asomtam
Forum Replies Created
-
attilio sa mýli iba časť pozemkov kde by sa malo stavať vlastni ani nie tak investor ako asi ním založená firma,tuším Jama ZV s.r.o ,OSTATNÉ VLASTNÍ MESTO ZVOLEN,A EXISTUJE ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE O PREDAJI,ale pokiaľ sa nesplnia ustanovenia tohto paktu pozemky patria mestu a ešte dlho budú,zrejme až do kolaudácie.
-
L – Aspring saints
2001 The Johns Hopkins University Press
All rights reserved. Published 2001
Printed in the United States of America on acid-free paper
9 8 7 6 5 4 3 2 1Aspiring saints : pretense of holiness, inquisition, and gender in the
Republic of Venice, 1618–1750 / Anne Jacobson Schutte.
p. cm.
Includes bibliographical references and index.
ISBN 0-8018-6548-4
jazyk anglicky
velkost 4MB
stran 350 bez obrázkov
http://rapidshare.com/files/241475754/aspiring_saints.pdf -
L – Who’s Who in Classical Mythology
© 1973, 1993, 2002 by Michael Grant Publications and John Hazel
jazyk anglicky
stran 569
velkost 3MB
ISBN 0-203-64624-X Master e-book ISBN
ISBN 0-203-67464-2 (Adobe e-Reader Format)
http://rapidshare.com/files/241205111/WhoWho_in_Classical_Mythology.pdf -
Na slovenskej archeologickej scéne je jedna eponýma.Superarcheológ,čo zvládne výskum priebežne z lyžicou bágra.Muž,ktorý má za sebou spústu záchranných archeologických výskumov.
Bol Zvolen investorom sám pán :
Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc. – objaviteľ Žilinského hradu
Archeológ Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc., vedúci katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave stojí uprostred archeologickej lokality Žilinského hradu z 13. storočia. Dňa 30. mája 2008 v rámci archeologického prieskumu archeológ Jozef Hoššo objavil uprostred historickej časti mesta, len neďaleko od farského kostola a Burianovej veže, pre Žilinčanov mimoriadne vzácnu pamiatku – Žilinský hrad. Objav spôsobil veľký rozruch nielen v Žiline, ale na celom Slovensku. Archeológovia a historici potvrdili, že ide o objekty desaťročia hľadaného Žilinského hradu o ktorom sa historicky vedelo, len sa nevedelo nájsť presné miesto. Archeológ Jozef Hoššo sa zapísal v Žiline zlatými písmenami, lebo objavil pre Žilinčanov vzácny klenot, ktorý sa predpokladal navždy stratený, práve v okrúhlom roku 800. výročia prvej písomnej zmienky o Žiline. Vzácna pamiatka pochádza z druhej polovice 13. storočia a priamo súvisí so založením nášho mesta. Archeologická lokalita má pre mesto mimoriadnu hodnotu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie archeologické lokality v Žiline.Doc. PhDr. Jozef Hoššo CSc. sa narodil 11. mája 1946 v Bratislave. V roku 1964 ukončil Školu umeleckého priemyslu a v roku 1969 Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, katedru archeológie. V roku 1970 získal titul PhDr, 1986 akademickú hodnosť CSc. a v roku 1996 docent. Pôsobil v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, UK Filozofická fakulta a od roku 1968 a na katedre archeológie v Bratislave. Je vedúcim katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viedol dôležité archeologické výskumy (Liptovská Mara, Liptovská Anna, Liptovská Sielnica, Likava, hrad Šášov, Kremnica, Bzince pod Javorinou, Bratislava) a mnohé ďalšie lokality na juhozápadnom, strednom a východnom Slovensku. Je popredným odborníkom Slovenska na stredovekú keramiku a kachle. V roku 2006 bol na jeho počesť vydaný archeologický zborník Aevum Medium. Je členom výboru Slovenskej archeologickej spoločnosti, členom archeologickej rady a Komisie pre overovanie spôsobilosti pre vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore archeológia pri Ministerstve kultúry SR.
-
Kaštieľ Nádašdyovcov
Kaštieľ nazývaný cisársky, mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady. V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom (Révay) a Draškovičovcom. Neskôr (1695) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdödimu (Erdödy). Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.