benignus
Forum Replies Created
-
Nový 50 minútový dvojdielny dokument o Katarínke v STV2 na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla o 17.00, repríza na Veľkonočný pondelok 9:00.
Na Veľkonočnú nedeľu popoludní a Veľkonočný pondelok ráno (repríza) bude v STV premiéra dvojdielneho dokumentu o Katarínke v rámci cyklu Dedičstvo otcov: http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/dedicstvo-otcov/
Ďalšie diely cyklu, ktorý dokumentuje aktivity dobrovoľníkov na sakrálnych pamiatkach – vrátane nášho sesterského projektu Dubova Colonorum, budú vysielané takto:
Kláštorisko Štvrtok 12.4.2012 22:00
Dubová Colonorum Nedeľa 15.4.2012 18:00 Repríza: Pondelok 16.4.2012 11:45
Kláštor františkánov v Kremnici Nedeľa 22.4.2012 18:05
Viac info na blogu:
http://www.obnova.sk/blog/dokument-o-katarinke-v-stv2-na-velkonocnu-nedelu-8-aprila-o-1700-repriza-na-velkonocny-pondelok -
Dokument o Katarínke v STV2 na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla o 17.00, repríza na Veľkonočný pondelok 9:00.
Na Veľkonočnú nedeľu popoludní a Veľkonočný pondelok ráno (repríza) bude v STV premiéra dvojdielneho dokumentu o Katarínke v rámci cyklu Dedičstvo otcov: http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/dedicstvo-otcov/
Ďalšie diely cyklu, ktorý dokumentuje aktivity dobrovoľníkov na sakrálnych pamiatkach – vrátane nášho sesterského projektu Dubova Colonorum, budú vysielané takto:
Kláštorisko Štvrtok 12.4.2012 22:00
Dubová Colonorum Nedeľa 15.4.2012 18:00 Repríza: Pondelok 16.4.2012 11:45
Kláštor františkánov v Kremnici Nedeľa 22.4.2012 18:05
Viac info na blogu:
-
Ahoj Mišo,
pofotil si / školenia na Uhrovci?
Zavesíš?
Harp wrote: Robim tam pre nezamestnanych par skoleni. Povotim a zavesim.
Vďaka…
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2011 – na pokračovanie – 1.časť:
VEŽA – rekonštrukcia trámových podlaží
Viac ako zbytočne dlhé texty povie toto video o rekonštrukcií podlaží 30 m vysokej veže Katarínky – zdvíhanie dobrovoľníkmi vykresaných dubových trámov vlastnoručne vyrobeným/vykresaným rumpálom a ich osádzanie na pôvodné podlažia do zachovaných káps…
http://www.youtube.com/watch?v=UFZiAumqpPk
Video má len minútu a pol ale určite stojí za zhliadnutie!
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 4.časť
(aj keď viem že onedlho už budeme sumarizovať sezónu 2011, ale predsa)
– máme nové video o rekonštrukcii záklenka na východnej bočnej stene lode kostola – prechod do dnes zaniknutej reprezentatívnej bočnej barokovej kaplnky (bližšie info viď príspevok #8 vyššie):
-
Cieľom obnovy Katarínky nie je zásadná rekonštrukcia, ale snaha zachovať aktuálnu pôvodnú hmotu kostola a kláštora ktorá sa zachovala do 20. storočia. Tento prístup bol nastavený už na začiatku pred 17 rokmi a zatiaľ sa ho darí napĺňať.
Čiže ide o konzerváciu a dopĺňanie muriva len v nevyhnutnej miere (napr. doplnenie kavern a záklenkov, kde to pomôže stabilizácii murív), pričom pamiatka zostáva v torzálnom stave, bez zastrešovania a znovuvystavovania neexistujúcich zaniknutých murív.
====================
V súhrne teda cieľom je:
– statické zaistenie, konzervácia, premurovanie korún múrov a ich komplexné zatrávňovanie
– rekonštrukcia veže kostola aj jej pôvodných podlaží za účelom zriadenia vyhliadky, ale bez prestrešenia. Strechou veže bude jej zapustené vyhliadkové podlažie, v interiéri vzniknú priestory na príležitostné expozície.
