[benjo]

ten pravobok oboch tych riadkov je tazko necitatelny z tejto fotky…ale uz vcera vecer sa mi zdalo ci to nie je madarsky. hm?? ten druhy riadok mi skor pride ako priezvisko a krstne meno/alebo letopocet. mozno Konrady + ?????. to uz si peterj bude musiet dolustit. ja som v tom druhom slove zazrel aj OLLÁH ale tam sa toho moze skryvat viac ako dost. kazdopadne podstata je uz spomenuta o koment vyssie

[benjo]

skus tej svini predsa porozhadzovat po trave tam kde chces to comu neodola..sulky kukurice, stary chleba, zemiaky, jablka..co ja viem aj repa napr., co najdes doma nazvys. sem tam nieco do polovice zahrab, nech si poryju :) v najhorsom aspon prikrmis zver co je uslachtile ;-)

cernunos, co ti diviaky objavili?

[benjo]

neviem, mne sa zdaju tie mena citatelne na prvy sup. ale zvacsa mi to nevychadza, haha. asi vidim co chcem vidiet. co tak keby islo o autora Eugen von Blass. ked si ho vyguglim tak ten maloval same krasavice v tomto style. hm? dorotka by sa mohla na to kuknut :)

[benjo]

na zberatelstvo su skor tie male poldecove flasticky a nie 7decky :))) ale vsetko ma svoju cenu…aj toto. len najst kupca. kedze stary alkohol sa u nas ale takmer nepredava ( kazdy spravny slovak si ho nechava v pivnici ci inde na vlastnu spotrebu ) nemame to prilis s cim porovnavat. tresnem od brucha 10-15€ za flasu. vyssie cislo by ma prekvapilo.. lebo sa bavime o prahobycajnom alkohole nie ziadnej chutovke. prip. ciste teoreticky sa mozes nakontaktovat aj na tych zberatelov miniflasticiek alkoholu..mozno si rozsiria zbierku prip. poradia

p.s.: ma niekto skusenosti s borovickou ako chuti dajme tomu po cca 20-25 rokoch?? dojde tam k nejakej zmene (hlavne) na chuti?

[benjo]

pokial niektore z horeuvedených linkov nejdu po kliknuti otvorit, treba si ich skopcit a zadat prehliadaca rucne… niekde mi hypertextove prepojenie pre zmenu vobec nenatiahlo, netusim, neviem co mam zle…

[benjo]

MERNÉ JEDNOTKY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

kukni aj :  http://sk.scribd.com/doc/116296237/Metrologia kde je to veľmi dobre spracované

Miery podľa http://www.geni.sk/stare-slovenske-a-uhorske-miery-hmotnost/ alebo http://www.converter.cz/prevody/slovenske-jednotky.htm + sú tam uvedené aj ďalšie miery:

Staré slovenské (uhorské) jednotky hmotnosti platné do 1. štvrtiny 18. storočia:
1 kvintel = 0,003 835 937 5 kg
1 lót = 0,015 343 75 kg (1 lót = 2 kvintely)
1 unca = 0,030 687 5 kg (1 unca = 2 lóty = 4 kvintely)
1 budínska hrivna = 0,245 537 79 kg
1 funt budínsky (funt uhorský) = 0,491 kg (1 budínsky funt = 2 budínske hrivny = 16 uncí = 32 lótov = 128 kvintelov)
1 centár = 58,92 kg (1 centár = 120 budínskych funtov)

Staré slovenské (uhorské) jednotky hmotnosti platné v 1. polovici 19. storočia:
1 kventlík = 0,004 38 kg
1 lót = 0,017 5 kg (1 lót = 4 kventlíky)
1 funt (libra) = 0,560 06 kg (1 funt = 32 lótov)
1 cent (pondus) = 56,006 kg (1 cent = 100 funtov)

Dalšie staré slovenské jednotky hmotnosti:
1 banský funt (libra) = 0,599 2 kg
1 banský cent (pondus) = 59,92 kg (1 banský cent = 100 banských funtov)
1 denár = 0,001 096 kg

http://historia.szm.com/miery.htm ďalšie miery používané u nás

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

Miery podľa článku z časopisu Lekárnik 03/2012 – Unipharma:

V 13. až14. storočí sa na území dnešného stredného a východného Slovenska používala ako základná hmotnostná jednotka budínska hrivna = 245,53779 g, ktorá bola v 14. – 18. storočí zákonnou uhorskou mincovnou jednotkou hmotnosti. Okrem budínskej hrivny boli známe aj tzv. banská, sedmohradská, spišská, viedenská a i.
2 budínske hrivny tvorili budínsky (uhorský) funt = 491 g.
1 centnár = 120 funtov.

