asomtam
Forum Replies Created
-
Tlačová správa, Košice, 1. október 2013
TOMÁŠ DŽADOŇ –
PAMÄTNÍK ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY
Koľko citu zasvätiť minulosti?
Slávnostné odhalenie Pamätníka ľudovej architektúry sa konalo v sobotu 28. septembra
2013 na sídlisku Dargovských hrdinov, ktoré Košičania nazývajú “Furča“.
Za prítomnosti primátora mesta, starostu mestskej časti a širokej verejnosti sa autor
projektu, umelec Tomáš Džadoň, formou verejnej Odobierky rozlúčil s panelákom
a uzavrel etapu svojej tvorby spojenej so sídliskovou architektúrou.
Sídlisko Dargovských hrdinov sa nachádza na kopci v severovýchodnej časti mesta Košice.
Výstavba sídliska začala v lete 1976. Dnes tu žije takmer 30 000 Košičanov (12% obyvateľov
mesta) v prevažne panelových domoch. Pamätník ľudovej architektúry umelca Tomáša
Džadoňa (32) je situovaný v priestore sídliska – tri pôvodné drevené stodoly reprezentujú
vidiecku architektúru, ktorú autor umiestnil na strechu typického 13 poschodového
paneláku na Lidickom námestí. Tradícia tak symbolicky korunuje novú tradíciu.
Umiestnenie stodôl na svoju strechu odsúhlasili obyvatelia bytového domu. Vďaka nim sa
panelák i oni stali podstavcom Pamätníka, ktorý je viditeľný i zo vzdialených častí mesta.
Tesári v uplynulých týždňoch demontovali originálne zrubové stodoly v Liptovskej Tepličke
a Párnici a následne ich dopravili na Lidické námestie 1. Tam prebehla príprava kotvenia
na strechu paneláka, montáž oceľových roštov a skladanie dreveníc. Na realizácii
spolupracovali profesionáli zo stavebnej oblasti: 3 projektanti, 4 statici, 4 tesári, 2
bleskozvodári, 10 oceliarov, 7 stavbárov, 2 stavbyvedúci, 1 stavebný dozor a 4 izolatéri.
Záverečné práce na diele prebehli v piatok 27. septembra 2013. Tri pôvodné stodoly boli
za pomoci žeriavu umiestnené do výšky 35m na strechu panelového domu na Lidickom
námestí 1. Na financovanie žeriavu inicioval autor v mesiacoch júl – august verejnú
zbierku, do ktorej prispelo 137 darcov.
Umiestnenie PĽA je plánované na dva roky, do jesene 2015.
Dostupnosť:
autobus číslo 15, zastávka Poliklinika Východ
trolejbus číslo 71 a 72, zastávka Poliklinika Východ
autom cca. 15 min. z historického centra, parkovanie na mieste
Viac informácií na:
http://www.tomasdzadon.com
http://pamatnik.blog.sme.sk
Kontakt:
Tomáš Džadoň / autor
tel.: +421 944 124 173
tel.: +420 731 577 153
tomasdzadon@gmail.com
http://www.tomasdzadon.com
Barbora Šedivá / promo
tel. + 420 733539062
pla.kosice@gmail.com
http://pamatnik.blog.sme.skTECHNICKÉ INFORMÁCIE
Lidické námestie 1., sídlisko Dargovských hrdinov (Furča)
Autor: Tomáš Džadoň
Návrh 2006 – Realizácia 2013
Spolupráca na architektonickom riešení: Totalstudio s.r.o. – Mgr. art. Tomáš Tokarčík
Statika: ERBY – STATIKA STAVIEB s.r.o. – Ing. Marek Gaži
Oceľové konštrukcie: Colar s.r.o. – Ing. Peter Kollár, Ing. Zuzana Kollárová
Stavebný dozor: Ceving s.r.o. – Ing. Radoslav Levčík
Generálny dodávateľ: ELASTIC – Ing. Ondrej Makši
Tesárske práce: Oravskí bobri – Miroslav Chovanec, Ján Matúš, Ľubomír Paluga,
Viktor Žilinec
Bleskozvod: Privel s.r.o.
