[benignus]

Uzávierka grantového programu OBNOVME SI SVOJ DOM je zajtra – 16.2.2007!!!

(nie je jednoduché skompletizovať celú žiadosť, preto už nie je veľa času…a treba začať webovou registráciou, ktorá generuje dokumenty!)

A pre koho vlastne tieto granty sú?
Hlavne pre vlastníkov, ale nie štát a jeho vlastníkov (teda napríklad nie pre Lesy SR, š.p., ktoré sú vlastníkom väčšiny hradných zrúcanín na Slovensku)

A NOVINKA – zo zoznamu prijímateľov sú vylúčení aj nájomcovia, žiadať môžu len vlastníci!!! Teda odstavenie slušnej skupiny napríklad záchrancov hradov.
To ukazuje, že cesta je len jedna – získať pamiatky (hrady…) do vlastníctva, čo sa zatiaľ veľmi nedarí…

ĎALŠIA ŠOKUJÚCA VEC: komisia pre posudzovanie a výber žiadostí nie je ustanovená (aspoˇn teda na internete nezverejnili jej zloženie, asi chcú predísť problémom, ktoré nastali po zverejnení členov komisií pre iné kultúrne granty, kde sa zdvihla vlna odporu voči zloženie.
Ale buďnme optimisti a verme že trend nominovania skutočných odborníkov z minulých rokov bude pokračovať.

[benignus]

Harp, upozornili ste majitelov prip. PU?
Neverim ze to je kazdemu lahostajne a ze majitel caka kym krov padne a moze ziadat milionove dotacie a dovtedy nic nerobi.

Jednak tie dotacie nema vobec, ale vobec iste (na Slovensku) a to ze im tam zateka si vsimnut musia.
Neviete aky je tam stav teraz?

[benignus]

:-)
A to ma aky zmysel, nielenze tomu neverim ale je to asi blbost, ked uz chcu prezentovat, nech to nechaju “in situ” na mieste a tak to prezentuju,
ale asi chcu kopat garaze do hlbky a to by teda nemohli nechat tam.

V kazdom pripade – nevedia najst iny pozemok na hotel?

[benignus]

Ta ruina v spominanej reklame je tot nedaleko – na juznej Morave,
vola sa Rosa Coeli (nebeska ruža), je to v mestecku Dolni Kounice, 25 km juhozapadne od Brna na riecke Jihlave.
Povodne goticky klastor, yhorel, ruiny konzervovali koncom 19. storocia a v prvej polovici 20. storocia.
http://www.hrady.cz/index.php?OID=1419
http://hrady.dejiny.cz/rosa_coeli/index.htm

Posobivy klastor – typ “irkej” pamiatky a prezentacie”, nieco podobne na Slovensku je Katarinka v Malych Karpatoch (www.katarinka.sk), Haluzice (pri Trencine a Bosaci), Medzibrod na vychode ci Sedliacka Dubova na Orave.

[benignus]

tento príspevok by sa mohol objaviť hneď v mnohých ďaších témach (detektory, vykrádanie a pod.)

PRAVDA
22.01.2007 – 17/07 – Vladimír Jancura – str. 04
Počasie praje aj vykrádačom pohrebísk

Vykrádači už takmer úplne rozkradli nálezisko Molpír v Smoleniciach, archeológovia nevedia, ako ich zastaviť

