asomtam
Forum Replies Created
-
prílohové CD prerobené na portfólio PDF sa dá stiahnuť:
http://www.uloz.to/11760374/vojenske-mapovanie-slovenska-1796-1883-pdf
-
Vtip
-
vtip
-
Pipo možno ide len o modré svetlo
-
…realita ???
-
Kto tam ešte chýba?
-
Vtip je asi v tom, že to napísal niekto iný. Hoci som kapitál iba zbežne pozrel pochybujem o pôvode citátu.
-
Záchrana občanov???
-
Súsošie do šrotu
Jedná sa o súsošie Cyrila a Metoda v Devíne. Krátka zastávka pri kostole na devínskom námestí počas krásneho dopoludnia plného slnka je vďačná príležitosť pre notorických cvakačov záberov, napríklad aj mňa.Vybehla som po schodoch do areálu kostola Svätého Kríža, kde som natrafila na toto súsošie. Bolo premiérovo inštalované v roku 1903, odvtedy sa dostalo do takého stavu, aký je viditeľný na mojich záberoch.
Je známe, že obec Devín sa dostala do finančných ťažkostí nemalého rozsahu, no to nie je dôvod celkom ignorovať tento stav súsošia. Sú rôzne spôsoby ako získať peniaze na zreštaurovanie sochy, napríklad vypísať grant alebo sa zaujímať o prostriedky z fondov EÚ či urobiť verejnú zbierku. Ten istý problém je viditeľný i na fasáde kostola, pred ktorým je umiestnené súsošie.
O súsoší toho veľa neviem, pretože na webe je to temer neprítomná pamiatka, preto ju opíšem len nedostatočne. Je umiestnené v areáli kostola blízko steny pravej lode a rúry, z ktorej odtekáva odpadová dažďová voda priamo smerom k soche. Povrch sochy je veľmi skorodovaný a nedbanlivo natretý bez odstránenia hrdze. Dvaja vierozvestci a zakladatelia slovanského písomníctva stojaci na historickom území Veľkej Moravy a svojho historického účinkovania v tak zúboženom stave nerobia slovenskému národu nijakú reklamu. Skôr naopak.
Celú situáciu ešte zhoršuje aj stav kostola, ktorý je historicky cenný, pretože jeho jadrom je románska stavba z 12.storočia údajne postavená na základoch pohanského chrámu. Pohľad zvonka na opadanú omietku a nátery vzbudzuje dojem úbohosti a biedy.
Niekoľko záberov:
Autorka foto:Ľudmila Marešová-Balážová
Čítajte viac: http://maresovabalazova.blog.sme.sk/c/266943/Susosie-do-srotu.html#ixzz1bsWlmjTW
-
Jeden muz jel do Afriky.Vzal si s sebou svého psa.
Pes zacal honit motýly a ztratil se.A jak se tak toulal po
Africe,vidí,jak se k nemu rítí leopard a chce ho sezrat. Pes se
lekne,ale vsimne si kostí,co jsou kolem,usadí se a jednu zacne zvýkat.
Ve chvíli,kdy se leopard chystá skocit rekne:To vám reknu, to byl ale
chutný leopard,mnam,mnam!Jestlipak je jich tu víc? Leopard to zaslechne
a zarazí se uprostred skoku.Odplízí se do kroví a rekne si:Fuj, ale to
bylo o fous! Videla to opice a usoudila, ze tohle vsechno by se mohlo
hezky zpenezit.Jde za leopardem a za mírnou odmenu mu vykecá,jak to bylo
doopravdy. Leopard se rozzurí,ze si z neho pes delal srandu a rekne:Vís
co,opice,vlez mi na záda a pojd se podívat co provedu s tím psem! Pes
uvidí leoparda,jak utíká s opicí na zádech k nemu:Co udelám ted,proboha?
Místo úteku si sedne zády k leopardovi,predstírá ze ho jeste nevidí a
práve v okamziku,kdy se k nemu leopard priblízí na doslech
povídá:Hernajs,kde je ta opice,uz pred hodinou jsem jí poslal pro
dalsího leoparda!————————————————————————————————
Černoch si urezal na cirkulári dva prsty na ruke. V nemocnici nemali náhradné čierne, tak mu ponúkli biele.- “Lepšie, ako nič“, povedal si a súhlasil.
