asomtam
Forum Replies Created
-
Platný Trestný zákon pozná dve skutkové podstaty, a to neoznámenie trestného činu a neprekazenie trestného činu. Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin alebo niektorý z presne špecifikovaných trestných činov je povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní pod ťarchou trestu odňatia slobody.
Nasledujúce ustanovenie
Trestného zákona ukladá povinnosť osobne alebo prostredníctvom iného prekaziť spáchanie alebo dokončenie trestného činu, o ktorého príprave alebo páchaní sa dozvie, alebo aspoň včas oznámiť prípravu alebo páchanie činu.
(1) Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobodys hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
(2) O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovenáhorná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
(3) Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzbynajmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
§ 340
Neoznámenie trestného činu
(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trestodňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov,
§ 249
(4) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku1
a) a prisvojí si vec, ktorá je archeologickým nálezom, a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu
§ 341
Neprekazenie trestného činu(
1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákonustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorýz trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebodokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilejosoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
…ale možno že je všetko celkom inak, akoby povedal P.Dvořák
-
—priniesť Slovanom kresťanstvo nemusí byť len pozitívne vnímané. Možno to nebolo nič viac ako pre indiánov a alkohol pre Inuitov. Pohľad kresťana asi bude na pokresťančenie Slovanov iný, ako pohľad neveriaceho. Priniesť civilizáciu domorodcom momentálne až tak pozitívne nevnímame.
–socha vo verejnom priestore a socha kdesi v súkromí je rozdiel
–vyhnanie povodných obyvateľov? To sa udialo ako? Prišli povedali chodte preč, tu buideme doma my? Kto tu žil? Nežili vedľa seba? Nebolo tu dosť miesta pre všetkých? Čo takto výskumy DNA? Tie čo hovoria? My sme tu doma? Neviem…
–gandhy bol celkom riadne zviera za mlady, isto by ma nakopal, pravotočivá svastika 卐
–lokálna, či globálna …Ararat nie je kopček na Záhorí, ale niekoľkotisícovka
Na ľavo Gemáni, na pravo Germáni, no stále si myslíte, že Slovania prenášali pyxidu, či už z HB do NR, alebo späť. ˇUž sa teším, keď sa zistí, že Slovania vykradli germánsku hrobku a ukradli z nej pyxidu, ktorú nakoniec zlostne rozbili .Miesto knihy a pyxidy im možu do rúk vložiť kopáč, sekeru a lopatu, pyxidu hodiť k nohám a položiť na ňu jednu dupajúcu nohu.
-
Spolupráca stále je, archeológovia v prevažnej väčšine nadšenca nálezcu neudávajú, keď príde ukázať, či odovzdat nález, a to napriek tomu, žei vedia o trestnom čine a teda je to ich zákonná povinnosť, alebo už vôbec nikto nechodí za nimi s nálezmi.
Spoluprácu si strana hľadačov predstavuje ako dostať “bumášku”, a za spoluprécu bude môcť beztrestne hľadať?
Hraboši s detektorom na poli si však musia uvedomiť že každé pole niekomu patrí. Nálezy síce momentálne patria štátu, ale čo keď raz tu bude zákon ako asi v anglicku? tretina patrí štátu, ztretina nálezcovi tretina majiteľovi ppzemku…Na to aby niekto vstupoval na cudzie pozemky a vykonýval nejakú činnosť musí mať v prvom rade povolenie od majiteľa pozemku.
Z lesmi je to obdobne, až na to že do cudzích lesov sa môže ísť, a využívať ho aj na zber lesných plodov, ale kopať jamy, či ničiť rastliny určite nie.
Logicky my vysvetlite prečo by spolupracujúci hľadači (aj bez detekčného zariadenia)mali ísť na moje pole, či do môjho lesa, kde prababka v roku 1934 stratila zlatý prsteň a nájsť ho, odvzdať archeológom, alebo nechať si ho, kedže nejde o archeologická nález?
Vlastník pozemku si najúčinejšie ochráni svoj majetok (aj v 1/3 vlastníctve), ale ak archeologický nález patrí čtátu? Kašle naň, a dokonca strpí aj to že hľadači nu ničia osiate pole, len aby nebol obmedzovaný arceologickým výskumom, ktorý by mal niekto zaplatiť. Kto asi?
-
[quote=kaNEC86]
Čo viem, tak niekoľko detektorov zodral v teréne. Zadržali sa dva. Jeden šrot a jeden špičkový.
[/quote]
maš pravdu
ak dokonca minimálne jeden zodral
-
[quote=kaNEC86]
Českí fandetektor diskutéri sú dôkazom stáda ovcí, ktoré nevedia používať vyhľadávač.
Takže trestaný, 3 x prichytený vykrádač, ktorý poslal za napomenutie do nemocnice archeológa, dedinský bitkár s detektorom za 100 000 Sk, so šrotom ako je kamenná industria, skýtske strelky, strieborné rímske mince, včasnostredoveké sekery a hrivna, strieborné uhorské mince, celkovo niekoľko zriedkavých razieb, s absolútne žiadnou lokalizáciou, je v podstate martýr, ktorý z lásky k archeológii, o ktorej vie veľké prd, vybrakoval pol okresu.
[/quote]
100 000SK??? = 297 dolárov = 220 € = 6 630 Sk aspoň podľa správ o takomto detektore môžu archeológovia len snívať?
http://www.opticsplanet.com/garrett-ace-350-metal-detector.html
-
naj, Trestný zákon definuje ako trestný čin aj neoprávnené prechovávanie archeologického nálezu alebo iné
poškodzovanie alebo znehodnocovania archeologického dedičstva s vymeranou trestnou sadzbou. Chlapec je “čistý ako ľalia”, no len vo svojej hlavičke, keď sa prizná že nakúpil archeologické nálezy na burze.
zákon 49/2002 Z.z.
(5) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.
§ 249
Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva
(1) Kto neoprávnene vyhľadáva, vykope, inak z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález, alebo kto inak poškodzuje alebo znehodnocuje archeologické dedičstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) detektorom kovov alebo iným detekčným zariadením,
b) z osobitného motívu,
c) vo väčšom rozsahu, alebo
d) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) v značnom rozsahu, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) vo veľkom rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia,
c) na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu, alebo
d) za krízovej situácie. -
mok8706
-
-
[quote=naj]
Ideológiu si na stránky Obnovy vniesol ty, a to ideológiu nenávisti k náboženstvu. Zrejme si nejaký skrytý marxista a teda bojovný ateista. Všetci normálni ľudia chápu výsledky archeologického bádania ako otvorenú knihu v tom zmysle, že výsledky sa upresňujú novými poznatkami.
