[chobot]

Vážení priatelia, kniha ” Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine ” bola v piatok 26.mája úspešne a príjemne uvedená do života. Viac o tejto akcii sa ešte dozviete, no podme k možnosti kúpi knihy. Prví vyvolení si ju už mohli kúpiť aj so zľavou na spomínanom krste. Ostatní si musíte chvíľu počkať, kým oskenujem obálku a potom sa na stránkach hradlietava.sk, obnova.sk aj hrady.sk dozviete o spôsobe objednávky tejto knihy. Naša stránka opäť začte po 20.júni fungovať na 100% a objednávky nielen na New knihu, ale aj na Menclovú budú opäť bez problémov vybavené k spokojnosti Vás milých ľudí hradného sveta, ktorých si veľmi vážime a máme Vás radi. S pozdravom chobi

[chobot]

Ahoj priatelia, kniha je zaujímavá tým že ide o prvú slovenskú odbornú knihu, ktorá sa zaoberá záchranou zrúcanín ( minulosť, súčastnosť a budúcnosť ) – hradov, kostolov, kaplniek a iných stavebných objektov, ktoré sa dostali vdaka nezáujmu svojich majiteľov do štádia zrúcaniny. Kniha sa bude predávať len cez net a osobne, to znamená, že do kníhkupectva sa z väčšej časti určite nedostane.
Vydaných bude 600 ks takže veľmi rýchlo sa určite rozpredá a či bude dotlač to záleží od záujmu ľudí. Kedze nejde o populárnu knižku je možné že si z nej spravím posteľ. haha P.S. Pre zaujímavosť uvediem mená z kolektívu autorov, ktorý tento skvost dali dokopy : Aleš Hoferek, Oto Makýš, Vlado Kohút, Mišo Hrčka, Pavel Fabián, Martin Bóna, Mišo Šimkovic, Jožko Závacký. Všetko sú to odborníci na oblasť záchrany zrúcanín stvorení, takže sa nebojím tej postele z kníh že bude. čao

[chobot]

Vážení priatelia hradného sveta
Dovoľte aby som vás v mene Združenia na záchranu Lietavského hradu a v mene kolektívu autorov odbornej knihy “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine” pozval na prezentáciu tohoto nového knižného diela, ktoré sa uskutoční v Barborinom paláci 26.mája 2006 na Trenčianskom hrade.

Program dňa krstu je nasledovný:

od 09.30 – príchod organizátorov na hrad a príprava prezentácie.
od 12.00 – špeciálna prehliadka hradu Trenčín.
od 14.00 – očakávanie a privítanie hostí.
od 15.00 – prezentácia knihy a príhovor špeciálnych hostí.
od 16.00 – diskusia na tému hrady.
od 18.00 – pomalé postupné opustenie hradu.

Na záver dôležitá informácia : Pri vstupe do hradu sa pri pokladni sa
preukážte pozvánkou, ( súbor priložený vo formáte PDF )
ktorú si vytlačte na počítači a bude Vám zdarma umožnený vstup do hradu.

S pozdravom
Ľubomír Chobot – výkonný riaditeľ
Združenia na záchranu Lietavského hradu
viac o nás na http://www.hradlietava.sk
alebo na tel. 0905515330

[chobot]

Vážení priatelia hradného sveta
Dovoľte aby som vás v mene Združenia na záchranu Lietavského hradu a v mene kolektívu autorov odbornej knihy “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine” pozval na prezentáciu tohoto nového knižného diela, ktoré sa uskutoční v Barborinom paláci 26.mája 2006 na Trenčianskom hrade.

Program dňa krstu je nasledovný:

od 09.30 – príchod organizátorov na hrad a príprava prezentácie.
od 12.00 – špeciálna prehliadka hradu Trenčín.
od 14.00 – očakávanie a privítanie hostí.
od 15.00 – prezentácia knihy a príhovor špeciálnych hostí.
od 16.00 – diskusia na tému hrady.
od 18.00 – pomalé postupné opustenie hradu.

Na záver dôležitá informácia : Pri vstupe do hradu sa pri pokladni sa
preukážte pozvánkou, ( súbor priložený vo formáte PDF )
ktorú si vytlačte na počítači a bude Vám zdarma umožnený vstup do hradu.