Na území dnešného západného Slovenska sa používala viedenská hrivna
viedenský funt = 560 g,
viedenský centnár = 100 funtov.
viedenský funt sa nižšie delil na:
unciu = 1/16 funtu,
lót = 1/32 funtu,
kvintel =1/28 funtu

Do 18.– 19. storočia boli váhové miery zastúpené:
kventlík = 4,38 g– najmenšie závažie
lót = 4 kventlíky (17,52 g) – stredne veľké
funt (libra) = 32 lótov (560,64 g),
cent = 100 funtov (56,064 kg),
lekárenská libra = 0,42 kg.

Z tohto časopisu je ešte jeden záznam o rôznorodosti používaných mier:
Lekárenský funt sa už v stredoveku oddelil od obchodníckeho funtu. Pre lekárne to zariadil podľa arabského vzoru v roku 1224 vysoko vzdelaný nemecký a sicílsky kráľ a cisár Svätej rímskej ríše Fridrich II. Roger (1194 –1250), ktorý sa zaujímal o štúdium prírody a bol prívržencom logiky a medicíny. Do lekárne prichádzajúce tovary (napríklad harmanček, kamenec, med, atď.) kupovali lekárnici v obchodníckom funte a z lekárne odchádzajúci tovar (teda liekové prípravky) bol už predávaný vo funte lekárenskom.

+

staré miery používané v českých krajoch od 13. do 18. storočia:
http://www.geneze.info/pojmy/subdir/stare_ceske_jednotky.htm 
ďalšie staré české miery:
http://www.bilyujezd.cz/bu/kronika/pr03.html#d0e1277
ďalšie staré miery, hlavne cudzokrajné:
http://www.labo.cz/mft/zvlastni.htm
Vyjadřování množství léčiv ve staročeských lékařských textech:
http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7901#_ftn4

[benjo]

KILOGRAM

Kilogram (resp. gram) bol definovaný 7. apríla 1795 ako hmotnosť jedného litra vody pri teplote 4°C (kedy má voda najväčšiu hustotu; pozn.: od 4ºC voda klesá ku dnu, chladnejšia ako 4ºC je ľahšia – zostáva na povrchu, kde sa ďalším znižovaním teploty mení na ľad.). Podľa toho bol v roku 1799 vyhotovený prototyp/model kilogramu z čistej platiny, známy ako „Kilogram of the Archives“ – on samotný ale ešte nebol definíciou jednotky hmotnosti. Formulácia z tohto obdobia však mala závažné nedostatky, obsahuje totiž kruhovú závislosť: jednotka hmotnosti sa tu definuje s pomocou tlaku, ktorý je však definovaný prostredníctvom hmotnosti. Kvôli týmto problémom bol kilogram v roku 1889 definovaný na základe nového prototypu, ktorý bol vyrobený podľa pôvodnej definície. Odvtedy:
„Kilogram se rovná hmotnosti mezinárodného prototypu kilogramu, ktorý je uložený v Mezinárodnom úrade pre váhy a miery v Sèvres pri Paríži.“

Po neskorších, moderných meraniach bola definícia upresnená ako kubický decimeter destilovanej vody pri teplote 3.984 °C, pri normálnom atmosférickom tlaku (760 mm Hg). Táto drobná zmena v určení teploty, pri ktorej má voda max. hustotu spôsobila, že kedysi vyrobený prototyp je vlastne o 0,000 025 kg ťažší ako liter vody pri vyššie uvedených podmienkach (alebo inak, že 1 kilogram vody nemá vlastne objem presne 1 liter, ale 1,000 025 l.).

