docent
Forum Replies Created
-
Preveľká škoda, ja by som za ňu dal 200 €.
-
Bielidlá na drevo sú dosť agresívne a predpokladám, že aj vypálené obrázky budú vybielené. Chcelo by to opatrný pokus s peroxidom. Najprv to odskúšať na dreve bez kresby. Ak drevo zosvetlí, vyskúšať na dreve s kresbou. Pokiaľ ostane kresba neporušená, aplikovať na celý povrch. Predpokladám, že bielenie sa bude musieť opakovať.
Ukážka rôznych výsledkov bielenia dreva.
-
Dobrý deň, pozrel som si fotografie a odporúčam tento postup. Predpokladám, že kovania ú vyrobené zo železa s náterom čiernej farby. Aj keby boli kovania vyrobené z iného mariálu, treba ich demontovať. Nemal by tbyť problém, pretože kovania boli na dosku pripevňované klinčekmi. Problém by mohla predstavovať demontáž uzávier (klauzúr), ktoré boli často nitované. Preto treba v prvom rade preskúmať spôsob ich upevnia. Po demontáži treba odstrániť náter odstraňovačom starých náterov (CHAMÄLEON). Potom časti očistiť drôtenou kefou s mäkkým vlasom. Následne máte dve možnosti:
1) z predmetov odstránite korózne splodiny odhrdzovačom a následne obnovíte čierny náter,
2) na predmety aplikujete ConvertCor – prípravok na konverziu korózie. Výsledným produktom
chemickej reakcie výrobku s hrdzou je kovový polymér, ktorý vytvára
inertnú tvrdú vrstvu, odolnú voči korozívnym chemikáliám a zabraňujúcu
postupu predchádzajúcej korózie. Po nanesení náter reaguje s hrdzou za
vzniku čiernej organickej zlúčeniny a zastavuje pokračovanie koróznych
reakcií. Výrobok nahrádza funkciu odstraňovača hrdze aj základného
náteru. Pretože predmety sú po aplikácii čierne netreba ich natierať.Biely povlak na kovaniach, s najväčšou pravdepodobnosťou, nie je anorganického pôvodu a súvisí s náterom kovaní.
-
michalmm, riešenie Vášho problému, vyvoláva celý rad otázok. Knihy sú primárne určené na čítanie a nie skladovanie. Bežný človek, ktorý ešte nevymenil knihy za internet, buduje zbierku kníh, ktoré ukladá na policu alebo do skrine označovanej knižnica. Je Vaša zbierka kníh súčasťou pozostalosti, ktorú chcete zachovať alebo mienite tieto knihy aj používať?
Druhá otázka sa týka Vami použitého obratu “skladovanie historických kníh”. Podľa súčasnej legislatívy sa za historickú knihu považuje tlač do roku 1830. Pre naše potreby možno za historickú knihu považovať tlač do roku 1850. Boli Vaše knihy vytlačené pred alebo až po roku 1850?
Pokiaľ boli všetky vytlačené pred rokom 1850 spôsob ochrany bude iný ako pri knihách, ktoré boli vytlačené v roku 1880 alebo 1910.
Uvedomte si, že ochrana a uchovanie knihy nie je jednoduché. Kniha sa neskladá iba z papiera, ale aj z kože, kovu, textilu a prostriedkov na lepenie.
Vo všeobecnosti je súčasné uloženie Vašich kníh vyhovujúce. Snáď by som doporučil vylepšiť ochranu proti prachu. V žiadnom prípade knihy nebaľte do plastových obalov!
Ak máte záujem pokračovať v diskusii, očakávam Vašu reakciu.
-
Harp, tak ako aj v minulosti, máš pravdu. Je to “filmeček pro mrcasníky”. Fikcia bez akýchkoľvek vedomostí, ktorá považuje návštevníka za rovnakého mudrca ako je autor. Skôr ako sa začneme zaoberať detailami, pár slov na úvod.
Autorom je hrdý Turek, ktorý svoju lásku k vlasti dáva v sprievodnom komentári patrične najavo: “Osmanskú ríšu možno považovať za jednu z najväčších ríš všetkých čias, je to ríša, ktorá vládla asi šesťsto rokov, rozprestierala sa vo viac ako 30 krajinách na zemi, ktorú zničila 1. svetová vojna.” Patriotické, ale mierne povedané nesprávne, ako uvidíme ďalej.
Aby boli mrcasníci nabudení tvrdí, že “poklad” má 200 rokov.
