[asomtam]

Krst Krista

 6. storočia  (slonovina , Egypt a Sýria – Britské múzeum).

[asomtam]

byzantsko-egyptské, 5. do 6. storočie nášho letopočtu 

[asomtam]

http://www.obnova.sk/sites/default/files/xti_7757pac.jpg

[asomtam]

Known as the “Five-Part Diptych” because each panel is divided into five plates, this beautifully carved Gospel book cover dates from the late 5th or early 6th century and was probably made in Ravenna. There are notable similarities in the iconography with 5th-century sarcophagi and early 6th-century mosaics of Christ in Sant’Apollinare Nuovo. It may have been a gift from the Byzantine emperor. By the 12th century it was no longer used as a book cover, but in the Vespers liturgy of Easter processions. After 1400 it was used as part of a “Pax,” a metal plate with a handle presented during the kiss of peace ritual.

pregooglené:

Známy ako “päťdielne diptych”, pretože každý panel je rozdelený do piatich dosiek, to krásne vyrezávané evanjelium pochádza Obal knihy z konca 5. a začiatku 6. storočia a bol zrejme v Ravenne .Tam sú pozoruhodné podobnosti v ikonografii s 5. storočí sarkofágy a čoskoro 6. storočia mozaika Krista v Sant’Apollinare Nuovo . Možno to bolo darom od byzantského cisára. Do 12. storočia to bolo už nie používaný ako obal knihy, ale vo večernej omši liturgie veľkonočné procesie. Po 1400 bol využívaný ako súčasť “Pax”, kovová doska s rukoväťou predložené počas bozk mieru rituálu.

[asomtam]

obrázok 1(pyxidains.jpg)

http://www.zivcakova.sk/VERITAS%20LIBERAT/Hist%C3%B3ria/Nitra/Ke%C4%8F%20p%C3%ADsmo%20prehovor%C3%AD.pdf

obrázok 2 (slovenskopyxida.jpg)

SLOVENSKO časopis pre Slovensko a slovenský svet 

Vydávajú Matica slovenská a Neografia, a. s., Martin

Číslo 2/2010 /leto/

Ročník XXXII.

[asomtam]

[asomtam]

Táto hádanka zo slonoviny je  naozaj rébus, No k jeho vylúšteniu neprospeje keď sa okolo neho tvoria teórie, ktoré sú založene na vode a dokonca ani na nej, ale sú len zbožné predstavy kresťanov, novinárov a dokonca aj vedcov,

Najväčšia záhada pre mňa je však to, že pyxidu vystavujú v Nitre a aj v Bratislave. Pyxidu, ktorá nezodpovedá tomu čo sa našlo, ale predstave čo by sa malo nájsť. To čo sa vystavuje v múzeách ako pyxida patrí na jarmok. 

Oveľa zmysluplnejšie by bolo vystavovať aspoň kópiu toho originálu čo sa podarilo zachrániť. Vymyslená postava je neproporčná, zlá a hoci je  pravdepodobné že to bol orant, no mohol aj v tejto pózettp://www.vino.obnova.sk/1/uzivatelia/asomtam/06b_4.gif

alebo v druhej držať nádobu, ako údajná Rebeca. Žehnanie Jákoba po slovensky je podľa mňa úplne to najabsurdnejšie z príbehu. Slepý Izák prichádza za sediacim dieťa´tom Jákobom. Ezau vedie  záprah a je dospelý, hoci sú z Jákobom dvojičky.(Chlpatý Ezau “vyšiel” ako prvý a Jákob ho ndržal za pätu (tuším že Jákob znamená ten čo sa držal päty). Keby to bolo len obrazne povedané, a Jákob by bol len druhorodený, a teda mladší, nemol by byť mladší oveľa.  Ezauova matka Rebeka by bola zobrazená ako mladica a iba domnelá výzor postavy(nečitateľná postava ), ktorá sa vykladá ako starec Izák, (pripúšťam že sú tam dieťa a strarec).

 “scéna oráča s dvoma volmi. Pred býkmi kráča ženská postav”. vol nie je býk a možno sú to aj tak kravy…

[asomtam]

Myslím si, že je to svätový unikát, aby slepý Izák (to asi má slepeckú palicu a vodiaceho psa) pristupoval pred svojho odrasteného podvodníckeho, sediaceho  synčeka. 

Táto logika sa mi zdá vskutku zcestná. 

