benjo
Forum Replies Created
-
kukni napr. http://antiquitaeten-online-shop.de/search.php?search_query=Reichsgesetzblatt+
konkretne: http://antiquitaeten-online-shop.de/product.php?id_product=1701 tu je jej cena : 170 €
zavisi to vsak podla stavu v akom je a aj ked de o celkom vzacnu knihu s tou cenou by som bol opatrny. podla mna by to mohlo mozno byt skor niekde okolo 100-140 €. ide o zbierku zakonov, nariadeni, zmien vo wermachte, a aj tie nakresy oficialnych budov su tam atd. atd. atd., 2509 stran + 167 stran indexu.
Na americkej stranke su ( alebo boli ) aj diel I. + diel. II predavany za cca 200 € dokopy
-
tym nazvom knihy si si ista??? nejde nahodou o 2676-stranovy Reichsgesetzblatt, Teil 2 ?
prikladam obrášťok knihy kt.mam mysli, lebo tie vzdy najviac pomozu. Reichsbalts bude asi hlupost.
-
len poopravim..tu tovaren zalozili v 1843 spolu bankar Alexander von Schoeller a Alfred Krupp. ten “variant Hermann Krupp” pri vzniku tovarne bol alfredov mladsi brat hermann kt.fabriku neskor prevzal. alfred tam dlho nevydrzal…v 1846tom vypukla hosp. kriza, berndorf si zarobil akurat na slanu vodu a prespekulovany lisiak alfred sa rozhodol ist domov do Essenu do “menej rizikoveho” odvetvia.. zacal vyrabat dela. sikovni pani…vlastne to co vzniklo z rodinnej firmy krupp netreba prilis predstavovat – terrajsi svetovy gigant thyssenkrupp.. ale to len tak pomimo
-
aaa vidim z tvojho obrazku podla inicialiek ze jan jozef geramb existuval urcite..ci mal brata jozefa uz riesit ani nejdem ( to len k tomu zaciatku toho mojho predosleho clanku ).
dorotka ta zmienka pochadza z: http://www.mineraly.sk/files/hist/301-400/388.pdf a su tam uvadzane publikacie aj z r.2010, takze nie je to tak stary clanok. je to pisane v suvislosti s opisom knihy od toho Priesola co pisal tu historiu Hodruse a Sandriku ( bol obecný kronikár ). pri pisani svojich knih cerpal zrejme odtial a ta kopia…. volal som dnes na ich OÚ a starosta ma v kancelarii v knižnici 4-dielnu kroniku Sandriku ! je mozne do nej nahliadnut aj osobne. takze existuje a je to citanie fakt na dlllllho kedze ma vela stran.
tie dve knihy od Priesola “Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre” ( 4,80 EUR/ks ) a “HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec” ( 100 ročná história továrne za 5,30 *EUR/ks ) + este je tam od neho kniha o sakralnych objektoch v ich okoli – su vsetky tri v predaji na OÚ v Hodrusi ( tel. 045 / 684 44 15, email sekretariat@hodrusa-hamre.sk ) a mozu to zaslat aj dobierku…cca do tyzdna. objednat sa daju aj cez uvedeny mail.
-
miro1960…vies precitat co je na tom syre?? mne sa to ale vidi ako blbol, ze to nic neznamena
-
mas recht dorotka..musela by byt este tinedzerka..mozno studentka co ju ale nevylucuje.
ak som nasiel spravnu info na nete tak tato metta myers sa narodila v 1952,,,takze dnes ma 60.
miro1960 by mohol zistit viac veru, prip. upresnit kedy dostali ten obraz…ak by z 50 rokov bolo nakoniec len 40, tak by to mohlo byt…podobnost je fakt velka… malovala zatisia, olej, podpis METTA…
alebo na ofic. stranke ma kontakt… moze sa miro1960 opytat priamo jej ci to malovala; dokonca je aj na facebooku…moze jej poslat spravu aj tam. mozno odpovie a posunie patranie dalej – odporucam to spravit kym zije ;-D iny typ nemam.
-
Len doplním že továreň v Berndorfe v Rakúsku bola založená o 51 rokov skôr ako Sandrik, teda v r.1844, ako druhá fabrika na výrobu predmetov zo striebra v Európe.
Pre overenie informácií z horeuvedeného článku by možno bolo dobré kuknúť do knihy Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre a HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec od Víta Priesola.
Taktiež som našiel zmienku o podnikovej Kronike Sandrik 1895 –1969, ktorú písali Ladislav Hruškovič a Ladislav Jarunek, a ktorej 1135-stránkovú kópiu sa podarilo pre archív obce Hodruša-Hámre zachrániť.
-
Chcel som nájsť niečo o histórií a začiatkoch firmy Sandrik. Zozbieral som pár informácií z viacerých českých a slovenských stránok a dal som to dokopy. Snažil som sa tie stránky medzi sebou porovnávať aby som to rozumne podopĺňal a vychytal chyby ( niekde boli menšie rozdiely hl. v letopočtoch ). Dúfam, že je to ale ok.
http://www.banskastiavnica.org/aktivity/ban%20ska-hodrusa-1.html
http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/
http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/sandrik.doc
http://www.hodrusa-hamre.sk/dolne-hamre.phtml?id3=46587
http://www.mineraly.sk/files/hist/032_hodrusa.htm
http://permonik.host.sk/ms1a3b1.htm
http://www.berndorf.sk/o-firme/historia/ampkdbhp.html
http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik
http://www.sme.sk/c/2192745/v-stredoveku-bol-mecenasom-umenia-j-geramb.htmlHneď na začiatok som narazil na oriešok… Niekde píšu, že v roku 1752 prišiel z Holandska do Banskej Štiavnice šľachtic Ján Jozef Geramb ( inde sa dá však nájsť verzia že to boli baróni Ján a Jozef Gerambovci, kt.založili v r.1752 Gerambovskú banskú úniu ( GBÚ ) – neviem overiť, či sú správne obe tvrdenia, alebo je niektorá časom len dopletená. Dočítal som sa však, že Gerambovci už boli v BS vraj v 16.stor., ..tak netuším ). Gerambovci vlastnili bane s bohatými žilami vzácnych kovov a patrili v druhej polovici 18. storočia k najbohatším banským ťažiarom v Banskej Štiavnici. GBÚ sa v priebehu 19. stor. stala najväčším súkromným podnikateľom v baníctve v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Takmer polstoročie stál v čele GBÚ ako reprezentant Lothar von Berks. V roku 1871 prepustil toto miesto synovcovi Róbertovi. Pričinením GBÚ sa zvýšil počet obyvateľov Dolných Hámrov a zmierňovala sa ich veľká bieda.
Prosperita GBÚ trvala do deväťdesiatych rokov 19.storočia. Po objavení bohatých nálezísk striebra v južnej Afrike Amerike a Afrike klesla jeho cena tak, že baniam v celej GBÚ hrozil zánik. Vedenie únie podniklo rôzne opatrenia, ktoré načas zastavili úpadok. Tak r. 1894 postavila únia v Banskej Belej továreň na výrobu olovených rúr, platní, drôtov. V rokoch 1895 až 1896 postavila v Dolných Hámroch továreň na spracovanie vyťaženého striebra a výrobu strieborného a kovového tovaru Sandrik – Silber und Metallwaren Fabrik Aktiengessellschaft / Továreň na strieborné a kovové výrobky, akciová spoločnost /, ktorá zamestnávala okolo 200 ľudí. K tomuto kroku došlo 30. 5. 1895 – tento dátum založenia uvádza ob¬chodní sborník Com-pass z roku 1939, zdroj: http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik . Voľba padla na pozemok, ktorý patril Joanesovi ( Jánovi ) Sandrikovi. ( 22 apríla 1895 zahájený prvý slávnostný výkop budúcej továrne Sandrik na spracovanie striebra, zdroj: http://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/mineraly-horniny-historia-a-sucastnost-tazby-na-slovensku-2404 ). Podľa Berksovho projektu sa malo vo fabrike spracovať až 10 000 kilogramov striebra ročne. Továreň na strieborné výrobky sa Berks rozhodol postaviť v blízkosti surovinového zdroja, teda pri Schöpferštôlni a hámorských stupoch. Ďalší zdroj uvádza, že výrobky Sandriku sa vyrábali zo striebra, ktoré sa ťažili vo vlastných baniach v Hodruši zo žily Rabenstein pri Brennerštolnianskom tajchu.
Novopostavenú fabriku pomenoval Berks podľa pozemku, na ktorom bola postavená. Ako grafickú ochrannú známku zvolil šesťlistovú ružicu prevzatú z rodinného erbu Gerambovcov.
http://www.knife.cz/Knifecz/tabid/36/ctl/Details/mid/381/ItemID/200/Default.aspx : V erbe Gerambů byl lev držící kladivo a vrták – tyto symboly vyjadřovali sílu a činnost rodu i jím založené unie. Erb rovněž obsahoval i roh hojnosti, z kterého se sypaly mince – symbol bohatství – a pětilistou růži jako symbol štěstí. Z této růže údajně vznikla pozdější rozeta, která se stala ochrannou známkou podniku Sandrik.Už po troch rokoch od založenia sa továreň dostala do ťažkostí, keďže strieborné výrobky sa stali nepredajnými v dôsledku výroby len luxusných produktov za vysoké ceny a dopyt už bol nasýtený. Pôvodne tvorili výrobu totiž len úžitkové a umelecké predmety zo striebra. Drahé strieborné výrobky zo Sandriku mali pochopiteľne len malý okruh zákazníkov a kúpiť si ich mohli len najbohatšie vrstvy vtedajšej spoločnosti. Továreň tak obmedzila výrobu a znížila počet pracovníkov takmer na tretinu.
V roku 1899 nastúpil do Sandriku ako dizajnér Ján Peterka rodák z Radetíc v Čechách. Absolvent umelecko-priemyselnej školy pri cisársko-kráľovskom múzeu pre umenie a priemysel vo Viedni. Napriek katastrofálnemu stavu v továrni neprestali vyjednávať s uhorskou vládou o pôžičke ako poslednej záchrane pre okolité bane a továreň. Podľa podmienky peštianskej vlády na poskytnutie finančnej pôžičky pre fabriku, mala sa táto zúčastniť s výrobkami podľa vlastných návrhov na Svetovej výstave v Paríži v roku 1899, ako aj na Miléniovej výstave v roku 1900 v Pešti. Mladý Peterka túto úlohu zvládol tak úspešne, že ním navrhnuté vzory získali na jednej i druhej výstave zlaté medaily. Za tento úspech poveril Berks sotva 29-ročného Peterku od 1. marca 1901 vedením fabriky. Jej riaditeľom bol nepretržite až do roku 1929.
Peterka zistil, že pre zvýšenie rentability je výhodné vyrábať výrobky pre takmer všetky vrstvy obyvateľstva a rozšíril výrobný program. Príbory a stolovanie začal vyrábať z alpaky a postriebrenej alpaky. Výrobný program pozostával už vtedy zo 70 % z výroby jedálenských príborov, 15-20 % z hotelového stolovacích príborov, 15 % luxusných stolových výrobkov a zvyšok z niklových za účelom segmentácie trhov podľa príjmových skupín.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Alpaka_(zliatina)
Alpaka, prvá zmienka o alpake pochádza z Číny; pôv. názov Argentan, neskôr Neusilber, nakoniec obchodný názov Alpacca. Alpaka má radu ďalších názvov: pakfong, biela mosadz, niklová mosadz, nové striebro. V angličtine sa používajú označenia Nickel silver, German Silver, Paktong, New Silver, Alpacca (či Alpaca). V nemčine sa okrem výrazu Neusilber stretneme aj s výrazmi Alpacca, Argentan, Minargent či Pakfong. Existuje mnoho rôznych definícií zloženia zliatiny, všetky však zahrňujú meď (45–70 %) a nikel (5–30 %). Pridáním ďalších kovov, nejčastejšie zinku (8–45 %), antimonu, cínu, olova alebo kadmia, je možné dosiahnuť lepších vlastností zliatiny, napr. Väčšia tvrdosť či odolnosť voči korózii.
Priemyselne používaný pomer kovov je 65 % medi, 18 % niklu a 17 % zinku.
Zo začiatku bola alpaka obľúbená ako základný kov pre výrobu postriebreného riadu.
S alpakou sa stretneme v bižutérií, hračkárskom priemysle (pre dobrú elektrickú vodivosť je vhodná pre výrobu koľajníc modelových železníc), aj pri kvalitnejších kľúčoch. Dobrej opracovateľnosti zliatiny sa využívá pri výrobe hudobných nástrojov (napr. činely, flauta, saxofón ), odolnosť voči korózií z alpaky zase robí vhodnú zliatinu pre výrobu vreckových nožov.
Z alpaky sú/boli vyrábané aj niektoré mince ( Nemecká marka).
Príkladom technického využitia sú vodovodné potrubia a výhrevné špirály.Peterka, hneď ako začal otvoril v roku 1901 pri továrni Sandrik základnú školu, ktorú navštevovali deti zamestnancov. V roku 1902 založil prvú odbornú učňovskú školu ( 1897 – už založená vlastná učňovská škola, premenovaná r.1902 na Odbornú učňovskú školu ) aby vychoval vlastných pracovníkov z tunajších ľudí a nemusel zamestnávať drahých cudzincov z Nemecka a Rakúska. Išlo o trojročnú, až štvorročnú učňovskú školu, kde vybraní talentovaní učni mali možnosť pokračovať ešte v dvojročnom kurze pre majstrov. Vyučovacím jazykom v tom čase bola maďarčina. Niektoré predmety učil sám Peterka. Ako spomína: „Keďže som neovládal maďarský jazyk, učil som ich, ako som vedel, niečo česky, niečo slovensky a odborné výrazy najčastejšie nemecky“ ( http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/ ). Súčastnou pokračovateľkou školy je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola.
Ani strieborná fabrika však nezachránila bane pred úpadkom. R. 1905 bol vypísaný konkurz na odpredaj majetku spoločnosti. Bane a zariadenie patriace k štôlni Šöpfer v Hodruši boli ocenené na 2 216 700 korún, majetok štôlne Michal v Banskej Štiavnici na 1 209 387 korún, olovená továreň v Banskej Belej na 242 900 korún a továreň Sandrik na 1 050 408 korún. V roku 1906 Gerambovská banská únia, ktorej celkový majetok sa odhadoval na 50 miliónov uhorských korún, bola už tak zadĺžená, že v apríli 1906 ohlásila bankrot. Súkromní podnikatelia nemali taký kapitál, aby mohli tieto podniky odkúpiť a tak ich za nepatrnú sumu získal erár. Bane a banské zariadenia prevzal uhorský štát, fabriku Sandrik odkúpila Ústredná peštianska sporiteľňa. Od r.2006 kedy došlo k osamostatneniu továrne od baní a získaní finančnej pôžičky, jej rozvoj úspešne napredoval pod vedením J.Peterku. Pre zlepšenie bytových podmienok dal v roku 1906 vystavať kolóniu rodinných domkov Kyslá a Betlehem. Byty to boli síce skromné, ale v tom čase to znamenalo nemalý sociálny pokrok. Všade pri domoch boli zriadené malé zeleninové a ovocné záhradky. Za byt s priestrannou obývacou kuchyňou, izbou a priestrannou komorou, na dvore dreváreň, pivnica a chlievy pre hydinu, v prvých rokoch sa neplatilo nič. Potom 2 Koruny na týždeň. V r. 1908 dal postaviť aj očistné kúpele ( ktoré pozostávali z väčšieho bazéna, spŕch, parného kúpeľa a niekoľkých vaní ), na spoločenské využitie úradníctva dal postaviť kasíno a robotnícky konzum. V továrenskom kasíne bol už v roku 1904, len 9 rokov po vynájdení prvého kinoautomatu bratmi Lumierovcami, premietaný prvý nemý film dovezený z Paríža. Bolo to vtedy tretie kino na území Slovenska.
Len stručne k ďalšiemu vývoju:
Firma Sandrik získala v roku 1918 aj zákazku pre bývalé rakúsko-uhorské vojnové lode a dodávala asi polovicu zariadenia aj pre hotely vo Viedni. Už v tom čase došlo k obchodným kontaktom s firmou Arthur Krupp z Berndorfu, ktorá bola najväčšou rakúskou firmou v tejto oblasti a dávala prácu v tej dobe cca 1500 ľuďom. Táto firma neskôr vstúpila kapitálovo do firmy Sandrik.
V roku 1936 začala vo firme aj výroba vojenských heliem Stahlhelm M1916 pre bulharskú armádu a neskôr pozmenený typ helmy.
Aj keď mal Sandrik svoje sídlo v obci Dolné Hámre, disponoval pred II.svetovou vojnou taktiež zastúpením v Prahe, v Brne a v Bratislave. Pražské zastúpenie mal Sandrik aj po II.svetovej vojne.
Rozšírenie fimry Sandrik prinieslo znárodnenie československého priemyslu realizované na základe „Dekretu prezidenta republiky ze dne 24. října 1945 o znárodnění dolů a některých průmyslových podni¬ků“. Firma Sandrik bola znárodnená hneď v prvej vlne, keďže ju nájdeme v zborníku „Znárodněný prů¬mysl v Československu, ročník I,1947″ (dalšie diely už neboli vydané).
Po roku 1948 bol k znárodnenému slovenskému podniku Sandrik pripojený aj závod Wlaszlovits v obci Štós, západne od Košíc. Bol to kolos, který v 50. rokoch 20. storočia združoval 33 závodov na území celej Československej republiky.
90. roky 20. storočia spôsobili rozpad pôvodného kompaktného národného podniku na jedno¬tlivé závody.
V roku 1991 sa po zmene režimu opäť spojili so starým partnerom a vytvorila sa nová spoločnosť Berndorf Sandrik ( príbor ). Existujú však aj ďalšie firmy nesúce meno Sandrik zamerené iným smerom.
http://www.sandrik.sk/historia.html
:: 1895 – Továreň na strieborné výrobky Dolnie Hamry
:: 1906 – SANDRIK, účastinná spoločnosť
:: 1945 – SANDRIK, národný podnik
:: 1988 – SANDRIK, štátny podnikFotky – zdroj:
http://www.hodrusa-hamre.sk/historia.phtml?id3=46566
https://picasaweb.google.com/photohodrusa/HodrusaHamreOldPhoto#
http://www.sandrik.estranky.sk/fotoalbum/moje-publikacie/moje-publikacie/1.jpg.html
http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/GHH/GHH1996_2.pdf -
ked rozkliknete ten prilozeny obrazok tak vpravo dolu je podpis velkymi pismenami a ( pravdepodobne ) rok
-
podla mna to bude presne ten maliar, konkretne maliarka, kt.je na obraze podpisana, t.j. METTA alias Metta Myers
americka sucasna maliarka zaoberajuca sa olejomalbami, litografiou, kresbou perom a atramentom, kreslenim kriedou, fotografiou, clenka medzinarodnej spolocnosti realistickych maliarov ( International Society of Realist Painters ), studentka Nelson-a Shanks-a
pracuje so svetlom a tienmi aby dosiahla zmyselne a dramaticke kresby. jej techniky su zalozene na starych flamskych majstroch, nema rada ostre linie a farebne kontrasty
http://www.mettamyers.com/Pages/Paintings.aspx
tu sa nasiel jeden obraz, fotka je sice dost mala, ale da sa tam rozpoznat veeelmi podobny podpis ako mas na obraze ty MIRO1960. podla mna to bude tato maliarka.
http://mettamyers.wordpress.com/biography/ – tu je jej foto u r.1980
podla mna aj vekovo by to mohlo sediet ze to mohla malovat cca tych 50 r. dozadu,ale musela byt vtedy mlada
https://plus.google.com/101254670957302181253/about#101254670957302181253/about
-
viac hlav, viac rozumu… inspiracia ci pomoc sa da najst aj tu: Nože, lžíce, vidličky http://www.sbirani.cz/viewforum.php?f=63
-
urcite mas radomt pravdu…uvadzat lokality nie je trestne, vykradat ich ano. ale tak sme na svk.. ked tu sanamens oznami danu lokalitu, skor ako niekto kompetentny, tam bude nejaky “zberac kovov” s detektorom alebo niekto kto to pojde len zo zvedavosti “omrknut”. skor by sa mala debata otocit smerom ako s danymi informaciami nakladat dalej..komu to oznamit. kym to bude len v pc sanamensa tak je to take zbytocne ako keby to sem ani nevlozil.
sana mens – co s tymi najdenymi lokalitami planujes robit? ci si to beries do hrobu? :) som urcite za to aby si to oznamil niekomu, ale len cisto povolanej osobe.
-
jedina budova v ziari na kt.sa da pozerat a kt.ma aspon nejaku historiu a aj o tu takymto pristupom casom pridu.. smutne
-
pár kúskov na dnes:
O tradíciách a zvyklostiach slovákov žijúcich v maďarskom Eleku http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_kisebbsegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1979/pages/007_intraetnicke_a_interetnicke.htm
„Dôležitejšie zvyky a povery súvisiace s novým rokom (Noví rok) v Eleku poznajú všetky národnosti rovnako: prvého hosťa v dome očakávajú muža, lebo ten prináša šťastie na celý rok, pokiaľ žena prináša len zlo a nešťastie. Ráno na Nový rok chodievali kedysi po domoch vinšovníci. Rumunskí a nemeckí informátori zvlášť zdôraznili, že očakávali chlapcov. Slováci to nezdôraznili, ale text najznámejších slovenských veršovaných vinšov jednoznačne potvrdzuje, že ho odriekali muži. Aj vinš kominára očakávali na Nový rok preto, lebo bol mužom. Príslušníci všetkých národností veria, že kominár prináša šťastie. Slovenské dievčatá pri dome vytiahli kúsok z kominárovej metly a dali si ho do peňaženky, aby ich šťastie neopustilo. Kominára, na znak vďaky, všade ponúkali vínom a pálenkou. V Eleku chodí vinšovať aj v súčasnosti.“Ak pri vyváraní bielizne prišiel do domu kominár alebo cigánka, verili, že sa ju nepodarí dobre vybieliť http://sacra.cz/Scany/2007_2.pdf
Kominár bol aj obľúbená fašiangová maska. Napr. v Gbeľanoch kominár počas sprievodu kontroloval komíny a rozdával kalendáre s pranostikou počasia podľa jednotlivých mesiacov
http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=12294&Itemid=54 -
ta muchotravka cervena rozhodne patri medzi najkrajsie hriby ake sa daju v prirode objavit a najst nieco take pekne sa povazovalo za stastie. pravdepodobne na zaklade toho vznikol tento symbol stastia.
je to ale skor symbol novorocny ci vianocneho casu ( v tom nemecku atd ) http://www.historictrinity.org/christmastraditions.html