S pozdravom
Ľubomír Chobot – výkonný riaditeľ
Združenia na záchranu Lietavského hradu
viac o nás na http://www.hradlietava.sk
alebo na tel. 0905515330

[chobot]

Ahoj priatelia hradu Lietava. V sobotu sme sa stretli v hojnom počte 3ks ach jaj ako sme sa len o seba potkýnali. haha Ale spravili sme čo sme plánovali : Opravili sme sedlovú strechu, ktorá nám kapčo zatekala, malo by to zase vydržať aspoň jednu sezónu a hádam na druhý rok ked potiahneme posledné patro Veže starej brány do výšky už dáme na vrch kvalitnú historickú krytinu. Vylepšila sa aj latrína – už nebudú návštevníci hradu “tam kde chodia aj králi sami” rušený pohľadom turistov z kaplnky a pod. Zdvihli sme aj vyloženie krbu kameňom o pol metra a polovica stromov je už vytiahnutá v prvom nádvorí. Tento štvrtok budeme ťahať ďalšie stromy tak hádam to dotiahneme do úspešného záveru a už len zohnať dobrú pílu, kde nám to porežú na potrebné konštrukcie. Ak by ste sa niekto nudili, tak 18.5. 2006 od 17.00 – 20.00 hod hurá na hrad pomôcť stromy ťahať. S pozdravom chobi

[chobot]

Ahoj priatelia hradu Lietava. V sobotu sme sa stretli v hojnom počte 3ks ach jaj ako sme sa len o seba potkýnali. haha Ale spravili sme čo sme plánovali : Opravili sme sedlovú strechu, ktorá nám kapčo zatekala, malo by to zase vydržať aspoň jednu sezónu a hádam na druhý rok ked potiahneme posledné patro Veže starej brány do výšky už dáme na vrch kvalitnú historickú krytinu. Vylepšila sa aj latrína – už nebudú návštevníci hradu “tam kde chodia aj králi sami” rušený pohľadom turistov z kaplnky a pod. Zdvihli sme aj vyloženie krbu kameňom o pol metra a polovica stromov je už vytiahnutá v prvom nádvorí. Tento štvrtok budeme ťahať ďalšie stromy tak hádam to dotiahneme do úspešného záveru a už len zohnať dobrú pílu, kde nám to porežú na potrebné konštrukcie. Ak by ste sa niekto nudili, tak 18.5. 2006 od 17.00 – 20.00 hod hurá na hrad pomôcť stromy ťahať. S pozdravom chobi

[chobot]

Vážení a milí, kto chcete prísť pomôcť na hrad Lietavský, máte možnosť tento víkend 13-14.mája bude tam partička nás záchranárov. Čo to sa porobí a čo to sa zabaví vo večerných hodinách vo veži starej brány pri fakľovom osvetlení. S pozdravom chobi

P.S. Info na 0905515330

[chobot]

Nezastupiteľné miesto v dejinách nielen Lietavského hradu má bytčiansko-oravská vetva Thurzovcov. Tá dosiahla vrchol v osobe Juraja III.Thurza, ktorý v krajine Uhorsku zastával funkciu palatína – zástupcu kráľa. Poďme však na začiatok éry Thurzovcov…

Viac na adrese:

[chobot]

Workshop Apríl 2006 – hrad Lietava

Tohoročné stretnutie hradárov bolo ohrozené zlou predpoveďou počasia, no napriek tomu sa v posledný aprílový víkend stretlo na hrade Lietava 31 dobrovoľníkov, ktorí svojou prácou a obetavosťou, opäť prispeli k záchrane hradu. Všetkým zúčastneným patrí veľké ďakujem.

Piatok 28.apríla 2006

Všetko sa spustilo v piatok ráno, kedy som s kolegom Radom z Martina expedoval terénnym vozidlom Suzuki Samuraj štyri várky vývozu materiálu, poľnej kuchyne, vojenského stanu, pitnej a úžitkovej vody na hrad. Bolo nutné pred príchodom hostí opraviť prírodnú latrínu, osadiť informačné tabule pri Pérenyho bráne a pripraviť hradnú kuchyňu. Na ubytovanie účastníkov sme postavili vojenský stan ( hneď po postavení začalo pršať ) a upratali prvé poschodie veže starej brány, keďže je zatiaľ otvorené a nie všetci cudzí návštevníci si to vedia vážiť. Prvý dobrovoľníci začali prichádzať po 16.hodine. Prešli sme si plánované úseky, kde sme chceli od soboty rána pracovať a zhodnotili sme na daných miestach postup prác.

Sobota 29.apríla 2006

Ráno som v dedine Lietava naložil do auta dvoch pilčíkov ( pilčík -človek čo reže stromy ) aj
s vecami potrebnými na ich prácu a príjemným romantickým naštartovaním motorových píl sme zahájili pracovný deň na hrade. Ľudia sa po ohriatí a naraňajkovaní rozdelili na pracovné úseky. Plánované murovanie kaverny SZ steny paláca pod arkierom sme museli odložiť z dôvodu nestability líca múru a tento úsek bude musieť byť prekonzultovaný zo statikom a metodikom pamiatkového vzdelania, ktorí určia postup prác na danom problémovom mieste. Murovanie sme presunuli k Rondelovej veži, kde sa líce tohto unikátu nachádza v žalostnom stave. Predpríprava murovania si vyžadovala dôkladné vyčistenie kaverny až na základ, motúzom sa určil sklon a zalomenie veže a až potom po navlhčení základu sa mohlo pristúpiť k murovaniu vápennou nastavenou maltou. Malta sa miešala v pomere 10 (lopát piesku) : 4 (lopaty vápna) : 1/2 (kelne cementu). Práca na úseku si vyžadovala trpezlivosť, keďže sa líce veže zatáča do kruhu a do výšky do uhla. Technicky je náročné kontrolovať správnosť murovania a doteraz podobný problém na našom hrade nikto neriešil. Bolo treba hľadať pekné lícové kamene, ktoré autenticky zapadali do vypadaného líca múru veže. Ďalšia skupina ľudí pomáhala pri ťažbe kalamitného smrekového dreva v počte cca 25 stromov. Ich práca spočívala v ťahaní stromov lanom do smeru pádu a odstraňovanie konárov zrezaných stromov. Dosť obtiažna práca bola komplikovaná prudkým terénom. Tretia skupina s pracovným názvom Barcíkovci pracovala v priestore Veľkého rondla pod JV stenou paláca, kde triedili kameň potrebný na stabilizáciu tejto steny. Práce na stabilizácii steny sme začali v októbri 2005 a práve nedostatok správnych kameňov spomaľoval priebeh sanácie.
Triedením kameňa na lícové, malé a guľové sa pripravil materiál podľa kvality na budúce stabilizačné práce. Takto sa ušetril čas murárom, ktorí by boli nútení hľadať vhodné kamene, čo by ich zdržiavalo v konkrétnej práci na stabilizácii steny. Veža starej brány bola ďalším úsekom, kde skupina zručných osádzala zárubňu na prvom poschodí veže. Zárubňu bolo potrebné na začiatku vôbec vytvoriť. K dispozícií mali štyri hranoly z ktorých dva mali rozmery 210x18x9 cm a dva 140x18x9 cm. Chlapi museli konštrukciu zárubne vytvoriť – spojiť, k dispozícií mali aj elektrické stroje (pílu, vŕtačku) napájané cez agregát. Svojou šikovnosťou dokázali vo vodováhe zárubňu vyklínovať a vápennou nastavenou maltou, drobným autentickým kameňom ju aj osadili do interiéru prvého poschodia veže. Piata skupina ľudí pracovala na škárovaní líca piatej brány. Problémové miesto sa nachádzalo nad novou južnou klenbou brány obnovenej v júli 2005.
Stav úseku bol taký, že ložná malta medzi kameňmi bola vyplavená a hrozilo vypadnutie lícových kameňov. Škárovanie je zdĺhavá pedantná práca, pri ktorej je potrebné si miesto najprv vyčistiť od starej sypkej malty a tú hĺbkovo nahradiť novou kvalitnou vápennou maltou. Miesta zásahu musia byť po práci vyčistené a zapatinované, aby po vyschnutí novej malty nesvietili ale zapadali do autentického členenia múru. Všetci účastníci stretnutia si o tretej hodine pochutnali na výbornom guláši, o ktorý sa postarala dvojica výborných kuchárov Andrej & Ľuboš. Práce sme ukončili okolo siedmej hodine a ako naschvál spustil sa výdatný dážď. Nám to však už nevadilo, zapálili sme fakle, otvorili dobré červené víno a spravili si pohodu vo veži a debatovali o veciach hradných i nehradných.

Nedeľa 30.apríla 2006

Pokračovalo sa na rozrobených partiách, dokončilo sa obmurovanie zárubne. Partia z hradu Lednica ma iniciovala k školiacemu murovaniu. Tak som ich oko dobrý hostiteľ pozval k lícu veže starej brány, kde sme konzultovali a preberali techniku murovania, študovali charakter muriva a potom svojou prácou prispeli k domurovaniu vypadnutej časti líca steny. Ďalšia partia už voľných ľudí prekopávala priestor spojenia Piatej brány a Veľkého rondla a spracovávali suť na piesok a drobný kameň. Niektorí ľudia odišli v popoludňajších hodinách domov.

Pondelok 1.mája 2006

Dážď nám visel už od rána nad hlavami no spustil sa až okolo 11.hodiny. Dovtedy sme murovali na líci veže starej brány no pre neustávajúci dážď sme museli práce ukončiť a presunúť sa do veže k novo osadenej zárubni, ktorú sme vykefovali od malty a pretreli novým náterom. Potom sme zrušili ohnisko v spodnej časti stredovekého záchodu veže a začali ho vykladať kameňom na sucho. Dôvod je ten, že spodok stredovekého záchodu sa už dlhé roky využíval ako krb a tým sa miesto znehodnocovalo z pamiatkového hľadiska. Ďalší dôvod je zabrániť vzniku požiaru drevenej podlahy. Podarilo sa kameň vyložiť do pol metrovej výšky a bude potrebné túto prácu v budúcnosti čo najskôr dokončiť. Kameň sa v prípade rekonštrukcie spodnej časti veže využije pri murovaní. Akcia napriek neustálemu ohrozeniu dažďom a chladu prebehla hladko bez problémov a spravil sa kus práce na záchrane hradu Lietava.

Priebeh akcie zapísal 6.mája 2006
Výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu
Ľubomír Chobot

Zúčastnení dobrovoľníci :
ZnZLH – Ľubo, Rado, Ivan, Mišo, Stano, Paľo, Ľuboš z Martina, Ľuboš T., Heretik&spol.
Lednica – Miro, Ľubka, Peter a jeho sestra
Oponice – Fero
Sklabiňa – Svaťo&spol.
Barcíkovci – kolegovia Ivana Barcíka
Skupina historického šermu Diadém
Janko z Čierneho hradu
Dvaja skauti z Dobrej Vody
Pilčíci – Paľo, Vlado
Kuchár – Andrej
Za odbornú verejnosť : Mišo Hrčka, konzervatorske a restauratorske prace, umelecke remesla

[chobot]

Workshop Apríl 2006 – hrad Lietava

Tohoročné stretnutie hradárov bolo ohrozené zlou predpoveďou počasia, no napriek tomu sa v posledný aprílový víkend stretlo na hrade Lietava 31 dobrovoľníkov, ktorí svojou prácou a obetavosťou, opäť prispeli k záchrane hradu. Všetkým zúčastneným patrí veľké ďakujem.

Piatok 28.apríla 2006

Všetko sa spustilo v piatok ráno, kedy som s kolegom Radom z Martina expedoval terénnym vozidlom Suzuki Samuraj štyri várky vývozu materiálu, poľnej kuchyne, vojenského stanu, pitnej a úžitkovej vody na hrad. Bolo nutné pred príchodom hostí opraviť prírodnú latrínu, osadiť informačné tabule pri Pérenyho bráne a pripraviť hradnú kuchyňu. Na ubytovanie účastníkov sme postavili vojenský stan ( hneď po postavení začalo pršať ) a upratali prvé poschodie veže starej brány, keďže je zatiaľ otvorené a nie všetci cudzí návštevníci si to vedia vážiť. Prvý dobrovoľníci začali prichádzať po 16.hodine. Prešli sme si plánované úseky, kde sme chceli od soboty rána pracovať a zhodnotili sme na daných miestach postup prác.

Sobota 29.apríla 2006

Ráno som v dedine Lietava naložil do auta dvoch pilčíkov ( pilčík -človek čo reže stromy ) aj
s vecami potrebnými na ich prácu a príjemným romantickým naštartovaním motorových píl sme zahájili pracovný deň na hrade. Ľudia sa po ohriatí a naraňajkovaní rozdelili na pracovné úseky. Plánované murovanie kaverny SZ steny paláca pod arkierom sme museli odložiť z dôvodu nestability líca múru a tento úsek bude musieť byť prekonzultovaný zo statikom a metodikom pamiatkového vzdelania, ktorí určia postup prác na danom problémovom mieste. Murovanie sme presunuli k Rondelovej veži, kde sa líce tohto unikátu nachádza v žalostnom stave. Predpríprava murovania si vyžadovala dôkladné vyčistenie kaverny až na základ, motúzom sa určil sklon a zalomenie veže a až potom po navlhčení základu sa mohlo pristúpiť k murovaniu vápennou nastavenou maltou. Malta sa miešala v pomere 10 (lopát piesku) : 4 (lopaty vápna) : 1/2 (kelne cementu). Práca na úseku si vyžadovala trpezlivosť, keďže sa líce veže zatáča do kruhu a do výšky do uhla. Technicky je náročné kontrolovať správnosť murovania a doteraz podobný problém na našom hrade nikto neriešil. Bolo treba hľadať pekné lícové kamene, ktoré autenticky zapadali do vypadaného líca múru veže. Ďalšia skupina ľudí pomáhala pri ťažbe kalamitného smrekového dreva v počte cca 25 stromov. Ich práca spočívala v ťahaní stromov lanom do smeru pádu a odstraňovanie konárov zrezaných stromov. Dosť obtiažna práca bola komplikovaná prudkým terénom. Tretia skupina s pracovným názvom Barcíkovci pracovala v priestore Veľkého rondla pod JV stenou paláca, kde triedili kameň potrebný na stabilizáciu tejto steny. Práce na stabilizácii steny sme začali v októbri 2005 a práve nedostatok správnych kameňov spomaľoval priebeh sanácie.
Triedením kameňa na lícové, malé a guľové sa pripravil materiál podľa kvality na budúce stabilizačné práce. Takto sa ušetril čas murárom, ktorí by boli nútení hľadať vhodné kamene, čo by ich zdržiavalo v konkrétnej práci na stabilizácii steny. Veža starej brány bola ďalším úsekom, kde skupina zručných osádzala zárubňu na prvom poschodí veže. Zárubňu bolo potrebné na začiatku vôbec vytvoriť. K dispozícií mali štyri hranoly z ktorých dva mali rozmery 210x18x9 cm a dva 140x18x9 cm. Chlapi museli konštrukciu zárubne vytvoriť – spojiť, k dispozícií mali aj elektrické stroje (pílu, vŕtačku) napájané cez agregát. Svojou šikovnosťou dokázali vo vodováhe zárubňu vyklínovať a vápennou nastavenou maltou, drobným autentickým kameňom ju aj osadili do interiéru prvého poschodia veže. Piata skupina ľudí pracovala na škárovaní líca piatej brány. Problémové miesto sa nachádzalo nad novou južnou klenbou brány obnovenej v júli 2005.
Stav úseku bol taký, že ložná malta medzi kameňmi bola vyplavená a hrozilo vypadnutie lícových kameňov. Škárovanie je zdĺhavá pedantná práca, pri ktorej je potrebné si miesto najprv vyčistiť od starej sypkej malty a tú hĺbkovo nahradiť novou kvalitnou vápennou maltou. Miesta zásahu musia byť po práci vyčistené a zapatinované, aby po vyschnutí novej malty nesvietili ale zapadali do autentického členenia múru. Všetci účastníci stretnutia si o tretej hodine pochutnali na výbornom guláši, o ktorý sa postarala dvojica výborných kuchárov Andrej & Ľuboš. Práce sme ukončili okolo siedmej hodine a ako naschvál spustil sa výdatný dážď. Nám to však už nevadilo, zapálili sme fakle, otvorili dobré červené víno a spravili si pohodu vo veži a debatovali o veciach hradných i nehradných.

Nedeľa 30.apríla 2006

Pokračovalo sa na rozrobených partiách, dokončilo sa obmurovanie zárubne. Partia z hradu Lednica ma iniciovala k školiacemu murovaniu. Tak som ich oko dobrý hostiteľ pozval k lícu veže starej brány, kde sme konzultovali a preberali techniku murovania, študovali charakter muriva a potom svojou prácou prispeli k domurovaniu vypadnutej časti líca steny. Ďalšia partia už voľných ľudí prekopávala priestor spojenia Piatej brány a Veľkého rondla a spracovávali suť na piesok a drobný kameň. Niektorí ľudia odišli v popoludňajších hodinách domov.

Pondelok 1.mája 2006

Dážď nám visel už od rána nad hlavami no spustil sa až okolo 11.hodiny. Dovtedy sme murovali na líci veže starej brány no pre neustávajúci dážď sme museli práce ukončiť a presunúť sa do veže k novo osadenej zárubni, ktorú sme vykefovali od malty a pretreli novým náterom. Potom sme zrušili ohnisko v spodnej časti stredovekého záchodu veže a začali ho vykladať kameňom na sucho. Dôvod je ten, že spodok stredovekého záchodu sa už dlhé roky využíval ako krb a tým sa miesto znehodnocovalo z pamiatkového hľadiska. Ďalší dôvod je zabrániť vzniku požiaru drevenej podlahy. Podarilo sa kameň vyložiť do pol metrovej výšky a bude potrebné túto prácu v budúcnosti čo najskôr dokončiť. Kameň sa v prípade rekonštrukcie spodnej časti veže využije pri murovaní. Akcia napriek neustálemu ohrozeniu dažďom a chladu prebehla hladko bez problémov a spravil sa kus práce na záchrane hradu Lietava.

Priebeh akcie zapísal 6.mája 2006
Výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu
Ľubomír Chobot

Zúčastnení dobrovoľníci :
ZnZLH – Ľubo, Rado, Ivan, Mišo, Stano, Paľo, Ľuboš z Martina, Ľuboš T., Heretik&spol.
Lednica – Miro, Ľubka, Peter a jeho sestra
Oponice – Fero
Sklabiňa – Svaťo&spol.
Barcíkovci – kolegovia Ivana Barcíka
Skupina historického šermu Diadém
Janko z Čierneho hradu
Dvaja skauti z Dobrej Vody
Pilčíci – Paľo, Vlado
Kuchár – Andrej
Za odbornú verejnosť : Mišo Hrčka, konzervatorske a restauratorske prace, umelecke remesla

[chobot]

Kniha Hradní zříceniny na Slovensku od kolektivu pod vedením Aleše Hoferka by se mi asi těžko dostala do ruky, kdyby mi ji kamarádi z Moravy neposlali jako dárek k svátku. Vyšla totiž ve Zlíně vlastním nákladem autora, takže její cesta do distribuce nebude jednoduchá. A je to škoda, protože určitě stojí za pozornost a svého čtenáře by si určitě našla nejen u nás ale i na Slovensku. Existuje sice starší dílo Janotovo nebo novější publikace od Pisoně, ale v této oblasti je stále co objevovat.

Kniha Hradní zříceniny na Slovensku od kolektivu pod vedením Aleše Hoferka by se mi asi těžko dostala do ruky, kdyby mi ji kamarádi z Moravy neposlali jako dárek k svátku. Vyšla totiž ve Zlíně vlastním nákladem autora, takže její cesta do distribuce nebude jednoduchá. A je to škoda, protože určitě stojí za pozornost a svého čtenáře by si určitě našla nejen u nás ale i na Slovensku. Existuje sice starší dílo Janotovo nebo novější publikace od Pisoně, ale v této oblasti je stále co objevovat.

Hoferkovu knihu bych ale nezařadil mezi castellologickou literaturu a sám autor jí vymezuje místo v batohu každého, kdo se rád “courá” po zříceninách. Na obyčejného průvodce jsou ale texty skutečně nadstandardní. Každá z kapitol je věnována jednomu ze 44 hradů a hrádků středního a západního Slovenska, tedy oblasti nám nejdostupnější. Stať je vždy uvozena krátkou osobní vzpomínkou na návštěvu lokality, následuje stručný popis hradu a jeho historie. U většiny sídel pak je zmíněna pověst, která se k nim váže. Text doprovázejí četné fotografie, perokresby (Milan Zikmund), náčrtky půdorysů (Martin Janáček) a v některých případech i hmotové rekonstrukce (Jiří Podvala, Milan Zikmund)). Samotný závěr je vždy vyčleněn praktickým informacím – jak se tam dostanu, kde dostanu najíst a kam dál mohu pokračovat.

Zvláštní pozornost si zaslouží fotografie a grafická úprava knihy vůbec. Zejména tou totiž dílko vysoce překračuje rozměr průvodce. Autorem černobílých snímků, kterých zde najdete desítky, je Aleš Hoferek. Myslím, že se mu podařilo dohromady vzácně skloubit dokumentační a estetickou hodnotu. Neméně zdařilá je i grafická úprava od Jiřího Svatoně. Celek je pak důkazem, že slovo amatér nemusí mít vždy jen pejorativní nádech a někdy není na škodu, když je na dílku znát, že u autora se jedná o “srdeční záležitost”. Ačkoliv kniha má bytelný a omyvatelný obal, s případným přibalením do batohu, jak radí autor, bych právě kvůli jejímu reprezentativnímu vzhledu zřejmě dost váhal.

Závěrem bych si dovolil odcitovat dobrou radu, kterou se i Aleš Hoferek loučí se čtenáři: “Kniha vychází v době, kdy nový trend ochrany torzální architektury velí uzavírat dříve volně přístupné ruiny. Romantika zřícenin zpívá dnes svou labutí píseň. Proto není vhodné putování po slovenských hradech odkládat.”

Info o knihe a autoroch:
http://www.rratio.com/hrady/default.html

Kniha bola vydaná v roku 2002 je už vypredaná.
Kto ju vlastníte a chceli by ste ju predať píšte v tejto téme a nezabudnúť pridať aj Váš kontakt.

[chobot]

Ú V O D

Predložená práca o histórii a stavebnom vývoji Lietavského hradu predstavuje nepovšimnuté a doteraz nevydané dielo Ing. Dobroslavy Menclovej (1904–1978), poprednej moravskej odborníčky v odbore hradnej architektúry. Ako architektka a historička umenia zasvätila štúdiu hradov celý svoj život a svojim obdivuhodným dielom položila základy odborného bádania v oblasti hradnej architektúry na území dnešného Česka i Slovenska. Výsledky svojho úsilia zúročila predovšetkým v obsiahlej dvojdielnej práci „České hrady“ (1972) ako aj v množstve štúdií a monografií, spomedzi ktorých sú na Slovensku známe najmä malé monografie hradov Zvolen (1954), Krásna Hôrka (1955), Trenčín (1956), Spišský hrad (1957), Oravský zámok (1963) a iné.1 Veľká časť diela však zostala nespracovaná a tvorí dnes súčasť autorkinej pozostalosti uloženej v Archíve Národního muzea v Prahe.2
Pri štúdiu rozsiahlej pozostalosti bol náhodne objavený aj rukopis štúdie o Lietavskom hrade, jednom z najkrajších a najnavštevovanejších hradov horného Považia.3 Po preštudovaní rukopisu sa ukázalo, že ide o hodnotnú a dodnes aktuálnu prácu, ktorá z neznámych dôvodov nebola publikovaná. Presný čas vzniku rukopisu síce nepoznáme, ale z nepriamych údajov ho možno predpokladať medzi rokmi 1937–1940.4 S najväčšou pravdepodobnosťou teda vznikol v závere autorkinho pôsobenia na Slovensku medzi rokmi 1930–1938, keď sa spoločne s manželom Doc. Dr. Václavom Menclom venovala terénnemu i archívnemu výskumu našich stavebných pamiatok. Rukopis mal tak zrejme tvoriť základ samostatnej štúdie, aké v tom čase autorka publikovala o stavebnom vývoji hradov Orava a Devín.5
Keď sme si uvedomili význam štúdie, zrodila sa myšlienka publikovať ju a sprístupniť širokej verejnosti. K výslednému rozhodnutiu o jej vydaní v podobe predloženej knižky nás nakoniec motivovala spomenutá séria malých monografií o slovenských hradoch, ktorú sme mienili týmto obohatiť a doplniť. V snahe zachovať autentickosť textu sme pri prepise a preklade rukopisu dbali na jeho verné zreprodukovanie a redakčné zásahy sa obmedzili iba na štylistické úpravy. Doplnky boli uskutočnené len v neúplných citáciách literatúry, pričom ďalšie dodatky a aktualizácie niektorých poznatkov sme uviedli v samostatnom závere tejto knihy. Keďže v autorkinej pozostalosti sa nezachovala žiadna grafická alebo fotografická príloha k štúdii, použili sme do publikácie predovšetkým dobové fotografie hradu od V. Mencla a tieto doplnili o ďalšie dobové i súčasné zábery. Do grafickej dokumentácie sme pritom zahrnuli autorkin pôdorys publikovaný v neskoršej samostatnej štúdii.6 Obrazovú časť publikácie sme navyše spestrili aj terénnymi skicami hradu od D. Menclovej približujúcimi pozadie autorkinej terénnej práce. K vydaniu publikácie by nedošlo bez ústretového prístupu riaditeľa Národního muzea v Prahe, PhDr. Michala Lukeša, ktorému na tomto mieste patrí poďakovanie za poskytnutie ústretových podmienok pre uverejnenie nespracovaných archívnych materiálov, pričom nemalou mierou sa o výslednú podobu knižky zaslúžili aj mnohí ďalší ľudia, ktorých na tomto mieste nemenujeme. Veríme, že predkladaná publikácia si nájde svoje miesto nielen u odborníkov z odboru dejín architektúry ale aj u všetkých milovníkov našich kultúrnych pamiatok. Zároveň nás naplňuje radosťou, že táto knižka oživujúca spomienku na zakladateľské dielo D. Menclovej vychádza v čase, keď si pripomíname sté výročie narodenia autorky. ( kniha vydaná december 2004 )

Martin Bóna

POZNÁMKY:

1. Kompletnú bibliografiu prác autorky uverejnil P. Valenta: Bibliografie prací ing. Dobroslavy Menclové, In: Castellologica Bohemica 1, Praha 1989, str. 357–362.

2. Archiv Národního muzea (ANM) – Fond Dobroslava a Václav Menclovci. Za ústretové podmienky při štúdiu nespracovaného fondu patrí poďakovanie bývalému pracovníkovi ANM, PhDr. Milanovi Hlinomazovi, ako aj vedúcej ANM, PhDr. Milene Běličovej.

3. ANM – Fond Dobroslava a Václav Menclovci, krabica č. 58.

4. Predpoklad vročenia vzniku rukopisu sa opiera o skutočnosť, že najmladšia citovaná literatúra v štúdii pochádza z roku 1937, pričom neobjavuje sa v nej dôležité historicko–miestopisné dielo A. Fekete Nagya: Trencsén vármegye, (Budapest 1941), ktoré by autorka určite nevynechala zo širokého zoznamu použitej literatúry.

5. Stavebný vývoj hradu Orava. In: Slovenský staviteľ VII, 1937, č. 7, str. 141–143; Stavební vývoj hradu Devína. In: Bratislava XI, 1937, č. 1, str. 23–47. Príspevok k typológii hradov zámkov a kaštieľov na Slovensku, In: Š. Pisoň: Hrady, zámky a kaštiele na
Slovensku. Martin 1973, str. 414.

Možnosť objednať na http://www.hradlietava.sk

[chobot]

Ahoj Michal tak rád by som dnes šiel s Vami na hrad no som v práci a mám 24 hodinovú šichtu, takže končím až zajtra ráno. Pozdrav Pala a všetkých dobrovoľníkov Uhrovských na čele s Petrom Horanským.

[chobot]

POZOR POZOR TERMÍN SA BLÍŽI !!!

Zrúcaniny hradov, kostolov kaplniek a iných historických stavieb, dodávajú slovenskej krajine nezameniteľný charakter a zvýrazňujú krásu našej krajiny. Keďže však životnosť týchto objektov nie je neobmedzená, musíme ich chrániť.
V súčastnej dobe sa z radov investorov, občianskych združení aj obcí, dvíha vlna záujmu o ochranu zrúcanín historických stavieb. Aby sme pomohli snahám o citlivú záchranu týchto pamiatok, vznikol projekt „Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine“. Hlavným výstupom projektu je kniha, ktorá ukazuje súčasný smer starostlivosti o zrúcaniny tak, aby nedochádzalo k poškodeniu hodnôt charakterizujúcich torzálne historické stavby.
Podpora zo strany ministerstva kultúry SR a ústretovosti odborníkov, ktorí publikáciu vytvorili, nám umožňuje predložiť prácu, ktorá síce nie je šlabikárom opravy zrúcanín, ale na druhej strane ponúka ucelený pohľad na metodické, technologické a estetické princípy problematiky.
Prezentácia tohto dlho očakávaného diela sa uskutoční 5. mája 2006 o 15. hodine v Barborinom paláci Trenčianskeho hradu. Súčasťou akcie bude výstava panelov, ktoré mapujú priebeh a činnosť v rámci projektu Culture 2000 s názvom „Poznajme a zachráňme európske hrady“, ktorý bol podporený finančným príspevkom z EU. Združenie na záchranu Lietavského hradu ako slovenský partner projektu, Vám výstavou priblíži ukážku medzinárodnej spolupráce združení zachraňujúcich moravský hrad Cimburk, poľský zámok Chudow a prácu pamiatkového úradu v talianskej Catánii na ostrove Sicília ktorý spravuje okuh hradov na úbočí sopky Etna.
Tešíme sa na Vašu účasť.
Za realizačný tým projektu „Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine“
Aleš Hoferek (autor projektu)
Ľubomír Chobot (výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu)

[chobot]

Informácie o Nórskych zdrojoch na stránke http://www.eeagrants.sk