Po pár týždňoch cestuje električkou a drží sa tyče. Vedľa sedí babička .Pozerá, pozerá a potom povie:- “Tak čo kominárik, od frajerky, od frajerky?”
———————————————————————————————————————
Ve vlaku z Frýdku-Místku sedí dva starší páni. V Paskově si k nim přisedne mladá romka.
Jak tak cesta plyne, romka začne špásovat. Zvedne si sukni a přeloží nohy. Dědci na to nereagují.
Romka se diví, ale je už celkem dobře rozrajcovaná, tak vytáhne sukni ještě výš a roztáhne nohy. Dědové opět nic.
Romku to už pořádně rozpálí a tak si vysvleče kalhotky a ukáže jednomu z nich holé přirození.
Starý pán se dvakrát zhluboka nadechne, sáhne po slepecké holi a říká kamarádovi: “Juro, cítíš to taky? Smrad jak v pi.i – Ostrava!
Vystupujeme!!!” -
CYRILO-METODSKÉ POCHYBNOSTI
V rozprávke o príchode vierozvestcov síce veľa pravdy nie je, no dostali sa až do preambuly slovenskej ústavyOdkaz na nich nemáme len na päťdesiatkorunáčke a k ich tradícii sa nehlásia len hejslováci, ale pripomína nám ho aj kalendár so štátnym sviatkom, ba zmieňuje sa o nich aj preambula ústavy. Hoci ide len o mýtus, v ktorom je máločo pravdy. Príchod Cyrila a Metoda bol z historického hľadiska len malou epizódou, ktorá po sebe nezanechala dedičstvo, ba najnovšie archeologické objavy potvrdzujú, že pri propagácii kresťanstva predbehli solúnskych bratov iní misionári.
Politika namiesto viery:
Začalo sa to vlastne ešte pred ich príchodom v roku 863. Rastislav, vtedajší vládca Veľkej Moravy, si len ťažko môže nárokovať veľkú slávu za to, že dvojicu kazateľov k sebe pozval. Na samotnej viere v Krista a jej šírení vo svojom panstve mu totiž záležalo iste menej než na politike, ktorú tým sledoval. A politika mala vždy málo do činenia s morálkou. Veľkomoravský panovník sa vlastne od začiatku snažil o niečo podobné ako naši dnešní politici – včleniť svoj štát do štruktúr Západu. To bol jeho hlavný cieľ a iba z toho dôvodu sa obrátil na Rím, pod ktorý latinský Západ spadal. Až keď odtiaľ dostal košom, skúsil šťastie v opačnom tábore, v metropole východného kresťanstva. A podľa porekadla, že lepší je vrabec v hrsti ako holub na streche, sa mu aj podarilo dostať z Konštantínopola kladnú odpoveď. Veľká Morava nabrala namiesto západného kurzu východný, čo však bolo stále lepšie ako pozícia osamelého bežca uprostred Európy. Ibaže ani toto neprebehlo tak romanticky, ako sa zvyčajne opisuje: Rastislav mohol byť z byzantskej reakcie dobre rozčertený, keďže vlastne vôbec nedostal, čo chcel. Bližšie to vysvetľuje archeológ Vladimír Turčan z Archeologického múzea v Bratislave: „Obsahom a zmyslom Rastislavovej žiadosti bolo zriadenie samostatnej cirkevnej provincie, na čo bol potrebný biskup. Ani jeden zo solúnskych bratov však nebol v čase príchodu na Veľkú Moravu pravdepodobne vysväteným kňazom. Byzantínci tak vlastne darovali loď bez plachiet. V Konštantínopole zrejme nechceli narušiť krehké vzťahy so Západom. O pápežovom zamietnutí, a teda aj o svojej pozícii náhradníka, dobre vedeli, a tak vyslanie nekompetentnej misie bolo vlastne diplomatickým vyjadrením faktu, že rešpektujú vzájomné hranice záujmov veľmocí.“ O tom, že vtedajšia elita Veľkej Moravy si učencov asi neveľmi vážila, svedčí aj trápny záver ich misie. Keď ich nepotrebovali, bez pardonu ich z krajiny vyhnali. Koniec koncov, veď o politiku išlo v prvom rade aj Byzancii.Výroba vierozvestcov:
