chobot
Forum Replies Created
-
Michal vdaka za linky ale odpoviem Ti citátom ako Ti to už napísal Porsena :
Ďakujem ti veľmi pekne Harp, tieto články aj diskusie poznám, už som ich “prebrúsil”. Viem, že to nie je bežná záležitosť, taká kachľová pec, ale dúfam, že sa ozve niekto, kto má skúsenosti, alebo znalosti s konštrukčným riešením, prácou s materiálom atd.
No asi mi len jasne a stručne poradí len Przemek z Chudova.
-
Z dôvodu plánovaného založenia listu vlastníctva na stavbu Lietavského hradu, firma Syko s.r.o. zamerala 25.júla 2008 obvod pamiatky za účelom vyhotovenia jej geometrického plánu. Hrad, tak po 255 rokoch od svojho zániku, by mal za určitý krátky čas, zase opäť oficiálne existovať a mal by byť zapísaný v katastrálnej mape ako stredoveká stavba.
Pár fotiek si môžete z tohto zamerania si môžete pozrieť na tejto adrese:
http://lietava.rajce.idnes.cz/Zameranie_hradu_Lietava/ -
Posielam Vám pár informácii, ktoré sa zaoberajú, nielen runovým nápisom na hrade Lietava, ale sa snažia priblížiť ako sa asi runy do areálu hradu vôbec dostali. Takže tu je celý text z knihy od Dr. Vojtecha Bukovinského, ktorý sa celý život venoval histórii lietavského kraja.
PRAVEKÉ DEJINY ÚZEMIA LIETAVSKÉHO HRADU
Najstaršie ľudské osídlenie, aké máme v katastrálnom území obce Lietavy doložené, pochádzajú zo strednej doby bronzovej (približne od 1500 až po700 r. pred n. l.). Vtedy žil na hradnom hrebeni ľud.
a tzv. lužickou kultúrou. Názov je odvodený od kraja Lužica, sever od Ciech, kde na túto zvláštnu kultúru archeológovia najprv narazili. Lužický lud pestoval už polné plodiny a choval domáce zvieratá.
Svojich mrtvych spaloval. Popol a nespopolnené kosti vsýpal do hrncov (popolníc) a tie a ukladal do zeme. Nad hrobom obycajne navršil mohylu o priemere 5 až 10 metrov a vo výške 1 až 2 m. Na hrebeni
západne od hradu Lietavy badat niekolko kopcekov, velmi podobných mohylám. Ci ide o lužické mohylníky, ukáže až budúci odborný archeologický výskum. Doba železná, ktorú delíme na staršiu – halštatskú (700 – 400 r. pred n. l.) a mladšiu (400 r. pred n. l. až po zaciatok n. l.) máme k. ú. Lietavy tiež doloženú. Dosvedcuje to keramika, nájdená v Lietavskej jaskyni vo Farskej doline. Rovnako aj kultúra púchovská, typická slovenská, nasledujúca po halštatskej, je v k. ú. Lietavy
bezpecne zistená (Farský vršok, sídlisko na Urbanovej, Sadenej, na úpätí Majerského skália, v zosuvnej oblasti). Už v prvom storocí púchovskej kultúry objavujú sa na našom území germánske kmene Kvádov.
Tieto kmene sa tu udržali, ako na východnom pohranicí velkého kmenového útvaru „Mágna Germania“ až do stahovania národov (400 – 500 r. n. l.). Kmen Kvádov zanechal vyrytý do zlepencového brala
v hlavnom nádvorí Lietavského hradu tzv. runový záznam, napísaný germánskym písmom „futhark“ (pozri stat cís. 6 „Dejiny hradu Lietavy a Lietavského domínia“). Slovanské kmene, ktoré po Kvádoch zaujali toto územie, priniesli sem vlastnú kultúru, vyznacujúcu sa predovšetkým budovaním opevnení na temenách návrší, takzvaných hradíšt a ci hradísk. Toto obdobie staroslovanského osídlenia našej vlasti menujeme preto dobou hradištnou. Stopy po tomto staroslovanskom osídlení sa doposial v k. ú. Lietavy nenašli. Dá sa však predpokladat, že sa tu Slovania už v starších casoch natrvalo usadili, ved staroslovanské sídliská a mohylníky sa našli v k. ú. viacerých okolitých obcí, ako vo Hôrkach, Bitarovej, Bánovej, v Turí a i.“Germánske runy, vytesané do pôvodného konglomerátového brala v hlavnom nádvorí sme odkryli r. 1969. Podarilo sa nám rozlúštiť iba ľavú čast epigrafu: „Pohliadni Thor, vlahu z nebies vylej.“ Súdime, že k jeho vykresaniu došlo za veľkého sucha, kedže Thor bol v germánskej mytológii bohom dažda a hromu. Hradné návršie bolo teda od pradávna kultovým strediskom. O tom hovorí aj ľudové podanie, že tu stál kedysi oltár slovanskej bohyne Lietvy, ci Lady.”