Pyxida nemá nános ideológie. Nemá preto, lebo doterajšie výsledky archeol.bádania viedli len k domnienke
[/quote]
Ak ma niekto považuje za klamára je to len a len jeho problém, viacmenej mi to neprekáža. Každý má právo myslieť čo chce, aj o mne, či mojich názoroch, postrehoch, teóriách atď..Neprivlastňujem si monopol na pravdu.
Klamú hlavne kresťania, ktorý detom mútia hlavu s darčekmi od JEŽ-iška, to je príklad ako materiálne priviesť ovečky na duchovnú cestu.
Hlava je na krku nie preto, aby nepršalo do krku, ale aby aj poslúžila na myslenie.
Nazvať môj postoj k náboženstvu ako nenávistný? Sám seba považujem za tolerantného k náboženstvám.Veriacimi nepohŕdam, a chápem že nemali šťastie vyrastať bez vtĺkania náboženských bludov do hlavy.
Dobrovoľne som si prečítal Bibliu, síce to miestami bolo ťažké vydržať, non vždy sa čosi objavilo, čo stálo za to.
človek sa dozve o židovskom bohovi kadečo, aj to že je žiarlivý, a pohybuje sa pomocou UFO.
Dennodenne som konfrotovaný s kadejakými kresťanskými propagandami. Tak v médiách, ako i pri ceste.Žiadneho Ježiša som s kríža nesundal, tak ako ani žiaden kríž.
Síce to znie ako vtip o Leninovej láske k deťom, ale je to realita.
Vtip:
“Na břehu řeky Něvy sedí Vladimír Iljič Lenin a holí se břitvou. Přijde k němu malý Ivánek a ptá se, co to děláš, Vladimíre Iljiči? Holím se, synku, holím. Cítíte z toho tu laskavost a humanitu?”
Žáci hledí nechápavě a zjevně nic takového z vyprávění necítí. Učitel se tedy snaží znovu:
“Tak ještě jednou. Dobře mě, děti, poslouchejte. Na břehu řeky Něvy sedí Vladimír Iljič Lenin a holí se břitvou. Přijde k němu malý Ivánek a ptá se, co to děláš, Vladimíre Iljiči? Ten odpovídá, holím se synku, holím. Tak co, už cítíte z toho příběhu tu laskavost a humanitu?”
Žáci nechápou a učitel to nevydrží:
“Vždyť ten Lenin se mohl klidně tou břitvou po klukovi ohnat a podříznout ho!”Neznávam autority, neuznávam ani Lenina a ani židovského spasiteľa, či iného boha., neničím ich symboly, a ani proti nim aktívne nebojujem.
Pečítal som si aj knihu O pôvode kresťanstva, pozrel som si aj Leninov škrabopis v Zobraných spisoch. Rád som čítaval aj o iných náboženstvách. Nikdy sa nebránim, a neodmietnem Svedkov Jehovových, pretože tí na rozdiel od katolíkov poznajú Bibliu. 99% kresťanov knihu kníh nikdy neprečítalo.
Nemyslím si, že by som bol marxista, hoci aj kapitál som si pozrel, ako aj Adolfove plány a niesom nacista.
Plne chápem prínos kresťanstva pre Slovanov (Slovania žili v polozemniciach, spávali, ako zvieratká v brlohu. V porovnaní s antickým svetom nedosahovali úroveň rómskej osady na Spiši s porovnaním bežného obyvateľa BA), tak isto chápem jeho deštrukčný význam pre starovekú rímsku ríšu.
Všetko má vždy dve stránky. Slovania žili šťastne, možno nemali písmo, možno nemali toho “správneho” jeidiného (dvojjediného, trojjediného) boha, možno…V konečnom dôsledku však mali štastie, že nežili v Amerike a nemali červenú kožu.
.
Pyxida nemá nános ideológie, pyxida je nástrojom ideológie, a táto násobne. Vždy tu vládne sebránka buď kresťanská, komunistická, nácionalistická. Vždy len v rôznej kombinácii. Všetci sa hlásia k C+M, aj komunisti.
Starý Slováci, ich kráľ, čudné sochy, busty nás vracia do predminulého storočia. To isté platí aj o pyxide na soche. Stáva sa symbolom misie, tak ako kniha symbolizu´juca písmo, pyxida ako liturgická nádoba symbolizuje prinesenie kresťanskej vieri. Tak isto, ako pri soche koňa Vajcoša len autor vie čo tým chcel povedať (môže skúmať xy komisií, či kríž v stredovej puklici je znak HG, len autor vie čo tým chcel povedať. No kedže ho nechal prekryť iba potvrdil, že sa jedná o HG a že motív prevzal po vzore Vodrážku s čias Slovenského štátu). Smiešny je argument, že rovnoramenný kríž vznikol pred HG, je ten istý ako s hákovým krížom (mimochodom aj Ghándy sa narodil v dome s hákovým krížom).
Teória o prínesení pyxidy C+M skôr patrí do knihy “Staré slove(a)nské báje a povesti” . Skúmanie, či ju prinesli C+M je to isté hľadanie Noemovej archy, (ktorú doteraz niektorí hľadajú.) pričom každému musí byť jasné, že na globálne zatopenie celej zemegule neexistuje dostatok vody. Moja obľúbená otázka pre jehovistov je či Noah zahraňoval aj žaby, či vodné živočíchy, či mal dve akváriá so sladkou a slanou vodou….
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/88316-u-araratu-nalezena-noemova-archa/
Do akej mieri je budovanie štátnej idsológie, či je vkladanie archeologických nálezov do účelových sôch nebezpečné, ja posúdiť neviem., no myslím si že sa jedná o ukážkovú demagógiu.
Ak sa vedci prepožičiavajú na “neškodnú hru”, len preto aby dostali väčšie objemi peňazí pre vedu je to veľmi krátkozraké. Platí to aj o popularizátorovi vedy Dvořákovi. Asi stárne, keď verí “Priplavenému pre Slopensko”.
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=gDXXFMYl6ew
no čo veď najký ten film o Starých slopákoch určite vznikne, nielen z dielňe Jakubiska, ktorý do toho dá celé (cudzie) srdce, tak ako Robert Fico cudzie peniaze na svou prezidentskú kampaň.