20.5.1875 bol podpísaný zástupcami 18 štátov ( vrátane Rakúska-Uhorska ) Medzinárodný metrický dohovor ( vstúpil do platnosti 1.1.1876 ) a zriadený Stály medzinárodný úrad pre miery a váhy. Na vyriešenie všetkých záležitostí týkajúcich sa metrickej sústavy bola zriadená Generálna konferencia pre miery a váhy. Na jej 1. zasadnutí v r.1889 sa legalizovali staré etalóny metra a kilogramu za medzinárodné etalóny dĺžky a hmotnosti.
Medzinárodný vzor pre hmotnosť vyrobili v roku 1879 zo zliatiny platiny a irídia (pomer 9:1) – jeden prototyp + dve kópie. Je to valec, ktorý meria 39,17 mm na výšku a aj v priemere a je uchovávaný spolu so šiestimi kópiami na zámku v Sèvres. V r. 1884 bolo vo Francúzsku vyrobených ďalších 40 kópií prototypu pre rôzne štáty a neskôr ešte ďalšie kusy. Žiadna z kópií ale nemá úplne presne tú istú hmotnosť ako prototyp (odchýlky su v mikrogramoch).

Pri minulých meraniach bolo zistené, že referenčný kilogram v porovnaní s priemernou hmotnosťou svojich kópii má však približne o 50 mikrogramov menej ( údaj z článku z r.2007 ). Všetky porovnávané valce boli vyrobené z rovnakého materiálu, boli zhotovené v tej istej dobe, udržiavané sú za rovnakých podmienok, a predsa hmotnosť niektorých z nich pomaly klesá. Vedci na to nemajú žiadne dobré vysvetlenie. Niektoré hypotézy vravia, že môže ísť o stratu atómov vodíka, ktoré sa dostali do zliatiny pri jeho výrobe, prípadne mohlo zmenu hmotnosti spôsobiť otieranie pri čistení, aj keď jemnom. Akokoľvek, dané je, že jedine originál predstavuje presne kilogram. Keďže je však kilogram definovaný ako aktuálna hmotnosť tohto ( chudnúceho ) prototypu, znamená to, že objekt, který mal pred 100 rokmi hmotnosť 1 000 kg a vôbec se od tej doby nezmenil, má dnes hmotnosť cca 1 000,000 05 kg.
Na druhú stranu niektoré kópie prototypu naopak „pribrali“, čo môže byť spôsobené napríklad tým, že sa na ne nalepili napríklad rôzne uhľovodíky, najmä z výfukov áut, alebo aj ortuť, prípadne iné zlúčeniny vo vzduchu.

Definícia prototypom má aj ďalšie problémy: môže sa zmeniť, stratiť, nie je možnosť rýchleho predávania definície na väčšie vzdialenosti.. Nehovoriac o tom, že definície ampéra, mólu a kelvinu sú tiež závislé od kilogramu (po novej poučke ku kilogramu automaticky pribudnú aj nové poučky k týmto jednotkám). Fyzikálna definícia by kilogramu poskytla možnosť kedykoľvek a kdekoľvek ho opäť vyrobiť. Problematikou definície jednotky sa v januári 2011 zaoberala aj medzinárodná konferencia vedcov z Medzinárodného úradu pre miery a váhy. V súčasnej dobe existuje niekoľko zvažovaných spôsobov, ako pristúpiť k novej definícií, podľa toho, aká fundamentálna fyzikálna konštanta by sa definíciou zafixovala – rozhodnutie by malo padnúť na ďalšej konferencii v r. 2014.
Jednou z možností, ako zaistiť presný a nechudnúci kilogram hodný 21. storočia je guľa vyrobená z kryštálu izotopu kremíka 28, ktorý obsahuje jediný druh atómu a stabilizuje hmotu.

Medzinárodná sústava jednotiek zoskupuje najpoužívanejšie jednotky. Medzinárodne garantuje definície jednotiek a uchovanie etalónov Medzinárodný úrad pre miery a váhy v Sèvres vo Francúzsku. Na Slovensku je to Slovenský metrologický ústav, kde je uložená aj naša kópia kilogramu. Jednotky, ktoré je možné na Slovensku používať, vrátane jednotiek SI, sú definované Vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 206/2000 Z.z. o zákonných meracích jednotkách.
zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/Kilogram#cite_note-34
http://aktualne.atlas.sk/oficialny-kilogram-straca-na-hmotnosti/dnes/zaujimavosti/ 
http://fyzika.utc.sk/sk/zaklady/zaklady/01.pdf

[benjo]

ROZDELENIE VÁH

http://www.kam.sjf.stuba.sk/katedra/publikacie/leonardo/ucebnica/19s.pdf – kto chce môže si to členenie pozrieť na tejto stránke

Len dodám, že v minulosti boli podľa účelu váhy rozdelené napríklad na:
Obchodnícke
Banícke
Lekárenské
Zlatnícke
Minciarske
Atď.
Posledné tri z tu nenovaných si boli viac-menej podobné, na jemné merania, líšili sa hlavne tvarom a veľkosťou závaží.