Články sú z knihy
Lietava – Dejiny – Pamätihodnosti
Napísal Dr. Vojtech Bukovinský 1971 – 1989Zdroj zo stránky :
-
Smutný koniec žilinského hradu sa blíži, autencita – originálnosť bude nahradená kopiou poskladanou z historického šutra, uloženom v presklenom akváriu. Je veľká škoda, že toto historické miesto pohltí “konzum ako rakovina rozťahajúcej sa civilizácie, pergamen bude prepísaný dokonale nečitateľne”.
Už toto miesto navždy ostane len v našej mysli.
Česť jeho pamiatke !!! -
Na hrad Šariš treba odborníkov
Žatva grantov na záchranu Šarišského hradu bola úspešná. Teraz čaká členov združenia a dobrovoľníkov veľa práce. Pozývajú všetkých, ktorým nie je ľahostajný ďalší osud hradu, aby prišli na pomoc. Hlavne však bude potrebná pomoc odborná, keďže združenie je na začiatku svojej cesty. Od 15. júla rozbiehajú dvojmesačnú nepretržitú brigádnickú činnosť.
Plán aktivít na Šarišskom hrade v roku 2008
-
Vážení milovníci hradu Lietava
Posielam adresu kde si môžete pozrieť fotky z poslednej brigády
ktorá sa konala od 4.júla do 10. júla 2008. Práce boli zamerané
na konzerváciu a statické zabezpečenie Piatej a Šiestej brány.Fotky z poslednej akcie tu :
http://lietava.rajce.idnes.cz/Hrad_Lietava_-_jul_2008/Zároveň Vás chcem informovať o najbližších termínoch stretnutí :
POKRAČOVANIE V KONZERVÁCIÍ PIATEJ A ŠIESTEJ BRÁNY
Termín : 31.júla – 3.augusta 2008DRUHÝ WORKSHOP V RÁMCI PROJEKTU SPZ 2008
Termín : Od 14.augusta – 17.augusta 2008Viac informácií o stretnutiach sa dočítate na stránke :
Tešíme sa na Vás priatelia hradu Lietavského,
každá pomocná ruka je vítaná. -
Posielam ďalšiu adresu
na fotogalériu z Lietavských hradných slávností,
ktorú nafotil návštevník Gusti : http://gusti.rajce.idnes.cz/Lietavske_hradne_slavnosti_2008/plus krátke video z akcie :
-
V sobotu 5. júla sa pod hradom Lietava na mieste starého historického majera uskutočnil IV. ročník hradných slávností. Akciu zorganizovali Rytieri dračieho rádu z Trnavy, Spoločnosť priateľov histórie, romantiky a recesie zo Žiliny a o technické záležitosti sa postaralo Združenie na záchranu Lietavského hradu. Akcia plná zmien počasia, kedy sa slnko viackrát za deň striedalo s dažďom, dopadla dobre a to hlavne vďaka účinkujúcim skupinám historického šermu : Rytieri Dračieho rádu, Taurus Ater, Bludní rytieri, Cech Terra de Selinan, Vinedi. Na tento daždivý ročník sa prišlo pozrieť cca 350 divákov a mnohých ďalších zastavilo v návšteve tohoto podujatia “mrcha” počasie.
Viac o tejto akcii plus fotky
si môžete pozrieť na stránke http://www.hradlietava.sk
Navigácia :
HLAVNA STRANKA posledná kolónka HRADNE SLAVNOSTI.
-
Zaujímavosť a podrobnosti :
Historický areál sa bude stavať od stredy 2.júla, tak kto chcete prísť pomôcť a tak sa zúčastniť slávností ako spoluorganizátor, ste vítaní, myslím, že chalani budú radi každej pomocnej ruke. Sama sa na akciu teším, určite námahu organizátorov využijem pre oddych a zábavu. Takže dovidenia, stretneme sa na Lietavských hradných slávnostiach 5.júla 2008, kedy sa už IV. ročník tohoto podujatia uskutoční v sedle pod hradom Lietava.
Správy pred akciou:
Dnes bola v areáli zapojená elektrika, boli postavené stany a začalo sa budovať palisádové opevnenie, ktoré by malo byť v priebehu zajtrajšieho dňa postavené. V sobotu nebude chýbať ani pravá šermiarska pochúťka vo forme pečenia prasiatka priamo počas slávností. Skupiny historického šermu sľubujú skvelú zábavu, takže priatelia máme sa načo tešiť. Už len 36 hodín chýba do otvorenia 4.ročníka Lietavských hradných slávností, na ktoré Vás srdečne pozývam.
Správa 11 hodín pred akciou LHS 2008Dnes nás počasie potrápilo, pršalo, pršalo a stále pršalo. Avšak okolo 15 hodiny stop dážď a my sme mohli pokračovať v stavbe areálu. Momentálny stav je taký, že základné kulisy stredovekého bitevného poľa stoja, v areáli je tak už cca 30 šermiarov, ktorí pri osvetlení aj v týchto hodinách spoločne s organizátormi pripravujú zajtrajšiu show. Ak všetko bude tak ako plánujeme, zajtra na hlavnom donjone na hrade Lietava bude vztýčená zástava a IV. ročník slávností bude otvorený.
-
Zaujímavosť a podrobnosti :
Historický areál sa bude stavať od stredy 2.júla, tak kto chcete prísť pomôcť a tak sa zúčastniť slávností ako spoluorganizátor, ste vítaní, myslím, že chalani budú radi každej pomocnej ruke. Sama sa na akciu teším, určite námahu organizátorov využijem pre oddych a zábavu. Takže dovidenia, stretneme sa na Lietavských hradných slávnostiach 5.júla 2008, kedy sa už IV. ročník tohoto podujatia uskutoční v sedle pod hradom Lietava.
Správy pred akciou:
Dnes bola v areáli zapojená elektrika, boli postavené stany a začalo sa budovať palisádové opevnenie, ktoré by malo byť v priebehu zajtrajšieho dňa postavené. V sobotu nebude chýbať ani pravá šermiarska pochúťka vo forme pečenia prasiatka priamo počas slávností. Skupiny historického šermu sľubujú skvelú zábavu, takže priatelia máme sa načo tešiť. Už len 36 hodín chýba do otvorenia 4.ročníka Lietavských hradných slávností, na ktoré Vás srdečne pozývam.
-
Galéria z dnešného poobedia
-
Dnes sme boli na hrade (Luboš,Lukáš, Palo a ja) odklínať Dolný obranný múr zo strany nádvoria. Priestor pred múrom sa nám podarilo vyčistiť a ako bonus sme očistili aj celú korunu múru od náletových drevín. Po odrezaní drevín boli miesta rezu ošetrené prípravkom na ničenie koreňového systému, takže už by nemali pokračovať v raste. Trávnatý suchomilný porast bol na korune samozrejme zachovaný. Fotky z tejto akcie budú čoskoro zverejnené.
-
Aktuálna pozvánka
-
Plánovať tento rok niečo tak aby sa to neprekrývalo z akciami na iných hradoch je asi dosť nemožné. Prečo ? Väčšina z nás pracujúca na iných hradoch vie, že sú schválené dotácie na viaceré pamiatky a tak je logické, že si každý bude to svoje organizovať vtedy kedy im to vyhovuje. Samotná organizácia z hradu Bystrica chcela mať stretnutie minulý víkend, avšak keďže boli na Lietave spoznávať problém zrúcanín pod dozorom skúsených, tak ich stretnutie druhé je tento víkend. Myslím si, že vyčítať im ich termíny nieje na správnom mieste, pretože na ich akcie budú mať v budúcnosti hradári Slovenska určite ešte šancu prísť. Takže na záver chcem popriať priateľom z Bystrického hradu úspešnú schôdzu, aby z tohto stretnutia vzišlo všetko potrebné k zaregistrovaniu Vášho nového OZ.
P.S. Určite nás informujte ako ste dopadli, mňa osobne to zaujíma.
-
Nie som právnik ani úradník v štátnej službe :wink: , ale pri vyšetrovaní tohto prípadu by som navrhol skúmať mieru obohatenia alebo iného prospechu, ktorý prinieslo publikovanie úryvku z Ľubicinho textu tomu, kto ho publikoval… :!:
Texty sú verejne dostupné na stránke : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Táto stránka je oficiálnou stránkou mesta, a to že tam pod textom k pamiatkám mesta nieje uvedený autor článkov to si asi pani Ľubica nevšimla však ??? Takže doporučujem si to doriešiť najprv na tejto adrese. Ja som si svoje na tejto stránke splnil keď som pod každým textom uviedol adresu zdroja príspevku. Keby som vedel – čo som nevedel a ani sa to nemal ako dozvedieť, že dané texty sú autorsky chránené tak by som tu žiadne takéto informácie nezverejňoval.
Takže opakujem na záver, zároveň zdôrazňujem a pýtam sa :
1.) Prečo nieje na stránke http://www.slovanet.sk/msubytca/ uvedený autor textov ?
2.) Prečo nieje uvedené na tejto stránke, že text je autorsky chránený ?
3.) Prečo ma pani Ľubica ohovára, že si privlastňujem text keď uvádzam pod každým príspevkom zdroj odkiaľ text pochádza ?Prajem Vám príjemné rozmýšľanie a kľud vo vaších obývačkách :-)