1. Mojžišova

27. KAPITOLA

1 A stalo sa, keď sa zo­starel Izák, a jeho oči zo­slab­ly tak, že ne­videl, za­volal Ezava, svoj­ho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu od­povedal: Tu som, otče. 2 A riekol: Nože hľa, som už starý; ne­viem dňa svojej smr­ti. 3 Tak teraz vez­mi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vy­j­di na pole a ulov mi zverinu. 4 A pri­prav mi chut­ný po­krm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požeh­nala moja duša, prv ako zo­mriem. 5 Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svoj­mu synovi. A Ezav od­išiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol. 6 A Rebeka po­vedala Jakobovi, svoj­mu synovi, a riek­la: Hľa, počula som tvoj­ho otca hovoriť Ezavovi, tvoj­mu bratovi, k­torému povedal: 7 Dones mi zverinu a pri­prav mi chut­ný po­krm, a budem jesť a po­tom ťa požeh­nám pred Hos­podinom, prv ako zo­mriem. 8 A tak teraz, môj synu, po­slúch­ni na môj hlas a urob to, čo ti roz­kazujem. 9 Nože idi ku stádu a vez­mi a dones mi od­tiaľ dvoje pek­ných koz­liat, a pri­pravím z nich chut­ný po­krm pre tvoj­ho ot­ca, jaký má rád.10 Po­tom zanesieš svoj­mu ot­covi, a zjie, aby ťa požeh­nal, prv ako zo­mrie. 11 A Jakob po­vedal Rebeke, svojej mat­ke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký.12 Môj otec ma môže ohmatať a po­tom budem v jeho očiach ako pod­vod­ník a uvediem na seba zlorečen­stvo a nie požeh­nanie. 13 Na to mu po­vedala jeho mat­ka: Nech prij­de na mňa tvoje zlorečen­stvo, môj synu, len po­slúch­ni, čo hovorím, a idi, vez­mi a dones mi.14 A tak išiel a vzal a doniesol svojej mat­ke, a jeho mat­ka pri­pravila chut­ný po­krm, aký mal rád jeho otec. 15 A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie naj­lepšie, ktoré mala u seba v dome, a ob­liek­la do nich Jakoba svoj­ho mladšieho syna.16 A kožky z kozleniec obv­liek­la na jeho ruky a na hlad­ké mies­to jeho hrd­la. 17 A dala chut­ný po­krm a chlieb, to, čo bola pri­pravila, do ruky Jakoba, svoj­ho syna. 18 A prišiel k svoj­mu ot­covi a po­vedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu?19 A Jakob po­vedal svoj­mu ot­covi: Ja som Ezav, tvoj pr­vorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sad­ni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požeh­nala tvoja duša. 20 A Izák po­vedal svoj­mu synovi: Čo to, že si tak rých­le našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo. 21 A Izák po­vedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie.22 A Jakob pri­stúpil k Izákovi, svoj­mu ot­covi, ktorý ho ohmatal a po­vedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove. 23 A ne­poz­nal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chl­paté, a požeh­nal ho. 24 A po­vedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A od­povedal: Som. 25 Vtedy po­vedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svoj­ho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil. 26 A Izák, jeho otec, mu po­vedal: Nože pri­stúp sem a boz­kaj ma, môj synu! 27 A pri­stúpil a boz­kal ho. Tu za­voňal vôňu jeho šiat a požeh­nal ho a riekol: Po­zri, vôňa môj­ho syna je ako vôňa poľa, ktoré požeh­nal Hos­podin. 28 Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hoj­nosť obilia a hroz­novej šťavy. 29 Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej mat­ky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žeh­nal, nech je požehnaný!30 A stalo sa hneď, ako pre­stal Izák žeh­nať Jakoba, len priam čo bol vy­šiel Jakob od Izáka, svoj­ho ot­ca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svoj­ho lovu. 31 A bol aj on pri­pravil chut­ný po­krm a doniesol svoj­mu ot­covi a po­vedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svoj­ho syna, aby ma požeh­nala tvoja duša! 32 A Izák, jeho otec, mu po­vedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj pr­vorodený, Ezav. 33 Vtedy sa zľakol Izák prenáram­ne a po­vedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všet­kého prv ako si prišiel, a požeh­nal som ho, aj bude požeh­naný! 34 Keď počul Ezav slová svoj­ho ot­ca, skríkol velikým krikom a hor­kým prenáram­ne a po­vedal svoj­mu ot­covi: Požeh­naj i mňa, môj otče! 35 A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požeh­nanie. 36 A po­vedal: Správ­ne na­zvali jeho meno Jakob, lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje pr­voroden­stvo a hľa, teraz vzal i moje požeh­nanie. A do­dal: Či si pre mňa ne­od­ložil požeh­nania? 37 Izák od­povedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všet­kých jeho bratov som mu dal za služob­níkov a za­opat­ril som ho obilím a šťavou z hroz­na. A tebe kde čo učiním, môj synu? 38 A Ezav po­vedal svoj­mu ot­covi: Či máš len to jed­no požeh­nanie, môj otče? Požeh­naj i mňa, môj otče! Po­tom po­z­dvihol Ezav svoj hlas a plakal. 39 A Izák, jeho otec, od­povedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žír­nych polí zeme bude tvoje obyd­lie, a od nebes­kej rosy, k­torú dáva Bôh s hora. 40 A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svoj­mu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jar­mo a shodíš ho so svojej šije. 41 A Ezav zjav­ne nenávidel Jakoba pre požeh­nanie, ktorým ho požeh­nal jeho otec. A Ezav po­vedal vo svojom srd­ci: Pri­blížia sa dni smút­ku za môjho ot­ca, a za­bijem Jakoba, svoj­ho brata.42 A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Pre­to pošlúc za­volala Jakoba, svoj­ho mladšieho syna a po­vedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľad­ne teba, že ťa za­bije. 43 Pre­to teraz, môj synu, po­slúch­ni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môj­mu bratovi do Chárana. 44 A budeš bývať u neho nejaký čas, do­kiaľ sa ne­od­vráti prchlivosť tvoj­ho brata. 45 Až sa zase odvráti hnev tvoj­ho brata od teba, a za­bud­ne na to, čo si mu urobil, po­tom pošlem po teba a vez­mem ťa od­tiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň! 46 A Rebeka po­vedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jest­li si aj Jakob vez­me ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tej­to zeme, načo mi potom život?!