Časy boli tvrdé a v 9. storočí sa na veci pozeralo podstatne inak ako dnes. Písať a čítať vedelo v Európe pár učencov a na Veľkej Morave to bolo asi ešte o poznanie horšie, veď analfabetom bol aj sám Svätopluk, ktorý ich neskôr vyhnal. „Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa, a ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen,“ hovorí vo svojom známom Proglase Konštantín. Fakt je, že so svojím jedinečným písmom, hlaholikou, sa natrápil viac-menej márne. „Písmo, ktoré mohlo byť prelomom vo vzdelanosti, zaviedli vo veľkomoravskej spoločnosti predčasne,“ komentuje Vladimír Turčan. „Pre kultúrnu úroveň domáceho obyvateľstva nemalo praktický význam a v budúcej vzdelanosti strednej Európy nezohralo žiadnu úlohu.“ Prednosť sme skrátka dali latinke, ktorú tu napokon už pred tisícročím na minciach používali Kelti. Konštantínovo písmo dnes používajú Bulhari a Rusi, teda členovia východnej cirkvi. Nezdedili sme po solúnskych kazateľoch ani liturgiu, po zákaze slovanskej bohoslužby prenášali kresťanstvo do stredoveku latinskí kňazi. Azda najväčším omylom je označovať Cyrila s Metodom za vierozvestcov, respektíve apoštolov. V prinesení kresťanskej viery na naše územie totiž nemali prvenstvo, veď aj v samotnom diele Život Konštantína sa pripúšťa, že pred nimi tu pôsobili misionári „z Vlách i z Grécka, i z Nemiec“, ba Turčan nevylučuje, že ešte predtým sa tu pokúšali uplatniť írsko-škótski misionári, ako naznačujú archeologické nálezy. Medzi tie najnovšie patrí nález z Bojnej neďaleko Topoľčian. Podľa Karola Pietu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre potvrdili unikátne vykopávky názory vedcov: „Časy rozkvetu Bojnej patria naozaj do obdobia pred príchodom vierozvestcov. Nie je to nijaké veľké prekvapenie, len sme si zvykli na predstavu, že Konštantín a Metod boli prví misionári u nás. Podľa bojnianskych nálezov išlo asi nie o nemeckých, ale možno o severotalianskych misionárov. O tom svedčia pozlátené plakety s vyobrazením anjelov, s krátkymi nápismi latinkou, ktoré pravdepodobne pochádzajú z prenosného oltára, ako aj nálezy bronzových zvonov, ktoré boli súčasťou kresťanskej liturgie.“
Na druhej strane treba povedať, že nástup nového náboženstva nebol taký priamočiary, ako nám ho prezentujú. „Ešte dlho po príchode kresťanstva tu pretrvávalo pohanstvo, doklady o tom máme z nespočetných vykopávok a nálezov,“ podotýka publicista a historik Pavel Dvořák. „Treba si uvedomiť, že nový boh nemusel vždy vytlačiť pôvodné slovanské božstvá, prichádzal, aby rozšíril ich zástup, a preto sa ľudia utiekali raz k pohanským a raz ku kresťanským zvykom.“ Niektorí Slovania zostali pohanmi až do 12. storočia a viera sa tu nenastoľovala láskou, ale mečom.Happy end?:
Z hľadiska histórie trval moravský štát veľmi krátko, no ešte kratšie misia solúnskych kňazov. Pôsobili tu sotva dve desaťročia a tak neslávne, ako začali, aj skončili. Keď sa totiž na Veľkej Morave rozmohol vplyv západných kňazov, došlo k vzájomným treniciam, pri ktorých sa Byzantínci preli so západným klérom, Metod dokonca na nitrianskeho biskupa Wichinga uvalil kliatbu, ktorej ho musel zbaviť pápež. Ideologické konflikty, vnútroštátne záležitosti, ba z byzantskej strany možno dokonca aj pokus o prevrat napokon vyústili do toho, že krátko po Metodovej smrti jeho žiakov v roku 886 Moravania vyhnali. Nepoznáme ani miesto Metodovho hrobu. Jeho mladší brat Konštantín stihol ešte predtým prijať v Ríme rehoľné meno Cyril a tam aj zomrel. Posledných žiakov, ktorých ešte Moravania po krajine ponachádzali, uväznili a potom takisto deportovali. Ďaleko má od pravdy aj tvrdenie, že Cyril s Metodom boli „slovenskými duchovnými otcami“. Kazateľské duo predsa pôsobilo na Veľkej Morave, kde sa ľudia nechápali v modernom zmysle ako národ, a ešte predtým boli na podobnej nábožensko-politickej misii u ázijských Chazarov. To však neznačí, že bez skresľovania faktov nemôžeme vnímať oboch kazateľov sympaticky. „Hoci to trvalo veľmi krátko, predsa urobili veľa, aby obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli tomu, čo im v duchovnej oblasti prinášajú. Cirkevná moc bola síce prísna, ale mala pravidlá platné pre všetkých. Metod je jednou z najkrajších postáv našich starších dejín. Kritizoval napríklad mnohoženstvo spoločenskej elity aj ostatné morálne prešľapy, čím dokázal, že vôľa a moc svetských vládcov nie je bezbrehá,“ dodáva Pavol Dvořák.