Peniaze nesmrdia.
-
naj, 7. 12. 2009 12:07 | Janka Schlarmannová
Čítajte viac: http://nitra.sme.sk/c/4832840/archeologovia-chcu-objasnit-zahadu-vzacnej-pyxidy.html#ixzz2s6Hapk9G
moje príepevky boli prevažne v lete 2009, no iste pred Mikulášom 2009, neskôr som viacmenej len kedy tedy pridal čosi čo súviselo s pyxidou, či s ročšrenou teóriov, ako sochy pyxidy atd.
V čase keď sita zverejnila zmätočnú správu a riaditeľovi vložila do úst čudné slová som nechápal prečo nikto nežiada opravu, asi to bolo marginálne.
Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Objasniť pôvod vzácnej pyxidy zo slonovinovej kosti, ktorá sa našla v roku 1974, je cieľom archeologického výskumu na mieste jej nálezu pri Čiernych Kľačanoch.
Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. „Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu. Potvrdením by boli hroby z deviateho storočia. Výskum by mal trvať do konca júna. Archeológovia kopú na dvoch miestach, pretože obyvatelia z dediny, ktorí boli pri náleze pyxidy, sa rozchádzajú v názore na presné miesto nálezu. Na jednom z nich stojí aj pamätník pyxide, no i ten sa už viac razy posúval, hovorí Ruttkay. Výskum je zhruba sto metrov od miesta, kadiaľ povedie rýchlostná cesta R1. Priamo v trase cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami bude archeologický ústav skúmať niekoľko lokalít. Výskumy sa začali už v minulom roku, tento rok intenzívne pracovali v marci a apríli. „Teraz sme naše práce trošku stlmili, keďže dodávateľ stavby stále nemá vyjasnené všetky majetkovo-právne vzťahy k pozemkom,“ uviedol Ruttkay. Podľa dohody s investorom budú vedci najprv skúmať kľúčové miesta výstavby, kde sa nová cesta napája na pôvodný terén. Zaujímavé výsledky podľa Ruttkaya sľubuje výskum v lokalite Mikov dvor juhovýchodne od Nitry, kde je okrem veľkomoravskej osady osídlenie takmer zo všetkých období praveku. V Tesárskych Mlyňanoch sa už podarilo nájsť germánske a stredoveké osady a nálezy z doby kamennej. Diaľnica tu križuje tok Žitavy a v minulosti tu boli priaznivé podmienky pre osídlenie, ktoré sa tu podarilo zachytiť od mladšej doby kamennej. V Čiernych Kľačanoch našli archeológovia stredoveké pohrebisko z 11. storočia so 120-timi hrobmi. „Pohrebisko ďalej pokračuje južným aj severným smerom mimo trasu cesty, takže sa dá predpokladať, že celkovo je tu okolo dvesto hrobov,“ uviedol Ruttkay. V hroboch objavili súčasti odevu, železný nožík, keramiku, bronzové prstienky, náušnice, záušnice, sklenené a kostené koráliky. Našli sa aj mince z čias uhorských kráľov Šalamúna a Ondreja I., teda z druhej polovice 11. storočia. Ide o radové pohrebisko pospolitého ľudu, pochovaní sú tu muži, ženy aj deti.Ideológiu treba vidieť tam kde je
náboženstvo taktiež
V Kľačanoch skúmali v r.2009 ale ak sa nemýlím tak na inom mieste
vysledok teórie je zhmotnený
no a ešte to najpodstatnejšie nikoho nehnevá, že tak ojedinelému nálezu ako táto pyxida je, sa každoročne orbou strácajú cenné súvislosti? 40 rokov je dosť, z toho skoro štvrťstoročie je sloboda, aby sa našli peniaze a vôľa zachániť možno to čo k pyxide patrilo..
K tomu, či som z komunistickej rodiny? Áno, a preto som od malička antikomunista.
Vieš kto donášal ŠTB na Titusa Kolníka? Ja som to nebol, a ani na nikoho iného.
No najsamväčšia úbohosť je toto:
táto púťová atrakcia, ktorá je vystavená tak aby vzbudzovala pocit originálu. Bol som v muzeu mnohokrát, ale až keď so sa spytoval na to či je to originál dozvedel som sa pravdu..
-
…
http://www.ebay.com/itm/VERY-NICE-BRONZE-AGE-BRONZE-SOCKETED-AXE-HEAD-/171229151660?pt=LH_DefaultDomain_0&hash=item27de0d81acG
-
ano, veľa kopírujem, ale je lepšie mať nejako, akotak “ucelené” veci okolo pyxidy. Pre mňaje podstatné aj to, kto, a prečo je za teóriou o prinesení pyxidy k nám. Nemyslím, že ty naj by si mal problém s tým, že je toho veľa, zjevne veľa čítaš. Áno, ľudia sú lenivý prečítať 150 znakovú SMS. Neverím, že človek ktorý veľa číta bude písať bez diakritiky a naopak. Ale to som odbočil, ako C+M cestou na Devín do Čiernych Kľačian.
Čas smrti slona zaručí rok po ktorom vznikla, ktorý je zároveň rokom pred ktorým vzniknúť nemohla
Čas pochovania hlavy majitaľa pyxidy (a miesto kde žil) určí či to bol Starý Slovák, alebo german, ale hlavne to, či sa pyxida nedostala do zeme pred príchodom C+M.
Prípadne ak majiteľ hlavy žil skôr, ako zomrel slon, nedostali sa do zeme spoločne.
Ale ak slon umrel pár rokov pred majiteľom hlavy, tak či ju vlastnil german, alebo slovan nepriniesli ju C+M.
Ak žila hlava v 9.-10. storočí, tak to teóriu posilňuje, ale nepotvrdzuje, ak hlava žila 11. + tak už teóriu len udržiava v bdelej kóme.
Zub slona, a zub človeka ani zub času neprekabáti, a teóriu zoberie zubatá.
Mám stále pocit, že pochovať tak pracne dokazovanú teóriu nemá nikto záujem. Živiť ju a rozširovať je povzdvyhovať slovenskosť a kresťanstvo, ale zaručuje loajálny prísun peňazí od národno kresťansky orientovaných politikov, ktorý si myslia že povzdvyhnutím našej (biednej) minulosti sa zvýši povedomie Slovákov a tým aj ich budúcnosť bude šťastnejšia.