Žeriav: Felbermayer Košice
Rozmery stodôl:
Liptovská Teplička – 8 x 7,5 x 8 m
Párnica veľká – 10 x 6,7 x 7,5 m
Párnica malá – 6,5 x 5,1 x 6,5 m
Váha oceľ: 9,5 t
Celková váha: cca 40 t
Stodoly sú posadené na oceľových roznášacích rámoch z profilu HEA 160, na 30
okrúhlych stojkách priemeru 179mm, hrúbky steny 5mm, výšky 1m,
prechadzujúcimi cez vrchný nenosný plášť strechy. Rámy sú kotvené do
vertikálnych nosných stien bytového domu P1.14. Autorský tím:
Lukáš Berberich, Zuzana Bodnárová, Palo Fabuš, Gabriela Kisová, Boris Meluš,
Barbora Šedivá
Spolupráca:
Ing. Bohuslav Štolfa, Barbora Šimonová, Mariana Gergeľová, Ing. Gabriel Boženík,
Peter Demek, Erik Sikora, Andrea Švecová, Ing. Renáta Vargová, PhD., Žeriavy
Košice s.r.o.
Darcovia:
Andrej Kiska, Ján Pitoňák, Martin Sobotka, Petr Babák, Bohuslav Hony, Patrik Garaj,
Štefan Grötšl, Peter Harvan, Magdalena Natalia Kwiatkowska, PROJEKT STUDIO
EU CZ s.r.o. – Ing. arch. David Kotek, Svätopluk Mikyta, Sbírka Marek, Klára
Ulrichová, Jakub Zmurkiewicz
Poďakovanie:
Magdaléna Džadoňová, Štefan Džadoň, Marta Džadoňová, Drahomíra Garajová,
Zora Jaurová, Mária Rišková, Vladimír Beskid, Richard Raši, Kamil Weiczen, Daria
Chriašteľ, Fedor Blaščák, Gábor Hushegy, Zuzana Pacáková, Zuzana Duchová,
Ivana Komanická, František Demeter, Artforum Košice
Podpora a partneri:
Ministerstvo kultúry SR, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o., SPOTS,
Tabačka Kulturfabrik, Banská St a nica Contemporary, Krokus Galéria, Verejný
podstavec, Slovenská národná galéria, Nadácia Intenda, CEVING s.r.o, SVB –
Košice, SEDEM – reklamná agentúra s.r.o., Rádio FM, Rádio Janko Hraško -
Kedže pozerám často Válka skladů, Americké restaurování, Hvězdy zastavárny, Lovci skladovacích jednotek, Králové aukci, niekedy ostanem v nemom úžase nad oceneím vecí.
Zachovalý plagát na predposledný koncert v Berlíne z roku 1970 (asi Hendrixa) 4 000 dolárov.
Sakrálna masivna vyrezávaná čerešňová (asi z Francúzka) skriňa na víno z konca 18 storočia ani nie 2000 dolárov.
Možno som nepresný, ale takých prípaqdov, že niekoľkoročný, pre mňa nezaujímavy kus má niekoľkonásobne väčšiu cenu, ako staré skvosty.
O komerčnej cene rozhoduje len a len (zberateĺský) záujem, no najpodstatnejšie je poznať niekoho, čo to kúpi.
