[asomtam]

Spoločnosť, ktorá mala postaviť podzemné garáže, žaluje mesto. Chce viac ako 1,2 milióna eur

Začal súd pre jamu v centre Trenčín, ktorú Trenčania volajú Cellerova.

TRENČÍN. Súkromný investor tu chcel postaviť podzemné garáže, pri ich výstavbe však našli časť múra, ktorý štát vyhlásil za kultúrnu pamiatku. Spoločnosť chce naspäť peniaze, ktoré preinvestoval. Pýta ich od mesta.

Pojednávanie na okresnom súde o odškodnom pre neuskutočnenú výstavbu 140 podzemných garáží a polyfunkčnej nadzemnej budovy začalo v piatok 30. septembra.

Investor žiada od mesta viac ako 1,2 milióna eur. To však tvrdí, že investorovi nič nebránilo v stavbe pokračovať. Obe strany sa nedokázali dohodnúť mimo súdu, a tak si na okresnom súde vymieňali argumenty právni zástupcovia spoločnosti Tatra Real Trade a mesta Trenčín.

Ministerstvo o národnej pamiatke rozhodlo rýchlo

Spoločnosť uzavrela s mestom zmluvy o budúcej zmluve a zriadení vecného bremena a dostala súhlas na odkúpenie pozemku v centre na Jaselskej ulici.

Vedľa domu armády plánovala vybudovať presklenú budovu a v podzemí garáže. Zaplatila mestu preddavok a podľa budúcej zmluvy zvyšok z dohodnutej kúpnej ceny malo mesto dostať po dostavbe.

Po odkrytí povrchu však v podzemí našli pri archeologickom prieskume nález, ktorý archeológovia označili za unikátny. Má ísť o zvyšky predsunutej časti mestského opevnenia asi zo 17. storočia a vonkajšie opevnenie stredovekých miest doteraz na Slovensku neobjavili.

Stavbu v decembri 2008 zastavili a v lete už ministerstvo kultúry vyhlásilo archeologické nálezisko za národnú kultúrnu pamiatku.

Mesto sa aj odvolalo, vtedajší minister kultúry Marek Maďarič ho zamietol. Na zabezpečenie múr zakonzervovali zasypaním, na mieste ale ostala ohyzdná jama, ktorá dostala medzi Trenčanmi meno Cellerova.

Za tri roky sa nedokázali dohodnúť

Počas troch rokov sa investor a mesto nedohodli, spor sa dostal pred súd. Podľa podpredsedu predstavenstva Tatra Real Romana Doupovca im nález skomplikoval projekt, pretože už podľa neho nemohli stavať. Múr mal totiž prechádzať naprieč garážou, ktorá tam mala stáť.

„Návrhy na zmenu projektu neboli akceptované, stavať nemôžeme, sme zaviazaný dekrétom z ministerstva nepokračovať. Jedinú vec, ktorú môže stavebný úrad mesta spraviť, je zrušiť stavebné povolenie,“ povedal.

Od mesta vymáha spoločnosť náhradu škody, ušlý zisk ako aj zálohu, ktorú zaplatili za pozemky. „My sme zaplatili mestu z našich súkromných zdrojov a tie peniaze sa nachádzajú v rozpočte, tak sme na dobrej adrese,“ dodal.

Platiť by mal vraj štát

Podľa právnikov mesta ide o neštandardný postup investora, keď hľadá chyby u strany, ktorá chybu nespôsobila. „Ak vznikla škoda, mal by ju znášať štát, lebo on garantuje ochranu pamiatok a musí garantovať aj stavebníkovi určitú náhradu v prípade, že sa ju bude snažiť chrániť,“ povedal Martin Dočár, právny zástupca Trenčína.

Ten na pojednávaní skonštatoval, že investor odstúpil od zámeru výstavby nie z objektívnych, ale subjektívnych dôvodov a stavbu spoločnosť ukončila dobrovoľne. „Žiadny právny predpis nezakazuje pokračovať v stavbe, pri archeologickom náleze, alebo v prípade vyhlásenia nejakej kultúrnej pamiatky,“ okomentoval.