Samotný nález nemôže byť reálny. Predpokladám, že niekde na povale našli lodný kufor, ktorý naplnili starými krámami a pribalili aj vkusne zaprášený revolver. Bez neho by to nebol žiadny poklad. Potom vykopali dvojmetrovú jamu, do ktorej kufor vložili, a následne nakrútili jeho vyzdvihnutie. Kufor, ktorý odpočíval 200 rokov dva metre pod zemou, je úplne suchý a aj kovové časti sú pohyblivé. Obsah, najmä textil, je v relatívne dobrom stave. Výnimkou je revolver, ktorý dodatočne posypali prachom, lebo čo je zaprášené … musí byť staré. Autor tvrdí, že “takéto revolvery boli vyrobené v roku 1800”, čím podporuje tvrdenie, že “poklad” má 200 rokov. Pravda je však omnoho prozaickejšia. Revolvery tohto typu priniesla na trh anglická firma Philip Webley & Son v roku 1868 a obchodný názov “British Bull Dog” bol registrovaný v roku 1878. V roku 1800 neboli ani colty. Petrolejka pochádza tiež z obdobia po roku 1853, pretože do tohto roku sa svietilo olejom. Najdôležitejší pre datovanie “pokladu” je však kufor sám. Na prednej strane kufra je farebný polep obsahujúci signum panovníka. Bol ním Mehmed V. Reşâd, sultán Osmanskej ríše v rokoch 1909 až 1918. Sultán, pod ktorého vládou stratila Osmanská ríša všetky svoje zostávajúce územia v severnej Afrike a takmer všetky európske územia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považujem predmet za kufor dôstojníka tureckej armády, ktorý nemohol byť používaný pred rokom 1909.
-
Lodné kufre skutočne nie sú zriedkavé, ale zväčša sú prázdne. Čo v takom kufri mohlo, môže byť alebo je to sa môžete pozrieť TU ….
-
Túžba nejako zmeniť, ozvláštniť nápis alebo aj samostatné písmeno vo svojej kompozícii vedie k štylizácii písma. Nie je nič lepšie a vďačnejšie na experimentovanie ako práve abeceda.
Štylizácia písma nepozná hranice o čom svedčí aj ozdobné ornamentálne písmo “bereginja” (берегиня), ktoré je štylizáciou cyriliky a latinky pre potreby bieloruského ornamentu, najmä výšivky.
Predpokladám, že vyobrazenie na vrchnáku predstavuje písmeno “Ž” v azbuke štylizované do trojnožky. Na nej je pologuľový kotlík, z ktorého vychádza deväť lúčov. Predpokladám, že ide o logo ruskej, bieloruskej, ukrajinskej, bulharskej atď. farmaceutickej firmy.
-
I keď toto nie je moja šálka kávy, predmety treba identifikovať. Prvý dojem bol – písacia súprava. Súbor predmetov, ktoré dekorovali písacie stoly v meštianskych domácnostiach až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vzhľadom na spôsob montáže nádobky však nejestvuje priestor na najdôležitejšiu súčasť súpravy – kalamár. Spôsob montáže však vylučuje aj použitie nádobky ako kadidelnice. Európske kadidelnice boli solitéry, zväčša vešané s úzkou väzbou na sakrálne rituály. V kresťanských domácnostiach sa s nimi stretáme iba výnimočne. Záver … nie je to písacia súprava ani kadidelnica. Jediné čo sa dá rámcovo určiť je doba vzniku – posledná štvrtina 19. storočia. Konzultoval som to s človekom, ktorý sa vyzná, a tiež nevedel určiť o čo ide, ale budeme hľadať.
Kadidelnica, Taliansko, 18. storočie
-
miso, dúfam, že ako budú práce postupovať nás, semo-tamo, potešíte nejakým obrázkom a urobíte nám pekný deň
-
Jjj, odporúčam prezrieť diskusie Architektúra a staviteľstvo. Určite nájdete odpovede.
Príklad:
omietka – https://www.obnova.sk/tema/omietka-z-vapenneho-hydratu-test-paropriepustnosti/
vápaná omietka – https://www.obnova.sk/tema/vapenna-omietka-z-miestneho-zdroja-na-stary-dom/
-
Pekný deň a ďakujem za obrázky.
Ku gradientu – pevnostný gradient je prídržnosť vrchných krycích vrstiev, ktorými sa pokrývajú múry a steny. Nie je to však iba pevnostný gradient, ktorý vylučuje kombináciu materiálov. Je to aj vzájomná znášanlivosti použitých materiálov, napríklad fasádnej farby na omietky.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikol termín sanačná omietka. Označenie sa týkalo sanácie vlhkého muriva, no postupne prerástlo do označenia všetkých omietkových komponentov používaných pri ochrane historických budov, i keď v prevažnej miere nejde iba o sanáciu (zlepšenie stavu).