http://www.youtube.com/watch?v=YIYSTyuZG7g&feature=c4-overview-vl&list=PLE6A5F7F558CDD4F2
-
ooooo
-
“benjo, tvoja interpretácia je nezodpovedná a poplatná dobe, v ktorej si každý myslí, že prístup na interned z neho robí vševeda”i
Sasha, ja Ťa nekriticky obdivujem,, nielen pre odbornosť, ale aj ochotu a nezištnosť, bez Teba (a pár jednotlivov) by obnova nemala úž žiaden zmysel. Čiastočne aj tým výrokom súhlasím, je to tak nejako, nás truhlíkov sa zrazu zjavilo mraky. Neprežili sme život síce v zábradlí v kine, ale kino sa dostalo k nám domov. Každý, čo vie vyhľadať informácie na innternete sa stáva vševedkom. Ja osobne nevídím rozdiel medzi sklom a papierom. Na sklo sa dostali info hlavne z papiera.. Rozdiel odkiaľ človek čerpá info nie je až tak podstatný. Serióznosť tlačeného sa dávno stratila, teraz vidá hocikto hocičo. Internet uberá “monoplistom na rozum”, ktorý si svoje vedomosti museli odmakať, prečítať množstvo knih a časopisov, mať obrovskú knižnicu a vedieť sa v nej pohybovať., ich dominantné postavenie. Dopátrať sa k informácii dokáže každý internetovo zručný jedinec, bez širších kontextov však jeho info je len kusý údaj (možno aj blud).
Mám pocit, že benjo je viac ako vševedko, a truhlík.
Tiež som nepočul, že by že by anglický parlement vydával pre Nemeckoých výrobcov zákony. No viem si dobre predstaviť, že dokázal “usmerniť” dovozcov nemeckého tovaru do Anglicka..
http://www.podnikamescinou.sk/Tovar-z-Ciny-len-s-oznacenim-Made-in-China.html
.jpg)
-
http://ostatne.bazos.sk/inzerat/26901834/Salka-19141915.php
No vidíš s cenou si si poradil, alebo ju chceš len kúpiť a nabaliť sa? -
aaa
-
Čtyř portrét na porcelánovém hrníčku – František Josef , Karel a dva generálové/ Hotzendorf a Friedrich
-
Konštantín bol iný macher…
Svätý Kliment I. (tiež Klement) (* ? – † 97/101 ?) bol v poradí 4. rímskym pápežom (od r. 88/92). Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník.
Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich doCarihradu (r. 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Zdá sa, že Klimentove ostatky pomohli Konštantínovmu sprievodu dosiahnuť u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie a ďalších cirkevných požiadaviek. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby.
Klement zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum.
V rokoch 860 – 880 v Ríme prežíval Klimentov kult renesanciu. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….Správy o jeho smrti sú značne rozporuplné. Legenda uvádza, že cisár Trajan poslal Klementa do vyhnanstva na Chersones (Sevastopoľ) dnešný poloostrov Krym vČiernom mori. Keď Klement ani tam neprestal hlásať kresťanskú vieru, bol na cisárov rozkaz niekedy v rokoch 100-101 hodený do mora s kotvou uviazanú okolo krku, tak aby jeho nasledovnici nenašli. Odtiaľ je časté zobrazenie svätého Klementa s kotvou. Krymkí kresťania sa modlili a more ich vyslišalo a ustúpilo (cca 500m) a jeho telo našli, pochovali a nad jeho hrobom postavili kaplnku. Po dobu 700 rokov more ustupovalo na niekoľko dní aby sa ti ktorí chcú mohli pokloniť jeho pamiatke. Ustupovanie mora prestalo v roku 800. Svätý Konštantín v roku 861 našiel nielen onú kotvu, ale aj jeho pozostatky. Roger, biskup chalonský, podal správu, že keď v roku 1048 navštívil Kyjev, aby dohodol sobáš Henricha I. s Annou Kyjevskú, ukazoval mu JaroslavMúdry lebku svätého Klementa, ktorú získal pri vojnovom ťažení na Kryme
-
-
Mne tie repliky, pripomínajú diel z Áno šéfe, kde sa český majiteľ reštaurácie v Bavorsku priznáva k tomu, že roky podáva (nielen) mongoloidnému zákazníkovi miesto lososa pangasiusa, s tým že mongoloidovi je jedno čo je, aj tak nerozozná či ide o lososa.
Tak je to aj s poplatnením fotenia replík, ton betónu a informačných tabúľ (kde sa občas vyskytnú aj obrázky od veci, nesúvisiace s lokalitou, dokonca aj reprodukcie replík), sú to pangasiusy, nie lososy. -
babuška a jej tvorna
-
Pohľadnica