——————————————————————————————————————————————–
Pyxida sa našla v roku 1974. Ubehlo, v apríli ubehne 40 rokov. Za ten čas orba zničila mnohé súvislosti. Údajný hrob bol 50-70 cm hlboko. Nenájde sa pár € na výskum okolia nálezu? Zlomky pyxidy, zrejme aj veľké časti sa nenašli. Podľa miest kde chýbajú je pravdepodobne, že v čase nálezu pyxidy boli zachovalé. Čo takto dôkladne prebádať 20m na každú stranu od miesta nálezu? Čo treba na to vyhlásiť finančnú zbierku? Koľko € je potrebné na výskum plochy 40 X 40 metrov? Predpokladám, že menej ako na sochu pyxodonosičov, či koňa Vajcoša.
-
S T A N O V I S K O
odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu
Slovenský historický ústav v Bratislave a Historický odbor Matice slovenskej so znepokojením a s veľkým prekvapením prijali medializované vyhlásenia novozvoleného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ing. Richarda Sulíka, ktorý sa rozhodol, že utvorí komisiu, ktorej úlohou bude preskúmať, čo je to za sochu, odhalenú na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu v júni 2010 za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a čo je to za text umiestený pod tou sochou. Komisia nebola kreovaná štandardným spôsobom. Pán predseda NR SR totiž neoslovil relevantné profesionálne pracoviská, aby delegovali do komisie svojich odborníkov, ale jednostranne poveril pracovníčku Historického ústavu SAV Marínu Zavackú, ktorá sa venuje politologickým otázkam ideológií v 20. storočí, aby zostavila komisiu, ktorá posúdi otázky nastolené pánom predsedom NR SR. Pani Marína Zavacká je verejnosti všeobecne známa svojimi negatívnymi názormi na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka a zostavila komisiu zloženú výlučne z osôb, ktoré sa politicky a publicisticky aktívne angažujú za odstránenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka z Čestného nádvoria Bratislavského hradu. Týmto bola od počiatku spochybnená objektivita komisie, ktorej vopred ohlasovaným poslaním je pripraviť pre pána predsedu NR SR „argumenty“ na odstránenie sochy.
Slovenský historický ústav 5. augusta 2010 verejne protestoval proti neobjektívnemu a tendenčnému zloženiu komisie utvorenej pani Marínou Zavackou a tento protest poslal e-mailovou poštou aj pánovi predsedovi NR SR Ing. Richardovi Sulíkovi. Dňa 18. augusta 2010 sa riaditeľ Slovenského historického ústavu Ján Bobák písomne obrátil na pána predsedu NR SR so žiadosťou o doplnenie ustanovenej komisie o ním navrhovaných odborníkov, alebo o poverenie renomovaného historika a medievistu univerzitného profesora Richarda Marsinu zostavením ďalšej komisie, ktorá by pre pána predsedu NR SR takisto pripravila odborné stanovisko na sochu kráľa Svätopluka.
Pán predseda Národnej rady SR Ing. Richard Sulík neodpovedal ani na oficiálny list riaditeľa Slovenského historického ústavu, preto bola pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej vytvorená dvanásťčlenná komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov (sochárov), ktorá – nezávisle na komisii zostavenej pani Marínou Zavackou – pripravila stanovisko k jazdeckej soche kráľa Svätopluka.* * *
Členovia komisie vyjadrujú svoje znepokojenie nad spolitizovaním kampane vedenej proti soche kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu a nad ohlasovaným zámerom členov komisie, zostavenej na pokyn pána predsedu NR SR Ing. Richarda Sulíka, odstrániť sochu z nádvoria Hradu a zmeniť text pod sochou. Pán predseda Národnej rady SR by mal zvážiť ústavnosť takéhoto rozhodnutia, keďže v preambule Ústavy Slovenskej republiky, odvolávajúcej sa na veľkomoravské dedičstvo, sa priamo píše, že slovenský štát pamätá „na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť“.
V tejto súvislosti je zarážajúce, že na posúdenie národných a štátnych symbolov susedných štátov, odhaľovaných na suverénnom území Slovenskej republiky, sa nezriaďovali nijaké podobné komisie, a to, či už pri odhaľovaní skulptúr mýtického vtáka turula na južnom Slovensku, reprezentujúceho najtemnejšie stránky veľkomaďarského šovinizmu a iredenty, proti ktorým sa otvorene stavajú na odpor demokratické sily aj v samom Maďarsku; alebo pri odhalení sochy sv. Štefana v Komárne, ktorá sa stáva miestom pravidelných stretnutí politických extrémistov aj zo susedného Maďarska, pričom svätoštefanská revizionistická ideológia bola na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947 odsúdená a Maďarsku bol mierovou zmluvou uložený zákaz šíriť túto ideológiu.
Na druhej strane svätoplukovská tradícia, ktorú zosobňuje aj jazdecká socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, zohrávala a zohráva v slovenských dejinách pozitívnu štátotvornú funkciu, nebola a nie je netolerantne zahrotená voči susedným národom a štátom. Pritom „stáročné zápasy o národné bytie a vlastnú štátnosť“, tak ako je to vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky, sú spojené práve s tradíciou kráľa Svätopluka a jeho ríše (pozri príloha 1).Komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov konštatuje nasledovné:
1. Kráľ Svätopluk patrí k najvýznamnejším historickým osobnostiam slovenských dejín. Popri Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Slavomírovi a Koceľovi patrí k základným postavám slovenských dejín. Na rozdiel od spomenutých panovníkov bol kráľ Svätopluk na území Slovenska jediným domácim, skutočne nezávislým a suverénnym vládcom. Bol rešpektovaným partnerom vtedajších európskych panovníkov a Svätej stolice. Ako taký – mocný a suverénny panovník – vošiel do historického povedomia Slovákov. V kolektívnej pamäti reprezentoval Svätopluk túžby celých generácií Slovákov po samostatnom a nezávislom živote. Naňho a na jeho kráľovstvo sa odvolávali ideológovia slovenského národného obrodenia a slovenského národného hnutia, keď zdôvodňovali historické právo Slovákov na samostatný národný a štátny život. Preto spochybňovanie a negovanie Svätopluka pokladáme nielen za znevažovanie slovenských dejín, ale aj za znevažovanie slovenského národa, a jeho prirodzeného práva na samostatný štátny život. Preto aj súčasné útoky na svätoplukovskú tradíciu vnímame ako spochybňovanie aktu z 1. januára 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky), a nie je vôbec náhodné, že sa v tom angažujú predovšetkým tí, ktorí vehementne odmietali rozdelenie Česko-Slovenska a utvorenie samostatného slovenského štátu.
