benignus
Forum Replies Created
-
pri vrecovanom práškovom vzdušnom vápne je to naopak, najskôr voda (môže sa hasiť aj v prebytku vody), potom vápno na cca 100 kg vápna od 200 do 330 litrov vody, spodná hranica sa viaže skôr k dolomitickému vápnu horná ku klasickému CaO, vlastne tak, ako uvádza autorka, od 250 do 330 l.
Hasnice si pamätám aj z plechu. Dá sa hasiť aj v sudoch, čítal som aj také, že sa to neodporúča (hrozí výbuch, pri opačnom postupe vápno-voda), zatiaľ som sa našťastie s takým nestretol, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
Ešte k hasnici a sudu, záleží, koľko toho potrebuješ, aj keď hasnica je v každom prípade pohodlnejšia a bezpečnejšia, ale chce to minimálne okuliare.Úplne potvrdzujem čo píše vĺčik-tĺčik.
Skúsenosť na Katarínke: hasili sme nárazovo 10 ton práškového vzdušného vápna zo Žirian (samotné hasenie trvalo cca 16 hodín. spotreba – na 10 ton vápna – cca 23-24 kubíkov vody – 4x sa točil traktor s cisternou).
Hasnice sme mali klasicé plechové s výpustom, ale aj drevenú napríklad. Z nich sa vyhasené (=dobre premiešané, rozpustené a “vybublinkované”) vápno vypúšťa do samotnej jamy.
Ochrana zraku je dôležitá.
Názorný postup/fotodokumentácia je tu :
http://picasaweb.google.com/benignus1/Velka_oktobrova_vapenna_revolucia_2008A ešte dôležitá poznámka, ak má byť v jame aj cez zimu, horná vrstva vápna by mala byť pod hĺbkou zamŕzania pôdy, cca 80 cm, ale pri určitom vylepšení stačí aj trochu menej.
Závisí pochopiteľne od nadmorskej výšky, klimatických podmienok, spôsobe zakrytia (či aj s nejakou medzerou, fóliou, drevenými dielcami a pod). V zásade na západnom Slovensku stačí 60 cm, ak je na vápne aj vrstva drevených dielcov.
-
Obnova Vígľaša bude prezentovaná pracovníkmi KPU Banská Bystrica na konferencii Hrady 2010 (22. – 24. novembra 2010, Centrum vedecko – technických informácii Bratislava), presný názov konferencie: Výskum a obnova hradnej architektúry – Interdisciplinárna prezentácia stavu pamiatkovej ochrany, výskumu a obnovy od roku 2002
Streda 24. november 2010
14.20 – 14.40 Erika HRAŠKOVÁ – Miroslav SURA
Vígľaš – konsolidácia hradných ruín a statické zabezpečenie hradu so zastrešením -
Predovšetkým pre dobrovoľníkov a všetkých priaznivcov praktickej záchrany hradných ruín odporúčam z programu predovšetkým:
=====
PONDELOK VEČER:
*** 18.00 Panelová diskusia
Zasadacia miestnosť Pamiatkového úradu SR
(diskusia bude moderovaná, témou bude okrem iného prínos dobrovoľníkov ku záchrane hradných ruín a diskusia o ne/vhodných spôsoboch konzervácie ruín).
Tému diskusie by sa snáď dalo nadpísať takto: (Ako) zachránime slovenské hrady?
– osobne sa teším i na panely a názornú prezentáciu na nich, čo všetko sú dobrovoľníci schopní robiť a zachrániť=====
V pondelok ešte určite odporúčam:* PONDELOK doobeda – úvodné príhovory
(aj minister nečakane chce byť pri tom) by mohli byť zaujímavé aspoň v ohľade, či sa ruiny ako aj ich záchrana (aj dobrovoľníkmi) stávajú témou dňa a ministrovou prioritou…
* 11.00 – 11.40 Vladimír KOHÚT: Zhodnotenie obnovy hradov za posledné dvadsaťročie z pohľadu použitých staticko–stabilizačných opatrení
* 13.00 – 13.20 Jozef ZÁVACKÝ: Negatívne skúsenosti z aplikácie nevhodných materiálov a technológií pri obnove historických stavieb
* 13.20 – 13.40 Michal HRČKA: Používanie materiálov a technológií pri obnove hradov za posledných desať rokov
…dúfam že tieto príspevky hneď v pondelok nastavia latku vysoko, ako aj otvorenosť a objektívne si naliatie čistého vína ako na tom sme a čo sa ako robilo a (ne)osvedčiloPotom si trošku prihrejem polievočku – a určite odporúčam aj:
* 16.20 – 16.40 Peter HERCEG: Zachránia hrady dobrovoľníci? Manažment záchrany a „prevádzky“ torzálnej architektúry
čo bude akoby také navodenie témy pre večernú panelovkú diskusiu.=====
UTORKOVÉ tipy:* 9. 00 – 12. 00 Exkurzia Bratislavský hrad: Sprevádza Ivan STANÍK
a následný blok (13:00-15:00) o najnovších výskumoch na hrade (samotné zhodnotenie metodiky a realizácie obnovy bude asi skôr v diskusii a na základe reálne videného doobeda “in situ”).