– archeologický výskum zaniknutých architektúr areálu (napr. objavená veľká gotická kaplnka, barokový kamenný oltár, krypta a pod.)
-ďalšie interdisciplinárne výskumy (geofyzika, antropológia, geológia, archívny, prírodovedecký,či umeleckohistorický výskum) vrátane technologických experimentov
– maximálne využitie tradičných technológií (napr. dobrovoľníkmi ručne kresaných cca 50 trámov na rekonštrukciu veže, ich manuálne zdvíhanie použitím tradičného rumpálu na spôsob “Bruneleschiho žeriavu” a pod.).
– zapojenie stoviek dobrovoľníkov do realizácie (doposiaľ cez 1200)
– ide o čisto dobrovoľnícky projekt bez stálych platených zamestnancov, kde sú manažment, školenia i vzdelávacie aktivity realizované dobrovoľníkmi v spolupráci s profesionálmi
-
Poslednú nedeľu 27.2.2011 sme boli svedkami smrti na Vígľaši v priamom prenose.
Umrel južný hradbový múr vybudovaný z rastlej skaly a obmurovaný zo strany nádvoria. Neumrel prirodzenou smrťou, ale rukou človeka, šlo o eutanáziu voped schválenú zodpovednými ochrancami života pamiatky.
Bol súčasťou najstarších fáz výstavby hradu v 14. storočí – uzatváral štvorcové nádvorie a z exteriéru bola vybudovaná priekopa. Musel ustúpiť megalomanskému zámeru investora odobrenému zodpovedným pamiatkárom KPÚ Banská Bystrica: vybudovať na jeho mieste kongresovú sálu pre 300-400 ľudí.
Žiaľ, keďže išlo o rastlú skalu upravenú na účely hradby, tak tá sa už nikdy v budúcnosti nebude dať zrekonštruovať – ľudstvo nedokáže prinútiť zemeguľu aby tam znova nechala narásť skalný masív. A naše skvelé moderné technológie to nedokážu tiež.
A kde tá bývalá hradba skončila? Zatiaľ v haldách popri prístupovej ceste, predpokladám však, že bude zomletá ako podklad pod nejakú budovanú cestu, možno však bude mať to šťastie a bude súčasťou D1ky alebo R1ky…
Aj tabuľa na stavenisku veľmi vhodne dokumentuje aktuálny stav: "…stavba zámku je v havarijnom stave!" A to vskutku aj je, lebo to čo môže človek zhliadnuť na tomto stavenisku sa inak ako havarijný stav nazvať nedá. Dovetok "Ohrozenie života!" už len pridáva varovanie, aby si ľucia, majúci cit pre pamiatku, dávali pozor, pretože môžu prísť ku nečakanej nevoľnosti zo zhliadnutého, priam až ku ohrozeniu života infarktom.
Ďalšou zaujímavou zmenou na Vígľaší bolo záhadné ubudnutie pôvodného muriva juhozápadnej časti hradby na západ od vstupnej brány. Kamenné historické murivo druhého podlažia (s požehnaním KPU?) zmizlo – teda bolo zbúrané a nahradila ho tehlová novostavba. Asi to bolo jednoduchšie a navyše, keď stavebník vidí že si môže robiť/ búrať čo chce a potrebuje (viď prebúrané hradby kvôli prístupu ťažkých mechanizmov), tak asi stráca všetky zábrany.
A keďže išlo o smrť v priamom prenose,návštevu sme končili samozrejme na cintoríne – teda na "odkladisku
nepotrebných kamenných článkov" – voľne porozkladaných a porozhadzovaných mimo areálu stavby – ktovie dokedy tam vydržia a kedy začnú skrášlovať súkromné záhradky a skalky šikovných tiežnávštevníkov. Krásne profilované články sú mementom a akoby bodkou za ukážkovým prístupom k obnove pamiatky. Prečo nemohli radšej skončiť späť v hostorickej budove na svojom mieste, prečo ich museli nahradiť betónové piliere a priečky? No… asi je to jednoduchšie a rýchlejšie, historické súčasti vyhodiť a nebabrať sa s nimi, nezisťovať kde pôvodne boli a podobne…
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 3.časť
KRESANIE DUBOVÝCH TRÁMOV na Katarínke v lete 2010
Počas letnej sezóny 2010 (a čiastočne už v lete 2009 na skúšku) sme pod vedením Mira Čárskeho (občas sa aj na tomto fóre vyskytujúceho) kresali dubové trámy, ktoré budú použité na rekonštrukciu pôvodných podlaží veže kostola sv. Kataríny.