2. Bratislavský hrad (v širšom zmysle celá Bratislava) je nespochybniteľne jedným z najvýznamnejších slovenských kultúrno-historických centier a súčasne aj hlavným mestom Slovenskej republiky. Stojí na mieste, ktoré na strednom Dunaji zohrávalo významnú kultúrno-spoločenskú, hospodársku a strategickú úlohu. Obývali ho mnohé kmene a národy. Po historicky známych Keltoch, Germánoch a Rimanoch sa na konci 5. a začiatkom 6. storočia na jeho vrchu usadili Slovania, naši slovenskí predkovia (Sloveni – starí Slováci), ktorí mu dali dnešné meno (Bresalauspurch, z toho Pressburg, Prešporok i dnešná Bratislava); ktorí ho kontinuálne obývajú podnes. Po vyhorení Bratislavského hradu v roku 1811 bol takmer 150 rokov ruinou. Keď ho v 50. rokov minulého storočia začali z podnetu Janka Alexyho a Alfréda Piffla obnovovať, vnímalo sa to ako obnovovanie symbolu slovenskej suverenity a štátnosti. Ako nespochybniteľný symbol slovenskej štátnosti bol Bratislavský hrad svedkom najvýznamnejších udalostí, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské dejiny. V našich moderných dejinách sa Hrad stal miestom podpisu ústavného zákona o česko-slovenskej federácii, podpisu a vyhlásenia Ústavy SR, vyhlásenia Slovenskej republiky, miestom významných medzinárodných politických rokovaní. Je úplne prirodzené a logické, ak sa takéto významné miesto doplnilo o sochu panovníka, ktorý bol po celé stáročia symbolom slovenských túžob po rovnoprávnosti, suverenite a štátnej samostatnosti.
3. Keďže odporcovia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka sa neprimerane odvolávajú na údajné „historické dôvody“, chceme sa aj my vyjadriť k ich najčastejším námietkam:
a) Podľa nášho názoru je úplne nenáležité hovoriť o niektorých vraj nehistorických detailoch sochy (koruna, ostrohy a podobne). Spôsob umeleckého stvárnenia diela je totiž jednoznačnou otázkou umeleckej licencie. Keď sa pozrieme na veľké diela stredoveku, renesancie, baroka, ale aj súčasnosti, zistíme, že umelci v snahe čo najviac priblížiť historické scény či už z antiky, z biblických príbehov alebo aj zo stredoveku, stvárňovali osobnosti prevažne v kostýmoch svojich čias. Umelecké stvárnenie postáv zo starších dejín si vyžaduje použitie atribútov, typických pre ich život a činnosť;
b) odporcovia sochy kráľa Svätopluka spochybňujú najmä jeho kráľovský titul, ktorý vraj Svätopluk nemal, preto socha údajne „falšuje“ dejiny. Túto otázku pokladáme za pseudoproblém, lebo v 9. storočí neboli ešte presné kritériá, ktoré by túto otázku exaktne riešili (ako napríklad v období vrcholného stredoveku). V každom prípade bol však Svätopluk suverénny panovník. Za kráľa pokladali Svätopluka doboví vladári i kronikári a ako kráľa ho uvádzali aj stredoveké kroniky a neskoršie historické práce až do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia), keď toto jeho postavenie začala z ideologických dôvodov spochybňovať najmä česká pozitivistická historiografia (výber záznamov o kráľovi Svätoplukovi pozri v prílohe 3);
c) negatívnu reakciu vyvoláva u odporcov sochy kráľa Svätopluka aj termín „starí Slováci“, ktorý sa nachádza na texte umiestnenom pod jeho jazdeckou sochou. Termín starí Slováci a prídavné meno staroslovenský sa používal oddávna, bez toho, aby niekto k nemu vyjadril vážnejšie výhrady. Do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia) sa aj medzi historikmi pokladala Veľká Morava za slovenský štát (pozri prílohu 4); dokumentuje to okrem iného aj známy útok M. Benčíka z roku 1721 na Slovákov ako potomkov kráľa Svätopluka (pozri prílohu 1/b). V princípe ide o otázku historickej terminológie, ako pomenovať obyvateľstvo Slovenska, ktoré sa najneskôr od začiatku 9. storočia vo vlastnom jazyku až do 14. storočia samo nazývalo Slovenin, Slovene, Slovenka a až od 15. storočia sa v mužskom rode začali používať označenia Slovák, Slováci. Rovnako do 15. storočia sa Poliaci vo svojom jazyku nazývali Poľanin, Poľane, no zakladateľa poľského štátu Meška nenazývame Poľaninom alebo Poľanom, ale Poliakom a jeho krajinu Poľskom;
d) niektorí oponenti správne poukazujú na to, že Svätopluk nebol len panovníkom Slovákov, ale vládol aj Čechom, Poliakom, lužickým Srbom, respektíve, že bol Moravanom. Ani jedna z týchto výhrad však nie je relevantná, lebo to, že bol kráľom starých Slovákov (Slovenov) vôbec nevylučuje, že vládol aj inde. Nie je totiž povinnosťou Slovákov zdôrazňovať skutočnosti, ktoré sa ich priamo nedotýkajú;
e) poslednou námietkou oponentov je, že dvojkríž na štíte jazdeckej sochy kráľa Svätopluka vraj pripomína znak Hlinkovej gardy. Túto účelovú námietku pokladáme za zlomyseľnú. Dvojkríž vo všetkých svojich podobách a v akomkoľvek umiestnení je predovšetkým starým kresťanským, pôvodne byzantským, symbolom víťazstva a vzkriesenia (taký je aj na štítoch byzantských cisárovien Zoe a Eirene, na tzv. Monomachovej korune z 11. storočia, ako aj na Pala d´oro v Benátkach), ktorý aj v súčasnosti používajú viaceré európske štáty. Je nepravdivé tvrdenie, že dvojkríž s rovnakou dĺžkou brvien vznikol až roku 1938 ako znak Hlinkovej gardy. Jednak Hlinkova garda používala značne štylizovaný dvojkríž a jednak to nie je jediný znak, ktorý používala. Používala aj čierny obrys súčasného štátneho znaku Slovenskej republiky. Bolo by snáď nakreslenie obrysu dnešného štátneho znaku „propagovaním fašizmu“? Najdôležitejšie však je, že takýto dvojkríž – umiestnený i v kruhu – sa používal už od začiatkov heraldiky, a to nielen na území Slovenska. Dvojkríž na jazdeckej soche kráľa Svätopluka je svojou mierkou totožný s dvojkrížom z nitrianskeho erbu, kde je umiestnený v zástave, ktorú historici všeobecne pokladajú za nitriansku, vojvodskú (kniežaciu) zástavu, jej najstaršiu zachovanú podobu. Stvárnenie brvien a dvojkríža v kruhu, na štíte jazdeckej sochy, sa výrazne odlišuje od znaku Hlinkovej gardy tým, že je otvorené, na rozdiel od znaku HG, kde sú jednotlivé ramená kríža uzatvorené. Nejde teda o totožné znaky. Pri zvážení všetkých heraldických kritérií musíme v tejto súvislosti konštatovať, že znak zobrazený na jazdeckej soche kráľa Svätopluka vykazuje len veľmi všeobecnú podobu so znakom Hlinkovej gardy, ktorú bude vykazovať každé stvárnenie dvojkríža v kruhu (napríklad aj na slovenských eurominciach; rozličné varianty používania dvojkríža pozri v prílohe 5.)