BRATISLAVA – Doterajšia teplá zima potešila vykrádačov starovekých pohrebísk, predĺžila im sezónu. Zlodeji vyzbrojení detektormi kovov sa nemusia brodiť v hlbokom snehu a kopať v zamrznutej zemi. Vyhľadávaným cieľom ich nájazdov je aj hradisko Molpír v Smoleniciach, jedna z najvzácnejších kultúrnych pamiatok tohto druhu v celej strednej Európe.
„Detektoristi už takmer vykradli toto významné nálezisko a my nevieme, ako ďalšiemu rabovaniu zabrániť,” hovorí Vladimír Turčan, archeológ zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Výskum Molpíru pokračuje, vedci tam však čoraz častejšie nachádzajú skazu a stopy po zlodejoch pokladov. „Jednému sme dokonca zhabali jeho nástroje a odovzdali ich polícii, aby ďalej pátrala, ale zrejme zostalo pri trestnom oznámení,” dodáva archeológ.
Internetová stránka http://www.pohanstvi.net prináša fotografie predmetov z nelegálnych vykopávok na Slovensku. Dnes ich vlastní neznámy súkromný zberateľ v zahraničí. Zobrazené bronzové strelky a spony až nápadne pripomínajú nálezy z Molpíru. Na tomto vŕšku objavil smolenický kaplán Ferdinand Sándorfy pred 120 rokmi mohutné obranné hradisko halštatskej kultúry zo 7. storočia pred naším letopočtom. Neskorší prieskum odhalil dve podhradia a akropolu s celkovou rozlohou 12 hektárov. Dodnes sa zachovali zvyšky základov tretieho ochranného valu.
Podľa jednej teórie zanikla opevnená osada Molpír v dôsledku živelnej pohromy, najskôr prudkého požiaru. Vďaka tomu môže mať pre poznanie prehistórie Slovenska podobný význam, aký majú Pompeje pre Talianov. Hlina a popol spoľahlivo zakonzervovali vyše dva a pol tisícročia staré predmety dennej potreby, sošky bôžikov, keramické zásobnice na obilie či rôzne železné nástroje.
Kedysi bolo zvyšky hradieb dobre vidieť zdola od smolenického kostola, potom však juhovýchodný svah Molpíru zarástol kríkmi a ďalším porastom. A len zasvätení vedia, kde sa začína náučný chodník k hradisku. V tejto neprehľadnej džungli sa o to lepšie darí cezpoľným s nekalými úmyslami. Podľa zistení archeológov výpravy lupičov sem prichádzajú najmä z blízkeho zahraničia. „Po vojne sa o údržbu svahu a celého areálu hradiska staral riaditeľ tunajšej základnej školy Vojtech Chudoba, v jarných mesiacoch spolu so žiakmi vyšších tried čistili Molpír, klčovali a odstraňovali náletovú zeleň,” rozpráva dôchodkyňa Mária Olbřímková. Kedysi pracovala u hasičov a záchranárov. Riaditeľ Chudoba bol zároveň organistom v kostole, za čo ho úrady v 50. rokoch premiestnili na inú školu. Neskôr svahy Molpíru vypásal družstevný dobytok, ale aj to už je minulosť.
Problémom Molpíru nie sú len tzv. detektoristi. Na prvý ochranný val sa už tlačia nové chatky a záhrady. Jeden trnavský podnikateľ si na samej hranici archeologickej lokality postavil pred dvoma rokmi hotový palác. Ťažké nákladiaky so stavebným materiálom brázdili pri jeho výstavbe ochranný val. „Veru, za grófov Pálffyovcov by sa také niečo nestalo, lebo tí stačili zastúpiť pamiatkarov a starali sa o historické skvosty Smoleníc, hoci to nemali vo volebnom programe,” tvrdí Olbřímková.
Vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza národná kultúrna pamiatka, je Obecný úrad v Smoleniciach. Do prípadu sa vtedy musel zastarieť nielen krajský pamiatkový úrad, ale aj pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry. Bývalej starostke pripomenuli, že pri rozpredaji parciel s archeologickými nálezmi má predkupné právo štát. „V areáli hradiska Molpír platí zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti,” konštatuje zástupca starostu Smoleníc Peter Mruškovič. Zároveň priznáva, že predchádzajúce samosprávy obce zanedbali údržbu vzácneho miesta. Novozvolené zastupiteľstvo sa chce postarať o lepšiu ochranu hradiska, obnovenie náučného chodníka a využitie národnej pamiatky pri rozvoji cestovného ruchu. Chce, no zatiaľ na to nemá peniaze. „Požiadame o grant Európsku úniu,” zastrája sa vicestarosta.
Zahraniční návštevníci sa čudujú, že Slovákov nadchýnajú egyptské pyramídy, a pritom rovnako starú stavbu majú pod nosom na Molpíri. Majú, ale nechávajú zničiť. „To nie je len problém Molpíru, veď podobne sa ničí a poškodzuje opevnenie na Devíne a ďalšie vzácne náleziská,” upozorňuje Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV. Tam, kde už pôsobia silné občianske združenia na ochranu kultúrneho dedičstva, napríklad v Nitrianskej Blatnici, tam sa darí aj historickým pamiatkam.

Foto popis| Takto podľa archeológov vyzerala osada v Molpíre.
Foto autor| REKONŠTRUKCIA: ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAV

Foto popis| Neďaleko náleziska rastú chaty a záhradky, ktoré sa už tlačia na samotné vykopávky.
Foto autor| FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝ

Foto popis| Osamotená záchrankyňa Molpíru Mária Olbřímková pri zvyškoch brány v jeho treťom ochrannom vale.
Foto autor| FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝ

[benignus]

Pokazený chrup krajiny
ANDREJ BÁN

Zvláštna estetika kamenných ruín hradov pripomína chrup, o ktorý sa majiteľ príliš nestará. Kde-tu trčí nejaký pahýľ. Hrozí rozpad, deštrukcia. Pestrý kolorit dotvárajú Orava či Krásna Hôrka ako celkom zdravé a zachované „zuby“.

Najväčšia tma býva pod lampou, hovorí sa. Jednou z tak trochu prehliadaných pamiatok, hoci je možno najviac na očiach (a raz možno bude jej silueta na eurominci), je Bratislavský hrad. Povestná „obrátená stolička“ slúži ako jedna z hlavných ikon Slovenska. Nechýbalo pritom veľa a nebola by vôbec.

