benjo
Forum Replies Created
-
lesenie mate s celkom exkluzivnych hranolcekov
-
lipa malolista, chraneny strom nachadzajuci sa v parku barokoveho kastiela v Hronseku. lipa je chranena od r. 1984, kedy bola vyhlasena za chraneny prirodny vytvor. V r.1996 bola podla noveho zakona o ochrane prirody a krajiny preradena do kategorie chraneny strom. obvod kmena v prsnej vyske je 520 cm a jej vek sa odhaduje na viac ako 200 rokov. v kmeni je prasklina ktora vznikla pri velkej burke v r.2002 a ktora ohrozuje existenciu lipy. poviazanim hlavnych konarov ocelovym lanom sa pristupilo k jej stabilizacii.
tych vzrastlych lip tam maju po dedine viac… samozrejme aj vedla nedalekeho dreveneho kostolika.
toto moze ist sem asi tiez… je pekne ze taka mala obe ako Hronsek ma tri zavideniahodne historicke stavby + hned na druhej strane Hrona aj sympaticky rybnik, vodna nadrz, ktora tiez stoji za obzretie
-
[quote=benjo]
na porcelane sa daju najst napisy podporujuce patriotizmus pocas 1.sv.vojny ako “Durch Krieg zum Sieg”, “Pro Patria”, “Aus grosser Zeit” ci len “Kriegsmörser” ( na bronze som nasiel prva dva napisy. ). zvacsa to byva ciernou farbou, nasla sa vsak aj so zlatym pismom. je mozne ze existuju aj dalsie napisy ( napisom “Pro Gloria” som si nie uplne isty ze bol, aj ked zmienku o nom som nasiel na jednej polskej stranke ). podla letopoctu, ktory byval z druhej strany maziara je vidno, ze sa vyrabali takmer celu vojnu, napr. 1914-15, 1914-1916,1914-1917 ci len 1914-17.
[/quote]1.)
akurat vcera som nahodou narazil na inzerat na bazosi ze niekto predaval liatinovy maziar s napisom Pro Gloria… vyzera to tak ze zrejme predsa len existoval aj tento napis. fakt som si nebol isty.
ale z toho hesla, ktore prevzali od nemcov ..za slavu a krajinu.. “Pro Gloria et Patria”, sa ale necudujem ze vznikli obe varianty aj Pro Patria aj Pro Gloria
2.)
tie zobrazene letopocty ( napr. 1914-1916), su zac.vojny + ( tipnem si ) rok rekvirovania ( ci vymeny ). v 1915 bola vyhlasena zatial len dobrovolna “zbierka farebnych kovov” kedy sa vymienali za ne tie “nahrazkove” maziare, 8.8.1916 bola v Rakusku ( teda asi v celom R-U ) uz vyhlasena prva rekviracia, 22.5.1917 druha a na tu tretiu sa uz nedostalo, aj ked mala byt podla vsetkeho v plane.
3.)
a este sa vratim hned k prvemu prispevku od rotora, napisal k tym obrazkom:
1/ Liatinový mažiar č.6. Vyrobený asi pred 90 rokmi. Donedávna sa požíval hlavne na drvenie strúhanky
2/ Mosadzný mažiar č.3
3/ Spodok mosadzného mažiaratie cisla na tlciku ci na spodnej strane maziara su velkosti… ja som na nete objavil velkosti 5 ci 8. netusim vsak v akej miere je to oznacene…premyslal som nad palcami ( este v polke 19.stor. pouzivany 1 palec = cca 2,64cm ), R-U vsak od r. 1876 preslo na metricku sustavu, tak neviem ci to malo vobec nieco spolocne s akymikolvek vtedajsimi mierami. skor by som povedal ze to bolo u kazdeho vyrobcu rozne a len priblizne si mohli byt medzi jednotlivymi fabrikami velkostou podobne. alebo bola na ne urcena nejaka presna velkost pre vsetkych vyrobcov? netusim.