4. Jazdecká socha kráľa Svätopluka je originálnou autorskou koncepciou, s dôrazom na celkové dynamické vyznenie diela. Jednotlivé detaily a atribúty diela sú podriadené celkovému autorovmu zámeru. Autorova koncepcia priestorového riešenia jazdeckej sochy je v súlade s otvoreným priestorom, v ktorom je socha umiestená. Socha kráľa Svätopluka je v súčasnosti v Bratislave jedinou jazdeckou sochou na otvorenom priestranstve.Záver
Na základe uvedených faktov konštatujeme, že svätoplukovská štátotvorná tradícia je živou, národnou tradíciou Slovákov a je integrálnou súčasťou nášho národného a historického vedomia. Nie je nijakým mýtom, pretože sa viaže k reálnym historickým osobnostiam a udalostiam, dokázateľným podľa objektívnych kritérií historickej vedy. Prihlásením sa k tejto tradícii bola aj inaugurácia prezidenta Rudolfa Schustera v roku 1999, keď vtedajší najvyšší ústavní činitelia symbolicky zväzovali Svätoplukove prúty ako výraz jednoty národa a občanov Slovenskej republiky. Rozvíjať túto pozitívnu tradíciu v podmienkach Slovenskej republiky je jedna z úloh aj slovenského parlamentu.
Jazdecká socha spĺňa požiadavky kladené na umelecké dielo takéhoto charakteru. Socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu vyjadruje historickú spätosť slovenského národa s veľkomoravskou tradíciou, upevňuje v našom národe vedomie národnej spolupatričnosti, vedomie slovenskej štátnosti a príslušnosti nášho národa k slovenskému štátu, ako aj k širšiemu európskemu civilizačnému priestoru. Kráľ Svätopluk pokračoval v diele Karola Veľkého a významne sa zaslúžil o zjednocovanie sa Európy na národnom a kresťanskom základe.Z uvedených dôvodov si dovoľujeme požiadať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Richarda Sulíka:
1. aby sa zasadil o ponechanie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na pôvodnom mieste, na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu;
2. aby zabezpečil zachovanie pôvodného textu umiestneného pod jazdeckou sochou a tak znemožnil úsilie niektorých skupín nahradiť ho textom a terminológiou, ktorá bola slovenskému národu naoktrojovaná v časoch neslobody.
V Bratislave na Deň ústavy Slovenskej republiky 2010
1. Prof. PhDr. Július Bartl, DrSc.2. PhDr. Ján Bobák, CSc.
3. Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.
4. Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.
5. PhDr. Anton Hrnko, CSc.
6. Akad. sochár Alexander Ilečko
7. PhDr. Titus Kolník, DrSc.
8. Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD.
9. Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.
10. Prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc.
11. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (predseda)
12. Akad. sochár Marián Polonský
P R Í L O H Y
Príloha 1Už prvé uvedomelé prejavy slovenskosti v období renesancie sú spojené s menom kráľa Svätopluka. Svedčia o tom mnohé zápisy, z ktorých vyberáme:
a) V úvode k prvému slovenskému katolíckemu spevníku Cantus Catholici z roku 1655 sa zostavovateľ Benedikt Sölöši programovo prihlásil k veľkomoravskej tradícii ako celku, teda aj k sv. Cyrilovi a Metodovi a ku kráľovi Svätoplukovi: „Náš panónsky národ sa preslávil mnohými chválorečami a pamätníkmi dávnych pokolení. Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belgrade, apoštolskí mužovia Cyril a Metod mu hlásali Kristovu vieru a on sa primkol ku Kristovi, hoci vynikal vo všetkej nábožnosti, jednako sa najväčšmi vyznamenal chválospevmi. Vysvitá to z rozličných piesní, podivuhodne prispôsobených na cirkevné slávnosti alebo na iné príležitosti. Spomenutí svätí mužovia, keď sv. krstom pripojili ku Kristovi Panónov spolu s kráľom Svätoplukom, taktiež i s Bulharmi, s Moravanmi, aj s českým kniežaťom Bořivojom, vymohli od rímskeho pápeža Mikuláša I. (povolenie), aby národom, čo pokrstili, bolo dovolené konať bohoslužby v ľudovom jazyku.“
b) Roku 1721 napadol na uhorskom sneme M. Benčík Slovákov, že sú potomkami kráľa Svätopluka, ktorý vraj predal svoju ríšu Maďarom za bieleho koňa, a preto sú v Uhorsku naveky odsúdení do poddanstva Maďarom. Táto otázka sa stala predmetom vášnivých polemík a obrán. Obrany vyvrcholili na konci 18. storočia najskôr vystúpením historika Š. Salagia, ktorý upozornil Slovákov, že nemajú rozmnožovať „svoju slávu predávaním dymu a bájkami. Je tu rozsiahla a slávna história starých Moravanov. Z tejto sa môže čerpať skutočná sláva“. Vo svojom diele pritom označil Svätopluka za „najslávnejšieho kráľa našich Slovákov“. Na Salagiove závery priamo nadväzoval Juraj Papánek svojimi Dejinami slovenského národa, ktorým dal podtitul O kráľovstve a kráľoch Slovákov. Svojou koncepciou slovenských dejín, v ktorej Veľkú Moravu vyhlasuje za kráľovstvo Slovákov a veľkomoravských panovníkov za slovenských kráľov, silne poznačil historické a národné povedomie nasledujúcich slovenských generácií. Ujali sa ho predovšetkým bernolákovci, ktorí či už prácami Juraja Fándliho alebo Jána Hollého rozšírili svätoplukovskú a cyrilo-metodskú tradíciu, obrazne povedané, do každej slovenskej chalupy. Epos Jána Hollého Svatopluk sa až podnes pokladá za národný epos Slovákov.