* večerný “zahraničný blok”: Rakúsko a následne Čechy – očakávam že minimálne 3-4 príspevky vyskočia ako mimoriadne zaujímavé či inšpirujúce aj pre nás na Slovensku=====
STREDAJŠIE tipy:* 10.20 – 10.40 Martin BÓNA – Peter HORANSKÝ – Miroslav MATEJKA: Výskum a prebiehajúca obnova kaplnky hradu Uhrovec
* 11.00 – 11.20 Ján BELJAK – Michal ŠIMKOVIC: Archeologický a stavebno–historický výskum na Dolnom hrade Pustého hradu vo Zvolene (2009 – 2010)Perspektíva pamiatkovej obnovy* 13.00 – 13.20 Róbert DAŇO: Pamiatkový archeologický výskum jadra Topoľčianskeho hradu (tu však pôjde o výskum, nie realizáciu obnovy – predpokladám však že v diskusii prídu otázky aj týmto smerom)
* 13.40 – 14.00 Michal ŠIMKOVIC: Hrad Lietava – pamiatkový výskum a obnova
* 14.20 – 14.40 Erika HRAŠKOVÁ – Miroslav SURA: Vígľaš – konsolidácia hradných ruín a statické zabezpečenie hradu so zastrešením
*** 14.40 – 15.00 D i s k u s i a …očakávam zaujímavú diskusiu predovšetkým v konfrontácii dvoch susediacich príspevkov úplne inej filozofie obnovy: Lietava (dobrovoľníci) vs. Vígľaš (mohutná komerčná investícia). Aj keď časť témy asi bude už preberaná v pondelok večer v rámci panelovej diskusie.* 16.00 – 16.20 Peter GLOS: Konzervácia a zastrešenie renesančného paláca na hrade Ľubovňa
* 16.20 – 16.40 Michal ŠIMKOVIC – Erika HRAŠKOVÁ: Výskum a pamiatková obnova renesančného opevnenia hradu Fiľakovo
* 17.20 – 18.00 Oravský hrad – historické krovy a provizórne zastrešenie -
Rado a ved co si ty nezavolas organizatorovi a sa pripadne hned mozes nahlasit :P
predpokladam totiz, ze prednasajuci nedostavaju organizacne pokyny… o konferencii sa na obnova.sk uz pisalo… a veru bolo nutne svoju ucast nahlasit do 30.6.2010sa modli, ze to bolo iba pre prednasajucich ;)
Rado, Uskalienka,
ten termín bol pre prihlásenie príspevkov – teda pre prednášajúcich.
Je dobre sa prihlásiť dopredu – v prípade dobrovoľníkov zo združení je dobre napísať Renate Gaser-Opitzovej aj to, za ktoré združenie sa zúčastňuješ, za každé združenie, ktoré sa prihlásilo do panelovej diskusie, sa automaticky zadarmo môžu zúčastniť dvaja zástupcovia, aj s možnosťou ubytovania v Bratislave.Združenia sme ku účasti vyzývali s Renatou na výročnom jarnom stretnutí všetkých členov Zachráňme hrady v marci na Sklabini.
Bližšie informácie ku konferencii, účasti, aj možnostiach diskusií budeme distribuovať aj priamo mailom zástupcom všetkých združení čoskoro.
-
Servus Benignus – chlape, dávno sme sa nevideli, nevidieť ťa na fdotkách, už by som ťa ani nespoznal :lol: :lol: :lol: Pekné výsledky máte so zatrávňovaním (budem používať tento jednoduchší názov), aj ja podporujem tento spôsob. Je to lacné, estetické, ekologické a vlastne ani nieje čo pokaziť. A ako vidno – funguje to. Ja dokonca uvažujem o vyskúšaní tohto : semená tráv zamiešať do ílu a ten potom naniesť na koruny. Sesternica – záhradníčka mi k tomu povedala asi toľko, že z toho ílu by vzyšla tráva tak asi po dvoch až troch rokoch, čo asi nieje najideálnejšie. Ale možno na nejakom úseku by to stálo za skúšku.
Ahoj Rado… veru dávno sme sa nevideli, asi preto že si na istý čas zmizol zo spoločných akcií združení zo Zachráňme hrady, kde sa zvykneme stretávať…
Ale späť ku nápadu s ílom na korune:
– áno, aj my sme sa pohrávali aj s takou myšlienkou prekryť korunu zhutneným ílom, ktorý by vytvoril akoby úplnú izoláciu koruny múru od zrážok – de facto niečo ako dočasnú čapicu.(***malá odbočka ku téme cement na ruinách/korunách:
Takúto čapicu na niektorých ruinách tvorí kedysi používaný betón – ako betónová škrupina – tá je však “trvácnejšia” – v dobrom i zlom.
Ak na tento betón bola koruna aj preškárovaná či vymurovaná, tak potom jej to určite viac ubližuje ako íl (dôvody – napríklad: nevhodná distribúcia vlhkosti v múre, ne-difúzia, iná teplotná rozťažnosť pôvodnej časti múru voči prebetónovanému, ktorá môže spôsobiť aj plošné praskanie múru alebo oddeľovanie “betónovej” a pôvodnej vápennej časti múru a pod.
***koniec odbočky cement).Pokusu s ílom som naklonený a pravdepodobne v budúcnosti (do 2 rokov) to vyskúšame na časti kláštorného múru na Katarínke.
Íl by som už ničím nevylepšoval (semená trávy ako píšeš), lebo v tom prípade potlačíš to, na čo si tam ten íl dával – teda na vytvorenie nepriepustnej izolačnej vrstvy na korune múru (akoby hydroizolačnej fólie na prírodnej báze – tráva by ju časom poškodila).
Dalo by sa ešte uvažovať o dvojvrstvovej štruktúre – ílová vrstva ako bezprostredná ochrana škár na korune, na nej vrstva trávy na hlinovom/sutinovom substráte), ale tá sa mi zdá už samoúčelná a nadbytočná – odhadujem, že v tomto prípade by sa tráva uchytila oveľa horšie ako priamo na múre bez ílovej izolácie – pretože by bola podstatne viac vysúšaná počas období sucha a horúčav – priamo na “ílovej fólii”. Ak je tráva na múre, predsalen si udržuje určitý vlhkostný a teplotný režim v spolupráci s múrom a jeho jadrom…Ale ílová izolácia a následná hrubšia vrstva substrátu a tráva sa mi vidí ideálne riešenie na izoláciu plôch nad zaklenutými priestormi (ako sa vyššie spomínalo vzývanie betónových platní nad klenbami na Hrušove, alebo vaša izolácia nad klenbami použitím nopovej fólie. Ekologickejšia a šetrná alternatíva je poctivá utlačená vrstva ílu.
Chcem sa spýtať: máte nejako podrobnejšie zmapované, že kedy ste ktorý úsek zatrávňovali a ako sa po daných rokoch správa murivo a malta podtým? Či sa nejako zmenila štruktúra a kvalita k lepšiemu, alebo k horšiemu a pod.
Áno, máme to podchytené, niektoré úseky sme kontrolovali hneď po roku, niektoré po troch, štyroch atď.
Všeobecný záver sa spraviť nedá, avšak stav malty pod trávou bol zodpovedajúci očakávaniam, pri dlhšom zrení malty (3-4 sezóny) bol na pohľad kompaktnejší (je to subjektívny pocit, nemáme to laboratórne potvrdené). Zaujímavé pozorovanie bolo, že pod koreňovou štruktúrou, ktorá napriek tomu, že navrchu bolo len pár stebiel trávy ktorá pražila (a zdalo by sa že poväčšine vyhynula), tak koreňový sestém bol kompletne prerastený celým substrátom a substrát držal pohromade takmer ako na geotextílii – ak si to vieš predstaviť.