Platby sú premlčané

Ďalším argumentom mesta boli zmluvy o budúcej zmluve, ktoré podpísal bývalý primátor Celler, bez súhlasu zastupiteľstva ešte v roku 2007, ako aj premlčané termíny zálohových platieb. „Ak primátor koná bez súhlasu zastupiteľstva v takých dôležitých veciach ako majetkové prevody, tak jednoznačné musí ísť o právny úkon, ktorý mesto nezaväzuje,“ vysvetlil Dočár.

Počas troch rokov v diskusii, čo s jamou, odznel aj zámer investora premiestniť ju na povrch, s čím ale nesúhlasia pamiatkari. Tí však od roka 2008 tvrdia, že sa tam stavať môže, ak bude zabezpečená ochrana národnej kultúrnej pamiatky.

Ako povedala Eva Gazdíková, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu, nález je zabezpečený tým, že je zasypaný. Pre pamiatkárov je to prijateľné a možno by pripadalo do úvahy prezentovať nález na povrchu ako líniu, kadiaľ vedie múr, podobne ako v prípade barbakanu v centre mesta.

Čítajte viac: http://trencin.sme.sk/c/6080576/spolocnost-ktora-mala-postavit-podzemne-garaze-zaluje-mesto-chce-viac-ako-12-miliona-eur.html#ixzz1a8MdabeW 

[asomtam]

Hodnotu majú, v tom že sú po babke. Cenu? Možno podobnú ako tu.

http://www.axioart.com/index.php?set_lang=en&op=live_catalog_page&id=2596_028&

[asomtam]

Hodnotu majú, v tom že sú po babke. Cenu? Možno podobnú ako tu.

http://www.axioart.com/index.php?set_lang=en&op=live_catalog_page&id=2596_028&

[asomtam]

Keď ju potrebuješ do školy, to by si sa mal obrátiť na Jurzycu. Žiaľ, ja sa nevenujem knihám, ktoré sa dajú kúpiť vo všetkých predajniach (13€ nieje veľa ani pre študenta), prípadne si ju môžeš požičať v knižnici a  pre svoju potrebu nafotiť či oskenovať.

[asomtam]

Keď ju potrebuješ do školy, to by si sa mal obrátiť na Jurzycu. Žiaľ, ja sa nevenujem knihám, ktoré sa dajú kúpiť vo všetkých predajniach (13€ nieje veľa ani pre študenta), prípadne si ju môžeš požičať v knižnici a  pre svoju potrebu nafotiť či oskenovať.

[asomtam]

L – Stredoveké rotundy na Slovensku

Autor: Vančo Martin

Vydavateľ: Chronos 

Rok vydania: 2000 

Počet strán: 196 

Jazyk: slovenčina 

Formát: pdf (text pod obrazom)

Zdroj: scan a OCR

Publikácia je výsledkom postgraduálneho štúdia zameraného na výskum veľkomoravskej sakrálnej architektúry. Prvá časť je venovaná problému vzniku a významu stredoeurópskych rotúnd v kontexte christianizácie Veľkej Moravy. Druhá časť je prvým systematicky spracovaným katalógom centrálnych stavieb od 9. do 13. storočia z územia Slovenska.

http://www.uloz.to/10317577/stredoveke-rotundy-na-slovensku-vanco-martin-pdf

http://www.uloz.to/10312280/stredoveke-rotundy-na-slovensku-vanco-martin-pdf

[asomtam]

L – Stredoveké rotundy na Slovensku

Autor: Vančo Martin

Vydavateľ: Chronos 

Rok vydania: 2000 

Počet strán: 196 

Jazyk: slovenčina 

Formát: pdf (text pod obrazom)