————————————————————–

1. Mojžišova

25. KAPITOLA

27 A keď vy­rást­li chlap­ci, bol Ezav mužom, ktorý sa roz­umel lovu, mužom poľa, a Jakob bol pros­tý muž a býval v stánoch. 28 A Izák miloval Ezava, pre­tože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba. 29 A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol us­tatý a zomdlený. 30 A Ezav po­vedal Jakobovi: Nože mi daj zhl­tnúť z toho čer­veného tu! Lebo som hlad­ný a zomdlený. Pre­to na­zvali jeho meno Edom. 31 Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dnes­ká svoje pr­voroden­stvo! 32 A Ezav po­vedal: Hľa, jed­nako idem zo­mrieť, načože mi je pr­voroden­stvo?! 33 A Jakob po­vedal: Pri­sahaj mi dnes a hneď tu! A pri­sahal mu a predal Jakobovi svoje pr­voroden­stvo. 34 Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak po­hŕdol Ezav pr­voroden­stvom.

————————————————————————————————

Jákob zobrazený ako malé dieťa? Jeho brat dvojička EZAU poháňa záprah….čo dodať….

NA SLOVENSKU JE TO TAK.

[asomtam]

Byzantské umenie od 6, stor. vyrezávaná  slonovina

[asomtam]

Pyxida z Čiernych Kľačian Datovanie: 6. storočie  Zbierkový fond: Archeologický ústav SAV Nitra  Materiál: slonovina  Rozmery diela: v. 8,5 cm, Ø 14,5 cm

 

