[benjo]

Zechenterova záhrada je kultúrnou pamiatkou od roku 1958. Prvé zmienky o nej sa nám zachovali z roku 1723. Je to popis záhrady od Samuela Rothu, majiteľa domu č.99, ktorý hovorí o záhrade s ovocným sadom, s vodnou nádržou, studňou s pramenitou vodou a besiedkou. V druhej polovici 18. storočia, dňa 27. júla 1764 popoludnia, navštívil vtedy ešte Kormendyho záhradu (banského riaditeľa Antona Kormendyho) rímsky cisár Jozef II. so svojím bratom arcikniežaťom Leopoldom a Albertom Saským. V súčasnosti nesie záhrada meno podľa Dr. G. K. Zechentera Laskomerského, ktorý do Kremnice prišiel v roku 1868, posledné štyri desaťročia života prežil v dome č. 99 a v priľahlom parku (dnes Zechenterova záhrada) založil botanickú záhradu.
http://www.soler.sk/kremnica-a-okolie/prirodne-zaujimavosti/zechenterova-zahrada.html
…..
Zechenterova záhrada nachádzajúca sa na území Pamiatkovej rezervácie Kremnica je významný pamiatkovo chránený objekt, dokumentujúci vývoj záhradnej architektúry u nás. Vznikla postupným upravovaním pôvodnej plochy zelene ešte pri renesančnom meštianskom dome. V polovici 19. storočia bol pri dome parter lemovaný živými strihanými plotmi, s komponovanou kruhovou fontánou v strede. Majitelia postupne plochy zelene situované okolo celého domu doplňovali o významné dreviny. Najväčší rozsah dosiahla záhrada za Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Dnes je tento objekt, evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 2303/3, národnou kultúrnou pamiatkou.

Priamo na území mesta, v Zechenterovej záhrade, sa nachádzajú 3 chránené stromy. Dub letný (Quercus robur) bol vyhlásený pre svoj vek, rastové schopnosti a veľkosť koruny, čím vytvára dominantný objekt Zechenterovej záhrady. Jeho obvod je 537 cm, výška  21 m, priemer koruny 30 m a odhadovaný vek 350 rokov. V blízkosti domu, kde žil a pracoval slovenský spisovateľ Dr. Zechenter-Laskomerský, rastú dva exempláre tisa obyčajného (Taxus baccata). Obvody stromov sú 235 a 264 cm, výška 13 a 15 m, priemery korún 11 a 12 m a odhadovaný vek 360 rokov.
http://www.kremnica.sk/krajina-a-priroda/
…..
ten dub je síce pekný, ale ktovie ako to s ním do budúcna bude:
v Júli 2011 prišiel o ďalší z konárov…

“Príčinou nebola búrka ani vietor, ale huba, ktorou je napadnutý.
“Tá ho oslabuje a ničí už roky,” potvrdila vedúca oddelenia mestskej zelene v Kremnici Andrea Mutňanská.
Keďže ide o chránený strom, o ďalšom postupe rozhodne až obhliadka špecialistu zo Správy CHKO Štiavnické vrchy. “Zvažujeme však, že by sme z bezpečnostných dôvodov okolo neho vytvorili ohrádku, ktorá by zabraňovala pohybu ľudí priamo pod korunou,”
http://ziar.sme.sk/c/5984454/chraneny-viac-ako-tristorocny-dub-nici-huba.html

rozhodne zaťiaľ tam žiadna ohrádka nestojí, ale tie sucháre v korune sú a je len otázkou času kedy pôjdu dole ( či už s pomocou človeka alebo bez )

pri obrázkoch asi netreba písať ktorý je dub a ktorý tis :-)  – to sú tie chránené stromy – jedny z niekoľkých chránených v Kremnici ( rozpísané sú aj na tej stránke mesta )

[benjo]

ked tym 3.sposobom opatovne pridam foto a potom v teme na danu fotku kliknem uz sa nenatiahne… je to len docasny problem ci to tak bude na furt?

