art
Forum Replies Created
-
Kniha “Rezba motorovou pílou – Príručka pre výtvarníkov” je už vydaná. Kto chce, dostane sa k nej bez problémov. Môžem poslať výtlačok aj na Obnovu k recenzii.
-
To nie je dobrý tip. Hodlám sa zbaviť vecí ktoré možno zbiera iný, za veci ktoré sú pre niekoho nepotrebné a ktoré zhromažďujem zasa ja. V starožitnostiach som jednak nekúpil dobre a lacno hodnotné veci a ak som niečo kúpil, tak s celkom nadnesenými cenami a bez informácií odkiaľ vec pochádza atď. Takže rokmi som tento spôsob vylúčil. Uvediem aj iné spôsoby, ktoré využívam: Teraz je veľa ľudí ktorí chcú predať. A predávajú celkom lacno. Sekerka za 10,-€ – nie je problém. Rozniesla sa správa že kupujem, a asi by som po čase vyšiel na mizinu, ak by som bral všetko a to aj v takýchto cenách. A tak som tento týždeň získal jednu tešlu dokonca za 5,-€. V regionálnych novinách čítam pravidelne inzerát, kde niekto vykupuje sekery, kopačky a teslice za 10 až 14,-€ a určite sa mu darí, lebo poznám ľudí ktorí predali… No a v kovošrote sa dá tiež lacno získať nejeden zaujímavý kus. Chcem tým povedať, že kúpa v starožitnostiach je hádam tá najposlednejšia a najdrahšia možnosť. No a hlavne sa nezbavím toho čo nepotrebujem. Viac mi vyhovuje dobrá kúpa, alebo zámena. Hold, peniaze sú teraz úzky profil. A už mám jedného záujemcu o ten posledný zámok, takže uvidíme čo ponúka, musí to ešte nafotiť…
-
Hm, asi mám na to slabé pripojenie.
-
To nič. Je to moja knižná prvotina a záleží mi na všetkom. Trošičku ma prevetrala odborná kritika, korektori textu a teraz to už má v rukách grafik, ktorý ma tiež trochu popreháňa. Výsledkom sú žalúdočné potiaže a okúsané hehty. Jednoducho nervozita najvyššieho stupňa. Ale mám kolegov ktorí publikujú dlhšie a tvrdia , že si mám na to zvykať :wink:
-
Veď v predchádzajúcom príspevku je uvedené, že ten výraz “rez” bude použitý. A aby sa to nemýlilo s rezom dreviny (náhľad) tak u tej zväčšeniny budú uvedené násobky zväčšenia.
-
Najvhodnejší bude asi ten rez aj s tým zväčšením.
Neviem v čom to máčajú, ale aj ten môj vzorček je s fialovým nádychom. Mám rez dreviny zebrano, alebo aj zingana či zebrawood ktorá je v skutočnosti v odtieňoch zemitých. Je to podobné týmto obrázkom a tie póry sú viditeľné voľným okom.
-
Tak tých textov z ktorých je výsledný text je trochu viac. Jedná sa vlastne o výber dole uvedených textov, pričom budú fotografie nahradené novými rezmi dreva a zmieneným preparátom. Preparát a vzorky dreva má už k dispozíci grafik, on robí aj ateliérové fotografie a skeny. Vlastne aj všetky kreslené obrázky majú už oveľa kvalitnejšie grafické spracovanie. Uvediem aj zdroje, ktoré boli použité pri písaní knihy (informácie o knihe sú tu http://www.irsa.sk/index.php/publikana-innos ).
http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=126&Itemid=51
http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=51
http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=82&Itemid=51
http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=129&Itemid=51PRAMENE
BIZJAK, Primož: Razvoj motornih verižnih žag in njihove tehnične izboljšave. Diplomsko delo, UNIVERZA V LJUBLJANI BIOTEHNIŠKA FAKULTETA ODDELEK ZA GOZDARSTVO IN OBNOVLIJE GOZDNE VIRE, Spodnja Idrija 2007
BOLLIGER, Markus a kol: Kry. Ikar, 1999
BUSINESS SUPPORT PROGRAM: Smernica Rady o ochrane pracovníkov pred rizikom spojeným s vystavením karcinogénom a mutagénom pri práci.