Trámy už boli aj osadené na prvé podlažie veže do pôvodných káps.Ako nám kresanie išlo (čerstvý malokarpatský dub) môžete vidieť v tomto krátkom videu:
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 1.časť
VÝROBA A POUŽÍVANIE RUMPÁLU na Katarínke v lete 2010 – videá
Počas letnej sezóny 2010 sme ručne “vytvorili” drevený rumpál (vrátok, zdvihák) na ručný pohon, ktorý slúži na zdvíhanie ťažkých bremien. V našom prípade dubových trámov do veže kostola, kde rekonštruujeme pôvodné podlažia.
Tu môžete vidieť, ako rumpál vznikal a rástol pod rukami dobrovoľníkov: http://www.youtube.com/v/UWmvgb-HUHU
http://www.youtube.com/v/UWmvgb-HUHU?fs=1&hl=sk_SK
Tu je celá fotogaléria z výroby a skadania rumpálu: http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010SkladanieRumpalu
Rumpál bol ručne kresaný pod vedením tesárskeho majstra Mira Čárskeho počas júla a augusta. Kovové časti zhotovil Tulius (Tomáš Vlček).
Rumpál je kresaný z čerstvého jaseňového dreva, hlavný hriadeľ je z dubového dreva, pomocný hriadeľ na posun opäť z jaseňa. Rukoväte sú zo suchého jaseňa.
Autorom konštrukcie je Miro Čársky, inšpirovaný ideovým nákresom Malfina a historickými inšpiráciami majtrov Ružičkovcov z Čiech podľa renesančného staviteľa Bruneleschiho a realizačného výkresu statika Vlada Kohúta. Samotné statické výpočty realizoval náš ďalší statik Ivan Holub.Ďalšie video ukazuje použitie rumpálu pri zdvíhaní dubových trámov (hmotnosť 120-300 kg) do útrob 30 metrov vysokej kostolnej veže. Sprevodovanie bolo cez jednoduchý kladkostroj zavesený na nosných I-profiloch (“koľajniciach”) na korune veže a cez pomocné kladkové kolesá bolo lano ťahané do lode kostola na nový rumpál.
V budúcnosti bude osadený na vrchné nosné koľajnice aj pojazd (podvozok z vozňa lesnej železničky), ktorý bude cez druhý rumpálový hriadeľ umožňovať aj pozdĺžny posun zaveseného bremena.
Video: Katarínka – koncert pre rumpál a orchester (2010): http://www.youtube.com/v/wHZHh9SbeTk
http://www.youtube.com/v/wHZHh9SbeTk?fs=1&hl=sk_SK
Tu je celá fotogaléria z použitia rumpálu a ťahania trámov do veže: http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010KoncertPreSolovyRumpalTramyAOrchesterTDurOpusC1
-
Jazvec,
nie je jasné či ti ide o komerčné tesárstvo s cieľom stavať čo najviac-najrýchlejšie alebo o tradičné tesárstvo s dôrazom na autenticitu postupov.V tom druhom prípade ti viem odporučiť partiu z Kvačianskej doliny na Oblazoch – dva rekonštruované historcické mlyny (http://www.oblazy.sk/, dá sa doklikať aj ku kontaktu na Pedra – M. Petráš). Privítajú každú pomoc, pri ktorej sa veľa priučíš.
Cerifikát nezískaš, ale mozole, úctu ku tradičnému staviteľstvu a ku drevu určite. -
Pár informácií pre potenciálnych záujemcov o konferenciu Hrady:
– ktokoľvek kto príde je vítaný, neplatí sa žiaden účastnícky poplatok, len sa treba pri príchode zaregistrovať do prezenčky.
V prípade nemožnosti účasti počas všetkých troch dní sa dá zúčastniť aj jeden deň.
– to isté platí aj o pondelkovej večernej panelovej diskusii (ktorá však bude na inom mieste ako samotná konferencia – pár krokov opodiaľ – priamo na Pamiatkovom úrade SR.“V cene zájazdu” – teda zadarmo – asi bude aj nejaké občerstvenie: minerálka či káva, stravovanie je však individuálne (v okolí je niekoľko možností).