Zlomky slonovinovej pyxidy boli nájdené v roku 1974 v intraviláne obce Čierne Kľačany. Pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre po niekoľkoročnom úsilí zrekonštruovali pôvodný celok valcovitej nádoby: na valcovitom plášti pyxidy sa nachádza figurálna scéna vyrezaná v nízkom reliéfe s rytými líniami detailov zobrazených postáv. Jednotlivé figúry nie sú od seba oddelené architektonickým alebo iným rámovaním, takže nie je vylúčené, že ide o jednu naratívnu scénu. Kanelovanou arkádou je od ostatných postáv oddelená len postava oranta, z ktorého sa zachovala len pravá, v lakti zohnutá ruka s adoračným gestom dlane. Vpravo, vedľa zničenej časti pyxidy s motívom oranta, sa nachádza scéna oráča s dvoma volmi. Pred býkmi kráča ženská postava, kývajúca pravou rukou oráčovi, v druhej ruke nesie kôš plný jedla. Vpravo od ženy nasleduje posledná scéna pozostávajúca zo sediaceho pastiera na skale, odetého v kozej koži, pasúceho ovce a kozy. Pastier má pravú ruku vystretú smerom ku skrčenej, veľmi zle zachovanej figúre. Pre všetky figúry je typická strnulosť gest a robustnosť údov, umocnená vŕtanými očnými otvormi a lineárne stvárnenými záhybmi drapérií. Ovce majú srsť zvýraznenú diagonálnym šrafovaním, koza oblúčkovitými vrypmi. Z hľadiska proporcií jednotlivých figúr ale ide o vyváženú kompozíciu s pokusmi o priestorové členenie scén na základe perspektívy, ktorá ale vzhľadom k aditívnemu radeniu figúr a nízkemu reliéfu pôsobí plošným dojmom. 
Slonovinovej pyxide z Čiernych Kľačian sa zatiaľ venovali len slovenskí archeológovia Ladislav Veliačik a Titus Kolník, ktorí figurálnu scénu interpretovali ako legendu o založení Ríma. Z tohto dôvodu vyslovili hypotézu, že pyxida bola vyrobená pri príležitosti založenia Nového Ríma – Konštantínopola v 1. tretine 4. storočia a na územie Slovenska bola privezená v roku 863 prostredníctvom misie Konštantína a Metoda ako diplomatický dar pre veľkomoravského panovníka Rastislava. 
Na základe štýlového charakteru pyxidy, t.j. nízko rezaného reliéfu pyxidy, robustných postáv a schematicky stvárnených detailov je zrejmé, že pyxida nie je neskoroantickým výrobkom 4. storočia, ale produktom ranobyzantského umenia 6. storočia. Tento predpoklad potvrdzuje analogická pyxida s „Pastorálnou scénou“ z Britského múzea (British Museum) v Londýne, ktorá je považovaná za koptskú prácu zo 6. storočia. Táto má analogickú koncepciu o niečo hlbšie rezaného reliéfu pyxidy, pozostávajúceho z kontinuálneho, naratívneho figurálneho vlysu s rôznymi motívmi pastierov hrajúcich na trúby a pasúcich ovce. Porovnateľná je robustnosť figúr so strnulými gestami a s lineárne rytými detailmi drapérií, ako aj stvárnenie oviec so srsťou s diagonálnym šrafovaním. Naviac sa tu nachádza aj takmer identická figúra kráčajúcej ženy, držiacej v ľavej ruke kôš s potravou. 
Rovnako problematické je aj stanovenie ikonografie pyxidy ako Legendy o založení Ríma. Skôr je pravdepodobné, že na pyxide bola stvárnená buď alegória rurálnych a pastorálnych činností, tak ako na pyxide z Londýna, alebo starozákonný príbeh Požehnania Jákoba Izákom. Počet postáv na reliéfe pyxidy totiž pozoruhodne korešponduje s protagonistami legendy o Požehnaní Jákoba: oráč – Ezau, žena – Rebeka, pastier – Jákob, nečitateľná postava – Izák. Príbeh hovorí o tom, že keď Izák zostarol a oslepol, chcel požehnať prvorodenému synovi Ezauovi. Preto ho poslal na pole, aby mu ulovil zverinu, z ktorej by mu pripravil pokrm. To vypočula Izákova žena Rebeka a nahovorila mladšieho syna Jakuba, aby si podvodom vypýtal požehnanie od otca namiesto Ezaua (Gn. 27, 1-26). Legendy zo života Jákoba a jeho syna Jozefa boli v Egypte veľmi populárne, nakoľko práve za života Jákoba boli izraelské kmene faraónom pozvané, aby sa presťahovali do Egypta (Gn. 45-47). 
Datovanie a provenienciu čiernokľačianskej pyxidy v konečnom dôsledku možno potvrdiť aj slonovinovou katedrou ravennského arcibiskupa Maximiána (546–556). Na bočných operadlách katedry sa nachádza 10 tabúľ so starozákonným príbehom o Jákobovom synovi Jozefovi, ktoré sa pripisujú egyptsko-koptskej dielni. Ikonografické a štýlové prvky preto nasvedčujú tomu, že pyxida z Čiernych Kľačian bola vyrobená v egyptsko-koptskej dielni v 6. storočí. 
 [MV]

 

História výskumu

1974 – archeologický výskum (Ladislav Veliačik, Karol Pieta; Archeologický ústav SAV)

 

Upozornenie!
Všetky texty v Arslexicone podliehajú autorským právam.
Odporúčaný spôsob citovania: Labudová, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=pyxida-z-ciernych-klacian (dátum návštevy stránky)

 

[asomtam]

Originálne časti

[asomtam]

Zrejme toto?

Svätý Kliment I. (tiež Klement) (* ? – † 97/101 ?) bol v poradí 4. rímskym pápežom (od r. 88/92). Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník.

Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich doCarihradu (r. 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Zdá sa, že Klimentove ostatky pomohli Konštantínovmu sprievodu dosiahnuť u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie a ďalších cirkevných požiadaviek. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby.

Klement zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum.

V rokoch 860 – 880 v Ríme prežíval Klimentov kult renesanciu. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

 

Správy o jeho smrti sú značne rozporuplné. Legenda uvádza, že cisár Trajan poslal Klementa do vyhnanstva na Chersones (Sevastopoľ) dnešný poloostrov Krym vČiernom mori. Keď Klement ani tam neprestal hlásať  kresťanskú vieru, bol na cisárov rozkaz niekedy v rokoch 100-101 hodený do mora s kotvou uviazanú okolo krku, tak aby jeho nasledovnici nenašli. Odtiaľ je časté zobrazenie svätého Klementa s kotvou. Krymkí kresťania sa modlili a more ich vyslišalo  a ustúpilo (cca 500m) a jeho telo našli, pochovali a nad jeho hrobom postavili kaplnku. Po dobu 700 rokov more ustupovalo na niekoľko  dní aby sa  ti ktorí chcú mohli pokloniť jeho pamiatke. Ustupovanie mora prestalo v roku 800. Svätý Konštantín   v roku 861 našiel nielen onú kotvu, ale aj jeho pozostatky. Roger, biskup chalonský, podal správu, že keď v roku 1048 navštívil Kyjev, aby dohodol sobáš Henricha I. s Annou Kyjevskú, ukazoval mu JaroslavMúdry lebku svätého Klementa, ktorú získal pri vojnovom ťažení na Kryme.

Podľa inej verzie bol Klement v roku 100 utopený, ale nie v mori, ale v rieke Tiber v Ríme. Konečne tretia verzia je, že zomrel úplne prirodzenou smrťou vekom. Podľa všetkých verzií ho kresťanskej cirkvi napriek tomu za mučeníka považujú, pretože aj keby nebol umučený na smrť, stačí, že za kresťanskú vieru trpel.

  Takže môžem povedat že stratená lebka černokľačanská nie je (nebola) Klimentova). No pri tomto množstve zázrakov by bol zázrak keby pyxidu na územie dnešného Slovenska nebola  priniesla kresťanská misia Konštantína a Metoda.

 

[asomtam]

filmové rozprávanie Pavla Dvořáka z cyklu Stopy dávnej minulosti

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI – Hádanka zo slonoviny

http://www.youtube.com/watch?v=d1n8QTQLJrY

http://www.youtube.com/watch?v=f4D4mSKFlpY&feature=related

————————————————————————————————————————

Nafotil, a myslí si (a aj všetci čo vidfeli a uverili) , že fotil pyxidu zo slonoviny z 1. polovice 4. storočia , nájdenú v slovanskom hrobe z 9.storočia.

http://www.flickr.com/photos/beauharnais/5425660269/in/photostream/

———————————————————————————————————————-http://www.pulib.sk/elpub2/PBF/Husar4/pdf_doc/05_Ivanic.pdf

 Známym nálezom spájaným s byzantskou misiou Konštantína a Metoda je pyxida z Čiernych Kľačian.  Jej fragmenty sa  našli v roku 1974 pri zemných prácach. Pravdepodobne pochádza z kostrového hrobu. Väčšina keramických nálezov z okolia nálezu  pochádzala z druhej polovice 9. storočia. Na základe analýzy výzdoby 

T. Kolník a L. Veliačik predpokladali, že pyxida bola vyrobená pravdepodobne v Ríme v prvej polovici 4. storočia a je začiatočným prejavom byzantského umenia. Zobrazená scéna bola interpretovaná ako výjav z legendy o založení Ríma. Zároveň hypoteticky predpokladali, že ju na  územie Veľkej Moravy priniesli Konštantín a Metod.4

 Naposledy pyxidu analyzoval M. Vančo, ktorý predpokladá, že na nej je zobrazený príbeh požehnania Jakoba zo Starého Zákona. Podľa štýlu zobrazenia  figurálnych motívov predpokladá, že ide o výrobok ranokresťanského 

umenia zo 6. storočia. Na základe písomných prameňov sa domnieva, že pyxida bola dovezená na Veľkú Moravu prostredníctvom cyrilometodskej misie ako schránka na relikvie sv. Klimenta.5

4  KOLNÍK, T. – VELIAČIK, L., “Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačian”, In: Slovenská 

archeológia 31, č. 1, 1983, s. 17–83

—————————————————————————————————————

[asomtam]

[asomtam]