benjo
Forum Replies Created
-
nepovedal by som ze kominarstvo v tej dobe az tak vynasalo..riadny domcisko
-
zrejme som sa blbo opytal… ten scernaly vlcikov maziar je iste odlievany zo zeleza, teda ide o zliatinu zeleza a uhlika = liatinu ( heh som sa naucil rozdiel medzi liatinou a zliatinou po sto rokoch..hanba ).. je mozne ze bude mat podobnu historiu ako tie porcelanove kusky z 1.sv.vojny. ked bol nedostatok CU zliatin
tych materialov pouzivanych k vyrobe maziarov je vcelku dost: nerez ocel, mramor, drevo, mosadz, bronz, zula, sklo, porcelan, keramika, liatina, dokonca alabaster, onyx ci aragonit… atd., iste by sa naslo este volaco dalsie. tie exoticke materialy som ani neratal…
http://www.novesluzby.cz/moderni-bydleni.202/hmozdire-vyber-material.21680.htmlPôvodné lékarenské mažiare sa vyrábaly zo zinku, ktorý sa dal povrchovo dobre upravovať, a z bronzu.”
http://www.ireceptar.cz/na-navsteve-u-vas/sberatel-hmozdiru/
-
heh,pekne velko-vianocne sviatky veru aj vam.. tu kyda snehu,hruza. uz teraz som ulopatovany a to som len v polke. dorotka a ostatne mile stvorenia zelam malo vody, aj snehu, a ak potrebujete vykupat, prip. aj okupat, sme tupre vas :-D
tou kategorizaciou sa predpokladam riadia aj colnici.. na zaklade tohto urcuju co sa moze vyvazat ci dovazat??
-
vyssie som spominal starozitny gramofon.. prekvapilo ma ze v tom prehlade som tuto kategoriu veci nenasiel.
a ten atari.. o nejakych 20r.skonci podla vsetkeho medzi starinami, aj ked o technologicky zastaralu vec ide uz dnes. rucne vyrabanych predmetov dufam ubudat nebude, ale elektroniky okolo nas zrejme v buducnosti bude len pribudat. necham na inych nech posudia co s tym mnozstvom veci, ktore sa raz urcite ocitnu v muzeach a zbierkach. a myslim ze to nebude o tak dlhy cas. skoda len tohto hnusneho plastu z kt.sa to vsetko prevazne vyraba
-
http://www.zms.sk/pravo/kulto/206_2009.pdf
Zákon č. 206/2009 z 28. apríla 2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov :
Príloha č. 2 k zákonu č. 206/2009 Z. z.
KATEGÓRIE PREDMETOV KULTÚRNEJ HODNOTY
Kategória predmetu kultúrnej hodnoty
1. Archeologické predmety staršie ako 50 rokov, ktoré sú produktmi
a) vykopávok a nálezov na pevnine alebo pod vodou,
b) archeologických lokalít,
c) archeologických zbierok.
2. Prvky, ktoré sú integrálnou súčasťou umeleckých, historických alebo náboženských pamiatok, ktoré boli
rozobrané a ktorých vek presahuje 50 rokov.
3. Obrazy,maľby a kópie vytvorené rovnakým postupom ako originál, iné ako tie, ktoré sú zahrnuté do kategórie 4
alebo 5, vytvorené výhradne ručne, akoukoľvek technikou a na akomkoľvek materiáli, staršie ako 50 rokov
a nepatriace ich autorom.
4. Akvarely, gvaše a pastely vytvorené výhradne ručne a na akomkoľvek materiáli, staršie ako 50 rokov
a nepatriace ich autorom.
5. Mozaiky okrem tých, ktoré patria do kategórie 1 alebo 2, a kresby vytvorené výhradne ručne, akoukoľvek
technikou a na akomkoľvek materiáli, staršie ako 50 rokov a nepatriace ich autorom.
6. Originály rytín, grafík, sieťotlačí a litografií s ich príslušnými štočkami a originály plagátov staršie ako 50 rokov
a nepatriace ich autorom.
7. Originály sôch alebo súsoší (plastík) a kópie vytvorené rovnakým postupom ako originál, staršie ako 50 rokov
a nepatriace ich autorom okrem tých, ktoré sú uvedené v kategórii 1.
