chobot
Forum Replies Created
-
Ahoj lietavskí skalní, dnes odišiel odomňa Aleš Hoferek – všetkých Vás pozdravuje a odkazuje, že sa na Vás teší opäť v tomto roku na hrade. Pracovali sme na výučtovaní projektu Cultura 2000, vcelku sa nám darilo makalo sa do rána 03.00 hodiny. Dali sme si však náš povzbudzovák hradný – 2×0,7 litra červeného suchého takže sme nakoniec nezaspali nad papiermi a úspešne doúčtovali rok 2006. Na záver Vás chcem upozorniť že v mesiaci máj lásky čas bude sekundárny workshop – predĺžená víkendovka na min. štyri dni. Presný dátum Vám ešte upresním v najbližšom čase. Ináč dnes ma potešili z obecného úradu Lietavská Svinná-Babkov listom v ktorom nás obecné zastupiteľstvo tento rok opäť finančne podporilo. Veselý február priatelia a trpezlivosť – už čoskoro sa opäť na hrade stretneme.
-
Na poslednom Valnom zhromaždení sme sa všetci v ZNZLH rozhodli o dotlači knihy Dobroslavy Menclovej – Hrad Lietava. Prečo ? Obrovský záujem ! Práve dnes som rozposlal žiadosti o cenové relácie na dotlač do štyroch tlačiarní tak som zvedavý aké ceny nám ponúknu. Zatiaľ sme najlacnejšie tlačili všetky naše publikácie v ˇHavlíčkovom Brode v ČR. Verím že už cez leto budeme knihu opäť môcť ponúknuť na predaj cez dobierku alebo si ju lacnejšie budú mocť kúpiť turisti priamo na hrade.
-
Zrúcanina hradu Lietava je miestom, na ktoré sa nezabúda. Kto ho poznal bližšie a precítil, nosí ho v sebe. Nech už je kdekoľvek na svete, nie je mu osud chátrajúceho muriva lietavského hradu ľahostajný. My týmto miestom žijeme a tento život nás hlboko napĺňa. Takýto pocit chceme a musíme ponúknuť tiež iným ľuďom. To je vlastne inakšie nadnesene povedané zmyslom celej našej práce, i tohto projektu. Je veľkolepým zážitkom podieľať sa na záchrane pamiatky zvanej Lietavský hrad. Tento pocit teraz dávame k dispozícii dobrovoľníkom, ktorí prídu pomôcť svojou prácou, sponzorom, ktorí nám túto prácu umožnia a grantovým organizáciám, ktoré nám našu činnosť pomôžu naštartovať na zmysluplnej úrovni.
Získať prostriedky na realizáciu projektu znamená rozbehnúť akciu, na ktorej sa budeme učiť ako robiť prácu, ktorá nám zaberie najbližšie roky nášho života. Pokiaľ bude projekt úspešný, dokážeme že podobné aktivity možno robiť bez megalomanských plánov podčiarknutých stámiliónovými kalkuláciami. Pokiaľ úspešný nebude, prácu nezanecháme, ale všetko sa oddiali a možno, že v dobe kedy sa prostriedky objavia, bude už neskoro. -
Chlapi lietavský dnes som mal šťastie a mám nohu v sádre – to nieje sranda ale fakt !!! Projekt na rok 2007 je skoro dokončený – veľa bude teraz záležať od Heretika nášho drahého – ja čo na počítači čo to dokončím, no vybavenie iných záležitostí z projektu bude na ňom a ostatných Vás moji drahí, tak ak môžete čo to pomôcť a nájdete si čas tak mi zavolajte. Nič nieje až tak zlé – aby to nemohlo byť ešte horšie – pozor termín podania je do 15. februára.
S pozdravom chobi členok v pase – podľa lekára len trošku no na sádru to ževraj stačí. Veselo Vám všetkým. -
Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu
si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca.
Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom: Slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo z Betlenoviec, župon Oravskej stolice, prednosta kráľovských pohárnikov v Uhorsku a radca Jeho posvätného cisársko-kráľovského Veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od Pána Boha mu darovaných – ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť – roku Pána 1601.