FRAŇKOVÁ, Alena: SOA Třeboň, pracovisko České Budějovice, vyjadrenie zo dňa 7.4.2009
GROESCHEN, Jessie: Art Of Chainsaw Carving. Fox Chapel Publishing Company, East Petersburg 2005
GRUBE: GRUBE Carving katalog. Bispingen, 2006
HÁJEK, Emil: bývalý tajomník národného podniku MOTOR České Budějovice, závod Vodňany, vyjadrenie 4.3.2009
HÁJEK, Václav: Pracujeme se dřevem. Svoboda – Libertas, Praha 1993
HUSQVARNA Slovensko – osoba v zastúpení spoločnosti si nepraje byť citovaná
JERGUŠ, Štefan: Návod na používanie a údržbu rezacej časti motorových (reťazových) píl, OREGON SAW CHAIN DIVISION, Kapellen, Austria 199?
JURČA, František: 17. schôdza Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky, vyjadrenie zo dňa 25.5.1963
KAČMÁR, Miroslav: FUCHS Slovensko, vyjadrenie zo dňa 29.1.2008
KING ARTHUR’S TOOLS: King Arthur’s Tools Assembly Instructions For Lancelot and Squire, Tallahasee, USA 200?
KLÍMA, Jan a kol: Lesař – dřevorubec. Piate vydanie, Kyjov
KLŮNA, Jindřich – HRUBÝ, Vojtěch: Technika a vojenství včera, dnes a zítra. Naše vojsko, Praha 1989
KOLEKTIV: Slovensko, Ottova obrazová encyklopédia. Ottovo nakladateství, Praha 2006
KOTRBA, Heřman: Třísky z dílny řezbáře. Blok, Brno 1982
Kremer, Bruno P. – Held Hans: Stromy. Ikar, 1995
MACINTOSH, Hal: The Art and Craft. Fox Chapel Publishing Company, East Petersburg 2001
MŠMT: Učební plán studijního oboru 82-51-L/007 – Uměleckořemeslné zpracování dřeva – práce řezbářské, schválené pod číslom 27 148/2003-23 dňa 23.9.2003
MŠSR: Základné pedagogické dokumenty 8555 2 – Umelecký rezbár, schválené pod číslom CD-2006 – 5896/13008 – 4:093 dňa 14.2.2006
OPPELT, Tomislav: Práce s jednomužnou motorovou pilou, její údržba a ošetřování. SZN, Praha 1974
OREGON: Pokyny pro údržbu a bezpečnost práce (The manual CZ) BLOUNT EUROPE Nivelles, Belgium 2004
RÁDEK, Jaroslav: Customer Service Representative, Robert Bosch, BSC PT Mikulov vyjadrenie 29.4.2008
STV: Videoarchív STV, Test magazín č. 41 zo 7.10.2008
SZUNYOGHY, András – FEHÉR, György: Anatomie pro výtvarníky. Slovart, Praha 1999
TÁBORSKÝ, Ladislav: Makita – Sales manager pre Slovensko vyjadrenie 20.10.2008
TOMÁŠKOVÁ, Ivana: Jsou neaditivované rostlinné oleje vhodné k mazání řezacích částí motorových pil? Lesnická práce č.7/2002
VRABEC, Viktor: marketingový manažér Narex Česká Lípa, vyjadrenie 26.2.2009
ŠPLÍCHAL, Václav – OTAVOVÁ, Marie: Poselství dřeva. Sv. I ed. „Zlaté ruce“ Golempress, Letohrad 2007
ZELENKA, Ladislav: jednateľ spoločnosti BIONA Jersín, vyjadrenie zo dňa 23.5.2005
ZRZAVÝ, Jozef: Anatomie pro výtvarníky. SZdN, Praha 1956 -
Lenže tomu výrezu sa práve bránim. V drevárskej praxi sa totiž slovom “výrez” označuje napríklad guľatina:
Citácia:
Dubová guľatina – výrezy
Predám / Ponúkam > materiál (Slovensko)
Predám dubovú guľatinu – výrezy tr. III A – II. Dĺžka 2,5-5 m, priemer 35+
zdroj:Pretože rezaním/pílením môže vzniknúť rovnako plátok, ako valec gulatiny, nezdá sa mi slovo výrez vôbec vhodné, už aj preto, lebo je sa používa v inej klasifikácii dreva.