[benjo]

Pri ťažbe štrku zbúrali 2300 rokov starú mayskú pyramídu Nohmul v Belize.
http://tech.sme.sk/c/6800539/pri-tazbe-strku-zburali-maysku-pyramidu.html

vcelku kvalitne foto tu:
http://www.pasthorizonspr.com/index.php/archives/05/2013/no-more-noh-mul-contractor-bulldozes-mayan-temple

[benjo]

pozeram ze dnesny stav je najlepsie pofoteny asi tu: http://www.ohradech.eu/images/strilky/Strilky/page00002.htm

a ten starsi..hm, ako pises…treba hladat nadsenca kt.to kedysi odfotil lebo iste taky existuje. takze mozes skusit aj nejake turisticke kluby.. ale asi to bude na tvojej iniciative skusit vyhrabat tu foto. ak to tam nemas daleko, mozno by sa zislo ist aj do miestnej krcmy a popytat sa, tam ludia zvyknu byt zhovorcivi .. ak nic, das si aspon jedno orosene.. :))

inak ten pripad s tymi lesnikmi je tiez priklad neohladuplnosti ako hrom. predpokladam ze to padajuci strom co spilili zrutil tu stenu

[benjo]

to hladas 100 a viac rokov stare vyobrazenie? to budes mat asi tazky oriesok… obecny urad, nejake regionalne muzeum si skusal oslovit?

[benjo]

neporadim cim to natriet, osetrit..ale podla mna tomu lustru pristane viac matna strieborna ako ta povodna zlatava farba.. 

nieco off-topic: som si spomenul na serial co bezi ( resp. co chodi ) na history channel “american restoration” – fuu, tak to sledovat je teda sila niekedy. stara vec 70-90 rocna…chytia, rozoberu v garazi, opieskuju, vyklepu, co chyba vyrobia z coho im napadne, nafarbia podla chuti, ak sa im paci daju sem-tam cosi pochromovat, nemaju dorobit na predmet aj cosi “extra” naviac, poskladaju, cele to sa blysti na kilometer, samozrejme nikdy predtym ta vec nevyzerala tak super, vypytaju 6000 dolacov a vsetci su na konci vysmiati. ameeerika..

[benjo]

nic sa nenaslo? :) ja som sa schvalne tak vypytoval kedze ta fotka je ako vystrihnuta z netu… akoze krasna pohovka, co ja viem, taky styl art-deco, ci je to ale origoš alebo nie..vek sa takto neda odhadnut. uz ked som cital ze “mam doma” tak mi napadlo ze “to kde byvas?” ..pekne prostredie..uplne atelierove.

[benjo]

[quote=starozitnik?]

Obraz je malovany v19st.

[/quote]

v r. 1678-79 dali hrad Slanec vypalit, hned na to cast zburat….v r. 1815 sa kruhova veza dala zrekonstruovat. a kedze na starozitnikovom obraze je veza bez strechy, musel byt obraz malovany este pred r. 1815.

ok. suhlasim…vyzera ze by to mohol byt predsa lenon aj ked iste miesto na neistotu si nechavam… :) toho muriva medzi vezou a palacom vpravo na obraze je este menej ako na tej fotke, dajme tomu, z cca 1900-teho roku. a aj ine miesta sa mi prilis nepozdavaju..ale tak zase je to len obraz, nie fotka…

[benjo]

mensie porovnanie…nazor si kazdy urobi sam. plus narychlo urobene foto z  knihy Kamenni strazcovia..to len pre predstavu kolko tam zhruba bolo tych murov

[benjo]

tak uz ked ste sa tak rozhovorili tak sa aj ja pridam… a myslim ze budem na strane antislanceckych… vsak staci kuknut obrazky na obnove http://www.obnova.sk/diskusia/slansky-hrad je to z r.1850 a nehovorte ze by sa dvaja maliari tak od seba lisili.