-banícke váhy pochádzajú z Dobšinej

-tie posledné váhy na fotkách som dal len zo zaujímavosti – Vikingské kupecké váhy – vreckový typ váh používali obchodníci v rannom stredoveku. Slúžili na váženie, presnejšie vyvažovanie drahých materiálov alebo kameňov. materiál meď. veľk. 6,5cm

[benjo]

VÝVOJ MIER NA SLOVENSKOM ÚZEMÍ

Prvé písomné zmienky o mierach na území dnešného Slovenska pochádzajú z 13.storočia. Z 13.-
14. storočia sa síce nezachovali údaje o zásahu panovníka do metrologického vývinu, ale nepriamo  vplývali na tvorbu niektorých mier – mensura regalis (kráľovská miera) z 1.polovice 13. storočia – sa
používala pri určovaní oráčin a lesov ( plošná miera).
Miery neboli dlho jednotné, nemali presne matematicky určenú veľkosť, menili sa časom či už dekrétmi panovníkov alebo inými zásahmi a na rôznych miestach mohla mať tá istá miera inú hodnotu. Ich rozmery sa odvodzovali zväčša od rozmerov tela ( hl. tie dĺžkové ) či bežne používaných predmetov.
15. apríla 1405 (teda mesiac po krajinskom dekréte), kráľ Žigmund Luxemburský vydal tzv. Menší dekrét (Decretum minus), ktorý mal zjednotiť miery a váhy používané na území Uhorska podľa vzoru budínskych mier. V 1. článku bolo uvedené: tieto opatrenia sú na žiadosť podriadených a všetky merania funtov, librou a siahou, merania vína a poľnohospodárskych plodín sa majú merať podľa budínskych mier. Ďalej sa uvádza, že nielen všetky kráľovské, ale aj zemepánske mestá, dediny, hrady, mestečká musia používať tieto miery, pričom sankcia za nedodržanie bola konfiškácia všetkých vecí na meranie a váženie. Existovali však aj povolené výnimky pre duchovné osoby (cirkevný desiatok, dávky pre duchovné osoby atď.). Vydaný bol aj 2.dekrét kde znova vyzýva na používanie výlučne budínskych mier. Problém, ktorý však dekrét neriešil bol, že budínske miery nemali presne definované veľkosti a tak sa vlastne mohli dať vyhotoviť aj „pomenené“ budínske miery. Uhorsko sa nepodarilo metrologicky zjednotiť a budínske miery sa podarilo zaviesť len v niektorých stoliciach (na severe sa požívali martinské miery, v Trnave trnavská merica, východné Slovensko košické miery).
Zjednotenie neprišlo ani počas panovania kráľa Mateja I.. Ďalším (neúspešným) pokusom zjednotiť miery a váhy bol zákon Vladislava II. Jagelonského z roku 1504 o povinnom používaní zákonných mier pri obchodovaní. V tomto dekréte o cenách sa udáva, že pri predaji a kúpe poľnohospodárskych plodín sa má používať jednotná (budínska) miera.
V pomoháčskom období, v marci 1527 sa na zasadnutí snemu v Budíne vydalo nariadenie, ktoré zaviazalo Jána Zápoľského vyhotoviť jednotnú mieru a rozposlať ju do stolíc, pričom podžupani mali miery kontrolovať. K zjednoteniu neprispeli ani snahy habsburgovcov o zavedenie rakúskeho merného systému na území celej monarchie (napr. roku 1551 Ferdinand I. zväčšil mericu a uhorský snem to vzápätí zamietol). Neskôr počas vlády Rudolfa II. sa v r.1588 uznieslo v ďalšom dekréte, že za záväzné sa považujú staré budínske miery a konkretizoval sa v ňom dozor podžupanov pri metrológii. Zákon sa ale nedodržiaval. V nasledujúcom období vyšli ďalšie a ďalšie nariadenia na zjednotenie mier (r.1655, 1659, 1696). Dekrét z r.1715 od Karola I. uvádzal, že miery a váhy sa majú prispôsobiť bratislavským a tie mali byť záväzné pre zemepánov aj mestá a neumožňoval žiadne výnimky. Chybou zákona bolo, že dozor bol delegovaný na stoličné úrady a priama zodpovednosť bola na podžupanoch. Neskôr prichádzali rôzne nariadenia palatína, kráľovskej rady atď. na zavedenie a
dodržiavanie bratislavských mier (napr. v r.1807 uhorský snem s konečnou platnosťou rozhodol o zjednotení merných jednotiek na základe bratislavských mier), ale prax pokrivkávala za legislatívou, takže ani tieto pokusy neboli celkom úspešné. Rôznorodosť sa však prejavila aj tu a niektoré tieto miery mali odlišné veľkosti na niektorých častiach nášho územia.

Dovtedy všetky významnejšie stredoveké mestá mali vlastné miery. Tie boli akýmsi prejavom ich suverenity, ktorý sa uplatňoval na jarmokoch a trhoch, pretože každé takéto mesto malo svoj vlastný právny systém. Miery významných trhových stredísk sa však dali navzájom prepočítať. Používanie lokálnych mier bolo tiež výhodné pre cirkev a svetských hodnostárov (možnosť zvyšovať dávky). Za nedodržiavanie mier (aj lokálnych, ktoré upravovali mestá, stolice atď.) boli tresty peňažné, telesné (useknutie ruky…). Na ich správne používanie boli určené osoby ako trhový sudca vyberajúci trhové poplatky, ktorý tiež kontroloval tovar a meradlá. Pri nedodržaní mier a váh boli dané pokuty až do výšky zhabania majetku. Niekde boli na tento účel inšpektori, napríklad z radov užšej či širšej mestskej rady. Funkcia trhových sudcov nepatrila medzi obľúbené a niekedy sa stávali aj terčom posmechu a napadnutia.
Mnohé mestá mali na verejných miestach mestskú váhu, ktorú si kupci mohli prenajímať a za ktorú poverený vyberač váhových poplatkov vyberal poplatok (Trenčín mal v úschove mestské závažie a viedol registre váženia na veľkej mestskej váhe). V Nemecku už koncom 15. storočia začali stavať váhové domy, kde boli veľké mestské váhy, ktoré mal na starosti váhový majster. U nás to nebolo bežné, ale napríklad v Banskej Bystrici váhový dom fungoval od 1/3 16. storočia. Spomína sa aj Trnava kde v r.1576 počas obilninových trhov zase prenajímali váhy na sypaniny.
Domáci obchodníci mohli mať aj vlastné váhy, ale museli si ich nechávať premeriavať (raz za mesiac, štvrťrok..).

Začiatkom 19. storočia sa nejednotnosť vo vývine prehlbovala, mestá sa stále odvolávali na svoje privilégiá a k unifikácii mier nedošlo vlastne až do r. 1876 kedy sa u nás zaviedol metrický systém. Ten síce vznikol ešte v r. 1790 vo Francúzsku, ale trvalého uplatnenia a rozšírenia sa do sveta sa dočkal až 20.mája 1875 kedy bola podpísaná Metrická konvencia – “Convention du metre”. Podpisu sa zúčastnilo 18 štátov – Argentína, Belgicko, Brazília, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Peru, Portugalsko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko, Švédsko, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, Venezuela a Spojené štáty americké. Na základe danej zmluvy vznikol aj Medzinárodný úrad pre miery a váhy. V Rakúsko-Uhorsku bola metrická sústava zavedená zákonom zo dňa 23. júla 1871 s platnosťou od 1.januára 1876. Ako už býva zvykom, samotná zmena nenastala zo dňa na deň a prevažne ľudia na vidieku používali niektoré staré miery ešte dlhú dobu (ešte aj v 20.rokoch 20.stor.). Československá republika sa k metrickej sústave po svojom vzniku pripojila samozrejme tiež a to v r.1922.
http://sk.scribd.com/doc/116296237/Metrologia
http://korzar.sme.sk/c/4440298/stredoveke-mesta-mali-svoje-miery.html
http://www.metrona.sk/metrona/mix/meter.htm
http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/14758/?print=1

[benjo]

ROZVOJ VÁH

trochu budem opakovať harpa,ale snad aspon v niecom sa doplníme (pripevok bol hotovy uz niekolko dni dozadu)

V minulosti bolo pri obchode často namiesto peňazí používané zlato a to bolo treba odvážiť čo najpresnejšie. Nebolo to iste len zlato čo bolo treba vážiť, ale samotný obchod či práca s drahými kovmi a kameňmi boli určite jednými z hlavným príčin zdokonaľovania váh. Prvými prístrojmi na váženie boli rovnoramenné váhy -na jednej strane sú závažia, na druhej vážený predmet. Tieto váhy ešte nemali ukazovateľa rovnovážnej polohy – jazýček – ten nahradzovala vodorovná poloha ramien, ktorá sa docieľovala vyvažovaním tovaru rôznymi závažiami. Takéto jednoduché váhy poznali už aj Babylónčania. Archeológovia  tiež našli rôzne závažia z obdobia vlády asýrskeho kráľa Salmanasara. Jedno z nich, tzv. ťažká mína, malo skoro presne kilogram (1,0048 kg). Podobné rovnoramenné váhy sa používali aj v starej Číne už pred 5 000 rokmi, pričom jednotkou váhy bolo 1 200 ryžových zrniek.
Národom s vysoko rozvinutou technikou boli starovekí Egypťania. Vďaka nájdeným maľbách na hrobkách a papyrusoch poznáme, že mali a používali niekoľko typov váh. K vyvažovaniu sa používali rôzne druhy materiálov. Najčastejšie to bol kameň, žula, vápenec, pieskovec a iné. V rôznych dobách prevládali rôzne druhy kameňa, a práve to dnes pomáha pri datovaní vzniku závažia. Okrem toho používali aj ako závažie kov – olovo, bronz, železo. Zistili však, že veľké kovové závažia boli príliš drahé na výrobu a tak dávali prednosť lacnejšiemu riešeniu a to kamenným závažiam. Základnou jednotkou egyptského systému merania hmotnosti bol 1 deben, ktorý mal približne 91 g. Deben sa delil na 10 kadetov, neskoršie zvané kite, čo bolo približne 8,8 g až 10 g. Tak ako zvykneme počítať cenu v peniazoch, Egypťania počítali v hmotnostných jednotkách, ktoré vyjadrovali presne odvážené množstvo kovu a ktoré im peniaze nahradzovali. Najstarší etalón, ktorý sa dá vysledovať do minulosti, je bega, jednotka hmotnosti, ktorá sa používala práve v Egypte v období 8000 až 7000 p.n.l. (http://www.kam.sjf.stuba.sk/katedra/publikacie/leonardo/ucebnica/01s.pdf )

Aj ďalšie kultúrne národy mali vysoko rozvinuté spôsoby merania hmotnosti. Či to už boli Peržania, Hebrejci, Arabi alebo starí Gréci. Hebrejci používali napr. zlatý talent, čo bolo asi 49 kg. Starí Gréci prevzali väčšinu jednotiek od Egypťanov. Ako jednotky hmotnosti slúžili v Grécku rôzne talenty. Toto označenie vzniklo z gréckeho slova talanton – váha (dnes hmotnosť). Najmenší bol sýrsky alebo ptolemaiovský talent (asi 7 kg), stredný bol antický (26,196 kg) a najväčší novogrécky talent (150 kg).
Najstaršie váhy boli z dreva a pásov kože. Donedávna sa aj u nás používali váhy pozostávajúce z dvoch plechových misiek na ramenách, závaží a držadla pre vážiaceho, ktoré sa volajú “mincier”. V 4. storočí pred n. l. vo svojom traktáte Mechanika vytvoril grécky učenec Aristoteles teóriu minciara a na jej základe skonštruoval váhy s rovnakými ramenami. Na kraje zavesil vážený predmet a po dlhšom ramene posúval bežec so závažím, kým nedosiahol rovnováhu. Stupnica na dlhšom ramene ukázala hmotnosť váženého predmetu. Bolo to zlepšenie vo vážení minciarom (u nás sa “a” zmenilo na “e”, teda mincier), lebo postačilo iba jedno závažie a minciare sa vybrali do sveta ako veľmi užitočné, jednoduché a nevyhnutné pracovné prostriedky obchodníkov a trhovcov. Volajú sa u nás “rímske váhy” – podľa Rimanov, ktorí ich priniesli na naše územie, čo je doložené vykopávkami. Niektoré tieto váhy používané Rimanmi mali niekoľko očiek na zavesenie a niekoľko stupníc, boli to teda niekoľkorozsahové váhy, kedy bolo možné používať jedny váhy s veľkým rozsahom váženia a len jedným závažím. Jednotka váhy bola u nich ‘as’ a ‘uncia’ (odtiaľ pochádza slovo ‘ounce’ – unca) bola dvanástina ‘asu’. Rimania na označovanie zlomkov totiž nepoužívali číslice, ale používali slová na označenie dielov v celku.
Až do 20. storočia zostali v zabudnutí váhy skonštruované Leonardom da Vinci. Boli to sklonové váhy, ktorých podstatou bolo rameno so stálym závažím, vychyľujúcim zo zvislej polohy hmotnosť váženého predmetu. Tejto váhe nedôverovali, lebo na ňu sa iba položil tovar a ručička na stupnici ukázala jeho hmotnosť bez toho, aby sa manipulovalo so závažím alebo bežcom a to bolo podozrivé, nedôveryhodné. Leonardo v tomto predbehol svoju dobu, aj myslenie svojich súčasníkov.
Základné – rovnoramenné váhy boli na svete a potom nastalo už iba ich vylepšovanie. Prvý ich vylepšil v roku 1669 francúzsky profesor Gilles Person. Vahadlo v prostriedku podoprel stojanom a na konci boli misky. Vodorovne ich udržiavalo ďalšie vahadlo spojené s miskami kĺbmi. Aj tento vynález, rovnako ako Leonardov čakal, kedy príde jeho čas. Leonardove váhy sa objavili ako prvé sklonové váhy začiatkom 20. storočia. Používali sa v rôznych kombináciách s inými konštrukciami asi od roku 1930 a pre svoju presnosť boli najpoužívanejšie. Po nich už prišli elektronické digitálne váhy. Pre úplnosť spomenieme ešte decimálne váhy. Prvú takúto váhu zostrojil v roku 1818 výrobca a obchodník s váhami Quintez v Štrasburgu a v roku 1848 francúzsky váhar Béranger zdokonalil balančné váhy. Tieto váhy, ktoré boli v rôznych podobách dlho používané v domácnostiach ako kuchynské váhy sú dnes spolu so závažiami od 100 do 1000 gramov už starožitnosťou.

http://korzar.sme.sk/c/4491457/vahy-ako-nevyhnutnost-aj-symbol-obchodnikov.html
http://www.onlinemagazin.sk/ako-sa-vazilo-v-minulosti/

[benjo]

jkmineral – veru pekne si to rozviedol…ale ja by som bol aj tak v tom ze A.S. je oznacenie materialu…presne tak ako to uviedol nas “znamy” irsko-armensky profesor na stranke zo zaciatku temy. nechal by som sa presvedcit iba keby sem niekto pridal aspon jedinu vec ktoru ma na webe popisanu nespravne.

Dorotka – nebol to NEOXYGEN ale CFH NEOXYD a k slovu INOXYDABLE sa da urcite najst nejaka vazba. ved ten krem co som tam daval (Neoxyd na povrch.upravu kovov) bola dana len ako mozne voditko k tomu co by to mohlo znamenat. ale kym to vysvetlenie neuvidim cierne na bielom tak neuverim :) ale v tomto tvojom pripade inoxydable by som dal ruku do ohna za to ze je to nehrdzavejuci.

len prve co mi naslo: http://dictionary.reverso.net/french-english/inoxydable → inoxydable = stainless steel

rotor – oceľ 18/0, 18/10 je na tisic percent pomer Cr-Ni nic viac a tu normu ocele tr.17 by som tam neplietol ( aj keby do tej skupiny ta chrom-niklova ocel patrila). podla mna je to jednoznacne hl.oznacenie kvality materialu pre dany pribor.

[benjo]

ten rozpad gumy by mal súvisieť s extrakciou rozpustných zložiek, najmä zmäkčovadiel ( už spomenul harp ) a antidegradantov

Antidegradanty : prísady do kaučukových zmesí pre výrobu gumy spomalujúce proces degradácie (starnutia) výrobkov vplyvom vonkajších faktorov, hlavne vzdušného kyslíku, ozónu a slnečného žiarenia. Antidegradanty sú hlavne antioxidanty a antiozonanty.

kazdy material sa inak sprava, ci uz ide o kaucuk taky alebo iny, takze nieco z chemie:  http://www.tyma.cz/files/technicke-informace/Fyzik%C3%A1ln%C3%AD-odolnost-pry%C5%BEe.pdf  alebo aj nejake porovnanie tu http://aeroflex.cz/wp-content/uploads/2010/02/AEROFLEX-prospekt.pdf

a ci ten pripravok na starostlivost o gumu by mal byt vybraty podla toho o aky typ gumy ide alebo nie, to musia poradit iny ( ale zrejme ano ).

akoze figu toto komukolvek pomoze a dorotkinej pumpicke uz vobec nie, ale ja som sa dozvedel aspon cosi nove o rozpade gumy :o) rozhodne bacha na UV ziarenie a ozon :))  zial, ci nastastie, ako sa poznam do zajtra toto vsetko zabudnem

[benjo]

Múzeum kultúry karpatských Nemcov : je tu zmienka ze exponaty dokumentuju aj “Rozvinutú veľkovýrobu nožov, nožníc a príborov troch rodín zo Štósu…”

http://www.kdv.sk/?page_id=11&lang=sk

Štós ma toho na svedomi zrejme viac..

“Firma Wlaszlovits Štós vyrábala bodáky, nože, šable a iné chladné zbrane.”

http://test.palba.cz/viewtopic.php?f=34&t=4063 – inak zaujimavy clanok “Vývoj Slovenského priemyslu v ČSR od roku 1919 – 1929”

[benjo]

  :-)

veru hoco by som na tu gumu nedaval..je to predsa len chemia, aby ti to nenarobilo viac skody.

zial v tomto ti velmi nepomozem ze kto.pripravok pouzit, mozno by bolo dobre sa poradit v predajni nejakej autokozmetiky. tych pripravkov na gumu, plasty je viac ako dost.

napr.:

http://www.srovnanicen.cz/q/osetreni%20gumy/   – tu je toho viac
http://www.minibikemania.sk/mafra_mafra-fast-a-black-500ml-spray-p-1767.html
http://autokozmetika.heureka.sk/coyote-ozivovac-plastov-a-pneu/recenze/
http://www.olejshop.sk/autokozmetika/p/osetreni-pryze-luj-sonax/
http://www.xadoslovakia.com/38-autokozmetika/147-kondicioner-na-plasty-a-gumu-500ml

atd atd

Čistenie a starostlivosť o gumové a plastové časti

“Po fáze čistenia nanášame prostriedky na ochranu resp. obnovu gumových častí. Pri ich výbere si treba uvedomiť, že guma je prírodný materiál a preto sa snažíme vyvarovať produktom obsahujúcim petrolejovú bázu a takisto nie sú moc vhodné produkty s vysokým obsahom silikónu. Väčšinu produktov nanášame vmasírovaním do gumových častí. Necháme pôsobiť niekoľko minút a zvyšný produkt otrieme. Proces opakujeme v závislosti od stavu gumového tesnenia, pričom pri niektorých produktoch môžeme dosiahnuť skoro pôvodnú obnovu aj silne zvetraných gumových častí. Chce to len čas a trpezlivosť. Výsledkom bude pôvodná vláčnosť, obnova tesniacich účinkov ako aj farby gumových častí.”

http://www.autodetail.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=68&Itemid=92

mozno pomoze aj nakuknut do ineho fora:

http://www.autohificlub.cz/forum/10/1612313-oziveni-plastu-a-gumy/140

pri tom browsovani po forach som sa pobavil na tejto poznamke:

„Robím už dvadsaťdva rokov v gumárňach a poviem ti rovno, že na starú gumu už nepomáha nič! Ona zostárne, popraská a je to v riti. Natieranie silikónom je len na uspokojenie seba, že si niečo urobil.“

mozno by vedeli poradit aj nejaky skladnici, strojari ci podobne, ked skladuju rozne gumove tesnenia, gufera,.. alebo niekto z chemickej skoly

[benjo]

ten gylecerinovy ojel je na gumu asi to najzakladnejsie co sa na starostlivost o gumu odporuca.. autopriemysel by to mohol mat tie pripravky ale viac prespekulovane, tak ktovie ci by na to pomohol nejaky kondicioner na plasty a gumu . ako uz bolo napisane, zvratit to bude uz zrejme nemozne. ak je to vysusene, popraskane, vyblednute..to uz bude znicene na urovni molekul. mozno nejaky chcemik by v labaku mohol dokazat nejaky zazrak a vratit to o par mesiacov naspat – ani srnky netusia.. rozhodne ak mas nieco gumene, nedavat to na slnko ci na radiator. UV ziarenie a teplo su na to najhorsie. skladovat ( aj susit ) na chladnom mieste a nechat pekne lezat v tme ( prip. supnut aj do sacku ).