.ruina nad Bratislavou
Pohnuté osudy tohto hradu, v ktorom dnes sídlia reprezentačné a muzeálne priestory a vlani sa tu konal aj summit Bush-Putin, symbolizuje nielen požiar v roku 1811, počas ktorého hrad vyhorel, ale najmä úvahy o jeho ďalšom osude po 2. svetovej vojne. Dovtedy totiž takmer 150 rokov nad Bratislavou stála ruina. Aj architekt Dušan Jurkovič vážne uvažoval o jej zbúraní a nahradení univerzitným komplexom.
„Ak hrad urobíte bez strechy, spácham samovraždu,“ s takouto vyhrážkou opustil v roku 1958 dôležité rokovanie architektov známy výtvarník Janko Alexy. Reagoval tak na prevládajúce úvahy, že palác má dostať rovnú strechu. Ktovie, či by svoje slová Alexy naplnil, dovtedy ignorovaná pamiatka však prešla po vojne komplexným výskumom a obnovou. Ruina totiž ohrozovala aj návštevníkov. „Na jeseň 1945 sa zrútila celá južná stena severného krídla v rozsahu 2050 metrov kubických muriva. Východná stena západného krídla stála už takmer voľne, previazaná iba na jednom mieste. Hlavné schodisko (…) bolo natoľko zničené, že z prízemia bolo vidieť na oblohu. Väčšina klenieb, včítane jedného nosného piliera, sa zrútila,“ opisuje tristnú dobovú podobu hradu architekt Andrej Fiala, jeden z našich najuznávanejších hradológov. Zbúrať? Konzervovať? Dostavať? Napokon zvíťazila tretia možnosť. Mimochodom, odborníci – pamiatkari so statikmi a stavbármi – sa dodnes sporia o to, či treba hradné ruiny iba „ortodoxne“ konzervovať v stave, v akom sa nachádzajú, alebo je prípustná ich rekonštrukcia.
Ak áno, do akej podoby? Niektoré príklady varujú (Trenčín), iné, tých je však oveľa menej, sú celkom podarené (veža v Starej Ľubovni).
Aktuálny rozmer kauze Bratislavského hradu dodáva potreba dnešnej opravy. Odborníci registrujú poruchy stability, murivo sa drobí, palác je podmáčaný a chýba účinná klimatizácia. V rozpočte sa hľadá miliarda na realizáciu projektu, ktorý už získal stavebné povolenie. Zmeny sa budú týkať hlavne interiérov, pričom hrad by mal ostať v podobe z čias Márie Terézie, doplnenej o najvýznamnejšie výsledky výskumov a gotické detaily z doby kráľa Žigmunda. Tento zub sme teda nevytrhli. A ďalšie?

.zakázaná časť Oravy
„Tieto schody preveria kondíciu bohatých a tučných zahraničných návštevníkov,“ hovorí s humorom historik Oravského hradu Martin Chmelík.
Stúpame do takzvaných zakázaných priestorov v citadele, najvyššej stavbe na majestátnom brale vo výške 700 metrov nad morom. Prečo zakázané? Ide skôr o slovnú hračku, lákadlo tajomna, za ktoré by si mal priplatiť exkluzívny návštevník nášho azda najkrajšieho zachovaného hradu, sídla palatína Juraja Turzu. Jedného z tých šťastných, ktoré vďaka starostlivosti novodobých vlastníkov – členov Oravského lesného komposesorátu – nenaplnili osud ruiny. Svojho času tu natáčali prvý film o grófovi Drakulovi. Zakázané priestory sú také malé, že húfy turistov sem pre istotu nevodia. Pre zaujímavosť: iba tretina priestorov hradu je prístupná pre návštevníkov. Vlani na Oravský hrad zavítalo 180-tisíc ľudí, Poliakov možno viac ako Slovákov.
Rekordný počet? 2506 platiacich návštevníkov denne a osemnásť autobusov s deťmi v podhradí. Mnohí čakali na vstup aj dve hodiny. Výstavy rozprávkových bytostí, všakovakých ušatých Elfiek a iných postmoderných televíznych príšeriek sú veľkým lákadlom. „Keby tu niekoho zavreli, iba za trest,“ poznamenáva s humorom Chmelík, ktorý len s nevôľou prijíma fakt, že je to marketingová daň dobe. Deti sú však „Oravalandom“ nadšené.
Stúpame na najvyšší bod hradu. Ostré bralo je užšie ako drevená podlaha postavená na ňom, takže cez škáry vidno stometrový zráz. Vchádzame do poslednej časti hradu cez kamenný portál, ktorý vztýčil František Turzo v roku 1561. Vedľa je prázdna miestnosť so skrinkou na príjem internetu. Bizarné. Konečná, ďalej sa ísť nedá. Okolo nás už krúžia iba zvedavé sokoly.
Nedávno získali na Orave grant ministerstva kultúry na obnovu barokovej kaplnky svätého Michala, s ktorou sa teraz uchádzajú o ocenenie v súťaži Pamiatka roka. Súčasťou projektu je aj prezentácia dvojice krýpt – Henkelovskej a Turzovskej – s telesnými pozostatkami bývalých vládcov hradu, ktorá je výsledkom prvého hradného antropologicko-historického hodnotenia na Slovensku. „Kostrový materiál bol veľmi prehádzaný,“ vraví historik Michal Čajka.