Slovo “rez” charakterizuje stopu, dej, činnosť, delenie hmoty – teda na rozdiel od plátku, nárezu, stružliny (možno by sa to dalo rozšíriť aj na dyhu, dosku…) ktoré presne vydrujú čo tým rezom vzniklo.Ten rez by bol síce vhodný. Ale v článku budú spomenuté všetky základné roviny rezov tak ako sa bežne udávajú (transverzálna, radiálna aj tangensiálna), respektíve zjednodušená alternatíva roviny rezu je všeobecne rozšírená forma – rez. No a tu je ten problém. Ak dám vedľa bežných “rezov” mikroskopický preparát ktorý bude taktiež pomenovaný ako “rez”, tak to bude vyzerať nie veľmi dobre…
Takže ten novotvar by mohol znieť: “Rez dreviny
(názov) – mikroskopický preparát”.V tomto prípade by bolo jasné že sa jedná o narezaný plátok/nárez, taktiež že sa jedná o preparát, čím by bol popis odlíšený aj od tých “klasických” rezov ktoré budú v článku tiež.
Môže byť?
-
Ďakujem za odpoveď. Dnes som však zisťoval informácie aj u žurnalistov a jazakových korektorov. Zistili sme, že slovo “mikronárez” by mohlo a malo byť použité.
Diskusiou sme na to prišli nepriamo podľa prípadu z iného smeru.
Slovo “nárez” sa používa prevažne v gastronómii. Nárez je tenký plátok, výrezom sa označuje akýkoľvek kus mäsa ktorý vznikol rezaním, alternatívou je aj “výsek”, vzniknutý sekaním. Oficiálne pomenovanie strojov ktoré robia nárezy je “nárezové stroje”.V opracovaní dreva sa tento pojem nepoužíva, lebo produktmi obrábania sú piliny, stružliny a drevný prach.
Z uvedeného plynie, že ak vznikol mikroskopický preparát narezaním tenkých plátkov, jedná sa o nárezy, presnejšie o mikronárezy.Použitie predpony “mikro” je vhodné, ak to má opodstatnenie a vystihuje presnejšie význam slova ako pôvodný slovný základ. Slovo “mikronárez” by teda malo byť v poriadku podľa pravidiel slovenského pravopisu aj po stránke odbornej terminológie.
-
Killabee, mal by si byť vo svojich “jednoznačných” tvrdeniach opatrnejší. Vôbec Ti niesu známe (a vpodstate ani mne) skutočnosti spolupráce doktora a múzea. Každé obvinenie však vyžaduje jednoznačné dôkazy, alebo aspoň preukázateľný úmysel. Okrem toho je tu hŕba výnimiek a dodatkov. Ak neveríš, tak ani ja by som vlastne nemal vykonávať v zmysle zákona povolanie ktoré vykonávam. Stál som proti niekoľkým právnikom, paragrafom dokonca aj ministerstvu kultúry a svoje som si obhájil. To znamená, nemávaj tu paragrafmi a neškatuľkuj ľudí. Zákony sa menia rýchlejšie, ako mne farby na fasáde. Menia sa zmenou politického “vetra”, ale aj po preukázaní neúčinnosti. Ale možno vznikne fakulta novodobej archeológie, kde už nebude ťažisko práce v teréne, v dokumentovaní a odbornej vedeckej práci, ale v striehnutí na iných a kočovaní od jedného súdu k druhému. Ja jednoducho tvrdím a žiadna citácia zákona mi to nedokáže vyvrátiť, že je to v takejto forme nesystémové, neúčinné…
Detektor nemám, ale ak by som aj mal a chodil za humnom, možno hľadám šipky zo svojho mongoského luku ktoré na svojom luku strieľam dlhé roky…
-
Tá Banská štiavnica ešte funguje, majú aj web a celkom aktuálny. Horšie je to v Modre Harmónii (citácia z oficiálneho webu – Od školského roku 2006/2007 pripravujeme otvoriť študijný odbor :8504 402 umeleckoremeselné spracovanie dreva-rezbárske práce a študijný odbor 8503 401 umelecký kováč a zámočník za spolupráce Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave.) Teraz je rok 2009, takže informácia ktorá je teraz na webe je tri roky stará, riaditeľ je tam už iný a nikto s tým nič nerobí…
Hranatá reťaz ide do materiálu oveľa razantnejšie ako oblá a ak je ostrá, robí celkom hladký rez. Oblá reťaz zasa dlhšie drží ostrie, preto sa používa aj na rezanie namrznutého prípadne pieskom a hlinou znečisteného dreva. Hranatá reťaz po otupení hrotu tvoreného bočným a horným ostrím reže zle a rez je potom trhaný – nerovný. Stopy po oblej reťazi sú oblé, čo pôsobí možno dojmom hladšieho rezu. Výraz “guľatá reťaz” nie je správny, pretože s guľou ten tvar nemá nič spoločné. Lepší výraz je “oblá reťaz”.