Zdroj: scan a OCR

Publikácia je výsledkom postgraduálneho štúdia zameraného na výskum veľkomoravskej sakrálnej architektúry. Prvá časť je venovaná problému vzniku a významu stredoeurópskych rotúnd v kontexte christianizácie Veľkej Moravy. Druhá časť je prvým systematicky spracovaným katalógom centrálnych stavieb od 9. do 13. storočia z územia Slovenska.

http://www.uloz.to/10317577/stredoveke-rotundy-na-slovensku-vanco-martin-pdf

http://www.uloz.to/10312280/stredoveke-rotundy-na-slovensku-vanco-martin-pdf

[asomtam]

Otázka znela:

Zdravím ,rad by som sa spytal ci je v rozpore so zakonom ak budem pouzivat detektor kovu a hladat nim mince popr .militarie ? A ak to je trestne tak v pripade ze mam povolenia od majitela pozemku mozem detekovat ? Dakujem za odpovede

 

Moja odpoveď: Hľadať mince môžeš, samozrejme tie ktoré sú poroku 1918.

                         Militárie po roku 1946, teda zrejme na miestach cvičení vojsk Varšavskej zmluvy a miest cvičení ľudových milícii.

No môžem ťa potešiť o militáriách.

„(5) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.“.

Vec ktorá sa nachádza , alebo našla, alebo ešte ani nenašla v zemi a pochádza s pred roku 1918 je automaticky archeologický nález. Jej vyhľadávanie je nezákonné.

No pri militáriách je formulácia NAŠIEL. V praxi to znamená, že militárie až do ich nájdenia nie sú archeologickým nálezom, teda ich vyhľadávanie nie trestné, No keď ich nájdeš stávajú sa nimi, a ich nález musíš ohlásiť KPÚ. Nemôžeš ho vykopať , inak z miesta nálezu vyzdvihnúť, premiestniť alebo prechovávavať, alebo kto inak poškodiť.

Rozdiel v mojom chápaní je len v tom, že ak budeš tvrdiť, že len vyhľadávaš veci z II.sv (a ich nález nahlasuješ), tak neporušuješ zákon, ako by si poriušoval zákon aj pri hľadani C.K. mincí.

Zákon nevyrieši hľadanie s detektorom, to všetci budú hľadať židovské pokady z čias holokaustu, mince po roku 1918, či artefakty z obdobia socializmu. Prípadne zlaté nugety, meteority,  stratené šperky či kľúče.

Na povolenie majiteľa pozemku ti odpoviem protiotázkou: Ak by ti dovolil majiteľ pozemku pestovať na svojom pozemku marišku, mohol by si ju  pestovať?

 

 

 

[asomtam]

Otázka znela:

Zdravím ,rad by som sa spytal ci je v rozpore so zakonom ak budem pouzivat detektor kovu a hladat nim mince popr .militarie ? A ak to je trestne tak v pripade ze mam povolenia od majitela pozemku mozem detekovat ? Dakujem za odpovede

 

Moja odpoveď: Hľadať mince môžeš, samozrejme tie ktoré sú poroku 1918.

                         Militárie po roku 1946, teda zrejme na miestach cvičení vojsk Varšavskej zmluvy a miest cvičení ľudových milícii.

No môžem ťa potešiť o militáriách.

„(5) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.“.

Vec ktorá sa nachádza , alebo našla, alebo ešte ani nenašla v zemi a pochádza s pred roku 1918 je automaticky archeologický nález. Jej vyhľadávanie je nezákonné.

No pri militáriách je formulácia NAŠIEL. V praxi to znamená, že militárie až do ich nájdenia nie sú archeologickým nálezom, teda ich vyhľadávanie nie trestné, No keď ich nájdeš stávajú sa nimi, a ich nález musíš ohlásiť KPÚ. Nemôžeš ho vykopať , inak z miesta nálezu vyzdvihnúť, premiestniť alebo prechovávavať, alebo kto inak poškodiť.

Rozdiel v mojom chápaní je len v tom, že ak budeš tvrdiť, že len vyhľadávaš veci z II.sv (a ich nález nahlasuješ), tak neporušuješ zákon, ako by si poriušoval zákon aj pri hľadani C.K. mincí.

