoteticky naopak.
Časové zaradenie bude asi problematické (to bude pri leteckej snímke, bez bližšieho poznania lokality, vždy problem).
Že by sa jednalo o Maďarovskú kultúru? Aj keď je to asi dosť odvážne tvrdenie. Ale napríklad tell v Nitrianskom Hrádku vydal jeden zaujímavý artefakt. Črep na ktorom je výtvarne spodobený “antický” stĺp. Hypotéza o súvislostiach medzi Maďarovskou a Mykénskou kultúrou, vlastne nie je nič nové.
Ale keby sa v strednej Európe našli stopy po drevenom predchodcovi antických chrámov, bol by to určite veľký objav. Koniec koncov, pôvodne sa stavali chrámy z dreva aj na Peloponéze. Dokonca boli v niektorých prípadoch postupne nahradzované drevené stĺpy, kamennými.
-
Verandu kaštieľa strhol majiteľ bez vedomia pamiatkarov