.súkromný hrad ako hotel?
Celkové náklady na prevádzku Oravského hradu, ktorého vlastníkom je Žilinský samosprávny kraj, predstavujú 25 miliónov korún ročne, pričom väčšinu tejto sumy si hrad zarobí sám. Ako? Okrem bežných návštevníkov, ktorí tvoria jadro príjmov, sa tu konajú firemné akcie, svadby, stretnutia diplomatov. „Chceme tu vybudovať kongresovú sálu, reprezentačné priestory a časom, keď sa vyrieši súdny spor s bývalým kastelánom, možno aj ubytovacie služby,“ naznačuje čosi z budúcich plánov riaditeľka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková.
Hrad ako privátny luxusný hotel? Prečo nie. „Z technického hľadiska platí, že ak sa akákoľvek torzálna stavba citlivo zastreší a uzavrie, podstatne lepšie sa tým dá zabezpečiť jej záchrana. Iné spôsoby konzervácie sú zvyčajne iba dočasné – niekedy len krátkodobo účinné,“ uvádza pre .týždeň šéf grantovej komisie ministerstva kultúry pre pamiatkovú obnovu programu Obnovme si svoj dom Oto Makýš a dodáva: „Súkromné hrady sú aj v zahraničí. V mnohých prípadoch by to bolo možné aj u nás, hoci pre vlastníkov bude ich záchrana extrémne nákladná. Stále totiž ostáva problém známy už zo stredoveku, a to otázka, ako prevádzkovať a udržiavať obrovský areál s množstvom dnes už prevádzkovo zbytočných vojenských konštrukcií, vystavaný obvykle v krkolomnom teréne, bez vody, energií a moderných sanitárnych zariadení. Treba si vždy uvedomiť, že nehovoríme o bežných muzeálnych exponátoch, ktoré všetci s pietou obdivujú kdesi vo vitríne.“ Náročnou cestou sa zatiaľ vydali na Slovensku napríklad tieto dve firmy. Podbrezovské železiarne kúpili a opravujú hrad v Slovenskej Ľupči a bratislavská podnikateľka Dagmar Machová si kúpou areálu hradu zo 14. storočia v Liptovskom Hrádku splnila svoj dievčenský sen. Za tri roky stihla ukážkovým spôsobom zrekonštruovať interiér renesančného kaštieľa, ktorý v roku 1603 postavila Magdaléna Zaiová. „Som tu presne 400 rokov po nej,“ vraví Machová.

.vivat Beňovský!
Zo svojej polohy na slovensko-poľskej hranici a príkladnej rekonštrukcie hradnej veže dokáže umne vyťažiť 700-ročný hrad v Starej Ľubovni, najnavštevovanejšia pamiatka v Prešovskom kraji. Preslávil sa nielen prominentným väzňom Móricom Beňovským. „Až do roku 1944, keď ušiel do Francúzska, tu žil posledný majiteľ, gróf Ján Zámoyský. Táto šľachtická rodina kúpila hrad od mesta v roku 1882. Napríklad ich knižnica obsahovala 2500 zväzkov. Takmer všetko sa ku koncu vojny po tom, ako hrad opustili, rozkradlo. Pamätníci z okolia spomínajú, že sa deti hrali tak, že z hradieb spúšťali ako jojo kotúče filmov, ktoré gróf natáčal na svojich cestách po svete. Poľovačka na tigre v Indii, letovisko v Nice? Žiadny problém. Grófa napokon podlomilo to, že bol dvakrát väznený v Ilave, najprv za čias 1. ČSR a neskôr nemeckým Gestapom,“ hovorí pracovník observatória na Lomnickom štíte Rastislav Mačura, ktorý na ľubovnianskom hrade päť rokov pôsobil ako historik.