rotor ma zvozi pod zem ze beriem fotky z netu ale snad mi to odpusti ;-)
http://www.sumavanet.cz/nakladatelstvicles/user/ukazky/Zvonarstvixxx.pdf
http://www.vets.estranky.cz/fotoalbum/historie/1_-svetova-valka—1916/vymena-hmozdiru—unor-1916.jpg.-.html -
tie horeuvedene maziare sa uvadzaju aj ako “Kriegsmörser” – doslova vojnovy maziar. pochadzaju zrejme z R-U ( predpokladam ze len z tej zapadnej casti monarchie, priamo z rakuska a mozno aj z ciech, to netusim ) a je ich viacero prevedeni, ci uz z porcelanu ci zo liatiny, aj z bronzu…na porcelane sa daju najst napisy podporujuce patriotizmus pocas 1.sv.vojny ako “Durch Krieg zum Sieg”, “Pro Patria”, “Aus grosser Zeit” ci len “Kriegsmörser” ( na bronze som nasiel prva dva napisy. ). zvacsa to byva ciernou farbou, nasla sa vsak aj so zlatym pismom. je mozne ze existuju aj dalsie napisy ( napisom “Pro Gloria” som si nie uplne isty ze bol, aj ked zmienku o nom som nasiel na jednej polskej stranke ). podla letopoctu, ktory byval z druhej strany maziara je vidno, ze sa vyrabali takmer celu vojnu, napr. 1914-15, 1914-1916,1914-1917 ci len 1914-17. ale ten rok tam nemusel byt zobrazeny, aj ked zvacsa ano. naopak, mohol tam byt len letopocet a napis ziadny. ta risska orlica sa tiez objavila len na niektorych. taktiez sa vyrabal napriklad porcelanovy maziar tohto tvaru, v tomto obdobi, s vyobrazenim panovnikov styroch “spriaznenych” krajin – NEM,R-U,TUR,BUL. s podobnou temou sa da najst keramicky maziar aj v inom tvare, ale horeuvedeny je najcastejsi.
bezne mosadzne a bronzove maziare boli vlastne cez vojnu zhabane pre priemysel a na vymenu sa ludom davali tieto porcelanove. je sice paradox ze ich z bronzu zopar opat vyrabali cez vojnu, ale uz len niekolko..tych bronzovych “vojnovych” maziarov je zato tak malo.
kde boli vyrabane tieto maziare “Kriegsmörser” som sa nedohladal.
cena sa pohybuje od 15-220 eur. bronzove su tie drahsie, keramicke tak okolo 20-30 az do cca 100 eur.
foto:
-
Evi – fundovanu odpoved necham na ineho :) ja tuknem len co najde net. malo by ist o keramicky maziar “PRO PATRIA” z 1.sv. vojny z obdobia 1914-1916. pochadzajuci zrejme z rakuska. samozrejme, ako inak, vyuzitie mal hl.v kuchyni ale pouzitie mohol najst aj u lekarnika a mohol byt napriklad aj sucastou takejto peknej farmaceutickej sady ako je dolu na obrazku, najdenej tu http://www.beyars.com/partner-objekt_299316_konvolut-pharmazeutischer-gegenstaende.html
+
nieco podobne len s inym popisom Aus grosser Zeit
cena cca 20,- EUR
v tom case bol vyrobany aj bronzovy maziar, kt.je dnes o dost drahsi od toho porcelanoveho. z opacnej strany ma napis 1914-1915
-
model lodi?? fero007 co si nam tam odfotil..mozno nejake puzdro..netusim na co. prezrad.
pridam teda aj ja jeden exemplar medzi pekne veci. nasiel som nedavno v rodine bronzovy odliatok na mramorovom podstavci, zapraseny, roky bol “uschovany” v dielni spolu s naradim a jeho historiu odkial sa vzal vobec nepoznam..
je na nom signatura ROUS – po kratuckom guglovani mi naslo meno Frantisek Rous mladsi; obrazky podobnych jelenov, srncov, nim vytvorene, sa na nete daju najst tiez a vyzeraju s tym mojim ako keby boli z jednej dielne. rovnaky styl, pouzity material, zda sa ze aj podobne rozmery,.. na vahu ma ta moj srnec cca 4,9 kg. signatury si sice nie su podobne, ale iste si neznacil meno cely zivot v jednom tvare.
akoze ak je to plastika od neho tak potom celkom pekny nalez :)
http://artsalesindex.artinfo.com/asi/search/Frantisek_Rous/artistProfile.ai?artistID=152609
tym ze nebol odlozeny na vhodnom mieste a zrejme nikto ani nevedel co je ta plastika zac, obdrzal zopar skrabancov ( na chrbte a na zemi na kt.stoji ) a casom sa odlepil aj vpredu na podstavci pripevneny, zrejme mosadzny, stitok. skrabance nastastie nejdu do hlbky a snad to casom zase chyti patinu.
František Rous ml.