-
.. a ja vam za seba poviem, ze som nadmieru pozitivne “sokovany” ako postupom prac, tak planmi s touto pamiatkou. Jej zasla slava ci status vstava z popola. Drzim vsetky palce ako pred slavnostnym prestrihnutim pasky, tak aj po nej!
Peter,
páči sa mi tvoje nadšenie…
Výborne, že sa to úspešne zachraňuje. Ale na druhej strane… nič nie je čierno-biele.Tak to iba troška zilustrujem.
Zdroj fotografií: http://www.loox.sk/realizovane-projekty/36.html – stav v auguste 2010.
-
Ja sa stále hlásim na pomoc, ak by bol záujem – ale fakt neviem, odkiaľ by sme mali začať. :|
Petike, výborne, ak nie si spokojný s tým, ako je obnovovaný Topoľčiansky hrad, tak máš plné právo ako občan vzniesť pripomienku, požiadať o informáciu a podobne.
Takže začni odtiaľ že napíš list (bárs aj rukou) a vyjadri svoje stanovisko či vyžiadaj si informácie o metodike, kontrolách, metodickom dohľade a podobne – len prejav aktivitu, nech názory nezostanú len smiešnym frflaním, ale smerujú tam kde majú.Na stránke pamiatky.sk nájdeš adresu príslušného KPU ako aj adresu “centrály”:
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Cesta na Červený most 6
814 06 Bratislava, Slovenská republika.Kľudne môžeš napísať aj na Pamiatkovú inšpekciu
Pamiatková inšpekcia
Ministerstvo kultúry SR
Nám. SNP 33
813 31 Bratislava
e-mail: pi@culture.gov.sk
Tel. číslo : 02/20482 404, 484či na Ministerstvo kultúry:
Sekcia kultúrneho dedičstva
Ministerstvo kultúry SR
Nám. SNP 33
813 31 Bratislava
e-mail: skd@culture.gov.skHoršie je, že nemáme skúsenosti s písaním takej odborne podloženej “protestnej nóty” (nazvime ju tak grandiózne). Ja by som sa aj na to dal, ale najprv musím vedieť, ktoré byrokratické somarinky by sme v tom museli pokryť (okrem samotnej argumentácie, prečo taký a taký prístup nie je práve najšťastnejší.
Nemusíš vedieť žiadne byrokratické somarinky. Musíš sa vedieť opýtať čo chceš – kľudne aj normálnou ľudskou nepamiatkárskou rečou. Odporúčam normálne slušne. A ešte by si sa mal vedieť podpísať a uviesť odosielateľa. To sú všetky normálne a nenáročné požiadavky na slušný list.Tvoj list nikto nehodí do koša, ak sa nebude hemžiť odborne podkutou argumentáciou a podobne. Možno aj niekoho (medzi profesionálnymi štátnymi zamestnancami) aj trochu poteší, že aj obyčajný človek má záujem o pamiatky a záleží mu na tom, ako sa opravujú a že možno boj s veternými mlynmi proti veľkým investorom a rýchloinvestovaniu peňazí za každú cenu má predsalen aj nejakého podporujúceho diváka.
A ešte lepšie, ak aj priložíš niekde ruku k dielu – dnes sú rozbehnuté aktivity na záchranu ruín dobrovoľníkmi už skutočne po celom Slovensku (viac info napr. na http://www.zachranmehrady.sk)
Sám som zvedavý či si ochotný investovať 20 minút na taký list a 0,4€ na známku popri mohutnom komentovaní diania na hradoch na webe…
-
Maliarske vápno s arómami?
Nerozumiem, prečo nevezmeš normálne mleté vzdušné vápno a nepoužiješ to.
Táto maliarska “špecialitka” je určite zbytočne drahšia, minibalenie a ktovie aké ďalšie “fajnové” prísady tam sú.Ja by som to určite nepoužil, mi to pripadá akoby na murovanie som nepoužil normálny piesok-štrk, ale siahol po akvaristickom štrku, lebo ho majú v obchode za rohom…
-
Pár názorných ukážok hasenia v hasniciach (Katarínka – október 2008):