.hrady od macochy
Po dlhých rokoch apatie sa konečne „prebudil“ aj štát a v rámci programu Obnovme si svoj dom s pomocou donorov (Nadácia SPP) prispieva na záchranu pamiatok ročne sumou okolo 250 miliónov korún. Hrady z toho dostanú zlomok, potrebovali by však násobok. Makýš hovorí o celkovom dlhu štátu v starostlivosti o pamiatky, ktorý bol v 90. rokoch vyčíslený na astronomický odhad vyše sto miliárd korún. Historik architektúry a držiteľ osobitnej odbornej spôsobilosti v oblasti pamiatkových výskumov Michal Šimkovic sa nazdáva, že takýto sumárny údaj treba rozmeniť na drobné: aby nepôsobil odradzujúco.
„Podľa môjho odhadu by stačilo na začiatok od pol milióna do dvoch miliónov korún ročne na jeden hrad na akútne zabezpečovacie práce na vybraných, najviac ohrozených hradoch. Treba zdôrazniť, že hybnou silou pri záchrane hradov sa v súčasnosti stali občianske združenia dobrovoľníkov, najmä Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá pôsobí na hrade v Uhrovci a Združenie na záchranu hradu Lietava. Tieto už dokážu zabezpečiť odborné práce často na vyššej úrovni ako stavebné firmy a čo je dôležité, školia svojich kolegov aj z iných hradov,“ uvádza Šimkovic. „Veľmi dôležitou experimentálnou skúsenosťou občianskych združení a malých spolupracujúcich stavebných firiem je, že na skutočne účinnú záchranu hradných konštrukcií pred akútne hroziacim zánikom stačí len zlomok peňazí, ktoré sa na „komplexné obnovy“ vyhadzovali za socializmu.
Je veľmi dôležité šíriť túto skúsenosť a prelomiť tak bariéru predsudku, že záchrana našich hradov je mimoriadne nákladná a presahujúca naše možnosti,“ dodáva Makýš. Slovensko je výnimočné podielom stredovekých ruín hradov aj vďaka protitureckým (osmanským) vojnám, ktoré donútili šľachtu obývať ich – na rozdiel od západnej Európy či Čiech a Moravy – až do 18. a 19. storočia. Za socializmu väčšina hradov pustla. Alebo, presnejšie povedané, prominentné hrady do značnej miery poškodil iniciatívne samotný štát, a to „komplexnou obnovou“ v priebehu 60. a 70. rokov, keď sa niekoľko významných hradov (ako Devín, Trenčín, Beckov či Spišský hrad) necitlivo dostavovalo v duchu dobových predstáv, hradby sa vo veľkom betónovali a neprirodzene sa zarovnávali ich zvlnené koruny. Aj to napokon prispelo k ich dnešnej deštrukcii, ktorej príkladom môže byť marec 2003 v Trenčíne, keď iba zázrakom nikto nezahynul pri páde 15 metrov vysokej a 20 metrov dlhej časti múru západného opevnenia, ktorý sa potom musel rozobrať. Príčina katastrofy? Architekt Fiala, ktorý pred 40 rokmi prebrázdil s manželkou fotografkou počas prípravy knihy Hrady na Slovensku na mopede celé Slovensko („polovica hradov už v takej podobe, v akej sme ju zachytili, neexistuje“) hovorí o efekte excentrického zaťaženia. Laicky povedané, v priebehu stáročí sypalo osadenstvo hradu z vnútornej strany ruín odpad – stavebný, kuchynský, domáci, ale aj keramiku a predmety osobnej potreby, ako sú nožnice či sponky do vlasov – čím v Trenčíne vznikol až 7-metrový zásyp a rozdiel medzi vonkajším a vnútorným terénom. V dôsledku toho vlhkosť a mrazy z vnútornej strany rozpúšťali a vytláčali maltu, v múroch vznikli skryté kaverny (otvory) a opevnenie padá.

.príklad z Fiľakova Po roku 1989 štát vrátil cirkvám, lesným spoločenstvám a samosprávam mnohé polorozpadnuté ruiny, ktoré chátrajú už 200 až 250 rokov. Noví majitelia ich zväčša považujú za danajský dar, skôr príťaž ako záväzok. Čo je dôležité, na rozdiel od kaštieľov, kostolov či iných zanedbaných cirkevných objektov si iba ťažko vedia predstaviť ich následné využitie. Ako pozitívny príklad môže slúžiť postoj mesta Fiľakovo, ktoré systematicky – s pomocou vlastných zdrojov, rôznych grantov, vrátane európskych a maďarských – opravuje hrad, ktorý svojím významom jednoznačne ašpiruje na sídlo budúcej expozície protitureckých bojov na Slovensku.
„Hrad sme sprístupnili verejnosti v roku 1993. Vlani sme mali 12-tisíc platiacich návštevníkov, väčšinou z Maďarska. A teraz v lete sú tu na brigáde školáci z Maďarska a Rumunska,“ uvádza architektka Erika Anderková, ktorá pracuje na mestskom úrade a zároveň s priateľmi založila pred štyrmi rokmi občianske združenie Opidum Filek. „Viedol nás pocit, že mesto nemá kapacity na to, aby zmapovalo pamiatky a kultúrne dedičstvo na svojom území. Žiaľ, Slovensko v tomto smere nemožno porovnávať s Maďarskom, kde starostlivosť o pamiatky štedro dotuje priamo štát.“

.o päť minút dvanásť
Treba burcovať na poplach. Padá nielen Trenčín. Ako uvádzajú spoluautori (Martin Bóna aMichal Šimkovic) publikácie Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine, ktorú tento rok vydalo už spomínané Združenie na záchranu Lietavského hradu, „napriek vynaloženému úsiliu (…) sa dodnes z celkového počtu 76 dodnes zachovaných hradných zrúcanín podarilo zakonzervovať len zhruba desať percent“. Okrem toho, občianske združenia sa systematicky venujú piatim-šiestim hradným ruinám. Zvyšných 70 nahlodáva zub času neustále sa zrýchľujúcim tempom. Ojedinelou aktivitou je nepochybne projekt Odklínanie hradov, ktorý už dva roky realizuje na pätnástich západoslovenských hradoch Slovenský skauting. Spočíva najmä v čistení hradov a ich okolia od náletových drevín či buriny a osadzovaní informačných tabúľ.
Dobrovoľníci a donori, akokoľvek užitoční a osvietení, však naše hrady zachrániť nemôžu. Ide o náhodné hasenie požiaru – chýba však jasná predstava o tom, kto a ako by sa o tieto pamiatky mal starať a aká je v tejto veci úloha štátu. Pamätný je v tejto súvislosti počin prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý v roku 2004 zabezpečil od firiem milióny korún na nočné osvetlenie vybraných hradov efektné, neboli by však peniaze potrebnejšie na záchranu ich hmotnej podstaty? Možno pridať aj iné významné dôkazy samovoľnej deštrukcie z konca 20. storočia: Čachtice (časť západnej veže horného hradu), Likava (časť severného paláca), Plaveč (podstatná časť múru paláca), Topoľčany (čelná stena a štít paláca hradu), Šášov (nádvorná stena veže), Uhrovec (polovica vstupnej veže do horného hradu)… v tomto výpočte by sa dalo pokračovať. Ďalší alarmujúci údaj hovorí, že dodnes sa z celkového počtu hradných zrúcanín komplexnejšie preskúmalo len šesť lokalít. Inými slovami, nevieme, čo a v akom stave vlastne máme. A ruiny najmä teraz v lete navštevujú desaťtisíce ľudí, často rodiny s deťmi. Najnaliehavejšia úloha pre pamiatkarov a ministerstvo kultúry – teda prvý krok – spočíva v okamžitom prieskume hradných zrúcanín. Ak to neurobíme, čoskoro už možno nebude čo skúmať.