Narodil sa 25. 11. 1872 v Žamberku a zomrel 27. 7. 1936 v Prahe.Pochádzal zo starej umeleckej rezbárskej rodiny v Žamberku. Študoval v Nemecku, Paríži, v Londýne a Budapešti. Ve Viedni bol od roku 1889 žiakom profesorov Hellmera a Tilgnera. Do Prahy sa vrátil roku 1896 a uviedol sa projektom na jezdeckú sochu sv. Václava, jeho návrh získal tretiu cenu. Účastnil se mnohých súťaží a výročných výstav K. J. v Prahe. Bol znalcom anatómie tela ľudí aj zvierat, modeloval realisticky, dokázal zlúčiť rozmanitosť detailov s monumentálnou veľkosťou.
Akademický sochár, medzi ktorého najznámejšie diela patria novovytvorený trojzáprah (Trigy) na budove Národného divadla v Prahe, busta Benedikta Rejt (Ried) z Pístova pre Panteon Národného múzea v Prahe, súsošie Kentaura a Nymfy na námestí T. G. M. v Žamberku a pomník obetiam I. svetovej vojny v Žamberku..
este mala pozn.: 10.11.1873 sa narodil Franta Anýž, odlievač kovov, ktorý pracoval pre popredných českých umelcov. Práce pre Františka Rousa zo Žamberka robil výhradne on. Obaja boli polovníci.
-
benjo
Member23. mája 2013 at 10:18 in reply to: Jedna sa o starozitnost ? Oficirske hodiny porcelanovePoirot987 – a nevidel si na nich ziadnu znacku?
-
tych nozov-krivakov, zahnutych, je vela typov, ale ten co sem dal mi nepride ako na zber prutia… aj na ULUVe ho mas popisany ako ” Je pretiahnutého tvaru, aby sa pracovníci pri zbere prútia, ktoré sa musí rezať tesne nad zemou nemuseli veľmi skláňať.” ten tvoj je ocividne kratsi. myslim ze bude skor urceny na inu funkciu.
-
Ten podpis je fakt velmi zle citatelny..aj ked par mismen by sa dalo z neho rozpoznat. Ked trochu zvysime kontrast…aspon mne sa zda ze by to mohlo zacinat na Tá-, prip. Ta-, ale myslim ze je tam maly dlzen nad “a”. Co je celkom fajn na zaciatok :) presiel som nejakych maliarov zacinajucich na T(a) ale nezapada mi do tohto vzoru ani jeden. A posledne pismeno by mohlo byt –u ci dokonca skor –a co by mohlo naznacovat ze ide o zenu, ale zase pri svk priezvisku by tam bolo zrejme dlhe -á.
Kedze sa mi zdalo ze je na konci –owa ( ale to sa mi asi len zdalo, bo teraz som si uz nie tak isty ) tak som hladal aj nejake polske maliarky; tiez bez uspechu. No a stred je totalna hadacka – to co som na prvy pohlad povazoval za dalsie „T“ je mozno skor makcen ( fajka nad „n“ mozno ) alebo makcen + dlzen vedla neho. Tam uz su tie tahy nevyrazne. ten makcen uprostred sa mi vsak vidi realny, tym padom to bude skor tuzemske meno a priponu –owa som preto zavrhol.
Ten hrdy ram ukryva obraz ktory sa mi nie prilis paci a to nie som ziadny vytvarny kritik. Nepaci sa mi prilis ani tonovanie, prechod medzi farbami je hruby, tahy stetcom skor amaterske ( len jeden z mnohych prikladov – okraj praveho svahu kopca je namalovany jednym tahom co vyzera podla mna hrozne ), posobi to ako mozaika mini-machul bez vyraznejsich detailov. Ospravedlnujem sa tymto autorovi obrazu :-) zaradil by som ho medzi dalsich, tu casto spominanych, nevyznamnych maliarov, kt.identita bude asi navzdy ukryta…aj ked mozno to raz niekto, autorovi blizky, spozna.