PETER GETTING -
Bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej má svoje miesto pred hradbami Nitrianskeho hradu. V postkomunistickom období však muselo prežiť niekoľko turbulencií.
Možno len pár obyvateľov Nitry vie, že Cvengrošovej súsošie solúnskych bratov vzbudilo niekoľko vášnivých diskusií o jeho podobe, niektorí požadovali aj konkrétne korekcie súsošia. Hlavným argumentom odporcov, zväčša laických kritikov, bol fakt, že vierozvestovia boli znázornení bez dvojitého byzantského kríža. Sv. Cyril tak drží liturgickú knihu, na ktorej je stvárnený dobový korpus JežišaKrista, a sv. Metod drží liturgickú nádobu – pyxidu s jednoduchým krížom na vrchnáku. A práve tieto použité atribúty, vrátane absencie dvojkríža, sa dostali podpaľbu len necelé dva mesiace po Nežnej revolúcii.
Kritici však nebrali do úvahy fakt, že dielo bolo Mestom Nitra objednané v roku 1986 a vyhotovené ešte pred novembrom ´89. Akékoľvek kresťanské symboly vrátane dvojkríža neboli v danom komunistickom období prijateľné. Autorke sa však podarilo prepašovať do súsošia mierne kresťanské prvky – spomínaná pyxida a korpus Krista. Ten sa nepozdával skupinke obyvateľov okolo vtedajšej poslankyne Marty Dittingerovej, ktorá požadovala doplnenie obrysov kríža podľaarcheologického nálezu z Mikulčíc. Nielen že by išlo o technologicky náročné zasahovanie do už hotového diela, autorka by však použitím tohto konkrétneho názoru nepriamo dosvedčila názor, že sídlom vierozvestov bola táto juhomoravská oblasť.
Aj napriek spoločenským otrasom od roku 1990, kedy bola socha osadená, sa Solúnski bratia zachovali. Odolali vlne laických kritikov a postsocialistických kresťanov, a našli si tak svoje stále miesto na frekventovanom hradnom nádvorí.Informácie čerpané z Almanach Nitra 2000, príspevok Solúnski bratia predhradbami
Autor: Monika Földešiová
-
AntiK, som rád, že si niekto pozrel a prečítal tento môj skoro monológ, či zbierku informácii o pyxide kľačianskej, obrázky iných aj nesúvisiacich pyxíd, či inej krasťanskej tvorby a vecí podľa mňa s tým súvisiacich. Som ešte radšej, že si prispel “hrobom” Metoda,.
Na počiatku som sa chcel venovať aj Hitlerovi a jeho archeológom, ale akosi som sa rozčertil na sochu, ktorá je už viac ako len obyčajná socha, stala sa symbolom osláv v Nitre, a tým aj “rekonštruovaná”, či skôr znetvorená pyxida. Prešiel som na internete všetky možné pyxidy, no na žiadnom veku som nevidel kríž, čo síce neznamená že je to nemožné, no zdá sa mi to nepravdepodobné.
Vždy keď som sa zabral do hľadania stôp okolo nálezu objavili sa nové otázniky.Je ich vo mne stále veľa.. Odpovedať by mi vedeli len oni: nálezcovia Dušan Filipčík, Milan Tonka, Ing. Milan Švec, Július Horný, bratia Ivan a Stanislav Lukáčovci a ostatní s nimi hrajúci sa chlapci, no možno bude na ich odpovede počkať až do doby, keď si budú pamätať lepšie zážitky z dectva, ako zo včerajšehu dňa.
Postava “starca” podľa mňa neprichádza, ale na 90% sedí v predklone.
Dopĺňam Pavlovo Dvořákovo, ako vždy skvelé dielo