Poznám aj Husqvarnu 357 XP s 3,2 kW(mám ju doma a potom ešte HQ 575 XP s 4 kW), ale so Stihl MS 440 som tiež urobil celkom dosť práce (ale len s kolegovou pílou).
Tá kniha ktorú som spomenul, bude vydaná v náklade 1500 ks, takže kto bude mať záujem, určite sa mu dostane. Možno sa dohodnem s Michalom Hrčkom, že by mohla byť ako použitá ako ohodnotenie za “niečo” pre návštevníkov Obnovy. Keďže mám veľa aktivít a peniaze sú veľmi úzky profil, Obnove môžem prospieť skôr v naturáliách… Ale inak bude bežne v predaji a bude mať aj vlastnú internetovú prezentáciu kde sa bude dať objednať. Kniha bude obsahovať u nás doposiaľ nepublikované veci, ako napríklad porovnanie klasiských líšt s výtvarníckymi, názvoslovie motorových píl, reťazí aj uhlových brúsok. Taktiež tu budú informácie o novom nástrojovom vybavení pre uhlové brúsky, rast, použitie a vady dreva, riziká pri práci, fotoseriál postupu výroby sochy galéria realizácií výtvarníkov rôzneho zamerania… Niektoré obrázky na posúdenie dám aj sem.
-
Takže som niečo schrastil a článok o histórii motorových píl je zverejnený v časopise Lesník ktorý vydávajú Lesy SR a vo formáte PDF je časpopis k dispozícii tu.Lesník
Článok má aj internetovú podobu na mojom portáli tu. Rezbárstvo .
Zaujímavé weby s tvorbou sôch a objektov s motorovou pílou sú tu:
http://plener.prygl.net/Ak by ste poznali kvalitné podujatia a prezentácie tohoto druhu, budú vítané.
-
K tým zamknutým príspevkom o zbraniach:
Mám asi desať ročníkov Streleckej revue (z osemdesiuaich rokov minulého storočia). Niektoré už možno nie su kompletné, ale informácií je tam aj o historických zbraniach dosť…
Keď ma zaujímali zbrane, s literatúrou to bolo horšie. Knihy J. (1-2 diel) Lugsa tuším z roku 1956 boli nedostatkovým tovarom, Lugs sa dovážal všelijako z Nemecka (ako aj väčšina kvalitných titulov). Už to tuším vyšlo znovu v ČR, treba prevetrať web. V Bratislavskom hrade je tuším trvalá expozícia zbraní (už som tam strááášne dlho nebol) a bola tam niekedy k dostaniu publikácia o Bratislavských puškároch. Je niekoľko diskusií ktoré sa venujú špeciálne militáriám, takže dobré je hľadať aj tam. Lenže viac je toho v ČR. Vojenské múzeum v Prahe, zámok Konopište, Opočno a zámok Ohrada majú veľmi rozsiahle zbierky (aj slovenských puškárov). Tú českú literatúru by som rozhodne nepodceňoval, vo vydavateľstve Naše vojsko vychádzali zaujímavé tituly. Ešte mám doma Vzácné zbrane a zbroj, Lovecké zbrane v Čechách, Technika vojenství včera dnes a zítra… Asi treba skúsiť nájsť uvedené tituly v knižniciach, antikvariátoch…K tomu čierneniu (ak je na mysli chemické) sa ako jedna z menej dostatkových látok používal aj chlorid ortuťnatý. Pozor, aspoň heslovite – jedovatá látka http://cs.wikipedia.org/wiki/Chlorid_rtu%C5%A5nat%C3%BD , nevyľúhovateľnosť, paragraf o držaní nebezpečných látok – recept radšej nezverejním, prácu prenechať skúseným…
-
Vidím že sa to tu znovu začína zvrhávať na odpovede typu – nie všetci detektoráci sú lumpovia…
Preto prosím VŠETKÝCH hľadačov a najmä tých “poctivých” nech radšej svoj detektor odložia do pivnice alebo najlepšie nech ho hneď zdemolujú a radšej nech sa prihlásia ako dobrovoľníci na archeologický výskum. Pomôžu našej histórii tisícnásobne viac.. A všetci samozvaný odborníci radšej robte to čo viete a nestarajte sa do toho do čoho sa nerozumiete..