Zákon nevyrieši hľadanie s detektorom, to všetci budú hľadať židovské pokady z čias holokaustu, mince po roku 1918, či artefakty z obdobia socializmu. Prípadne zlaté nugety, meteority,  stratené šperky či kľúče.

Na povolenie majiteľa pozemku ti odpoviem protiotázkou: Ak by ti dovolil majiteľ pozemku pestovať na svojom pozemku marišku, mohol by si ju  pestovať?

 

 

 

[asomtam]

tak je autora

[asomtam]

Bude to borec, čo dokáže z ruiny z roku 1922 určiť podľa maľby o ktorý hrad považia ide. Moj obrazok je asi lahšie kafe, a možno spolu majú niečo spoločné.

[asomtam]

<;p>Kde sa stratil Pustý hrad?  Nebolo by už na čase zmeniť názov? Veď už ten hrad nie je pustý…, (asfaltka, chata s pivom a guľášom, betonové zázraky plné odpadkov i na sedenie).

Navrhujem dva podobne znejúce názvy: Púštny hrad, alebo Spustošený hrad.

PS: určite som  nechcel nikoho dotknúť, bola to len nostalgia za časom, keď ešte v lese rástli stromy  a ich lístie sa zametávalo, a smeti z tej istej vôle len v smetných košoch boli.

[asomtam]

L – Košikárství

autor: SUE GABRIEL a SALLY GOYMER

zdroj:fotoripp,OCR, kvalita dostačujúca

formát:pdf (text pod obrazom)

strán173

velkosť 7MB

http://www.uloz.to/10158670/kosikarstvi-pdf

[asomtam]

[asomtam]

Finančne náročnou investíciou bude rekonštrukcia vstupného mosta do hradu, náklady sú vyčíslené na 402 241 eur. Podarilo sa biskupstvu nájsť partnerov pre tento projekt?
Prísľub je, že do tohto projektu pôjde spoločne Biskupský úrad, nitrianska župa a mesto. Most sa musí zhotoviť na základe historických technologických postupov po dohľadom pamiatkárov. Práce by sa mohli začať v roku 2011. Celý most nebudeme môcť odstaviť naraz, pretože to je jediný vstup do hradu. Bude potrebné umožniť prechod aspoň pre peších. Sochy svätých, ktoré zdobili most v minulosti, sú už niekoľko rokov zreštaurované, osadíme ich po rekonštrukcii. Mesto prisľúbilo, že by na parkovisku pred vstupom do hradu malo vybudovať toalety pre verejnosť. Žiaľ, niekedy boli pod mostom a most tým veľmi narušili.

http://www.webnoviny.sk/rozhovory/judak-po-slovensku-budu-putovat-reli/272403-clanok.html

Z mosta do prosta: 12 milónov bývalých korún? Ušetrené – postaviť rapodobeninu musí stáť zlomok z tejto sumy.  Dokonca aj tehly sú (alebo už len boli?)…

V príspevku od Uskalienky je napísané:

„Mesto nám prispelo polovicou nákladov (200-tisíc eur, pozn. SITA), táto čiastka nás veľmi potešila, sme za ňu vďační a teraz budeme môcť most zrekonštruovať od základov,“ povedal Judák.

Vyložte mi túto vetu, čiže keby mesto neprispelo, tak nemohli rekonštruovať od základov? Záhada je aj to, že nehovorí o navýšení celkovej  sumy , čo by dávalo logiku pri avizovanom navýšení objemu prác !od základov”.

Ono to bolo jasné už vtedy, že rekonštruovať sa bude “od základov”. 

Ono to možno zdôvodnia bezpečnosťou Svätého otca pri jeho plánovanej návšteve.  Údajne mu už papamobil nestačí a plánuje po  vzore Jána Sloptu : do tankoch (a na  hrad).

Veci treba brať s humorom, soľ (aj v murive) je nad zlato.