8. Inkunábuly (prvotlače) a rukopisy vrátane máp a hudobných partitúr jednotlivo alebo v rámci zbierok staršie
ako 50 rokov a nepatriace ich autorom.
9. a) Zbierky a vzorky zo zoologických, z botanických, mineralogických alebo z anatomických zbierok,
b) zbierky historického, paleontologického, etnografického, numizmatického alebo filatelistického významu.
10. Akékoľvek iné starožitné predmety nezahrnuté do kategórií 1 až 9
a) staré od 50 do 100 rokov:
hračky a hry
výrobky zo skla
predmety zo základných kovov
úžitkové predmety z umelých materiálov
striebrotepecké a zlatotepecké predmety
nábytok
optické, fotografické alebo kinematografické prístroje
hudobné nástroje
hodiny a hodinky a ich časti
predmety z dreva
keramické výrobky – predmety z porcelánu a hrnčiarske výrobky
gobelíny a iné starožitné dekoračné textílie vyrobené rôznymi technikami, sakrálne textílie, odevy a odevné
doplnky
koberce
tapety
zbrane
b) staršie ako 100 rokovČiastka 76 Zbierka zákonov č. 206/2009 Strana 1495
– mna zaujimal ten bod 10 samozrejme
-
tou ciernou farbou mi bol ten tvoj maziar akysi podozrivy… nie je zelezny, resp.zliatina zeleza? mosadzny ci bronzovy nevyzera byt. skuska magnetom by to mala vyriesit. to je len pre moju zvedavost.
maziar znamena zrejme vo viac jazykoch delo aj nadobu na drvenie pomocou tlcika :))) aj v cestine napr., ale kedze sa bavime o rakuskom predmete s nemeckym napisom je dobre asi uviest danu podobnost v tom ich NJ ;-)
-
starina, -y, -rín žen. r.
1. staré, nepotrebné veci: Navyknutí sme boli, že do múzea patrí iba starina. (Kost.) Kroniky dávno zapadli medzi starinou. (Tat.) Zo všetkých strán plazil sa nepríjemný pach stariny. (Švant.) Mesto zďaleka zapácha starinou. (Škult)
2. niečo, čo sa zachovalo z minulosti, starobylá pamiatka, starožitnosť: Čo predstavuje táto starina? (Kuk.) Zariadenie izby upomínalo na starinu. (Vaj.)
3. neskosená suchá tráva z minulého roku;
4. vín. drevo viniča staršieho ako dva rokystarinár, -a muž. r. obchodník so starými, opotrebovanými vecami: Kúpil som si harmoniku u starinára. (Heč.);
starinársky príd. m.: s. obchod (Tomašč.);
s-e predmety (Hruš.);starinárstvo, -a stred. obchod sa starými, opotrebovanými vecami
starožitnosť, -ti žen. r. starý predmet, stará vec historickej ceny: zbierať s-i;
Starý pán poukazoval mi rozličné starožitnosti. (Jégé);
pren. Reč biblická je, podľa Štúra, v malom slovenskom živote starožitnosť. (A. Mat.)starožitný príd. m. pochádzajúci z dávnych dôb, starodávny, starobylý: s-é povesti (Dobš.);
s-é obrazy (Ráz.-Mart.);
s-é predmety starožitnosti…………………………………………………………………………………………………….
Predmet kultúrnej hodnoty je pôvodný hmotný alebo duchovný doklad, ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji spoločnosti a má trvalý vedecký, historický, kultúrny alebo umelecký význam. Za predmet kultúrnej hodnoty sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. považuje aj prírodnina, ktorá má schopnosť vypovedať o vývoji prírody a má trvalý vedecký a historický význam.