Zvrhávať sa to určite nazačína. Nasledovné riadky v predchádzajúcom príspevku sú plné objektívnych a skutočne odborných pripomienok ktoré nájdu aj prívržencov aj opozíciu. Toľko možno povedať k tej profesionálnej stránke veci, do ktorej až tak nevidím a moje posúdenie je subjektívne. Avšak posledné riadky sú úplným opakom. Požiadať napríklad motorkárov že by mali jazdiť cez naše obce ako určujú vyhlášky a postihuje zákon je rovnaká utópia ako posledné riadky príspevku a neviem si ani predstaviť, že by niekto z nich zdemoloval na požiadavku svoju motorku, alebo by sa nechal usmerniť na rýchlu jazdu v nejakom motodrome… Takže ak si nemám upraviť mienku o odbornosti príspevku, budem to považovať radšej za pokus o vtip.
Moje príspevky spochybňujú názory ktoré sú predkladané protistranou len v tých oblastiach, kde vidím problémy. Tváriť sa že nie su, respektíve že sa na to vyriešilo zákonom je rovnaká nezodpovednosť, ako samotné konanie detektorákov. Princíp voľby “menšieho zla” sa osvedčuje aj vo vysokoodborných sférach častokrát lepšie ako represívne počiny. To, že problémy existujú aj v iných smeroch z ktorých sa dá zobrať ponaučenie sú, dokladám príspevkami, tak ako aj možnosti riešenia. Drancovanie sa robí totiž nie len v archeológii, napríklad tu http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=133&Itemid=51 , máme tu nedovolený zber plodín a vojenské lesy so zákazom vstupu okolo Šajdíkových Humeniec a Perneku sú v sezóne húb posiate autami a hubármi zákony- nezákony, zákazy-nezákazy. Je možnosť vyvarovať sa chýb z iných smerov, hold kto rád vráža hlavou do steny časom si svoju tvrdohlavosť z nej predsa len vytlčie. Bude tu totiž určitý čas obdobie, než uvedené zákony získajú na účinnosti. Bohužiaľ, ak uvážim, že napríklad jeden detektorák je v obci kde má nálezové pole za svojím humnom, otca aj brata v družstve ktoré pole obrába a ako rodina majú podieľ na pozemkoch, perfektnú znalosť prostredia, tak sa obávam, že policajt a vedec ktorí vpadnú do “ich” regiónu sú napriek zákonom v nevýhode. Na áčkovej bonite poľa s hlbokou orbou ktorá je hlbšia viac ako zmienených 50 cm sa mi zmieňovaná jamka javí celkom neškodná, nehľadiac na to, že spravidla sú tie vykopané jamy 20 až 30 cm a vraj ich aj tak zahrabávajú… Takže teraz posúď kde je pravda. Hovorím, že je to vec názoru. Veci sa dajú robiť na tisíc spôsobov. Zákony sme tu mali aj cisárske, bola tu ríša ktorá mala byť tisícročná, mali sme tu socializmus so Sovietskym zväzom na večné časy a všetko je preč. Chcem tým povedať, že niekedy je to viac o prístupe k ľudom, v ich celospoločenskej výchove formou vysvetlovania, získania pre vec a nie o zákonoch ktoré sú v zlomku prípadov síce účinné, ale menia sa s dobou a majú boľavé miesta. Ale pokiaľ si myslíte, že túto úlohu zvládnete (ustrážiť to), prajem Vám veľa elánu do činnosti. Ľudia s klapkami na očiach a pohľadom len dopredu ho potrebujú poriadnu dávku…
-
Zamboty
V prvom rade sa nedá použiť rovnátko detektoerista = zlodej, podvodník, grázel, lump… , teda ako to tady je párkrát spomenuté. Ako ukážkový príklad sem dám amatérskeho archeológa MUDr. Adriána Nečasa aj s vyjadrením riaditeľky Záhorského múzea v Skalici a zároveň profesionálnej archeologičky PhDr. Vierky Drahošovej:
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY
Najstaršie osídlenia Kátova dokladajú archeologické nálezy z povrchových zberov na vyvýšenej pieskovej dune východne od obce. Spolupracovník Záhorského múzea v Skalici MUDr. Adrián Nečas povrchovými zbermi prišiel k mimoriadne zaujímavým a dôležitým nálezom. Odtiaľto pochádza kamenné driapadlo z hnedého radiolaritu, ktoré je zároveň najstarším nálezom slovenského Pomoravia. Datované je do staršej doby kamennej (avrignacienskej kultúry) a vzniklo asi 40 tisíc rokov pred n. l.Črepovým materiálom a kamennými nástrojmi sú zastúpené obdobia mladšej doby kamennej – neolit i eneolit – kultúra s lineárnou keramikou, lengyelská kultúra, bádenská kultúra a ďalšie.