KOĽKO MÁME HRADOV/V súčasnosti
predstavujú zrúcaniny hradov takmer polovicu
z celkového počtu okolo 180 evidovaných hradov
na území Slovenska. Približne 33 percent si
nad úrovňou terénu už nezachovalo žiadne murované
zvyšky a 10 percent hradov je známych
len z písomných prameňov, a teda ich polohu už
nepoznáme.
.zdroj publikácia Ochrana zrúcanín
v kultúrnej krajine.

[benignus]

Články spomínané v úvodnom harpovom príspevku o hradoch a ich záchrane sú k dispozícii tu:

Obsah celého vydania – čísla 31

Jednotlivé články:
.téma
Pokazený chrup krajiny
ANDREJ BÁN

Moravský záchranca
ANDREJ BÁN
(o Alešovi Hoferekovi z Lietavy)

Svet grófa Pálffyho
LUKÁŠ KRIVOŠÍK

Bez vína to na hradoch nešlo
MARTIN HANUS

[benignus]

Reštauráciu kostola vystavujú v galérii (Košice)

http://spravy.pravda.sk/restauraciu-kostola-vystavuju-v-galerii-fpb-/sk_regiony.asp?c=A061121_153113_sk_regiony_P04

Reštauráciu kostola vystavujú v galérii

Košice
Košice (autor: inet)

21. novembra 2006 15:31
Reštaurovanie architektonického skvostu Košíc i Slovenska – gotického kostola sv. Michala – približuje fotodokumentačná výstava, ktorú otvorili v utorok v košickej Východoslovenskej galérii.

Práce, podobne ako v prípade ďalšej pol stovky národných kultúrnych pamiatok po celom Slovensku, realizovala reštaurátorská firma Villard. Ako uviedol jej zástupca, akademický sochár Vladimír Višváder reštaurovanie si vyžiadalo náklady 51,2 milióna korún, trvalo 10 rokov (1996 – 2006) a prispela naň takmer tridsiatka sponzorov.

“Je to jedna z našich najvýznamnejších kultúrnych pamiatok. Unikátne je to, že takto komplexne reštaurovaný objekt na Slovensku ešte nebol a mám pocit, že v poslednom čase ani v Európe,” povedal Višváder.

Reštaurátori obnovovali kostol, známy vo verejnosti aj ako kaplnka sv. Michalka, milimeter po milimetri, centimeter po centimetri od strechy až po suterén. Nový šat dostal exteriér, interiér, sochárska i maliarska výzdoba. “Bola to pre nás výzva a sme radi, že sme mali tú česť kostol reštaurovať,” dodal Višváder.

Na výstave o reštaurovaní “Michalky” je približne 300 čiernobielych a farebných fotografií, dokumentácie, nákresov a skíc.

Kostol alebo kaplnka sv. Michala, ktorá stojí v bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Alžbety, je zasvätená sprievodcovi duší na druhý svet, archanjelovi Michalovi. Postavili ju v 14. storočí na mieste bývalého mestského cintorína. Kosti z pohrebiska našli svoje miesto v takzvanom osáriu v podzemí kostola, kde sú navŕšené v hrúbke približne 1,5 metra. Kaplnku už pred 102 rokmi na storočnicu zriadenia Košického biskupstva zrekonštruoval a posvätil košický biskup Zigmund Bubics. Tento rok ju po obnove opätovne posvätili vo februári.

Výstava potrvá do 15. decembra.

[benignus]

Kostol pod Beckovom skrýva tajomstvá
PRAVDA, 18. decembra 2006
http://spravy.pravda.sk/kostol-pod-beckovom-skryva-tajomstva-d8q-/sk_regiony.asp?c=A061218_093655_sk_regiony_P04

Kostol pod Beckovom skrýva tajomstvá

“Požiadavka na záchranu dreveného oltára v Beckove prichádza v hodine dvanástej,” vraví reštaurátor Jozef Klech. (autor: Milan Kráľ, Pravda)

18. decembra 2006 9:36
Zamurované a nepreskúmané krypty slávnych šľachtických rodov, drevený oltár s obrazom, o ktorom teraz vysvitlo, že je dielom holandského majstra, stredoveké nástenné maľby pravdepodobne skryté pod novšími nátermi. Týmto historickým pamiatkam nevyčísliteľných hodnôt, ktoré ukrýva katolícky kostol v Beckove, hrozí zánik.