Jednotlivé druhy tráv, ktoré tam rastú a boli ped našim experimentom určované (aj po ňom a tiež na miestach pod múrmi) sú popísané v už spomínanom dokumente o zatrávňovaní a experimente:
http://www.katarinka.sk/odborny-vyskum/biosanacia/Peter_Herceg_-_Katarinka_-_ZATRAVNOVANIE_-_skusenosti_pri_vyskumoch.pdfA ešte jedna otázka : dávali ste ten vegetačný kryt na korunky hneď po skončení práce, kým bolo murivo ešte čerstvé, alebo ste nechali maltu pár dní zavädnúť a zaschnúť?
Dobrá otázka:
zatrávňovali sme podľa možností – najneskôr ako sa dalo a teda dokedy sme mali lešenie pri danom múre. Čo pre niektoré úseky bolo aj dva mesiace a pre iné len pár dní po vymurovaní.Dôležitá vec – koruny múrov sme murovali nie čisto vápennou maltou, ale mierne nadstavenou bielym cementom (cca 1:4:12 – 1:8:24 b. cement : hasené odležané vápno>1rok : plnivo).
Dôvod je jednoduchý – aby sa dalo po korune chodiť, zasýpať ju, “udusávať” kritické miesta a trsy tráv – nemohli sme riskovať nestabilitu namurovanej koruny, ale potrebovali sme získať počiatočnú pevnosť pomerne rýchlo.
Z takto nadstavanej malty murujeme všetky úseky, kde potrebujeme nástup pevnosti pomerne rýchlo, aby nám pri následnom murovaní ďalšej vrstvy pôvodnú ešte nezatuhnutú “nevydulo”, nehýbala sa a pod.
Už mierne nadstavenie cementom zabezpečí to, že murivo je pevné, avšak nemení jeho chemické, mechanické a hydrofilné vlastnosti natoľko, aby sa murivo nesprávalo ako z vápennej malty. -
K tej nopovke > samozrejme ze pretrca, ale to max 3-5cm, aby voda, ktoru folia zadrzi nekvapkala nazad do mura. Ked sa rozrastie travnik tak trsy travy to prekyrju, treba len chvilku pockat
Naša skúsenosť vraví, že pretŕčajúce okraje nopovej (hydroizolačnej) plastovej fólie na korunách nadzemých múrov nezarastú trávou, ale stále budú istým spôsobom “škarediť” korunu múru. Skúšali sme prekryť ten okraj fólie aj geotextéliou na udržanie zeminy, avšak len s čiastočným úspechom.
Dôvody problémov:
– tráva potrebuje istý substrát (aspoň minimálnu vrstvu hliny-sutiny) a vlhkosť, ktorú však pretŕčajúca nopová fólia nevie zabezpečiť
– tráva potrebuje stabilné podložie, avšak pretŕčajúca fólia stabilná nie je, pri každom vetre sú tam isté pohyby, plápolanie, aj keď by sa zdala pevná.
– dážď z okraja takejto hladkej fólie splaví všetok substrát veľmi ľahlo, nemá sa kde zachytiť, malé priehlbinky vo fólii (“nopy”) určite nestačia. -
Niekoľko fotografií – realizácia riešenia korún múrov biosanáciou – ztrávnením
(v predošlých príspevkoch aj nesprávne nazývaná ako zadrnovanie a pod.).Zábery sú z ruín Katarínky – Kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach (viac na http://www.katarinka.sk).
Obr. Južný múr južnej časti kláštora – experiment s rôznymi spôsobmi riešenia koruny murív vrátane zatrávňovania, 2006.Na zábere je statik Ing. Ivan Holub pri kontrole a vyhodnotení stavu malty po 3 sezónach. V popredí nezatrávnená a popraskaná malta je práve sanačná malta s obsahom hydrofobizačnej prísady (Bayosan HiQ, dnes predávaný pod značkou Baumit).
Obr. Na biosanáciu korún múrov boli použité aj trávnaté koberce zo zeme bezprostredne pod múrmi, 2009.Na isté miesta sme použili aj koberce trávy priamo spod murív, kde boli druhovo určené tie isté druhy tráv ako na korune daných múrov.
Každopádne, časom z takéhoto trávnatého koberca na korune napokon nie je krásny zelený angický trávnik, ale možno len na prvý pohľad “biedna riedka tráva”, čo však vôbec nie je na prekážku. Podstatné je, aby koreňovým systémom trávy bola zadržaná dostatočne hrubá vrstva hliny-sutiny ako ochrana pred výkyvmi teplôt a praskaním vápennej malty, kým skarbonizuje (čo trvá niekoľko sezón).