c) Na Papánkových dejinách a Hollého epose Svatopluk vyrástla generácia štúrovcov, ktorá sa pokladala za pokračovateľa svätoplukovskej štátoprávnej tradície. Na známej vychádzke na Devín roku 1836 si štúrovci dokonca dali mená podľa členov Svätoplukovej družiny tak, ako ich ospieval vo svojom epose Ján Hollý. Štúrov národný program bol filozoficky založený na Heglovi a jeho dialektike. Svätoplukov štát bol podľa toho tézou, začiatkom slovenských národných dejín. Obdobie Uhorska bolo antitézou, keď slovenský národný duch bol utlmený a štúrovci sú obrodením ducha Svätopluka, sú jeho zobudenou družinou (preto prijali tie mená), ktorá má priviesť slovenský národ opäť k jeho pôvodnej sláve. Aj nasledovné slovenské generácie rozvíjali túto štátotvornú koncepciu slovenských dejín a vieru, že národ, ktorý už raz mal svoj vlastný štát za kráľa Svätopluka, nemôže zahynúť. Bez tohto štátotvorného povedomia, odovzdávaného z pokolenia na pokolenie, by nevznikla samostatná slovenská politika, nieto ešte samostatná slovenská štátnosť.
d) Svätoplukovská idea sa aj v prvej polovici 20. storočia chápala ako obrana proti hungarizmu (svätoštefanská tradícia) a čechoslovakizmu (svätováclavská tradícia). Svätoplukovská tradícia, ako základ slovenského historického a národného povedomia, v rozhodujúcej miere prispela k tomu, že slovenský národ nepodľahol asimilácii. Preto aj súčasné útoky na kráľa Svätopluka a pokusy vymazať ho zo slovenských dejín a národného povedomia považujeme za útoky proti slovenskej identite a slovenským štátoprávnym úsiliam.
Príloha 2
Na novoobjavenom diele renesančného maliara Caravaggia „Judášov bozk“ vidieť, že všetky zobrazené postavy sú oblečené v dobových kostýmoch, aj rímski vojaci majú dobovú, renesančnú zbroj. Takto by sme mohli zdokumentovať v podstate všetky diela veľkých majstrov.Tie isté „nehistorické znaky“ (ako Caravaggiov obraz) vykazuje aj jazdecká socha sv. Štefana odhalená v slovenskom Komárne.
Z pohľadu historickej korektnosti možno rovnako spochybniť sochu sv. Štefana v Komárne. Predovšetkým tzv. svätoštefanskú korunu, ktorú sv. Štefan nemohol nosiť na svojej hlave, lebo je produktom, ktorý vznikol až po jeho smrti. Takisto nemohol mať na prápore ani dvojkríž na troch vŕškoch, pretože do znaku Uhorska bol zavedený až v 14. storočí, 300 rokov po smrti sv. Štefana.
Príloha 3
Slovo kráľ sa vyskytuje u všetkých Slovanov (po česky král, po poľsky król, po chorvátsky, srbsky a slovinsky kralj, po bulharsky kral, po rusky a ukrajinsky koroľ). Teda nielen Fuldské anály, Reginova kronika a list pápeža Štefana V. z roku 885 titulujú Svätopluka rex (kráľ), ale v čase jeho vlády ho názvom kráľ titulovali aj naši predkovia.
Jedným z dôkazov aj staromaďarský jazyk. Štátoprávna kontinuita prešla v právnej terminológii zo Svätoplukovej ríše, aj s titulom kráľ, priamo na arpádovských panovníkov. Nitrianske veľkoknieža (dux magnus) Gejza, keď sa stal suverénom Uhorského kráľovstva, je na kráľovskej korune (corona graeca) označený dokonca ešte s nezmenenou slovenskou podobou slova kráľ – krales-„Geovitzas pistos krales Tourkias“. Slovo kráľ prešlo zo staroslovenčiny aj do živej maďarčiny v podobe király (kiráľ). To svedčí nielen o spontánnom a trvalom používaní a prevzatí tohto dôležitého slova zo štátoprávnej praxe Svätoplukovej ríše, ale nepriamo aj o určitej forme kontinuity nášho prvého štátu, ktorá je lingvisticky dokázateľná.Z listu pápeža Štefana V. Svätoplukovi (z roku 885)
Stephanus episcopus, servus servorum dei, Zventopolco, regi Sclavorum… – Štefan biskup, sluha sluhov Boží, Svätoplukovi, kráľovi Slovenov (starých Slovákov)…
Výťah z Reginovej kroniky (Regino žil v rokoch 840-915)K roku 890: Arnolfus rex, concessit Zuentiboldo, Marahensium Sclavorum regi, ducatum Behemensium – Kráľ Arnulf odstúpil Svätoplukovi, kráľovi moravských Slovenov (starých Slovákov) České vojvodstvo…
K roku 894: Zvendibold, rex Marahensium Sclavorum – Svätopluk, kráľ moravských Slovenov (starých Slovákov).
Je prakticky nemožné, aby súčasník udalostí v jednej vete udelil titul kráľa vlastnému kráľovi a aj panovníkovi zo susednej krajiny, ak by ten druhý nebol pokladaný za skutočne suverénneho panovníka – kráľa.
Výťah z Kristiánovej kroniky. (Napísaná v roku 995)
regem Zuentepulc seu pontificem Metudium Moravie repetivit. A quibus clarissime et ut decebat suscipitur, aliquantulumque aput eos degens, perfeccius doctrinam Christi nanciscitur. At vero plebs prefata in nequicia sua permanens, quendam ducem Ztroymir,
Uvedené vety jasne ukazujú, že Kristián si uvedomoval rozdiel medzi kráľom a kniežaťom; v texte je uvádzaný kráľ Svätopluk a knieža Strojmír.