Starožitnosť (ekvivalent pojmu predmet kultúrnej hodnoty) sú nielen umelecké diela/predmety/veci, ale popri starších výtvarných a umeleckých dielach tiež ďalšie iné veci, resp. iné druhy, typy, značky, ktoré sa už bežne nevyrábajú, ale môžu byť pre túto vlastnosť predmetom zberateľského záujmu. Za starožitnosti je možné považovať nepochybne vec (vyrobenú človekom) staršiu ako 50 až 100 rokov a viac. Starožitnosť nemusí byť vždy starý, alebo v súčasnosti u nás cenný predmet. Rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či ide o predmet (alebo druh, typ, značka) už bežne nevyrábaný, ktorý je, prípadne by sa potenciálne mohol stať, predmetom zberateľského záujmu. Napriek tomu nie je možné za starožitnosť považovať akúkoľvek staršiu, či dlhšie používanú vec, pri ktorej je nepravdepodobné, že by sa mohla stať predmetom zberateľského záujmu (tzv. “použitá vec” alebo „starinárska vec”). Za starožitnosti sa ďalej nepovažujú novodobé napodobeniny starých, už nevyrábaných predmetov, tzv. repliky, aj keď sú schopné slúžiť účelu, na ktorý bola pôvodná napodobená vec určená.
-
pre mna osobne mala pikoska: liatinove maziare sluzili tiez k uzemneniu radioprijimacov. po vynajdeni radia bolo potrebne ho dobre uzemnit a ludia to riesili tak, ze do zeme zakopavali maziare ku ktorym viedol drot.
-
vlcik – vies z akeho materialu je ten maziar vpravo na fotke kadeco.jpg?
…
spat ku “Kriegsmörser” a k tym napisom typu ..za vlast.. atd – nasiel som zaujimavu otazku na jednom ceskom fore…ze preco je napis prave na maziari a nie na inom kuchynskom naradi… na isto to neviem ale zrejme najviac sa tomu priblizila odpoved “Že by proto,že hmoždíř připomíná hmoždíř,resp.kanón?”
mörser je totiz v nemcine pomenovanie aj pre kanon, delo pouzivane napriklad aj pocas 1.sv.vojny – ma maly pomer medzi dlzkou hlavne a kalibrom/priemerom ( tucne, siroke ), odliate z jedneho kusu, vzadu uzavrete, nabijane je spredu. Z dnesneho pohladu dostrel ubohy, presnost nic-moc. Identicky nazov ( v nemcine ) pre oba predmety a ocividna podobnost v tvare si iste sama vypytala napad pisat na maziar spomenute vlastenecke “slogany”. plus maziar tiez byval bezne pouzivany, odlozeny po ruke a tym padom casto na ociach.
-
hm, myslim ze vela veci z 80tych rokov zacne coskoro stupat na cene.
onee…tak snorim ze co s tymi vyrazmi. nazor nepribudol ziadny tak som si nejaky nasiel sam :)
http://www.investujeme.sk/starozitnosti-aj-investicia-moze-mat-charizmu/ datovane 19.01.2012
“Podľa konateľa aukčnej spoločnosti Darte Jaroslava Krajňáka by sa za starožitnosti mali považovať veci staršie ako sto rokov. Predmety mladšie patria do starinárstva, teda do bazárového tovaru. Táto hranica však neplatí doslovne a dokonca ani oficiálne inštitúcie sa tohto časového zaradenia striktne nedržia. Napríklad u nábytku považuje colný zákon za hranicu datovania starožitností rok 1920. U hodín, rádií, či remeselníckych výrobkov rok 1950. Teda aj šesťdesiatročné veci môžu byť v určitom zmysle považované za starožitnosť. Najmä, ak ide o zberateľské kuriozity, akými sú plechové hračky, porcelánové bábiky, či náramkové hodinky. Oficiálne uznávané starožitnosti by mali historicky spadať aspoň do obdobia spred druhej svetovej vojny. Platí všeobecné pravidlo, že čím je vec staršia, tým je vzácnejšia. Hodnota starožitnosti zároveň ide ruka v ruke s popularitou jej niekdajšieho majiteľa.”
Nejde iba o to, že by vec mohla mať veľkú cenu, ale môže ísť o unikát, ktorý má vysokú umeleckú alebo historickú hodnotu.
V základnom delení zaraďujeme starožitnosti do troch historických okruhov: antika, stredovek, novovek.
patram dalej.
-
slymo, super fotky si zavesil..uplne ukazkove. zial ta sklamem, mam doma na chlp rovnaku tacku, akurat bez vyrazeneho cisla, plus/minus par gramov ta ista vaha, pojde o alpaku, obyc.zliatinu. keby to bolo striebro je na tom punc a aj vaha by bola vyssia. s predajom prilis neuvazuj.. cena bude mala. poradim ti to vycistit, nie ocelovou kefou ale trochu decentnejsie..kludne nejakou chemiou a hubkou
a to vyrazene cislo bude zrejme katalogove cislo ich vyrobku.