Nad nápisovou doskou vstupného portálu je použitý dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami, heraldický znak z obohateného erbu Thurzovcov, ktorý tu mohol byť umiestnený až neskôr, po roku 1607.Na prízemí zriadil rozsiahlu vstupnú halu zaklenutú šiestimi krížovými klenbami na dva stredné stĺpy a po bokoch hospodárske miestnosti: kuchyňu s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála.
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Fotky paláca sú z decembra 2006 pri mojej náhodnej návšteve.
S pozdravom chobi -
Dost pekne veci. Bola aj nejaka cela kachlica, resp. bolo najdenych aj viac kusov z nejakeho celku?
Celá kachlica sa nenašla – zatiaľ – treba si uvedomiť že to čo sme našli je v podstate len z povrchového zberu. Archeologický výskum určite bude zaujímavejší a verím že ešte niečo zaujímavého sa nájde. Samotný odborníci sa vyjadrili že Lietava je nepreskúmaná archeologická lokalita.
Najkrajšia pre mna však bola táto Habsburská orlica.
-
Hrad Lietava
Všetky nálezy boli odovzdané do Považského múzea
-
Dobroslava Menclová – Hrad Lietava
-
Ahoj hradári, dnes sme s pánom Hoferkom navštívili náš milovaný hrad z dôvodu prípravy projektu Obnovme si svoj dom 2007. Bolo potrebné nafotiť problémové detaily ktoré narušujú statiku hradu. Cestou na hrad sme museli Samuraja 4×4 odstaviť už pri kríži, lebo včerajšia víchrica vyvrátila do cesty pár stromov. Prechádzka nám však bodla po včerajšom stretnutí v Strečne s naším metodikom Michalom Šimkovicom, lebo sme večer fajn posedeli v hospode u Potemníka. Na hrade všetko bolo OK našťastie silný vietor nenarobil škody. Zaujímavosťou bolo však, že sme vo veži starej brány našli položenú pokladničku na dobrovoľné vstupné, ktorú nám ukradli v júli 2006 pri konzervácii Piatej brány. Jej stav prezrádzal že bola dlhšiu dobu hodená kdesi v lese – premočená a otlčená. Kedže sme sa dosť ponáhľali nafotiť ešte objekt Prvej brány, tak v návale záchranného fotenia sme dotyčnú pokladničku zabudli vo veži starej brány – hádam nám ju neodcudzia podruhý krat.
P.S. Priatelia hradu Lietava nezabudnite nám darovať 2% z daní,
vaša investícia pomôže hradu prežiť rok 3000. :-) -
Ahoj Michal
Ten hrad sme z blízka nenavštívili len sme ho nafotili z každej strany.
Na návštevu podrobnejšie nebol čas mali sme pred sebov 500 km.Takže tak
S pozdravom chobi -
Deň tretí – utorok 31. október
Cesta z hradu Castello di Melfi na SicíliuDo hradu Castello di Melfi sme sa nahlásili ako záspupcovia slovenského hradu Lietava a s riaditeľom múzea sme si vymenili propagačné materiály. Dohovorili sme sa lámavou angličtinou – našťastie bol s nami aj Mr.Heretik ktorý no problém všetko dohodol. Prehliadku sme ukončili na streche jednej z veží kde nemali prstup turisti a tam sme sa dozvedeli že nás čaká na Sicíliu ešte cca 500 km. To sme ešte netušili čo nás o chvíľu čaká…
Už počas hľadania nocľahu v prudkých kopcoch Melfi sme si všimli, že nám akosi čudne pískajú kolesá na našom “Otesánkovi – Suzuki Vitare 4×4” Hned za mestom Melfi na najbližšej pumpe sme sa rozhodli zistiť čo je vo veci. Po zhodení predného kolesa sme zistili, že naše brzdové platničky doslúžili. Boli sme 1000km od domova a 500km pred Sicíliou – paráda.
Mali sme však šťastie v nešťastí že sme zastalili na tej konkrétnej pumpe, lebo tam sa našiel náš anjel strážny ktorý nám za 55 Eur brzdové platničky doviezol aj vymenil. Ako pozornosť sme našemu italskému priateľovi za ochotu darovali pár plechoviek slovak&cech beer a on s úsmevom nám zakýval na cestu ktorá bola ešte veľmi zaujímavá.
Oprava brzdových platničiekPrvú zastávku sme si neodpustili v meste Grácia – myslím že sa tak volalo, lebo sme zbadali hrad so žeriavom. Prvé naše dojmy boli že vydíme atomovú elektráreň. Hrad zabetónovaný nakomplet aj s žeriavom.
Hrad Gracia so žeriavom
Druhú zastávku sme si urobili na odpočívadle kde sa vypínal nádherný hrad v stave zrúcaniny – názov neviem, cestou späť sme ho chceli navštíviť.
Zrúcanina hradu nad dialnicou
Sopka Stromboli na nedalekom ostrove pri zapadajúcom slnku
Pokračovanie nabudúce
-
Nové Zámky – renesančná pevnosť – III.časť
S povstaním Františka Rákocziho II. v roku 1703 sa začína nová epocha v histórii novozámockého hradu. Jednou z najtragickejších udalostí kuruckých čias bol osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurcov, a preto ho Adam Javorka, poručík novozámockého hradu preoblečený za žobráka, zajal. Vojenský súd Ocskaya odsúdil, a tak ho 3.januára 1710 popravili.
Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou. Hrad posledný raz opravovali v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho (jeho epitaf sa i dnes nachádza na fasáde františkánskeho kláštora). Na príkaz Karola III. v roku 1724-25 novozámocký hrad zbúrali. Tým sa skončila jeho 150 ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.
Situovanie bášt:
Cisárska bašta SZ – Slovenský pamiatkový ústav
Česká bašta SV – Synagóga
Ernestova bašta S – Zámčan, Sporiteľňa
Forgáchova bašta JV – Kalvária
Michalská bašta Z – Vodáreň
Žerotínova bašta J – Pozemné stavby
Namiesto vojenskej úlohy hradu sa do popredia dostal hospodársky vývoj, vzrástol aj význam obchodov a remesiel. V roku 1843 dostalo mesto právo erbu. V rokoch 1848-49 značne vzrástol hospodársky vývoj mesta.
V roku 1850 začala premávať železničná doprava na trati Viedeň – Bratislava – Nové Zámky – Budín. V roku 1871 boli v meste štyri tlačiarne. V roku 1892 bol postavený 102 m dlhý železobetónový most cez rieku Nitru.
Veľkú tradíciu mali v meste konské trhy, ktoré trvali dva dni. 18.augusta 1935 usporiadali obyvatelia veľkolepé oslavy na počesť 250. výročia oslobodenia mesta spod tureckej nadvlády a odhalili pomník, ktorý je dodnes kultúrnou pamiatkou a nachádza sa na ul. Gergelya Czuczora v parku maďarskej základnej školy. Pri tejto príležitosti otvorili aj prvé novozámocké múzeum, ktoré bolo zničené pri bombardovaní r. 1944.
Text zo stránky:
Fotky zo stránky:
http://www.varak.hu -
Príbeh Bytčianského hradu – II.diel
Opevnenie areálu kaštieľa vybudovali až po jeho dokončení. Podľa inventárov Bytčianskeho panstva zo 17. storočia, posledného thurzovského z r. 1627 a prvého esterháziovského z r. 1645, bol prístup do vonkajšieho nádvoria možný len cez dva padacie mosty. Štyri bašty tvorili neoddeliteľnú súčasť tohto opevnenia. Opevnenie samotného kaštieľa tvorila ďalej priekopa, parkánový múr s kľúčovými strieľňami, kopírujúci pôdorys kaštieľa, brána a padací most. Spomínaná vstupná veža bola hranolová, štvorcového pôdorysu s dvoma polkruhovo ukončenými vstupmi. Na prvom nádvorí stála vežová obytná stavba. Obytná veža mala so vstupnou vežou identickú výzdobu, maľované striedavé kvádrovanie, vytvárajúce ilúziu plastických bôs, len v čiastočne zmenenej farebnosti.
Obr1 zdroj http://ender.mtak.hu/Druhá, tzv. renesančná etapa, viažuca sa k obdobiu prevzatia kaštieľa Jurajom Thurzom, po smrti matky Kataríny Zrínskej v r. 1585, bola pre architektonický vývoj objektu i celého areálu veľmi významná. Bytčiansky kaštieľ sa stal stálou rezidenciou Juraja Thurzu – palatína a radcu cisára Rudolfa ll., sídlom správy thurzovských majetkov a centrom renesančnej kultúry a humanistickej vzdelanosti.
Najväčšou zmenou prešla dispozícia prízemia, kde väčšinu priestorov stavitelia zaklenuli valenými klenbami s lunetami. Zmena dispozície sa týkala najmä východného krídla s kuchyňami. V staršej dispozičnej schéme sa zachoval jeden z najkrajších kamenných portálov s výnimočnou a nezvyčajne bohatou profiláciou. Funkčne významnejšie priestory v tomto čase zaklenuli valenými klenbami doplnenými štukovými profilovanými pásmi a plastickými terčami, ktoré v krížení vytvárajú tvary klenieb pripomínajúce sieťové vzory neskorogotických zaklenutí. Polychrómované erbové svorníky dodávajú jednotlivým klenbám bášt zaujímavý dekoračný charakter.Cenným prameňom pre poznanie podoby kaštieľa sú inventáre, obsahujúce komplexný opis objektu. Z nich sa čitateľ dozvie o využití jednotlivých miestností a ich konkrétnom zariadení. V suteréne pod východným krídlom sa nachádza vínna pivnica, pod západným pivná. Na prízemí boli situované hospodárske priestory – komory, sklady, kuchyňa, pekáreň, miestnosť provízora, dvoranská izba a i. Poschodiu východného krídla zas dominovala veľká sála „palota“. Presvetľovali ju 4 pomerne veľké okná a vyhrievala jedinečná habánska pec. Drevený strop a dlážku vykladanú leštenými štvorcovými kameňmi dopĺňali na stenách obrazy panovníkov. Podobne boli riešené aj vedľajšie sály poschodia, kde sa ďalej nachádzala škola, lekáreň, klenotnica a ženské izby. Miestnosti priliehajúce k juhovýchodnej bašte obýval sám Juraj Thurzo.
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Na poslednom obrázku vidíme mesto Bytča na širokom Stredovážskom podolí. V meste v 19. storočí popri garbiarni, továrni na zápalky a mlynoch bol obzvlášť vyvinutý drevársky priemysel. Napravo na okraji mesta je továrenská budova z červenej tehly, parná vodná píla, zobrazovaná na ďalšom obraze (4.13). Nápis na obraze poukazuje azda na dedinu Hrabové / Rabó na druhej strane. Oproti sú Súl’ovské skaly, nal’avo Hričovský hrad.
-
Kapitola druhá – Garda otrhancov
Bol horúci sparný deň. V taký čas splýva na dolnozemskej rovine, kde sa ťarbavo vinie veľká uhorská rieka Tisa, nebo so zemou. Veľmi ďaleko v mori fatamorgány čnie končistá strecha veže mestečka Berehovo. Jediný most, cez ktorý možno prejsť z Beregu do Szatmáru je pri Tiszabeczi. Je to jediné miesto kde môže človek prejsť suchou nohou a rieka sa tu skrúca a vytvára dokonalý polostrov. Šija polostrova je obrátená smerom k Szatmáru. Okolo nej sú močariská a jediný prechod stráži množstvo mušketierov ja jazdcov, dobre chránených vrbinou, kým blížiaci sa útočník sa nemôže schovať ani za kríček. Labanci strážiaci dôležitý vstup do Uhorska mali k ochrane tohto miesta : pešie vojsko srbských serežalov, moravských strelcov, jeden pluk modrých husárov a dragúňov s čiernymi šišiakmi, ktorí pri strieľaní zosadajú z koní.
Avšak cez toto náležito opevnené miesto musí dnes prejsť knieža Rákóczi II, lebo za Tisou v tyle nepriateľa vztýčili jeho prívrženci jeho zástavu a keď im nepríde na pomoc tak labanci rozprášia a potlačia celé povstanie a on sa môže pakovať späť do Poľska. Tvrdý oriešok pre knieža a ešte k tomu nemá jediné delo. Pokúsil sa už zaútočiť na predmostie s Bercsényiho gragúnmi, ale tí sa po prvých výstreloch z dela rozpŕchli ako ovce a neusporiadane sa vrátili späť. Keď už kuruci nevedeli čo ďalej napadla knieža posledná možnosť zavolať „gardu otrhancov“.
No tá si teda vyslúžila meno ! Zo päťsto-šesťsto jazdcov, na ktorých sa ani jeden mundúr na seba neponášal, iba ak v tom že boli rovnako dotrhané. Zbrane mali od výmyslu sveta – pištole, bambitky, ktoré by vystrelili tak možno každá piata, keby boli nabité a šable no to už boli len monštrá, ktoré by vystačili pre celý starinársky trh. Veliteľmi boli Balázs Borbély a druhým poručíkom bol Lászlo Ocskay. Obaja poručíci mohli byť asi dvadsaťpäťročný mládenci. Na pleciach takejto armády ležal osud kniežaťa.
„No, otrhaná garda,“ oslovil ich knieža, „tu sa vám núka hostina, len nože k nej treba. Keď ste sa ku mne pridali, prisahali ste, že sa za mňa ohňom i vodou prebijete. Tu je oheň, tu je voda – chlap sľúbi, chlapskejší je ten, kto sľub aj splní.“ Mladý poručíci zasalutovali kniežaťu a pustili sa do neľahkej úlohy. Stopäťdesiat chlapíkov, najlepších plavcov tichučko sa spustilo do vody, šabľami v zuboch poplávali nadol k náprotivnému brehu kde mala postavenie labanská batéria. Zvyšok „otrhanej gardy“ pod vedením Lászla Ocskaya dobiedzala do nepriateľa kuruckými jazdcami. Medzitým sa v rozbúrených vodách Tisy blížila k polostrovu plávajúca čata na čele s Balázsom Borbélym a sťa svorka morských levov, povyskakovali z vody, všetci v jednej rovnošate so šabľou v zuboch. Moravských granátnikov a strelcov-serežánov ohromil útok divého vojska čo proti nim vyvrhla voda. Od hlavy po päty nahí, ako praľudia, boli hroznejší ako v pancieri. Útočníci osviežený vodou, rýchly ako Indiáni, tvrdý ako oceľ, kým nepriateľ otvoril ústa, oni seknú dva razy, dorúbu ho, vzápetí víťazný rev zalieha na druhý breh rieky. V tú chvíľu Lászlo Ocskay ženie svoju jazdu do prúdu Tisy a do šarvátky sa zamiešal v pravý čas. Z labanského vojska ostali len zmätené húfy, čo sa navzájom sácali do vody. Ostatné cisárske vojská im na pomoc neprišli, nazdali sa, že majú na krku všetko kniežacie vojsko, nuž náhlili sa ustúpiť s húfnicami cez úžinu.
Pokojne plávajúca rieka Tisa planie purpurovou červeňou, len dlhý rad plávajúcich mŕtvol sa černie na nej. Ten smutný sprievod poslov zvestuje kniežaťu, že cesta je voľná : brána do Uhorska je mu otvorená – vďaka obdivuhodnému hrdinstvu jediného pluku otrhancov.
Pokračovanie nabudúce
-
Prianie od Združenia na záchranu Lietavského hradu do roku 2007
Toto prianie je moc super – no nie ???