U Kristiána možno reálne predpokladať, že mohol stretnúť ľudí, ktorí fyzicky žili v čase kráľa Svätopluka, teda je nepravdepodobné, žeby nevedel, aký titul mal kráľ Svätopluk.
Kozmova kronika
V textoch vidieť, že autor rozlišuje cisára Arnulfa, kráľa Svätopluka a knieža Bořivoja. Kronika bola napísaná približne 150 rokov po smrti kráľa Svätopluka a zaznamenáva živú (tradovanú) legendu o Svätoplukovi na území Slovenska, v okolí Nitry.
Príloha 4V prvej modernejšej syntéze slovenských dejín, ktorú napísal Július Botto roku 1906 a ktorá bola publikovaná aj po vzniku Česko-Slovenska (roku 1923), sa píše:
„IX. storočie je pre Slovákov najpamätnejším, ba jediným, kde Slováci mali svoju samostatnú históriu, kde sami pre seba žili a dejstvovali. Ich prvotné vlastné meno znelo vlastne Sloveni, lebo i dnes reč slovenská nemenuje sa slovackou, ale slovenskou. V IX. storočí žili na Váhu, Nitre, Hrone, Ipli a na rieke Morave, ba i v dávnej Panónii za Dunajom… Celé IX. storočie zápasili neprestajne so svojimi potlačiteľmi, ktorí im s kresťanstvom chceli nanútiť otroctvo. Ale to sa Frankom nepodarilo, lebo na sever od Dunaja sídlivší Slováci založili mohutné, do udalostí toho veku silne zasahujúce kráľovstvo, ktorého jadro bolo na Morave. (s. 7, vydanie Turčiansky Svätý Martin, 1923).
Július Botto označuje Svätopluka titulom „knieža“, keď bol vlastníkom údelu v Nitre, ale všade dôsledne používa titul „kráľ Svätopluk“, keď hovorí o jeho vláde na Veľkej Morave.Po roku 1945 sa síce historická Veľká Morava naďalej pokladá za začiatok slovenských národných dejín, ale dochádza k veľkému rozkolísaniu pojmov – preberajú sa naoktrojované české pojmy, ktoré sa len hláskoslovne upravujú. V Slovenskej vlastivede z roku 1947 sa prvýkrát objavuje pojem Slovien (slovenský variant umelého českého variantu slověnský, Slověn zavedený roku 1883) a Svätopluk sa dôsledne uvádza bez titulu (teda ani knieža, ani kráľ).
V období komunizmu sa pri Svätoplukovi uvádza už výlučne len titul knieža. Veľká Morava sa z ideologických a politických dôvodov prezentuje ako údajne „spoločný štát“ Slovákov a Čechov. Táto nepriaznivá situácia trvala v slovenskej historiografii až do začiatku 90. rokov, keď sa časť slovenskej historickej obce vrátila k relevantným, objektívnym pojmom a odmietla komunistickou stranou naoktrojovanú čechoslovakistickú terminológiu.
Roku 1994 aj renomovaný český historik Lubomír Havlík dokázal, že Svätopluk bol kráľom, v jeho interpretácii „kráľom Moravanov“ (titulná strana nižšie). Na druhej strane však tvrdí, že pod etnonymom „Moravania“ chápe obyvateľov starej Moravy a starého Slovenska ako osobitnú slovanskú entitu. Z tejto osobitnej entity zostali v súčasnosti len Slováci. Pôvodní obyvatelia Moravy totiž splynuli s Čechmi a v súčasnosti sa už považujú za príslušníkov českého národa.
Príloha 5
Erb mesta Nitry. Prápor v rytierovej ruke sa všeobecne pokladá za zobrazenie nitrianskej vojvodskej zástavy. Tvarovo i rozmermi (2,5 : 1,5 : 1,5) je totožný so symbolom v kruhu štítu jazdeckej soch kráľa Svätopluka.Jeden z používaných znakov Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízky 1 : 1 : 1 (Podobne, ako v erbe Skalice)
Štít na jazdeckej soche kráľa Svätopluka. Pomer ramien 2,5 : 1,5 . 1,5.
Dvojkríž v kruhu používa v 15. storočí René z Anjou, vojvoda Lotrinský. Pomer ramien 2,5 : 1,5 : 1,5.
Vlajka Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízko k 1 : 1 : 1. Najčastejšie používaný symbol Hlinkovej gardy. Všetky tri ramená kríža sa dotýkajú okraja kruhu(!). Tento oficiálny symbol Hlinkovej gardy, ktorý sa nosil aj ako rukávová páska, ani náznakom nepripomína symbol zo štítu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka.Ďalšie použitie dvojkríža na mestských znakoch jednoznačne dokumentuje, že ani v tomto prípade nemôže ísť o znak Hlinkovej gardy, lebo vznikli o mnoho storočí skôr ako samotná Hlinkovej garda.
Topoľčany Skalica Žilina
Za správnosť: PhDr. Ján Bobák, CSc.
Slovenský historický ústav
Grosslingova 23
812 51 Bratislava
e-mail: shums@matica.sk
mobil: 0907/848025
Čítajte viac: http://dolezite.sk/old/Stanovisko_odbornej_komisie_Matice_slovenskej_k_soche_k_252.html#ixzz2rzjoCRGl -
Podľa mojej teóriieje je nepravdepodobné, že scény na pyxide predstavujú založenie Ríma, či nového mesta, a nevznikla na oslavu aktu založenia Konštantinopolu. Jej vznik je niekedy v 5-6. storočí. Podľa nekresťanského motívu sa nedá predpokladať, že vznikla pre (v) byzanciu. Nespomínam si, že by podporovali takýto druh “voľného” nekresťanského umenia. Keby zahynul slon by nemalo byť až tak tažké zisť, tak isto ako kedy a kde žil majiteľ hlavy, pri ktorého nohách sa našla.. Tak isto sa dá predpokladať, že ak sa neašli všetky časti pyxidy, niektoeré časti ešte ležia niekde opodiaľ v zemi. respektíve do zeme sa dostala už neúplna. Vlastnť, a doniesť pyxidu k nám mohol hocijaký zámožný germán. Zarážajúce je to že v hrobe sa nenašlo nič cenné, len pyxida. ? V chudobnom hrobe taká vzácnosť?