“Požiadavka na ich záchranu prichádza v hodine dvanástej. Vznik kostola sa spája s menom legendárneho Stibora zo Stiboríc. Zatiaľ sa tu historické a archeologické prieskumy nerobili, takže je záhada, čo všetko sa tu nachádza, môžeme sa dočkať veľkých prekvapení,” hovorí reštaurátor Jozef Klech.

Po 3-ročnej práci dokončil reštaurovanie kazateľnice a popritom sa zaujímal aj o ďalšie pamiatky v kostole. Je rodák z Beckova, a hoci tu už roky nežije, jeho história je mu stále blízka. S podporou miestnych podnikateľov, ktorí mu pomohli postaviť lešenie, začal bez nároku na odmenu robiť výskum hlavného oltára. Podarilo sa mu zistiť, že obraz na oltári namaľoval holandský maliar Karl Wilhem Brand, ktorý bol doteraz známy len portrétmi. Zistil však aj to, že drevený oltár je v dezolátnom stave.

“Konštrukčné časti sú v dolnej časti úplne odhnité aj horné časti sú v kritickom stave. Vždy, keď sa kostol maľoval alebo obnovoval, tak sa poškodené časti len zdrôtovali alebo postĺkali klincami,” zhodnotil Klech predchádzajúce práce v kostole.

V kostole bola pôvodne kamenná dlažba, na ktorej bolo vidieť, kde sú otvory do krýpt. V roku 1970 ju nahradilo vtedy módne teraso a táto jednoliata betónová plocha nepriedušne uzatvorila podlahu. Vchody do krýpt už nevidno, ale čo je podľa Klecha ešte horšie, vlhkosť, ktorá dovtedy vychádzala cez kamennú dlažbu, teraz vsakuje do múrov a môže zlikvidovať celý kostol.

Po dokončení umelecko-historického výskumu chce Jozef Klech v januári pripraviť dokumentáciu z nálezov a vypracovať projekt na záchranu ohrozeného oltára. Predpokladá, že príspevok by mohol získať z ministerstva kultúry, ktoré už pomohlo pri obnove tunajšej kazateľnice.

[benignus]

Doplnenie ku predošlému Chobotovmu príspevku o Budatíne:
Veža Budatínskeho zámku odkrýva tajomstvá
PRAVDA
21.12.2006
http://spravy.pravda.sk/veza-budatinskeho-zamku-odkryva-tajomstva-fk0-/sk_regiony.asp?c=A061221_075811_sk_regiony_p23

21. decembra 2006 7:58
O fantastickom objave, o ktorý sa zaujíma už aj zahraničie, hovoria historici a archeológovia realizujúci prieskum stredovekej veže Budatínskeho zámku v Žiline. Výkopové práce vnútri objektu vyvracajú teóriu, že veža je vysoká 20 až 22 metrov a stojí na skalnatom základe.

“Georadar nám prezradil, že je tam dutý priestor. Začali sme kopať a hoci sme už v štvormetrovej hĺbke, stále nie sme na dne. Veža bola pôvodne vyššia nie o jedno, ale až dve podlažia,” povedal Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea Žilina. Bola teda monumentálna čo sa týka hrúbky múrov, ktoré dosahujú až tri metre, aj o polovicu vyššia. Terén okolo nej sa za stáročia pravdepodobne zdvihol o nánosy z riek Váh a Kysuca, v sútoku ktorých zámok stojí.

Historické pramene uvádzali, že vežu Budatínskeho zámku postavili na prelome 13. a 14. storočia. Realizovaný prieskum pravdepodobne posunie jej datovanie do oveľa skoršieho obdobia, a to je ďalší zásadný objav. “Potrebujeme sa dokopať na dno veže, zistiť či v základoch potužili drevo a ak áno, dendrologický výskum nám pomerne presne určí, kedy bola naozaj postavená,” dodal riaditeľ. Veža mala podľa Mrvu aj veľmi zaujímavý systém schodiska, ktorý ak sa potvrdí, bude unikátom nielen na Slovensku.

[benignus]

Na Dreveníku našli 3 500-ročné šperky
PRAVDA 27.12.2006
http://spravy.pravda.sk/na-dreveniku-nasli-3-500-rocne-sperky-dtn-/sk_regiony.asp?c=A061227_150511_sk_regiony_P04

Veža Budatínskeho zámku odkrýva tajomstvá
PRAVDA
21.12.2006
http://spravy.pravda.sk/veza-budatinskeho-zamku-odkryva-tajomstva-fk0-/sk_regiony.asp?c=A061221_075811_sk_regiony_p23

21. decembra 2006 7:58
O fantastickom objave, o ktorý sa zaujíma už aj zahraničie, hovoria historici a archeológovia realizujúci prieskum stredovekej veže Budatínskeho zámku v Žiline. Výkopové práce vnútri objektu vyvracajú teóriu, že veža je vysoká 20 až 22 metrov a stojí na skalnatom základe.