Veľmi zaujímavým a vzácnym nálezom sú črepy a nátepná kamenná doštička kultúry zvoncovitých pohárov (1900 p. n. l.), ktorej výskyt na Slovensku možno zrátať na prstoch jednej ruky. Ide o bridlicovú doštičku v tvare obdĺžnika s dierkami v rohoch, ktorá mala za cieľ chrániť cievy na zápästí bojovníka pred spätným nárazom tetivy luku. Priväzovala sa na zápästie pomocou kožených remienkov prevlečených v dierkach. Osídlenie pokračovalo v dobe bronzovej, v dobe halštatskej (z ktorej sa okrem sídliska zistilo pri výkopových prácach aj pohrebisko) a v dobe laténskej.Vhodná poloha v blízkosti brodu, ktorá bola vyhľadávaná iste i zo strategických dôvodov, nezostala nepovšimnutá ani v historických obdobiach, o čom svedčia nálezy slovanských črepov a črepy nádob zo stredoveku z 12. až 13. storočia.
Pri búracích prácach bývalého židovského hostinca v roku 1966 a odvoze sutiny našiel Štanislav Chrenka strieborné mince z rokov 1628 až 1750, ktoré odovzdal Archeologickému ústavu v Nitre.PhDr. Viera Drahošová
Ďaľší text, tentoraz z oficiálnych stránok ZM:
http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/archeologiaAk by so popísal nálezy s použitím detektora, bol by to veľmi dlhý zoznam, a predstavte si to, vôbec to nie je vedec a nemá žiadny taký doklad ktorý by policajtom mohol ukázať…
O uvedenom doktorovi je dokonca známe, že neuplatňoval reštitučné nároky na budovu Záhorskej galérie v Senici, vrátane priľahlých pozemkov len preto, lebo má “veľmi dobré vzťahy s odborným personálom, ktoré by nechcel ohroziť.”
Takže pomali sa nám ten obraz tetektoristu – zločinca začína vyfarbovať inak, že?Neviem prečo si každý myslí, že seriózny človek je len vedec z nejakej inštitúcie a ostaní zanietenci ktorí venujú veľa času, energie aj peňazí svojmu záujmu sú zásadne škodná. Vari nemajú múzeá v svojich zbierkach celé zbierky po zomrelých zberateľoch?. Označíme ich tiež za tú často celoživotnú lásku za zločincov “In memoriam”?
Ja tiež nie som vedec. A tiež lozím kdekade a to preto, že ma to baví a aj preto lebo z toho majú úžitok aj iní. Dom staviam už desiaty rok a BMW, alebo Mercedes ešte nemám. Dovolí si ma tiež niekto titulovať výrazmi horeuvedenými?Ďaľšia vec je, že druhý kamarát (taktiež detekorista), mi priniesol nedávno bronzovú sekeru, bronzovú sponu a zopár drobností. Jeho zaujímajú výlučne mince a militárie. Vôbec nič za to nechcel a keďže ani mňa tento sortiment vôbec nezaujíma, zadarmo som to dal doktorovi Nečasovi a ten sa s tým chvíľu poteší a aj tak to dá do múzea v Skalici… Takže uzavriem to takto:
Lepšie je s detektoristami vychádzať v dobrom, navrhnúť možnosi spolupráce, poskytnúť im informácie ako evidovať nálezy a dať im pocit užitočnosti, zároveň ich normálne registrovať a zachovávať korektné vzťahy. Rozpichanie pneumatík, zavolanie policajtov, vyhrážanie sa a vedenie mien na “čiernej listine” je podľa môjho názoru to najhoršie čo môže byť…