Obr. Koruna múru zatrávnená v roku 2007, stav po 2 sezónach v roku 2009.Tu je tráva uchytená veľmi dobre, čo umožňuje tienenie stromami z juhu, čiže v lete tu nedochádza k úplnému vysušeniu trsov trávy. Ako je však uvedené vyššie, takáto hustá tráva nie je nevyhnutná (na vysokých a na juh exponovaných múroch napríklad) a aj takmer “neujatá” tráva splní svoju ochrannú funkciu.
Obr. Koruna západného múru lode kostola – finálny stav po zatrávnení, 2009.Tu je príklad zatrávňovania svetelne a veterne veľmi exponovaného múru, kde napriek takmer plošnému kobercovému zatrávňeniu dnes už tráva nerastie ako hustý koberec, ale redšie. Svoj účel však aj tak spĺňa a koreňový systém aj takto riedkej trávy je prekvapujúco kompaktný a drží hlinu na korune múru.
-
Celkom zaujímavá diskusia o riešení korún múrov, pritom nesmierne dôležitá pri každej obnove/konzervácii ak sa nezastrešuje…
Vzhľadom na to, že na Katarínke sme od r. 2003 realizovali experiment práve s ohľadom na čo najvhodnejšie riešenie koruny múrov, tak by sme sa radi podelili s našimi skúsenosťami.
Vo všeobecnosti: žiadne nové technológie veľmi nefungujú, hydrofobizácia či hydrofobizovaná malta a pod, cement…
Jednoznačne najlepšie funguje ochranná vrstva = zatrávnenie (“biosanácia”). Stačí už len 7 cm vrstva hliny s trávou (pozor, ani tak nie je dôležitá tá tráva – tá tam plní len funkciu zadržiavača ochrannej vrstvy hliny či sutiny), aby pod ňou mohla vápenná malta “v kľude” a bez teplotných šokov niekoľko rokov karbonatizovať a vytvrdzovať.Tu je k dispozícii kratší popis experimentu a používania zatrávňovania na Katarínke v rokoch 2003-2010:
Zatrávňovanie na Katarínke 2003-2010
http://www.katarinka.sk/odborny-vyskum/pamiatkova-obnova-technologie.phpKoho by experiment zaujímal bližšie, tu nájde na stiahnutie 8-stranový pdf dokument o priebehu a vyhodnotenie aj s fotografiami (1,4 MB):
Ak bz bol záujem, môžeme zavesiť nejaké fotografie aj sem…
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 1.časť
Priorita 1 pre sezónu 2010 bola v kostole –
záchrana vzácnej štukovej výzdoby na východnej bočnej stene lode kostola – podmurovaním záklenkom (oblúkom) nad znovuvymurovanými špaletami.
Ide o prechod do bočnej kaplnky kostola, kde murivo so štukovou výzdobou hrozilo zrútením a ohrozovalo aj turistov.Stav pred zásahom a stav po zásahu v lete 2010:
Takto bol zásah plánovaný a navrhnutý (priemet do ortofoto zamerania kostola):
Po konzultáciách a dohode so statikmi ako aj s metodikom pamiatkovej obnovy (Jarka Žuffová) a s KPU Trnava bolo zvolené riešenie kompletným znovuvymurovním špaliet prechodu a zaklenutím plným oblúkom (na základe analógií z daného obdobia prelomu 17.a 18. storočia).Celkový výsledok:
Viac o postupe murovania takmer 3 m veľkého záklenku je vo fotogalériách tu:
Katarínka2010 Murovanie záklenku – Východný múr kostola
http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010ZaklenokVychodnyMurKostolaKatarínka2010 Odšalovanie záklenku
http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010OdsalovanieZaklenkuZaklenutie záklenku tehlami
http://picasaweb.google.com/malfinfoto/Zaklenok2010 -
Ja to smutné a zarážajúce…
Tehly sa predávajú za 0,25-0,30€……pamiatku kaštieľa sa snažíme zachovať aspoň tým, že tehly sa nepoužijú na stavbu pivníc a plotov snobov, ale poslúžia ako kvalitné barokové a renesančné tehly na opravu inej kultúrnej pamiatky – Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach (www.katarinka.sk).