-
w1kmt – ale tak ja netvrdim ze toto atari je starozitnost. ide mi o to ci to raz bude moct byt takto pomenovane, kedze ide o elektroniku, a kedy? rozhodne to ze je starozitnost pouzitelna ju zo starozitnosti nevylucuje, ved o to aj ide aby bol aj v dobrom stave, pouzitelny. napr. sto rocny mlyncek je tiez pouzitelny aj teraz a vela ludi ho stale moze aj stale pouzivat, alebo stary gramofon,… pokial sa bude atari pouzivat v praxi aj o 50r. to bude na majitelovi,pouzivatelovi.
rotor – zial ja nesuhlasim so spoplatnenim bazaru. to ho mozu rovno zrusit lebo uspesnost predaja je tu nizka, navratnost mozneho poplatku takmer na nule..toto nie je vyslovene nakup/predaj. je to len doplnok stranky a tych inzeratov zase az tak vela nepribuda ak si pozries historiu. pokial by sa tu vsak objavil inzerat vyslovene s nevhodnym tovarom na tuto stranku ( myslim tym veci z modernej doby ) urcite by som bol za jeho zmazanie.
a ako som pisal poprosim o premenovanie tejto temy – iste to je mozne a tento inzerat je tu aj tak nevhodny ( aspon podla mna )
-
Atari nezaujal :) ale aj tak by som to rad doriesil ci sa z neho moze stat starozitnost alebo nie ( a kedy ), takze Vam to tu este budem chvilu vyhadzovat na oci :)
a potreboval by som objasnit rozdiel medzi starinou a starozitnostou. poradi niekto? podla slovnika by starina mala byt zastaralo starozitnost, ked som vsak hladal na nete, na stranke http://www.sme.sk/c/1202963/starozitnosti-a-stariny.html uvadza jeden starozitnik rozdiel v tych dvoch vyrazoch:
“Veci z manufaktúrnej výroby – mlynčeky, mažiariky, kuchynské úžitkové predmety či smaltované hrnce, ktorých sa v minulosti objavilo viac, nie sú starožitnosti, ale stariny.” – myslel tym veci z manufaktur a pod.
ma pravdu ze je v tom rozdiel alebo si vyklada pojmy po svojom??
podla nazvu som sa vrypal sice do inej temy – ak niekto chce moze ju premenovat podla uvazenia. Ď.
-
pekny zaber do toho “vstupu pre nakladiaky” je na stranke
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?p=100534756 taktiez je tam zaber na dom z ulice vo vacsom rozliseni…
tak uz v tom prvom odkaze na bratislavske noviny je nieco o tom ze aj ta zahrada bude vyzerat uplne inak ( uz teraz musi, kedze kvoli tomu prejazdu a stavbe garazi to pojde asi z vacsiny von zo zeme ):
“Diera, ktorá nahradila okno a kus steny domu, síce pôsobí šokujúco, no aj podľa historika Štefana Holčíka nie je iná možnosť, ako sa dostať do záhrady a stavať v nej, ako práve vybúraným otvorom . Z pamiatkového hľadiska je podľa odborníkov najdôležitejšia ľavá strana bývalého prízemného domu s vysokými oknami.”
aj samotny dom bude iste opraveny vkusne, pekne na pohlad, ide o velku prestavbu, niekto do toho iste vleje kopec europenazi..ale ide o princip. o 50 rokov si povedia ze je cas na dalsiu rekonstrukciu, o dalsich 50 to bude potrebovat dalsiu a ked sa tu zideme o sto rokov od povodneho stavu to bude na hony vzdialene.. ale o sto rokov bude za KP vyhlasena napr. ta krasna 4-posch.bytovka co je nalepena na tomto dome a diera v zozname pamiatok bude zaplatana :)
-
a tu je vlastne este co zachranovat? vsak ta “prestavba” trva uz od januara.. ked uz od vonka vidno ze stvrtina budovy je fuc a chodia tam velkym nakladnym autom, tak co musi byt vo vnutri za bordel.. (?) skoda ci nastastie ze nevidno foto dvora ci intereru. teraz to vyhlasovat za pamiatku mi pride smiesne.