Forum Replies Created

Page 4 of 4
  • bibrax

    Member
    10. júla 2008 at 16:26 in reply to: Pastovce: Vietor zhodil vežu kostola

    Podobna udalost sa stala 4.7.2008 v Cechach v Lenesiciach u Loun.

    Zdroj: http://www.hrady.cz

    Zdroj: http://www.hrady.cz

    Viac: http://www.hrady.cz / kostel sv. Šimona a Judy

  • bibrax

    Member
    25. júna 2008 at 8:24 in reply to: akú cenu by mala puška Mauser vz.24?

    No len som mal prezistiť asi akú by mohla mať hodnotu, určite má záujem ju zlegalizovať. Len ten pán chce za ňu omnoho viac ako 140€, ako tu bolo cenové hodnotenie mauserovky opísané. Preto sa pýtam či majú nejakú vyčíslenú hodnotu…

    Ak je v dobrom stave urcite ma hodnotu od 5000Sk (cca 160€) do kto kolko da.

  • bibrax

    Member
    24. júna 2008 at 18:10 in reply to: akú cenu by mala puška Mauser vz.24?

    No kamarátov znami to našiel v starom dome. Zas ďalší by ju chcel kúpiť a preto sa pýtam na cenu, či nebude prehnaná. Z akého roku je, to neviem, je tam nejaké číslo 1841, ale či je to rok, neviem. Má tam aj nejaké asi výrobné číslo, znak českého leva zo slovenským znakom. ( čo viem, že tento znak potom vymazávali pri ich výrobe, takže ich zo znakom moc nie je). Je určite plne funkčná, myslím si. (Nerozumiem sa tomu). V stave je zachovalom, celkom dobrom. Treba ju samozrejme preleštiť a trošku sa s ňou pomaznať…

    Predtym ako sa bude cokolvek s tou puskou robit, odporucam jej drzbu urychlene legalizovat. Inak mozu nastat problemy.

  • bibrax

    Member
    23. júna 2008 at 18:21 in reply to: akú cenu by mala puška Mauser vz.24?

    Chcel by som vedieť akú hodnotu má puška Mauser vz.24, v strede je vyrazený lev a slovenský znak.

    Otazka znie z ktoreho roku je a v akom stave. Ci je upravena na expanz alebo je ostra.

  • bibrax

    Member
    5. mája 2008 at 11:04 in reply to: Archeológia regiónov

    Zdravim, nech je to akokolvek, urcite prebrat cely text z este fungujucej stranky nie je to najlepsie a najoriginalnejsie. Za istych okolnosti je to v poriadku, ale to rovno sa sem moze prekopirovat obsah celej spomenutej stranky. Vlastne demo, aj ked urcite v dobrom, uz s kopirovanim zacal aj ked so zlym kodovanim (preto tie divne zanky namiesto makcenov a podobne).

    http://mujweb.cz/veda/archaeology/

    Autor spominneho textu je byvaly student archeologie, ktoru vytvoril pred viac ako par rokmi (niekedy okolo roku 2000). V prilozenom linku je uvedeny autor a ako a preco stranka vznikla.

    http://mujweb.cz/veda/archaeology/Slovarch95.htm

    Quido, tekze svoju kritiku treba adresovat skutocnemu autorovi textu ako demovi, ktory text len prekopiroval.
    Myslim si, ale, ze autor stranky by ti dal dnes za pravdu. Koniec koncov, ked texty rovnako skor prebral a urcite nenapisal na stranku vedomosti, ktore ziskal dlhorocnym studiom a praxou. Ako by aj mohol, ked bol tretiakom na vyske. Ale aspon nieco vytvoril. V roku 2000 to bola jedina slovenska stranka, ktora sa venovala archeologii. Nazor si moze na jej obsah kazdy spravit sam.

    Suhlasim s Benignusom. Urcite nejake clanky, ktore by strucne alebo aj obsirnejsie informovali o jednotlivych obdobiach by sa hodili. Ale hlavne aby to neboli prekopirovane cele clanky z inych funkcnych stranok.