“Georadar nám prezradil, že je tam dutý priestor. Začali sme kopať a hoci sme už v štvormetrovej hĺbke, stále nie sme na dne. Veža bola pôvodne vyššia nie o jedno, ale až dve podlažia,” povedal Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea Žilina. Bola teda monumentálna čo sa týka hrúbky múrov, ktoré dosahujú až tri metre, aj o polovicu vyššia. Terén okolo nej sa za stáročia pravdepodobne zdvihol o nánosy z riek Váh a Kysuca, v sútoku ktorých zámok stojí.

Historické pramene uvádzali, že vežu Budatínskeho zámku postavili na prelome 13. a 14. storočia. Realizovaný prieskum pravdepodobne posunie jej datovanie do oveľa skoršieho obdobia, a to je ďalší zásadný objav. “Potrebujeme sa dokopať na dno veže, zistiť či v základoch potužili drevo a ak áno, dendrologický výskum nám pomerne presne určí, kedy bola naozaj postavená,” dodal riaditeľ. Veža mala podľa Mrvu aj veľmi zaujímavý systém schodiska, ktorý ak sa potvrdí, bude unikátom nielen na Slovensku.

[benignus]

Turzov svadobný palác zachráni rekonštrukcia
PRAVDA 23.1.2007
http://spravy.pravda.sk/turzov-svadobny-palac-zachrani-rekonstrukcia-f48-/sk_regiony.asp?c=A070123_121525_sk_regiony_P04

Levoča chce byť v zozname UNESCO
PRAVDA 23.1.2007
http://spravy.pravda.sk/levoca-chce-byt-v-zozname-unesco-dao-/sk_regiony.asp?c=A070123_132022_sk_regiony_P04

[benignus]

Tiez by som mal zaujem o tento dokument v digitalnej forme. AK ste ho niekto nahrali alebo zdigitalizovali, napiste do tohoto fora…

STV ho v archive neponuka, k dispozicii je 20sekundove “promo”

[benignus]

Ruiny hradu Dobrá Voda:

– hrad navštívili účastníci seminára hradológov Dobrá Voda 2006,
viac info o seminári v tejto diskusii: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=19909#19909

Ruiny hradu od miesta konania seminára – školy v prírode v Dobrej Vode.

Vstup do hradu okolo dolnej bašty, pôvodná brána bola zľava, dnes sa chodí sprava (panoráma – po kliknutí sa zväčší).

Horný hrad z dolného nádvoria (panoráma – po kliknutí sa zväčší).

Najstaršia časť hradu od severu.

Najstaršia čsť hradu – zvyšky paláca a jednej z dvoch rovnakých veží od juhu.

Účastníci seminára v hornom hrade – najstaršej časti – v paláci medzi dvomi vežami.

Detaily podlažia v najstaršom paláci hradu, nižšie iné zaujímavé architektonické detaily z dobrovodského pieskovca.

Vkusná a pútavá informačná tabuľa, ktorú osadili skauti v r. 2005 v rámci projektu “Odklínanie hradov”.

A na záver perlička – slušne zachovaný múr a nárožné kvádrovanie strednej časti hradu:

[benignus]

A na záver fotografie z výletov
(barokový kaštieľ Erdődiovcov Planinka, ruiny františkánskeho kláštora sv. Kataríny – Katarínka a zrúcanina hradu Dobrá Voda):

1.) Planinka
– barokový poľovnícky kaštieľ Erdődiovcov neďaleko Dechtíc a Katarínky:

2.) ruiny františkánskeho kláštora sv. Kataríny – Katarínka,
kde už 12 rokov bežia záchranné práce:

Tu je vidieť pokus (našťastie neúspešný) zlodejov vypáčiť zámok na sklade Katarínkovcov-záchrancov kláštora. Predošlý pokus v septembri 2006 bol – žiaľ – úspešný a zlodeji si prilepšili o stany v hodnote 17.000 Sk.

Účastníci seminára v lodi kostola sv. Kataríny – trojuholníkový štít za nimi bol zrekonštruovaný (okná-otvory, diery po trámoch) a konzervovaný v r. 2004.

Veža kostola sv. Kataríny z diaľky – bola staticky zaistená v r. 2005, časom je cieľom urobiť z nej vyhliadkovú vežu.

3.) Ruiny hradu Dobrá Voda:

Ruiny hradu od miesta konania seminára – školy v prírode v Dobrej Vode.

Účastíci cestou na hrad…

Vstup do hradu okolo dolnej bašty, pôvodná brána bola zľava, dnes sa chodí sprava (panoráma – po kliknutí sa zväčší).

Horný hrad z dolného nádvoria (panoráma – po kliknutí sa zväčší).

Najstaršia časť hradu od severu.

Najstaršia čsť hradu – zvyšky paláca a jednej z dvoch rovnakých veží od juhu.

Účastníci seminára v hornom hrade – najstaršej časti – v paláci medzi dvomi vežami.

Detaily podlažia v najstaršom paláci hradu, nižšie iné zaujímavé architektonické detaily z dobrovodského pieskovca.

Vkusná a pútavá informačná tabuľa, ktorú osadili skauti v r. 2005 v rámci projektu “Odklínanie hradov”.

A na záver perlička – slušne zachovaný múr a nárožné kvádrovanie strednej časti hradu: