[chobot]

Nádherné skoro jarné počasie som dnes využil na návštevu hradu. Zároveň som odskúšal nášho pomocníka Suzuki-Samuraja 4×4 ktorý sa nám pred pár dňami vrátil z generálnej opravy. Už na Silvestra sme zistili že nejaký milý návštevník si z nášho okna-smerom k nádvoriu spravil terč a rozbil môj dočasný farebný výtvor. Tak dnes som skĺbil príjemné z užitočným a opravil som s mojím pomocníkom otcom okno, nafotil som si gotickú bránu do vyučtovania MK SR a zároveň som odskúšal nášho pomocníka Samuraja ktorý si priadol ako mača a bez závažných kýchnutí nás bezpečne dopravil tam i späť. Na hrade bolo úžasne, už aby tu bola jar, človek mal chuť zamiešať nejakú tu maltu a čo to porobiť.

[chobot]

Ahoj pepe22, som rád že ohodnocuješ našu prácu pri záchrane hradu Lietava v dobrom, no musím ťa upozorniť že nielen ja som hybnou silou združenia. Za doterajší uspech naša organizácia vďačí hlavne nášmu moravskému kamarátovi, dobrodruhovi, horolezcovi a fotografovi Alešovi Hoferkovi zo Zlína. Je to podľa mňa veľký človek, ktorý posledné roky svojho života obetoval nielen Lietave ale aj iným slovenským hradom. Bol to práve on ktorý má veľkú zásluhu na tom že Združenie na záchranu Lietavského hradu má na Slovensku dobrý kredit aj medzi odborníkmi z pamiatkovej starostlivosti. Vďaka jemu sme vydali aj prvú oficiálnu odbornú knihu ” Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine” ktorá je považovaná v obdornej verejnosti nielen na Slovensku ale aj v Čechách za unikát. Bol to práve on kto stál pri nás pri podpísaní nájomnej zmluvy s vlastníkom parcely hradu v roku 2003 a stal sa naším učiteľom ako hrad zachrániť tak aby sa nestratilo jeho čaro. Funguje s nami až doteraz na úkor svojho voľného času a som rád že ho môžem považovať za svojho priateľa. Vďaka nemu sa mi podarilo vytvoriť na hrade akčný team, bez ktorých by som na hrade nevykonal to čo sa mi doteraz podarilo. Možno to je pre niektorých ľudí málo – čo sme pre hrad vykonali, no pre nás to boli všetky hodiny, minúty a sekundy z nášho voľného času, ktoré sme namiesto svojím rodinám venovali hradu Lietava.

Dve percentá z daní, budú tento rok pre nás možno jediným zdrojom príjmov, pretože vlastník pozemku hradu nám na Valnom zhromaždení oznámil že do projektov s nami nepôjde tak uvidíme čo nového prinesie čas. takže pomoc darcov 2% uvítame. Expozícia o Lietavskom hrade nieje a dlho ani nebude, pretože veci sú vystavené na Oravskom hrade a dnes už ani pánboh nevie – alebo nechce vedieť čo kedysi bolo dovezené z Lietavy. Jedinou expozíciou aspoň informačnou a obrazovou je naša stránka http://www.hradlietava.sk a bohaté info je aj na stránkach Obnova.sk,Castrum.sk, Hrady.sk, Zachranmehrady.sk a Pamiatky.net. V prípade záujmu máme k dispozícií reprezentačné panely o hrade a činnosti na ňom. Momentálne sú vystavené v hospode Garáž v Lietave kde si ich možno pozrieť a je možné ich použiť ako kvalitný prezentačný materiál kdekoľvek na Slovensku. Na hrade prebehol pamiatkový výskum horného hradu s vypracovaním návrhu obnovy a archeologický výskum zatiaľ neplánujeme – máme ešte veľa práce nad zemou. Nízky počet členov je ukážkou doby dnes nikto nemá – čas, peniaze a mnohí ľudia ani chuť. V jednej veci je to však dobré, pretože ľudia stále prichádzajú a odchádzajú a selektuje sa stále lepší a lepší kolektív stabilných a zodpovedných ľudí na ktorých sa môžem už dnes aj v mojej neprítomnosti spoľahnúť. Od vzniku združenia v roku 1999 sa už okolo mňa vystriedalo určite aj 100 ľudí. Každému som vďačný za kúsok chvíle čo hradu venovali. Uvidíme dokedy vydržíme ešte pracovať no verím že nás čaká na hrade ešte veľa krásnych a nezabudnuteľných chvíľ.

S pozdravom Ľubo Chobot

Pohľad na prvú bránu z obdobia mája 1943

Na obrázkoch sú už mnohé neexistujúce detaily.

Pohľad na Perényho bránu z obdobia mája 1943

Fotky zo zbierky Bukovinský

[chobot]

Hrad Sivý Kameň 2003

Počas tulania sa z mojou priateľkou, dnes už manželkou a matkou jedného a už skoro narodeného aj druhého dieťaťa sme cestou z hradu Uhrovec navštívili skromné zvyšky Sivého kameňa. Hradný kopec je fakt farebne krásny a to miesto nám učarovalo tak že sa tam vždy ked ideme okolo zastavíme, posedíme vo veľmi príjemnej hospode u pána Bobota pod hradom kde si dáme dobré jedlo, pitie a príjemne si oddýchneme na pol ceste smerom na Žilinu. Počas pár sedení som sa od krčmára dozvedel že kopec je vo vlastníctve obce. To málo čo tam je by si zaslúžilo kvalitne zakonzervovať. Chcelo by to však veľké srdce maniaka na toto miesto.

Pohľad na hradný kopec z dediny

Pohľad na najkrajší črep so zbytkom oblúku okna

Vstup do horeného hradu mur chranený pletivom :-)

Kúsok múru v hornej časti myslím

Pohľad z hradného kopca vrchu do okolia

V tom období sme ešte nevlastnili digitálny fotoaparát takže fotky sú len skenované a nebyť mojej krásnej manželky tak by neboli ani také zaujímavé, lebo detaily hradných zvyškou niesú moc zaostrené. Polepším sa a pri najbližšej návšteve tohto miesta to nafotím digitálom. Ak by ste však niekto mali možnosť dať sem kvalitnejšie fotky hop sem s nimi ved téma hradu Sivý Kameň je aj Vás všetkých.
S pozdravom chobi

[chobot]

Nové Zámky – renesančná pevnosť – II.časť

Veľkovezír Ahmed Köprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie, predpokladal, že sa mu podarí obsadiť väčšie územie. Prvým miestodržiteľom Nových Zámkov (Eyalet-i Uyvar) sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša Sary Hüsejin. Turci sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaného obyvateľstva. Mesto a jeho okolie pod tureckou nadvládou veľmi trpelo. Až 7. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Jeisslerom vojenské akcie proti Novým Zámkom.

Obkľúčili mesto a keď začiatkom augusta 1685 veľkovezír paša Ibrahim obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal poľný maršál Caprara, ktorý zabezpečoval brody cez rieku Nitru, aby posádka nedostala pomoc. Sústredil sa na ostreľovanie bášt a vnútornej pevnosti. V tom čase vyhorel sklad potravín a františkánsky kostol. Cisárske vojská prenikli k hradbám až 19. augusta 1685 a vyvraždili tureckých vojakov. Hrad bol po 22-ročnej tureckej nadvláde oslobodený. Žiaľ, väčšina pamiatok po Turkoch bola zničená. V roku 1691 vydal arcibiskup Juraj Szécsényi výsadnú listinu, ktorou povyšuje Nové Zámky na mesto.

Text zo stránky:

Fotky zo stránky:
http://www.varak.hu

[chobot]

Správa o seminári hradológov Dobrá Voda 2006
Vydané dňa 29. 12. 2006 na http://www.zachranmehrady.sk

V dňoch 8. až 10. decembra 2006 sa konal seminár hradológov v Škole v prírode v obci Dobrá Voda. Hradárov, zvyknutých na nepohodlie aké je bežné pri táborení na hradoch, privítalo útulné vykúrené zariadenie s pohodlným ubytovaním.

Postaral sa o to hlavný organizátor Metod zo združenia Renova, ktorý celú akciu zorganizoval a získal aj finančné prostriedky z fondu ministerstva kultúry. Ako prví prišli tí z najväčšej diaľky, Boris a Rado z košického združenia Pro Castellum. Ešte v piatok večer premietli svoj film o histórii a súčasnosti rozsiahleho hradu na severozápad od Košíc na vrchu Hradová, z ktorého dnes poznáme už len nepatrné zvyšky. Svoje združenie založili s cieľom podniknúť kroky, ktoré by viedli k oživeniu a záchrane Košického hradu. V priebehu piatku a soboty postupne dochádzali na seminár ďalšie združenia. Oficiálne zahájenie bolo v sobotu po raňajkách. Svoje prezentácie postupne predstavili združenia:
Pro Castellum hrad Košice,
Združenie na záchranu Lietavského hradu,
Donjon, hrad Sklabiňa,
Rondel, hrad Čabraď,
Apponiana, hrad Oponice,
Historicko astronomická spoločnosť, hrad Lednica,
Leustach, hrad Hrušov,
Katarínka, kláštor a kostol sv. Kataríny,
Renova, združenie usilujúce o záchranné práce na hrade Dobrá Voda,
Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, hrad Uhrovec,
Diadém-združenie záchrany hradu Blatnica,
Čierny hrad,
Združenia na záchranu hradu Šášov.
Súčasťou sobotňajšieho programu bola aj návšteva kláštora sv. Kataríny. Z Dobrej Vody cez Dechtice, ku kaštieľu Planinka, ktorý dal v 18. storočí postaviť gróf Erdödy, sme sa doviezli autami a potom sme pokračovali asi hodinu lesnou cestou až ku zrúcanine kláštora sv. Kataríny. Najprv sme si prezreli miesto, kde každý rok táboria mladí ľudia, ktorí sa snažia o záchranu zrúcanín. Odtiaľ za chvíľu sme dorazili k monumentálnym zrúcaninám kostola a kláštora. Odborný výklad o tohtoročných prácach aj o histórii podal predseda Združenia Katarínka, Benignus. Po návrate a dobrej večeri, pokračoval program seminára ďalšími prezentáciami a záverečnou diskusiou, ktorá sa pretiahla až do neskorých nočných hodín. V nedeľu po raňajkách sme si ešte zašli na prehliadku zrúcanín hradu Dobrá Voda a po návrate a nasledujúcom obede sa seminár skončil. Možno konštatovať, že splnil svoju úlohu, ktorou bolo v príjemnom, skoro rodinnom prostredí sa navzájom informovať o práci pri záchrane našich stavebných pamiatok a podporiť a zoznámiť sa aj s novými organizáciami, ktoré sa pustili do ťažkej, ale užitočnej práce, zachrániť a zachovať tieto pamiatky pre budúce generácie.

( Celý článok! | Autor: Fero Kostroš | Počet komentárov: 4 | Pridať komentár | | Zdroj: vlastný článok )

[chobot]

Čachtický hrad chcel kúpiť emigrant

ČACHTICE – Legendami opradenú zrúcaninu hradu v Čachticiach chcel kúpiť český emigrant v USA Václav Kabourek.

Starostka Čachtíc Anna Ištoková povedala, že ju oslovil asi pred troma mesiacmi. Čachtický hrad je majetkom obce. „Muselo by o tom rozhodnúť obecné zastupiteľstvo. Zatiaľ som tým poslancov nezaťažovala. Budeme sa tým zaoberať, keď dostaneme písomnú žiadosť. Oficiálne taká žiadosť na obec podaná nebola,“ povedala Ištoková. Podľa jej slov obec získala hrad do majetku s tým, že sa bude snažiť zohnať prostriedky na jeho opravu alebo aspoň statické zabezpečenie. „On to berie tak, že by chcel doviesť život na ten hrad, priviesť sem nejakú klientelu z Hollywoodu alebo odkiaľ. Možnože zlé by to nebolo,“ hovorí starostka.

Viac informácií k tomuto článku na adrese:
http://cestovanie.sme.sk/c/3058588/Cachticky-hrad-chcel-kupit-emigrant.html

[chobot]

Príbeh Bytčianského hradu

Celá základná stavba kaštieľa bola pravdepodobne hotová v priebehu 4 rokov. Doteraz jediné známe dátumy viažuce sa k začatiu a skončeniu stavebných prác sa nachádzajú na stavbe samej. O začatí výstavby informuje nápis nad vstupným portálom, ktorý v preklade znie: Za spravodlivého a nepremožiteľného Maximiliána, voleného rímskeho cisára, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech, dal od základov postaviť toto dielo na vlastný náklad František Thurzo z Betlanoviec roku Pána 1571. Štukový nadstavec portálu do slávnostnej siene, tzv. paloty, s erbmi Františka Thurzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej nesie zas datovanie ukončenia prvej etapy stavby v r. 1574, rovnako ako známy renesančný komín s plastickou figurálnou výzdobou a erbmi. Do nového sídla sa však v r. 1575, po smrti Františka Thurzu, presťahovala z Lietavského hradu už len vdova Katarína Zrínska s deťmi. Pre prvú stavebnú etapu dnešného kaštieľa je charakteristické založenie pravidelnej štvorkrídlovej dispozície s ústrednou vežou nad vstupom a kruhovými vežami na nárožiach. To vychádzalo z typu talianskeho kastela, ktorý v sebe spájal reprezentačnú aj obrannú funkciu, najmä pre obavy z tureckých nájazdov. Vnútorné priestory s hladkými omietkami a rovnými trámovými stropmi boli zväčša samostatne prístupné z dvora alebo pavlače, na ktorú viedli okrem rovnoramenného priameho schodiska s kamennými stupňami aj dve bočné točité schodiská. Obrannú funkciu kaštieľa zvýrazňovali strieľne na prízemí bášt. Fasády nádvoria mali pravdepodobne už v tejto etape dekoratívnu maliarsku výzdobu.

Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Fotky zámku sú z decembra 2006 pri mojej náhodnej návšteve.
S pozdravom chobi

[chobot]

Ján Hajdúch
Slovenské hrady – vydané 1.10.1953

Dostala sa mi do rúk a vlastníctva obrazová kniha,
v ktorej sú skvelé fotky slovenských hradov, v prípade záujmu som ochotný naskenovať a poslať.
Na ukážku posielam štyri zaujímavé zábery Lietavského hradu.

Celkový pohľad od Lietavskej Svinnej

Celkový pohľad od vstupnej južnej časti dnes už zalesnenej

Pohľad na vežu starej brány, polguľatú vežu a dnešnú prvú bránu

Vzácny pohľad na “múr nárekov”, Orlovú bránu a vpravo je polguľatá veža

Zaujímavé informácie ako to vyzeralo na hrade
v starých dobrých stredovekých časoch si môžete prečítať na adrese:

[chobot]

Mór Jókai – Milovaný až na popravisko

Kapitola prvá – Zomotor

Zomotor to je slovo také staré, že ho poznajú už len jazykovedci a historici. No aj oni budú veľmi krútiť hlavou, keď sa dozvedia, že tu ide o veľkú svadobnú hostinu… to slovo znamená totiž dačo celkom iného.
A veru bola to pamätná svadobná hostina, čo sa na ňu v panskom dome veľkomožnej panej Tiszovej v týždni po Turiciach roku pána 1698 chystali. Urodzená pani vydávala jedinú dcéru Ilonku za vtedy najváženejšieho muža Vrábeľskej stolice podžupana Istvána Visontai Kovácha. Nebolo vari človeka, čo by nepoznal dom urodzenej panej vdovy po Istvánovi Tiszovi, ktorý taktiež býval podžupanom, ktorému tiež jednostaj prichodilo hostí vítať a hostiť ich. V dome dolo štyri-päť kuchýň – v jednej vypekali mäsá na ražni, v druhej zákusky, v slivkovom sade stáli zo tri pece na koláčiky… veru taká veľká veselica sa chystá.
Dnes má prísť mladý zať, svadba bude po ranných bohoslužbách. Oddialila sa trochu, lebo jediný mužský člen rodiny, mladý pán Gábor Tiszo sa vydal so šľachtickým bandériom nadol do Banátu proti Turkovi : všetci ho tu čakali, mladucha jeho sestra nástojila, aby bol na svadbe, no neprišiel. Nuž čo robiť – bez neho zjedia svadobnú kašu. Počas svadobných príprav v kuchynskej haravare vkĺzla však do kuchyne zaprášená postava v zelenom dolománe, ktorá veľkomožnej panej oznámila smutnú novinu, že jej syn Gábor padol v boji proti Turkom. Veľkomožná pani bola silná žena, rozhodla sa túto smutnú novinu, neoznámiť nikomu v tento svadobný deň. Nechcela raniť mladú nevestu sestru brata Gábora v jej svadobný deň. Mladý zať však taktiež nechodil a veľkomožnú paniu zmocňuje nepokoj, podchvíľou vysiela poslov za vartášom na západnej veži či dačo nevidí. Konečne sa ozval z veže dlho očakávaný hlas trúbky, ktorý hlásil príchod návštevníkov. Oblak prachu sa rýchle blížil ku kaštieľu… ibaže akosi čudné prichodí všetkým, že nepočuť žiadnu muziku.

Ďaleko pre radom vozov uháňa jazdec na koni, cvalom vpáli na dvor, prudko strhne koňa, priam zletí zo sedla, vsunie šabľu do pošvy a náhli sa rovno k domácej panej, ktorej oznámi že jej zaťa zabili labanci, čo majú v moci Levický hrad. Veľkomožnej pani vybuchla v srdci utajovaná trpkosť. Veď dnes sa dozvedela že jej syn a zaťa a jej mladej dcéry Ilonky brat a ženích sú mŕtvy. A tak bol zo svadobnej hostiny – kar. Ilonke, ktorá mala vtedy len šestnásť rokov sa zrútil svet. Jej milovaný brat je mŕtvy to ju bolelo najviac, ženícha by oplakala veď ho videla len párkrát, ale brat… to je veľká bolesť. Na kare všetci zúčastnený prisahajú smrť všetkým turkom i labancom. To bol ten zomotor.

Pokračovanie nabudúce

[chobot]

ZÁCHRANA HRADU BLATNICA

foto Menclová

Na vedomosť sa verejnosti dáva, že na ministerstve vnútra SR
bola dňa 11.12.2006 udalosť nasledovná zaznamenaná:

Pod číslom VVS/1-900/90-29301 bol subjekt menom
Diadém-združenie záchrany hradu Blatnica zaregistrovaný.

Cieľom združenia je hrad Blatnica pred úplným zánikom postupnou konzerváciou
ešte zachovalých častí zachrániť a jeho dávnu slávu pospolitému ľudu formou
propagačných materiálov a kultúrnych podujatí priblížiť.

Každý, kto tomuto úmyslu svojim pričinením pomôcť chce,
je v združení bez rozdielu veku vítaný a bližšie bude informovaný
na tel.č. 0907/823385-Iveta Vaňková (Yvet) vedúca združenia, diadem2szm.sk

foto Menclová

[chobot]

Tak sa nám blíži Silvester roku 2006 a sľúbil som informácie čo sa bude diať. Stručne povedané nový rok privítame na hrade Lietava na 100%. Vyrážame na hrad medzi 20.00 – 21.00 hod. z Lietavy od majerského žliabku. Program a plán je nasledovný : 1.) posilniť sa v hospode na cestu aspoň jedným frťanom 2.) dostať sa na hrad a hlavne nezabudnúť kľúče od veže 3.) Nainštalovať plynové kúrenie 4.) Navariť slávnostný prípitok – zloženie 0,7L červeného vína, ťapka rumu, pomaranč s jablkom a koreniny 5.) Naštartovať elektroniku s hradnými melódiami 6.) Pohodlne sa usadiť či postáť s láhvou pohody a očakávať nový rok 2007

Teším sa na Vás priatelia
S pozdravom chobi

[chobot]

Ahoj Dorotka, som rád že niekto na túto podľa mňa veľmi zaujímavú tému zareagoval. Ja osobne poznám životné osudy Lászla Ocskayo len cez fantastickú knihu od fantastického autora Móra Jókaiho – Milovaný až na popravisko, ktorú považujem za jeden z najlepších historických románov, ktorý keby sa sfilmoval tak by mal určite veľký úspech. Čítal som už mnoho historickej beletrie z obdobia stredoveku, no táto ma zaujala najviac. Osobne sa zaujímam o oddychové čítanie a preferujem diela písané a odohrávané na Slovensku – vtedajšom Uhorsku. Keď sa však vrátim k osudu Lászla Ocskayo – zaujímala by ma monografia od Kálmana Thalyho o Ocskayovi, ktorú by som si rád prečítal no nebojím sa ani tak toho, že by som ju nezohnal, no skôr sa obávam toho že bude len v jazyku ktorému nerozumiem – myslím že to bude maďarčina. Ak by si vedela o zdroji kde sa môžem o osude Lászla Ocskayo dozvedieť viac, napríklad odkiaľ si Ty sama čerpala informácie budem Ti povďačný.

Tvoje informácie sa však v jednom so mnou rozchádzajú a to v dátume jeho zajatia – Ty píšeš 1.1.1710 no Jókai píše že ho popravili 3.1.1709.
Žeby ho zajali po smrti ? :-)

Zatiaľ sa maj fajn, ja sa k téme Lászla Ocskayo určite vrátim pripravujem stručný dej knihy Milovaný až na popravisko v 48 kapitolách – v 48 príspevkoch kde sa chcem podeliť a poinformovať naších Obnovákov, alebo náhodných návštevníkov o podľa mňa cennej knihe a skvelom deji. Zobral som si na kríže možno ťažký oriešok, no aspoň sa zlepším v rýchlosti písania. S pozdravom chobi

[chobot]

Doba kurucko-labanských bojov má mocné ideály i všetku špinu politických intríg a vierolomností. Čitateľ knihy Milovaný až na popravisko od Móra Jókaiho je svedkom tých hnutí mysle, vášní, hnevu, i ohnivých pohľadov, ktoré spôsobujú prudké zvraty v konaní hrdinu románu. Jókai s neobyčajnou fantáziou dokresľuje Ocskayou rozpoltený charakter a okolnosti aj osoby, ktoré ho viedli k zrade.

V románe vystupujú viaceré historické osobnosti, ako Rákóczi, Bercsényi, legendárna Czinka Panna, maršál Heister, bán Pálffy a iný. Definujú v príťažlivých epizódach, medzi nimi aj v známej histórii Ocskayovho smelého vpádu do Viedne a pokusu zajať samého cisára.

Dej románu sa odohráva prevažne na Slovensku. Autor nás privádza na Bratislavský hrad, vtedy ešte sídlo bána grófa Pálffyho, na nedobytnú Lietavu, na Červený Kameň, Jablonicu, Beckov – v tom čase mohutné a významné pevnosti, dejiská urputných bojov medzi labancami a kurucmi.

Neobyčajne pútavo – ako je už pre Jókaiho rozprávačský talent charakteristické – rozvíja sa dej udalostí, plný dramatických zvratov, prekvapivých citových reakcií a vzruchu, spletitých zápletiek a neobyčajných rozuzlení. Odhaľuje charakter hrdinu i jeho rovesníkov, odhaľuje myslenie a cítenie, popudy i konanie v týchto pohnutých časoch nielen v maďarskej, ale aj v našej slovenskej histórií.

Hrad Beckov

[chobot]

Deň štvrtý – 25. október 2005
Ostrov Sicília

Sicília leží juhozápadne od talianskej čižmy v Stredozemnom mori. Od Afriky ju delí Tuniský prieliv. Sicília patrí vďaka svojej polohe medzi ostrovy, ktoré boli osídlené dávno pred n. l. Prví usadlíci boli Elymovia a Sikanovia. Sicília bola kolonizovaná už v 11. storočí pred n. l. Sicíliu ovládli Gréci a neskôr Rimania. Rímska ríša nemala na Sicíliu dobrý vplyv a ostrov začal upadať. Ďalšími dobyvateľmi boli Vandali, Ostrogoti a Arabi. Rozkvet zaznamenala Sicília až za vlády Normanov. Neskôr sa o Sicíliu bila takmer celá Európa. Sicília sa po oslobodení Garibaldim stala súčasťou Talianska až v r. 1861. Dnes je Sicília autonómnou oblasťou. Sicília je v lete krásny slnečný ostrov. Sezóna tu začína už na jar vďaka subtropickému podnebiu.

http://www.destinacie.sk/kaleidoskop/ostrovy/kal_ostrovy_sicilia_plocha.html

Pohľad na Sicíliu z Talianského pobrežia

Cesta do Catánie

Mesto Catánia

Camping Jonio – náč domov na Sicílii

Pokračovanie nabudúce

[chobot]

Deň tretí – utorok 31. október
Návšteva hradu Castello di Melfi

Tomuto přízračnému, dnes již opuštěnému středověkému městu vévodí hrůzostrašný hrad Castello Normanno, v němž papež Mikuláš II. v roce 1059 dosadil do úřadu Roberta Guiscarda, čímž na jihu legalizoval nadvládu Normanů. Melfi se následně stalo hlavním normanským sídlem. Tady také vyhlásil Fridrich II. Constitutiones Augustale (1231), jimiž sjednotil své království jako stát. Odtud byla také vypravena roku 1089 první křížová výprava. Na hradě nyní nalezlo útočiště Museo Nazionale del Melfese (Castelo di Melfi, Via Normana, telefon 0972 – 23 87 26, otevřeno denně) se sbírkou byzantských šperků. Je zde uchován také římský sarkofág z 2.st., sarcofago di Rapolla, na kterém je vytesána dívka na polštářích.

http://digilander.libero.it/mikes78/CASTELLO.htm

Pokračovanie nabudúce