[benjo]

ano, tiez som rozmyslal ze pokial je to len pozlatene, tie nausnice, tak by ich bolo mozne jedine trochu zbavit toho zlata… kedze taka mala vec by sa zle drhla, skor by zabralo asi nanesenie kyseliny nejakou tycinkou..sem-tam..posuchat kde-tu viac, kde-tu menej ( su asi len tri druhy kt.rozpustaju zlato a v potravinach ich iste nedostat )

[benjo]

nie je tam ziadna nalepka, stitok, znacka? ak ano treba odfotit alebo aspon odpisat… aj nejaky detail by pomohol…napr. uchytenie latky o drevo (svy na caluneni), prip.aj foto zozadu atd.., su v tom pruziny alebo nie…a pod., proste nieco viac ;-)

[benjo]

ten moj poharik  je tvar u nich pouzivany od 1935…a snad az dodnes

model Culbuto

Vejcitý a kulovitý tvar nápojového souboru Culbuto predstavuje nejryzejší projev funkcionalismu. Presto však soubor pusobí lehkým a harmonickým dojmem. Nápojová souprava je vyrábena v krištálovém nebo barevném provedení. Doplnovat ji muže zlacený okraj nebo ryté motivy ptáku.
http://tabledirect.com.au/documents/catalogues/07_glassware/moser-culbuto.pdf

este sa opytam na to zdobenie na tom tvojom skle…je to malovane..leptane..pieskovane..brusene…kombinacia? a nechyba ti na karafe zatka/vrchnacik?

[benjo]

ked som to zbadal – ten tvar, farby aj tie motivy – podla mna by to mohol byt cesky sklarsky klenot Moser. oni radi robia o.i. tieto pohariky na whíísky, vodu ci pod., rozne farebne vytonovane, taktiez maju v oblube aj zvieratkovske obrazky, precizne zdobenie,..

Typickými představiteli moserovské barevné škály jsou přejímané a podjímané barvy ametyst (fialová), růžová, modrá, aurora (oranžová), reseda (žlutohnědá) a zelená či oblíbené šestibarevné sady složené z barev křišťál, akvamarin (světle modrá), rosalin (růžová), alexandrit (světle fialová), beryl (světle zelená), eldor (světle žlutá) a topas (medově hnědá). „Recepturová banka“ sklárny Moser disponuje dnes cca 450 barevnými odstíny sklovin.

http://www.moser-glass.com/pages/barvy-kristalu-moser/

http://www.moser-glass.com/pages/charakteristika-kristalu-moser/

a to ze nemaju znacku…no, prave u tych starsich vyrobkov z porcelanu ci zo skla sme sa uz aj tu neraz stretli s tym, ze ich nemaju..v dnesnej dobe si uz tie spickove firmy na to davaju skor pozor a motiv vsak tiez nevyzera prilis moderne, takze to moze byt ako si ho nazval “stare sklo”.

pre porovnanie jeden taky na whíísky…tento ma odspodu znacku moser, cca 30 rokov stary a vraj by hodnota jedneho poharika mohla byt az 60 euro. ak je ta tvoja karafa, flasa, dzban, nadoba ci co to je od moseru..hm, tak celkom by som ju strazil pred rozbitim.

[benjo]

Ricardo

Repariert an Oktober 1924

Richard J Sandner  – Sandner boli napr. huslarskym rodom aj na Chebsku v CZ v mestečku Luby ; jednym z niekolkych z tej oblasti ( napr. Josef Sandner )

Geigenbauer           = vyrobca, opravar husli

Markhausen          = cast mesta alebo skor prilahla obec mesta Friesoythe v Niedersachsen v Nemecku, taktiez je to stary nazov zaniknutej obce, v oblasti Chebska, Pomezná ( Pomezná-Luby ) v CZ-DE pohranici, kde do vojny zili prevazne nemci

http://www.violin-skala.cz/historie-lubu.html

odporucam kontaktovat terajsich vyrobcov husli z danej stranky. necudoval by som sa ak tie husle aj hned spoznaju. je mozne ze boli kedysi opravovane, ak nie aj vyrabane, priamo u nich.