  • bibrax

    Member
    5. februára 2007 at 18:14 in reply to: Antonín Horák-O slovanoch inak Slovania povodny obyv. Europy

    Pepe22 tymi runami pri Kremnici tusim myslis tie runy, ktore v 19.storoci
    vytesal miestny nadsenec.

    Co sa tyka etnogenezy Slovanov tak okrem tej Slovinskej teorie odvolavajucej sa na Venetov (pocul som teda aj o Illyrskej teorii juznych Slovanov), pre nase uzemie existuje aj dalsia dobrodruzna teoria o povode Slovanov z Luzickej kultury (bronz) a este dalej z badenskej kult (eneolit). Myslim si, ze velkolepe a unahlene vyhlasenia a tvrdenia, ze Slovania su to a to je velmi smele. isto, informacii (pisomnych) je velmi malo a vo velkej miere sa treba opierat o archeologiu (pisomne pramene nie su velmi jednoznacne). Neviem do akej miery pracoval p. Horak s archeologickymi pramenmi a vysledkami vyskumov, ale skor mi to pride ako keby z pohladu na povrch, hadal co sa ukryva v jadre.

    No a este nieco k teoriam. Neviem kolki z vas su presvedceni o tom, ze tzv. Velkomoravska risa teda jej jadro bolo v oblasti povodia rieky Moravy medzi Slovenskom a Ceskom (ja si myslim, ze to tak bolo). No a niektori z vas isto poculi o teorii isteho pana Imre Boba, ktory sa uzasne cuduje vsetkym archeologom a historikom, ktori odmietaju jeho teoriu Velkomoravskej rise v oblasti rieky Morava, ale v dnesnom Srbsku.
    Takze teorii je kopec, ale tie runy pri Kremnici su vytvor z 19.stor. A mozno, ze nie.

  • bibrax

    Member
    29. januára 2007 at 20:08 in reply to: Nudna muzeologia

    janse. suhlas shamman.
    Nazov tejto diskusie dufam nebude navodzovat dojem, ze muzeologia je nieco absolutne nepotrebne. Prave naopak.

  • bibrax

    Member
    24. januára 2007 at 10:07 in reply to: Detektory kovov a zlato

    Počasie praje aj vykrádačom pohrebísk

    Vykrádači už takmer úplne rozkradli nálezisko Molpír v Smoleniciach, archeológovia nevedia, ako ich zastaviť

    Doterajšia teplá zima potešila vykrádačov starovekých pohrebísk, predĺžila im sezónu. Zlodeji vyzbrojení detektormi kovov sa nemusia brodiť v hlbokom snehu a kopať v zamrznutej zemi. Vyhľadávaným cieľom ich nájazdov je aj hradisko Molpír v Smoleniciach, jedna z najvzácnejších kultúrnych pamiatok tohto druhu v celej strednej Európe.
    „Detektoristi už takmer vykradli toto významné nálezisko a my nevieme, ako ďalšiemu rabovaniu zabrániť,” hovorí Vladimír Turčan, archeológ zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Výskum Molpíru pokračuje, vedci tam však čoraz častejšie nachádzajú skazu a stopy po zlodejoch pokladov. „Jednému sme dokonca zhabali jeho nástroje a odovzdali ich polícii, aby ďalej pátrala, ale zrejme zostalo pri trestnom oznámení,” dodáva archeológ.

    viac:
    Počasie praje aj vykrádačom pohrebísk

  • bibrax

    Member
    20. januára 2007 at 0:06 in reply to: Nálezy na hradoch

    Dost pekne veci. Bola aj nejaka cela kachlica, resp. bolo najdenych aj viac kusov z nejakeho celku?

  • bibrax

    Member
    15. januára 2007 at 23:15 in reply to: Muzeológia

    Pre tych co tuto knihu nepoznaju si mozu pozriet obsah publikacie.

  • bibrax

    Member
    3. decembra 2006 at 23:37 in reply to: Knihy o hradoch, zámkoch a kaštieloch

    Knihu Kamenni strazcovia II si mozete objednat TU:
    http://www.castrum.sk/akcia3knihy/hrady2.php

    Je mozne si objednat Kamenni strazcovia I, Kamenni strazcovia II, Zrúcaniny hradov na 3d fotografiach. Zaujimava je aj akciova cena pri objednani vsetkych troch knih naraz.

  • bibrax

    Member
    18. septembra 2006 at 16:12 in reply to: Čachtický hrad

    Tym kruhom sa zaoberam vyse roka. Teda o nom viem. Mam niekolko fotografii za poslednych desat – dvadsat rokov. S tymi akantami ci rastlinnymi motivmi som to trosku prehnal ale to ze tam bola cervena malba za tym si stojim a rovnako tak ze niektore prvky maju dost blizko prave k rastlinnym motivom – akant je asi najblizsie.
    Ale mozem sa mylit kedze farba je dost poskodena (zidena). Takze odpoved na tvoju otazku je, ze asi ide hlavne o moj osobny tip ku ktoremu som dospel po prezreti niekolkych desiatok fotografii. Zial moj predpoklad sa naplna, ze po odkryti sa kruh velmi rychlo znici. Necakal som az taku rychlost (chcel som aby to bolo co najpomalsie – prilisny optimizmus). Smola. Asi taka ista ako malby, ktore udajne este v minulom storoci boli badatelne v kaplnke.

    Napis svoj nazor. Ja zatial naozaj netusim co presne to je, aj ked par tipov mam.

    ako si sa dopracoval k tomuto tvrdeniu o rastlinnych motivoch? iba tvoj osobny tip?

  • bibrax

    Member
    12. augusta 2006 at 15:03 in reply to: Čachtický hrad

    Ten kruh bol viditelny aspon z malej casti uz zaciatkom 90.rokov. Az niekedy po auguste 2005 sa odlupila vacsia cast skal a odkrylo sa viac ako polovica kruhu.

    par riadkov zo stranky castrum.sk

    2006-01-26
    -na stránke feudum.cz v článku “Destrukce zdiva na Čachticích” boli dňa 1.decembra 2005 uverejnené zábery na odkrytú pravú polovicu fragmentu kruhu, červenej farby, v mieste deštrukcii oporného pilieru na “kaplnke” Čachtického hradu).

    -v júni 2005 ešte zmieňovaný fragment nebol odkrytý. Na stránke http://www.feudum.cz sa neuvádza, presný dátum zhotovenia záberu. Ale možno predpokladať, že k odkrytiu došlo niekedy v druhej polovici r. 2005 (v decembri a v novembri už bol fragment kruhu pravdepodobne odkrytý), cit.:”Zde si zub času naposledy zahlodal na podzim.”. V auguste 2005 bolo už vidieť malú časť kruhového terču.

    -ako možno interpretovať spomínaný kruh? Ide o slnečné hodiny? Skôr nie. Stena je východná (resp. severovýchodná). Veľmi by sa z času, ktorý by ukazovali, na hrade netešili. Vec bude niekde inde. Neskôr sa k tejto téme ešte vyjadrím, nakoľko si to zaslúži detailnejší prieskum. Dohadov a tipovania môže byť veľa (možno na tom mieste boli mechanické hodiny, ale skôr nie). Zatiaľ aspoň toľko, že kruh je rozdelený do dvanástich poli.

    14.decembra 2005 ako sa objavili fotky na feudum.cz som dal maly prispevok na net
    http://www.geocities.com/hrady_sk/cachtice.htm

    -tomu kruhu som sa venoval posledne obdobie, ale tiez jednoznacnu odpoved nepoznam. Urcite nejde o slnecne hodiny. Pravdu povediac nejde len o zlu svetovu stranu na krtorej by neboli vobec pouzitelne, ale kruhove slnecne hodiny na stene som este nevidel. Takmer bez vinimky ide o tertinu kruhu. Takze slnecne hodiny to nie su na 100 percent. Otazka je ci tam neboli situovane mechanicke hodiny. Kruh rozdeleny na 12 dielov bez inej ako len dekoracnej funkcie mi pride nepravdepodobny. Okrem toho kruh bol zdobeny minimalne cervenou malbou v podobe rastlinnych motivov (akanty a podobne).

    BibraX von castrum.sk

Page 4 of 4