bibrax
Forum Replies Created
-
Ja by som dal do pozornosti, pre svoju rozlohu arealu Kosice, Devin a za isty okolnosti aj Sitno. Sitno v pripade, ze bol vyuzivany cely areal starsieho hradiska.
Vlcik, Kamenica najvacsia nie je ale ako pises ma cim prekvapit. Snad nebudem daleko ak napisem, ze patri medzi 10 najrozsiahlejsich hradnych arealov na Slovensku. Areal hradu Kamenica od najzapadnejsiej znamej casti opevnenia po najvychodnejsiu meria cca 530m. Napr. Spissky hrad ma dlzku cca 400m (cca SV – JZ), Saris cca 360 (cca SZ – JV), Stary Zvolen (horny hrad) cca 470m (cca SV – JZ), Devin cca 550 (cca SZ – JV). V ploche hradneho arealu Kamenica na tom velmi dobre nie je, nakolko najvacsiu plochu tvori sice velke ale nie az tak rozlahle predhradie. “Akropola” (palace a dalsie objetky) bola vybudovana na uzkom skalnom hrebeni.
Takze moj tip: Najvacsim hradnym arealom, bude najskor Stary Zvolen, Devin, Kosice, mozno Sitno (ak teda priberieme aj areal hradiska), urcite ale nie Spis o ktorom stale na hrade pri prehliadkach tvrdia, ze je najvacsim hradom v strednej Europe.
-
suhlasim uskalienka.
cely problem je ten, ze piva co vyrabaju tie mamutie spolocnosti prestavaju byt pivami v pravom vyzname, ale su to skor nieco ako sumienkove napoje s prichutou chmelu, sladu, mozno aj psenice s obsahom alkoholu. Nieco take ako krabicove vina, vyrabane z odpadu nikdy nebudu kvalitne vina. Je to predsa len urcene pre (s)proste vrstvy.Dobre kvalitne pivo sa na Slovensku velmi tazko hlada. Su take, ale najskor u malych vyrobcov. Saris sa isty cas riesil v Budapesti (neviem ci sa tam varil, ale urcite balil). Corgon mal isty cas pekny popis na plechovke. Bolo tam spomenute: Heineken, pivovar Hurbanovo, pivo Corgon, plnene v Martine (Martiner). Take globalizacne pivo na Slovenskej urovni.
Ja take piva ako Bazant, Saris, Corgon, a uz aj Topvar nazyvam “rychloser”. Niezeby som si ich nekupoval, ale neocakavam od nich nic (vsetky chutia rovnako).
-
Tak veru, ako Karlos spomenul. Skoda, ze si Vlcik nedal vediet, ze tam ides. Pridal by som sa. Kamaratovi co tam pomaha som to slubil, ale zatial nebola cesta. Tak snad nabuduce sa dohodneme.
-
V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.
Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.
Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskumEste doplnenie k tym prestavbam. Ano prestavby nie su zatial dolozene v takej miere ako na inych hradov a ani najskor nebudu. Cierny hrad je krasny priklad hradu na ktorom prebehlo minimum prestavieb, ci inych vyraznych zmien. Ale aj na Ciernom hrade su dolozene dalsie stavebne upravy. Nejde o vyrazne prestavby, ale napr. vychodny obranny mur mozno povazovat za aspon ciastocnu prestavbu, aj ked o prestavbu v pravomzmysle slova nejde (ako bol ukonceny to je uz ina tema). V kazdom pripade k vychodnemu muru bol pristavany dalsi, cim tak mur ziskal raz taku hrubku.
pozri:
-
V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.
Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.
Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskum
Ano na zaklade nalezov keramiky je mozne predpokladat aj starsie vyuzitie polohy. Koniec koncov zname su nalezy pravekych crepov. Myslim si, ale ze posuvat kamenny hrad v tej podobe aka je zistena (pri odmysleni si mladsej prestavby) do starsieho obdobia (12.stor.) to by asi nebolo spravne. Nalezy, okrem keramiky, dovoluju predpokladat najvyraznejsie osidlenie skor ku koncu 13.stor. a 1.pol. 14.stor. Ale dalsie vyskumne sezony urcite prinesu viac informacii. -
Nie som podráždený,zdroj som JA a moja KOLÁŽ a nie Obnova na tú sa odvolávať nemusia-NEPREVIEDOL SOM NA NU AUTORSKÉ PRÁVA,
som rád že koláž neorezali,aby odstránili nápis obnova.sk
Takže mali uviesť zdroj: koláž ASOMTAMa uverejnená na portali http://www.obnova.sk?Tak si to vysvetlil. Viac sa k tomu uz nebudem vraciat. Islo by to uz mimo temu. Viac mas v poste.
-
BibraX – “Zvolen – vybágrované centrum nepatrí to k tejto téme?”
To si myslíš ,že som samoľúby a chcem ukázať,že si “požičali” moju koláž?
Máš pravdu téma by sa musela volať:Zvolen – vybágrované centrum za 1660 eur (50.000 Sk)
,aby to do nej patrilo…Všetko zo všetkým súvisi,trepot motýlich krídel v austrálii vyvolá tornado v amerike…je len na ľudoch aby súvistlosti hľadali…
troska mimo temy.moje výtvory si môže každý šíriť,prisvojovať,prerábať či na ne nadávať,načo uvádzať to čo je čitatelné
ASOMTAM, uplne mimo. Nie si trosku podrazdeny? Ja som vobec nepoukazoval na teba, nepochopil si ma. Dal som len otazku, preco PLUSKA.sk neuviedla zdroj z ktoreho je ten obrazok stiahnuty (obnova.sk). Poukazoval som na zakladnu vec, ked niekto nieco prevezme od niekoho ineho, mal by uviest zdroj odkial to je, aj ked ide o ilustracny obrazok. Je to normalna slusnost. Nejde o ziadnu tvoju ci kohokolvek jesitnost. O teba vobec teraz nejde.
Na toto som poukazoval. A preto som napisal, ze je to mimo temy (to co som ja napisal). Nie co si ty napisal, alebo vlozil do diskusie, k tomu som sa nevyjadril. -
troska mimo temy.
by ma zaujimalo preco pluska.sk neuviedla zdroj k “ilustracnemu foto”, ale uviedla len: “Foto: Ilustračné-Int.” a pritom na obrazku aj zmensenom sa da vcelku uspesne precitat “obnova.sk” -
Tato sprava sice sa priamo netyka Strecna, ale so Strecnom ma predsa len nieco spolocne.
Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej
Telesné pozostatky 400-ročnej Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, dnes dopoludnia zapálil 31-ročný Žilinčan. Telo zhorelo do tla. Podpaľača polícia zadržala. Novinárom to povedala hovorkyňa krajského riaditeľstva polície v Žiline Jana Balogová. Prečo muž vzácnu historickú relikviu zničil, nie je zatiaľ jasné.
“Telesné pozostatky, ktoré boli uložené v drevenej truhle, vytiahol pred kostol, kde ich polial nezistenou horľavou látkou a zapálil,” poznamenala Balogová.
Podpaľač sa do kaplnky dostal ako bežný turista. Kľúče si, podobne ako ďalší záujemcovia o prehliadku, vypýtal v neďalekej cukrárni. Po založení ohňa zostal pri rakve, kde ho zadržali policajti. Niektorí miestni obyvatelia označili podpaľača za nepriateľa cirkvi alebo satanistu.
Zatiaľ nie je jasné, prečo Žilinčan rakvu zapálil. Za hanobenie mŕtveho mu hrozí v prípade dokázania viny pred súdom až päť rokov väzenia.
Viac: http://zilina.sme.sk/c/4374437/podpalac-znicil-vzacnu-mumiu-zofie-bosniakovej.html
-
asomtam, ak myslis ten podorys od Frigyesa Koniga tak je to prekreslene zo starsieho podorysu. Neviem isto ale bude to najskor asi aj ten (1) co som ja pouzil do tej ortofotomapy (2)
Ale najskor to bude tento podorys (3) zo stranky varak.hu (4) a ten podla vsetkeho je prekresleny z nejakeho starsieho prevedenia z roku 1664. A na zac. 2.pol. 17.stor. o tom bastione isto vedeli. Ale ak mas na mysli otazku ci pred kopanim nemohli vediet o tom bastione, tak moja odpoved je, ze pri minimalnej predpriprave s historickymi podorysmi bastion by prestal byt zahadou a neskutocnym prekvapenim. Stale som presvedceny, ze pred archeologickym vyskumom vedeli, ze v pripade, ze miesto nebolo v nedavnej minulosti poriadne a do hlbky prekopane zaklady bastionu su takmer absolutnou samozrejmostou. A preto zistenie, ze bastion stal kde ho vykopali nie je ziadnym prekvapenim, prekvapenim je, ze sa zachovali zvysky koloveho opevnenia. To je krasny nalez vhodny na dendrochronologicke spracovanie. Snad sa niekedy aj dozvieme a nebude to za desiatky rokov, kedy v ktorom roku tie koly pouzili ako sucast opevnenia.
(1) http://www.castrum.sk/forums.php?m=posts&p=293#293
(2) http://maps.google.com/maps?ie=UTF8&hl=en&ll=48.219526,18.606184&spn=0.006605,0.021973&t=k&z=16
(3) http://www.castrum.sk/forums.php?m=posts&p=219#219
(4) -
miruskapo, vacsina textov na nete je z drvivej vacsiny prepisana z konkretnych knih a clankov a je minimalnou slusnostou voci autorom uviest ich meno. A rovnako je dolezite uvadzat aj konkretnu stranku aj s linkom na text, ktory si prekopirovala. Ked uvedies ze “prevzate z netu”, je to viac ako vseobecne. Ja viem, ze ide o text, ktory je vlozeny do “diskusie”, ktora si nevyzaduje poznamkovy aparat k pisanemu, ale je i napriek tomu dobre ak sa uvedu informacie odkial ten ktory obrazok pochadza, alebo text.
A myslis si, ze je dobre ak sa bude prekopirovavat kompletny text z konkretnych stranok na jednu a to do diskusie?
Ten tebou, vyssie uvedeny text pochadza zo stranky http://www.zamky.sk. Nebolo by jednoduchsie uviest len link na informacie o Kapusianskom hrade na http://www.zamky.sk ako cely text prekopirovavat?
-
dag0n, neviem ci je najspravnejsie uverejnovat obrazky z inych stranok bez uvedenia zdorja?! Ked uz to robis tak uvadzaj aspon odkial tie obrazky stahujes a patrilo by sa uviest aj meno autora tych rekonstrukcii. Minimalne je to eticke a normalne.
http://www.hrady.cz / autor kreslenych rekonstrukcii je Jan P. Štěpánek
http://www.hrady.cz/index.php?OID=3465&PARAM=2&pd=main_galerie;5 -
Nie som si stopercentne isty, uz niekde som to aj napisal, ale stranka by mala najskor patrit cloveku, ktory pise pod “nickom” asomtam. To sa vcelku lahko aj da detukovat kedze sa sam ponuka, ze uverejni na tej stranke veci, ktore mu ludia poslu. A zaroven chcem len jemne upozornit, ze existuje stranka http://asomtam.googlepages.com
-
Heretic, pridavam link k PDF suboru, kde je zachyteny cely postup prac do novembra 2008.
Podla vsetkeho by prace mali stat 840 000 frankov co by k dnesnemu dnu 5.3.2009 malo byt 568.335,59Eur (17.121.678 SKK). Cez 500.000 frankov nadacia na zachranu hradu Hohensax ziskala od Svajciarskej konfederacie a kantonov (takze od statu). Ostatne financie by mali byt od sponzorov a inych darov.
-
Odpoved na otazku je podla mna trosku zlozitejsia. Dolezite je ci vobec na konkretnom hrade vobec nejaka studna bola, ci studnu nenahradzovala cisterna.
Asi ani pristroj neodpovie jednoznacne ci pod zavalom je studna alebo cisterna. Priehlbina v terene moze napovedat, ze tam nieco je, ale ci to je studna alebo cisterna, odpovie kopanie.