A ako predlohu by som tipol nasjkor Krivan, z nejakeho uhla.. samotne stojacich konciarov tu zase tolko nemame, tak by to mohol byt on… ale pri technike malby ako je pouzita tu je to ako hadat skutocnu podobu hradu z tych starocnych vyobrazeni.som asi pomohol ako voda v topanke ale vykecal som sa statocne
-
je mozne ze to veru nemalo jednoznacne dane vyuzitie, ale… aj v minulosti, aj dnes sa stale pouzivaju male tacky/podnosy konkretne urcene len na odkladanie sperkov. ten monogram mi pride zensky…korunka s opaskom. tak ci aj nebol predmet urceny prave len pre zenu. viem si to preto predstavit na nocnom stoliku vedla postele kde si nejaka dama odkladala prstene, retiazku,..
nieco podobne:
-
kym bude rotor pracovat na historii podnosu vratim sa este k prvej polozke kt.tu bola uvedena – ta “maselnicka”. budem hnusny dorotka ked rypnem do toho a napisem ze mi ta musla evokuje aj napr. kupelnove veci a to konkretne nadobku na mydlo. ta hlbka tej misky by bola dolezita rotor, neviem to rozoznat z tej fotky. iste by pomohol zaber z boku + pises dorotka ze nadobka na maslo mala vrchnak co si v tomto pripade neviem predstavit…ta spodna cast by nemala v takom pripade mat nejaku obrubu do kt.by zapadol ten vrchnak? lebo takto by sa spodna a vrchna cast dost klzali na sebe. ale moze byt ze to bolo origoš aj bez vrchnaku.
netvrdim ze dany predmet je miska na mydlo. len si chcem byt isty a ako som opisal, mam v tomto pripade iste pochybnosti voci dortkinmu opisu.
tu je mydlenicka ako priklad toho co som myslel ( rotor uz sem supnem aj zdrojovy link :-) :
-
raz sa mi zda ze je to slanec, potom ze nie… v tejto chvili som opat za :))))))
ta idealna rekonstrukcia od Šimkovica z Kamenných strážcov nie je odfotená prave idealne ale takto po tme to lepsie nebude. dokreslil som podla toho do toho porovnania mozne obrysy hradu…s malbou by to aj sedelo. nalavo od veze sa taha kus muru, potom mala vezicka ( tretia brana ), potom šijová priekopa ( ta medzera je zaznacena aj na malbe ) a o nieco nizsie posadene predhradie…
-
profil kopca by aj vcelku sedel, aj ta veza sa z dialky podoba, ale tych murov je tam veru privela
jedno foto si poziciam zo http://www.hradslanec.sk/sample-page/ a ten podorys..viac ako tych par stien tam proste nie je a zrejme ani nikdy nebolo… na malbe je ocividne vacsi hrad.
-
[quote=dorotka]
V roku 1950 reorganizácia a pod Sandrik Moravská Třebová patrili okrem hore spomínaných aj bývalé výrobne v Mohelnici/Frank/, Vsetíne/Bubela/ , Vyškove/Pazdera/, Hošťálková/Bublík/ a pomaly odznieva výroba predmetov z Ag a alpaky.
V roku 1969 bola zo Sandrik Dolné Hámre vyčlenená Moravská Třebová a a začal samostatne fungovať n.p. TONER Moravská Třebová. Podnik v Moravskej Třebovej používal značku trojlaločnej lipy a písmeno T
[/quote]
mám tu niečo podobné:
obr. 114: tri vidličky od Sandriku / datovanie ani model neviem / :
SANDRIK-T (tri lipové listy) ANTICORRO + poblíž vyrazené TT ( čo je to TT??)
SANDRIKH (tri lipové listy) ANTICORRO – “H” = závod Hošťálková, ako to to rozpísala dorotka vyššie??
B ( medveď a šípka s rozetou ) S = že by to bolo z obdobia keď Berndorf smeroval do Sandriku?? myslím, že je to možné, že tú značku urobili takto symbolicky
obr. 115: detail značiek na vidličkách
obr. 116: nôž od Sandriku / datovanie ani model neviem /; značka SANDRIK-H (rozeta) ANTICORRO + poblíž vyrazené TT = je to nôž z Hošťálkovej? prečo tu použili rozetu a nie lipové listy ako na vidličke? neviem.. a TT opäť netuším čo znamená.
obr.117: detail značky na noži -
ešte jedno doplnenie – článok z r.2010: http://ziar.sme.sk/c/5609229/historicku-zechenterovu-zahradu-chce-mesto-obnovit-peniaze-zatial-nema.html
len k tomu názvu článku..že tie peniaze sa očividne stále žiaľ nenašli. s problémom ohľadne odtoku vody sa osobne oboznámili moje topánky, lavičky sú…teda skôr nie sú ( v dobrom stave ), fontána pozná vodu akurát vo forme dažďa atď… ale je to aj tak príjemné miesto. pekná zeleň, štrkové chodníky, dlaždicové obrubníky, vykosené, takmer bez smetí atď..na tom návrhu z horeuvedenej stránky vidno ako to tam cca vyzerá, resp. mohlo by vyzerať: