[benjo]

no uz sa ti podarilo rozlisit rotor kt.pribor mas doma monoblok a kt. je z dvoch kusov? aj ked ako uz pisal zavinac ked je pribor kvalitny, tie spoje by si volnym okom nemal najst. pocitam vsak ze tie robustnejsie rukovate budu dute,asi by bol ten nozik inak aj dost tazky.

priborovy noz s dutou ruckou su vlastne dve vydute skrupiny spojene dokopy a potom ako celok cementom spojene s cepelou ( tieto nerez.ocele nie su vhodne na zvaranie ). cele sa to napasuje dokopy do jednej linie a noz nabrusi. zaoberaju sa tym hl. kvalitnejsi vyrobcovia kedze je to samozrejme ovela drahsia vyroba ako u monobloku. tie skrupiny su s tensieho plechu ako samotna cepel a ani pouzity material nemusi byt rovnaky. podla toho co sa da najst na nete sa vyrabaju napriklad cepele v ktorych je iba 13% chromu. kedze chrom dodava oceli tvrdost, predpokladam ze je ten obsah znizeny kvoli lahsiemu bruseniu ostria a preto ze chrom tiez robi ocel krehsou. v tom prvom odkaze co tu prikladam je priklad ked sa ale na cepel pouziva zmes 17 % chromu, 1,2 % molybdenu a 81,8 % oceli. neviem nakolko sa daju tie rozlicne ocele rozoznat farebne, aby sa dalo “by očko” rozoznat ze ide o dva materialy. je mozne ze to ide ked ma clovek skusenosti.

este su tu aj pribory kt. maju napr. drevenu ci plastovu rukovat. 

http://www.nerezovepribory.cz/informace-o-znackach.html

http://www.toner.cz/podstr/pece.php?hostid= 

v oboch tych linkoch je uvedena starostlivost o pribor, kt.tu nejdem rozoberat. ak niekto chce moze vsak k tomu nieco tuknut..

[benjo]

 hezky..dokonca ws&s skutocne robili aj toto divoke egyptske revival umenie ako tu zobrazena vaza. 

[benjo]

veru ked si vyfiltrujem priborniky na bazos.sk tak ten zobrazeny tu vyssie vyzera uz dost nevabne.

Pokreiska – uz ked si sa vtlacila do uplne inej temy, co uz..ak ta vaza co si odfotila skutocne pochadza z nejakej dielne v egypte, myslim ze tvoje patranie ani nema vyznam. tam nie je prilis komu davat nejake informacie na net kedze tam nemaju poriadne ani pristup k pocitacu ci k sieti. ich reklama na internete prilis nevzrusuje a tym padom o nich nemusis najst ziadnu stranku ci vobec nejaku zmienku. ale mozes si byt ista ze prilis stara nie je. 

[benjo]

niečo konkrétne od výroby zo Sandriku:

Kus plechu
Technologický postup na výrobu lyžičky alebo vidličky má skoro dvadsať operácií. Zvyčajne sa ich používa menej, záleží to na druhu príboru. Čo sa týka jeho tvaru, musí sa vyrobiť raznica. „Príborový konštruktér“ navrhne tvar, vloží údaje a rozmery do počítača a ten to prenesie do stroja, ktorý raznicu vyrobí. Niektoré detaily sa ešte dorobia ručne.
Ďalej to zjednodušene vyzerá asi takto: z plechu vystrihnú brandľu – budúcu lyžičku alebo vidličku. Na pohľad vyzerá ako nejaká špachtlička. Ak to bude vidlička, vylisujú ju, vystrihnú zuby a opracujú okraje. Potom nasleduje leštenie.

V prípade, že z brandle bude lyžička, je postup odlišný. „Náberková“ časť sa rozvalcuje. Je to niečo podobné, ako keď doma vaľkáte cesto. Valcuje sa z dvoch dôvodov. Prvým je úspora materiálu a druhý dôvod je logický. Takáto lyžica by bola zbytočne hrubá a vyvolávala by nepríjemný pocit v ústach. Potom polotovar vylisujú a okraje opracujú na brúsnom kotúči, aby ste z ostrých hrán nemali ústa dvakrát širšie. Napokon lyžicu vyleštia leštiacou pastou a opláchnu v 60-stupňovej vode zbavenej minerálov, aby po zaschnutí nezostávali fliačky podobné vodnému kameňu. Nasleduje ešte kontrola v baliarni.

http://zivot.azet.sk/clanok/5783

[benjo]

preskocim ta Sasha… rotor, iste nejde o karbid, ale zliatinu ocele ( zrejme klasickú zmes z vysokej pece ).

karbid ( pozri praskova metalurgia ) – Spekaný karbid – je materiál na výrobu obrábacích nástrojov resp. rezných hrán obrábacích nástrojov, farba žltá a strieborná, často ako doštičky. vyznačuje sa vysokou tvrdosťou, odolnosťou voči opotrebeniu, je však zároveň krehký a má nižšiu mechanickú odolnosť (hlavne na ohyb). Preto sa obvykle používa iba na vyhotovenie reznej hrany nástroja, pričom jeho telo je vyrobené z ocele. príbor môžeš ohnúť, karbid by si len zlomil.

už spomenul že sa na príbor používa chromniklová ocel s obsahom chromu 18% a niklu 10% ( nerezová ocel 18/10 pri kt. sa dá získať vysoký stupeň lesku. keďže materiál je trochu mäkší vyžadujú príbory z tohoto materiálu jemnejšie zaobchádzanie. materiál je používaný pre príbory najvyššej kvality ) alebo chromová ocel s obsahem chrómu 18% ( nerez.ocel 18/0; je to tvrdšia zliatina s možnosťou dosiahnutia tmavšieho tzv. kovového lesku. materiál je používaný na výrobu štandardných príborov ). niekedy sa používal aj dural ( zliatina hliníka s horčíkom, meďou a mangánom ) na tieto účely sa však prestal používať, keď sa zistilo že sa rozpúšťa v kyselinách napr. v kyseline citrónovej a tieto zlúčeniny pri požití poškodzujú mozgové bunky ( taktiež problémy mohli nastať pri kyslých dažďoch kt.sa dostal do zdroja pitnej vody; hliník sa však môže uvoľnovať aj pri otere či vyváraní jedla ). fuj! iste si pamätáte na ten hnusný hliníkový príbor, ktorý keď ste si potiahli po zuboch išiel mráz po chrbte. bŕŕŕ

zjednodušený postup výroby príborov ( je možné že jeden z viacerých ):

Začiatočným materiálom je zvitok alebo tabuľa plechu o rozmeroch 1 x 2 m.

Výrobný materiál potrebnej hrúbky je nastrihaný na špeciálnych nástrojoch do základného výrobného tvaru polotovaru budúceho príborového dielu.

Podľa potreby nasledujú dalšie operáce ako valcovanie, tvárnenie, brúsenie, kartáčovanie, leštenie, čistenie. pomedzi to sa príbor ešte označí značkami o type materiálu či logom výrobcu.

Kontrola a balenie.

zdroj:

http://www.toner.cz/podstr/vyroba.php?hostid=

http://www.toner.cz/podstr/nastojar.php?hostid=

EN obrázky, zdroj: http://www.madehow.com/Volume-1/Cutlery.html

[benjo]

rotor diiky za nove foto so znackami…hl.za tie slovenske. ten solingen…netusim ci je tam SbH., ci SVH., ci nieco podobne. skus dat nejakou chemiou prec tu zazratu patinu,mozno sa to bude dat lepsie precitat. ale nie to som chcel…uz som pisal pri tom noziku co sa tak rozoberal ze tie zahranicne znacky vieme velmi tazko identifikovat.

kukni na tento link na kolkych znackach nozov figuruje slovo Solingen… a to tam iste nie su uvedne vsetky loga, chybat tu budu hl.tie z novsej ery:  http://www.germandaggers.com/referenceguidemakermarks.htm

1.) samozrejme nikdy nevies,mozno na tu tvoju znacku niekde predsa len natrafime ;-)

2.) nechapem preco take nieco nie je na nete aj pre pribor… šajze!

tieto znacky z noza tam nie su napr. ( a takych bude este veela ):

[benjo]

rotor, do tvojho zoznamu pridam uz aj tu spominane oznacenie nirosta = Nicht Rostender Stahl

k tomu neoxydu:

cez vojnu pouzivane znacky strieborneho SS priboru: RONEUSIL-ROSTFREI, ORIGINAL OLYMPIA OXYDEX-ROSTFREI, NEOVEDA-ROSTFREI, CFH NEOXYD-ROSTFREI, & KRUPP BERNDORF-ROSTFREI

ako si mozete vsimnut.. CFH neoxyd-rostfrei  – preco by pisali ze “nehrdzavejuci” dokonca 2x hned za sebou?? hm? nelogicke.

[benjo]

http://www.cas.sk/clanok/241992/krasna-horka-je-docasne-zastresena-zo-zbierky-150-tisic-eur-este-neubudlo.html je tam aj fotogaleria,ale nie uplne aktualna. zical som si od nich jednu foto. ma niekto aktualne foto?

[benjo]

ten neoxyd by mohlo byt nejake oznacenie sposobu povrchovej upravy toho kovu/priboru.

k neoxydu sa da najst snad jedine takato mala pomocka k patraniu a sice nejaky cistic AVION NEOXYD – 300G : “Speciální prostředek na čištění chromovaných, niklovaných a hliníkových předmětů a plastů (části karoserií automobilů, příbory, atd). Odstraňuje rez a zoxidovanou vrstvičku kovu. Dává leštěnému předmětu vysoký lesk
a vytváří na jeho povrchu vodoodpudivý film, který chrání proti působení koroze.”

http://www.avioncz.cz/bezplist/neoxyd.pdf

CFH neoxyd  : zase len domienka – moze ist o pripravok pouzity k lesteniu s firemnym logom ci firemnu metodu pouzitu pri vyrobe

alebo mal vlcik pravdu a bude to skratka suvisiaca s typom materialu/kovu ( kedze mi naslo tu “drobnost” CFM uvedenu nizsie ).  

CFH NEOXYD – pribor s tymto oznacenim je na viacerich strankach predavany ako pribor z DDR,ale to su zase len stranky z pochybneho zdroja – ebay ci nejaky bazar. rozhodne spol. CFH = Carl Friedrich Hutschenreuter je z Aue a to je byvale DDR. kedze robili pod tym logom max.do 1972, mohlo by sa tym aj cca datovat kedy bol pribor vyrobeny ( od 1949 do 1972 ). napriek tomu ci noz vyzera na 1.polku 20.stor. alebo nie. iste…iba pokial verime ze CFH je skratka uvedenej znacky.

CFM NEOXYD WENZ BESTECKE – naslo na nete este aj takuto znacku z priboru. ine nic. zmienka je z ebay-u a nie je tam detailne foto zial, cim by sa dalo overit ze nejde o preklep nahodou kedze je to jedina zmienka k tomuto spojeniu na nete. neviem preco to naslo, lebo to akurat zamotalo vsetko este viac :)

[benjo]

pre hallder:  “Na nožiku je ešte velká značka NDL a malá CFH neoxyd ak to pomôže”

co je neoxyd mozno este niekde vyhladame.

Ndl. je urcite skratka od Niederlassung = pobočka, filiálka

podporuje to co napisala dorotka ze CFH z Aue mohla byt ( v tom case ked sa tvoj noz vyrabal ) pobocka Solingenu alebo v case ked sa tvoj noz vyrabal este pod Solingen nepatrili a neskor ked ano, pridalo sa tam aj to oznacenie. urcite ale podobny typ noza Solingen iste vyrabal ( alebo niekto uz pod jeho menom ):

[benjo]

vlcik s tym datovanim som pisal rovno ze len tipujem. budem verit tebe a dame to na tu prvu polku 20.stor.

pekne si sa podla mna nechal dopliest tym ebayom- nirosta a rostfrei su tam oznaceni ako vyrobcovia. myslim ze to je hlupost na n-tu. len tam odpisali co videli na pribore.

In the beginning stainless steel was sold in the US under different brand names like ‘Allegheny metal’ and ‘Nirosta steel’

nirosta a rostfrei podla mna stale len znamenaju nehrdzavejuci.

k tym znackam, ale to uz ideme do striebornych priborov:

napr. CFH 90 27 = podla mna:  znacka vyrobcu, zrejme obsah AG v postriebreni, to posledne cislo je mozno typ zliatiny pod vrstvou striebra, ( netusim. na postrieb.pribore za znackou vyrobcu byva aj hrubka AG postriebrenie v mikronoch, cislo v stvorceku, tie cisla su este na badanie. )

tak isto ako napr: WMF 90 = znacka vyrobcu Wurttembergische Mettalwarenfabrik, obsah striebra (? skor ano,ako nie)

[benjo]

ok Hallder, nedalo mi to spat to tvoje CFH rostfrei, malo by sa jednat o nasledovne:

CFH = C.F. Hutschenreuther z mesta Aue v spolk.krajine Sasko

nasiel som zmienku ze tento chlapik bol zaťom Augusta Wellnera, tiez vyrobca/znacka priborov

rostfrei = nehrdzavejuci,antikorovy

http://www.archiv.sachsen.de/archive/chemnitz/4011_3331303737.htm  Fa. C. F. Hutschenreuther & Co., Aue, zalozena v r.1874.

v r.1972 sa spol. premenila na nizsie uvedenu spol:

http://www.archiv.sachsen.de/archive/chemnitz/4011_3331303738.htm VEB Besteck- und Metallwaren (Bemet), Aue

rok vyroby toho tvojho priboru mozme len tipovat. podla mna to mozu byt 50.-60.roky, mozno o kustik skor, mozem sa vsak rovnako aj mylit

[benjo]

tazko povedat ci sa ti k tomu noziku niekto vyjadri… bez katalogu sa k vyrobcovi ci blizsim informaciam dostaneme asi len tazko, ak vobec. skusal som hladat nieco aj na DE ci EN forach ale tych zmienok o znackach na priboroch je tam pramalo, az by som povedal ze nie su :) k striebornemu priboru ci postriebrenemu sa ich najde dost, k dykam je toho spuusta, ale k tomu beznemu priboru nic. mozno som zle hladal. neviem teda ci ma zmysel sem hadzat fotky k identifikacii pokial sa niekto neozve ze ma k tomu literaturu. pokial sa budeme sustredit len na SVK znacky, teda Sandrik, dorotka to uz vybavila hned na zaciatku temy.

jedine co som “objavil” k tym znackam na nete je kniha Firmenstempel auf Besteck aus Deutschland, Belgien, Dänemark, Frankreich, Italien, Niederlande, Norwegen, Österreich, Portugal, Russland, Schweden, Spanien, Ungarn – objednat sa da na viacerich strankach http://www.booklooker.de/B%FCcher/Beata-Waliczek-und-Marek-Rasala+Firmenstempel-auf-Besteck-aus-Deutschland-Belgien-D%E4nemark/id/A01cp64601ZZd?zid=70740da8998c811201f2b5b8269aff65 – mali by tam byt znacky od r.1888 po cca 2007. ale mam taky pocit ze su tam zase len znacky strieb.ci postriebr.priborov.

ak ma niekto info o dalsej literature k priboru, sem s nou. nejaku velkemu fanusikovi priborov to iste pomoze

[benjo]

ja som si hladal tu nostnost ci zatazenie panelov v panelaku hned ked rado vyhodil tu spravu..ale az ked si dal tie 4MPa tak som sa do toho zavrtal. lebo toto cislo mne osobne vela nepovie.

nuz..nejaky amateri ako ja niekde uvadzaju ze panelaky 70.-90.rokov maju nosnost 150kg/m2 (trvale zatazenie) ale ze to moze byt az 300kg/m2 (prechodne zatazenie ), pri nosnych muroch az do 500kg/m2.

comu by som vsak veril je koment jedneho tipka z “stropná doska v panelaku ma zaťazenie asi 8kNm-1 to je takych 800kg na 1 m2 ale ked ho das pri stenu su tam nejake tie ohybove momenty, najmensi ohybovy moment vznika pri nosnych stenach. Co som ja navrhoval na posledy dosku mala 7kNm-1 zatazenie a ohybovy moment 16kN ale ked sa vypocita dimenzacný moment to je ten na ktory sa dimenzuje doska cize o nieco vacsi ako normalny na to sa navrhuje vystuz v doske ten bol 18kN” http://www.akva.sk/600l-akvarko-panelak-t3417.html

ludia to riesia hlavne v suvislosti s akvariami… a kedze niektori ich maju bezne aj 500-600litrove, niekde som nasiel zmienky aj cez tonu ci viac, a panleky drzia.. veril by som teda tomu chlapikovi kt.som citoval.

kazdy panelak vsak moze byt specificky a bez statika by som take zataze neskusal ani nahodou.

myslim ze tych “par” kilo tehal co tam ma rado su uplne ok. ale peciatku ti na to nedam :))

[benjo]

taka velka kniha iste nevysla v nejak obrovskom naklade…fakt netusim kolko ich mohlo byt. netusim preco ale stare knihy vseobecne nemaju nejak zavratnu hodnotu ( aj ked ta tvoja nie je vlastne stara :) skor este tak prve vydania, hl. s podpismi autorov. inak su to len pamiatky. podla mna sa ti ta cena prilis nezmeni ani o 20-30 r.

skus si obehnut daky antikvariat ci by ti ju vobec odkupili a za co, prip. hod si na net inzerat kolko ti ponuknu, vsak predat ju nemusis. ale zrejme sa bude tazko predavat…to bude mat len uzky okruh zaujemcov. moze stat aj milion, co z toho ked ju nikto nekupi. to je aj pri obrazoch kolko krat.