Kde smrť jednej pamiatky znamená ožívanie druhej…
Z každého druhu tehly sme odložili za účelom dokumentácie 1 reprezentatívny kus, zaujímavé je že tam bolo použitých minimálne 10 rôznych druhov s rôznymi kolkami a veľkosťami, čo svedčí buď o prestavbách v mnohých etapách, alebo o zdroji materiálu z iných kaštieľov a tehelní v okolí (napr. Esterházyovské tehly zo sereďského hradu-kaštieľa).
Kiež by sme sa nedožili už ďalších takýchto búračiek.
-
O.K., tak sa teda vráťme k meritu veci:
…
Pokiaľ ide o vápno, pochybujem, že by si dovolili taký prepych a do základov dávali odležané hasené vápno. Podľa mňa používali tzv. horúcu maltu – už sa tu niekde o nej písalo, konkrétne môj post z Pi Júl 31, 2009 5:38 am a ešte zo So Aug 01, 2009 1:33 am.Palo, neviem ci vtedy bolo odlezane vapno luxus alebo skor standard, na zaklade coho usudzujes ze lezane vapno bol prepych?
Ak sa hasievalo vo velkom, nebol to vobec luxus ako je dnes…este ja si pamatam, ze na dedinach bola jama s hasenym vapnom uplnym standardom takmer pri kazdom dome, a to bolo nejakych 30 rokov dozadu…Skoda ze nemame viac zmienok, celkom zaujimava by bola studia a analyza, kolko sa skutocne murovalo zo spominanej “horucej”malty a kolko z klasickej malty z haseneho l.ezaneho vapna…
-
Tehly na foto vyzeraju uplne v pohode, kludne pouzitelne aj do exterieru.
Pripominaju mi nase barokove tehly z neskorsich faz stavby veze a klastorneho kridla na Katarinke (2. pol. 17.s tor/zac. 18. stor.). Nevies z akej starej budovy pochadzaju?
Nenechaj sa obalamutit modernou chemiou a sirokym oblukom sa jej vyhni, ak su tehly dobre, aj v exterieri ta preziju. Skusali sme experimentovat s roznymi hydrofobizaciami ale boli to vyhodene peniaze, kvalitna dobre vypalena tehla si vystaci sama.
Len na murovanie by som nepouzival “beton”- teda cementovu maltu, ale maltu na vapennej baze.
-
Katarínka: ruiny františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny v lesoch Malých Karpát.
Tento rok bude pokračovať výskum novoobjavenej gotickej kaplnky, kostrových hrobov pri nej, neskorších (renesančných a barokových) priľahlých architektúr. A pravdepodobne sa začnú prípravné výskumy historickej (pustovníckej?) jaskynky.
Bonusom je skvelá archeologička pri ktorej sa veľa človek dozvie a naučí.Dvojtýždnňové turnusy počas celého leta, stanový tábor mimo civilizácie v lese bez elektriky a iných vymožeností ale so skvelými ľuďmi, zábavou a programom:-)
viac info a pihlasovanie na http://www.katarinka.sk
-
No, na ten polystyren by som sa asi siel pozriet, aj s fotakom, ale myslim ze obavy nie su neopodstatnene, pod omietky schovas hocico, a ked tam chcu mat teplucko…
…nie su to taki puristi ako dobrovolnici-zachrancovia hradov. Ved kto by chodil prikladat? A vraj ten dym aj smrdi ked to zacmudi;-) -
Ku výskumu georadarom, cenovým reláciam a aj ku názornej ukážke si dovolím citovať zo súkromnej mailovej korešpondencie s kamarátom-archeológom:
za prieskum georadarom, čo robil Ing. Miro Terray z Košíc, kontakt mi na neho raz dal Roman a odvtedy ho volám a využívam v kostoloch, platíme tak od 30 do 38 000,- za plochu jedného kostola, pričom v tomto prieskume je zahrnutá aj videoinšpekcia, čiže navŕtanie sondy a spustenie minikamery do podzemného priestoru, ako napr. do krypty dutiny pod. takto som s ním meral kostoly v Sádku, vo Štvrtku na Ostrove v Dvorníkoch a teraz naposledy u Františkánov v Hlohovci. Posielam ti odkaz na blog, kde je pekne vidieť postupy pri prieskume:
http://www.hcregion.sk/hcregion.php?lng=sk&docid=150&adr=0810_44_archeologicky_prieskum
Obzvlášť tá video-ukážka na uvedenom linku od františkánov v Hlohovci je veľmi názorná a pôsobivá.