V roku 1976 vzniklo v Mníchove združenie – Vedecko-technická pracovná skupina pre ochranu budov a pamiatok (Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft für Bauwerkserhaltung und Denkmalpflege, WTA), ktoré sa stalo medzinárodnou platformou definujúcou technické pravidlá v oblasti záchrany stavieb a pamiatkovej starostlivosti. Veľká pozornosť bola venovaná výskumu omietok chrániacich murivo pred účinkami solí a vlhkosti. Vychádzalo sa pritom z úvahy, že zamokrené murivo vysychá iba vtedy, ak prevládne odvod vlhkosti nad jej prísunom. Ak nie je možné znížiť množstvo vody privádzané do muriva, potom sa musí umožniť jej ľahšie odvádzanie.
Najúčinnejšie sa vlhkosť z muriva odvádza odparovaním z jeho povrchu. Sanačná omietka preto musí byť priedušná pre vodné pary. Keďže omietka je tým priedušnejšia, čím je pórovitejšia, musí byť aj sanačná omietka značne pórovitá. Vlhkosť v murive však netvorí iba „čistá voda“. Obsahuje aj vo vode rozpustné soli, ktoré sanačnou omietkou nesmú prejsť – na povrchu omietky totiž vytvárajú výkvety.
WTA vydala v roku 1991 smernicu, ktorá sa stala prvou medzinárodne uznávanou „normou“ definujúcou požiadavky na systémy sanačných omietok.
Sanačné omietkové systémy opísané v smernici sú variabilné podľa stupňa zasolenia muriva a skladajú sa z troch rôznych typov malty s odlišnými vlastnosťami, a to:
– nástrek (podstrek, špric), ktorý zaisťuje súdržnosť omietok k podkladu; nanáša sa sieťovito s takzvaným 50 % krytím a hrúbka nesmie prekročiť 5 mm; nie je bezpodmienečnou požiadavkou,
– podkladová omietka, ktorá slúži na vyrovnanie hrubých nerovností podkladu alebo ako akumulačná vrstva na absorbovanie solí pri zvlášť vysokom zasolení podkladu,
– sanačná omietka, pórovitá a silne hydrofóbna; môže sa nanášať ako jedno- alebo viacvrstvová. Pritom ale treba dodržať celkovú hrúbku omietky minimálne 20 mm a hrúbku jednotlivej vrstvy najmenej 10 mm. Vrstva sanačnej omietky sa môže zredukovať na 15 mm iba vtedy, ak sa nanáša na pórovitú podkladovú omietku.
V súčasnosti je na trhu dostupných niekoľko sanačných omietkových systémov vyhovujúcich podmienkam WTA, napríklad produkty Baumit Sanova L(https://baumit.sk/riesenia/sanacne-a-historicke-omietky/sanacny-system-sanova-l)
, TUBAG firmy Sievert SK s.r.o. (
https://www.zachranapamiatok.sk/sk/taxonomy/term/334
)alebo produkty HASOFT (
https://www.hasoft.cz/sk/produkty/bostik/plnivo-a-omietky/ ).
Toto rozsiahlejšie extempore súvisí s pokusom o odpoveď na Vašu poslednú otázku “Ako postupovať pri omietaní…”. Po zbežnej prehliadke a zhodnotení stavu muriva by som v každom prípade použil “špric” vyhovujúci podmienkam WTA a následne sanačnú omietku.
Do úvahy prichádza aj použitie sanačného prednástreku Baumit Sanova Pre a omietky Baumit Klima Uni. Kompatibilita potvrdená firmou Baumit.
-
Myslím, že Vaše rozhodnutie použiť na vnútorné omietky piesok a nie štrkopiesok bola správna. Vo všeobecnosti sa ako “špric” označuje cementový postrek nanášaný zámerne nerovnomerne, pretože jeho úlohou je zdrsniť povrch a zlepšiť tak priľnavosť povrchov. Vytvára tzv. adhézny mostík medzi podkladom a omietkou. Jeho použitie však nemusí vždy napĺňať tento účel. Preto som spomínam motiváciu – vnútornú pohnútku ovplyvňujúcu určitý cieľ. Pokiaľ má spĺňať poslanie “špricu”, odporúčam pridať metakaolín.
Nebolo by na škodu pridať pár fotografií. Pomôže to vytvoriť si reálnejšiu predstavu o stavbe a aj pripomienky môžu byť adresnejšie.
Na obnove.sk je zopár skutočných odborníkov venujúcich sa obnove stavieb a možno by sa tiež zapojili.
-
Metakaolín zvyšuje pevnosť, mrazuvzdornosť, chemickú a tepelnú odolnosť a odolnosť proti soliam. Znižuje porozitu, nasiakavosť a vznik výkvetov.
Odporúčaných je 30% metakaolínu obsahu vápna, teda na 10 lopát vápna do miešačky, 3,3 lopaty metakaolínu. Je vhodné pridávať metakaolín postupne, aby sa zabezpečilo jeho úplné rozmiešanie. V prípade, že je malta príliš tuhej konzistencie pridať potrebné množstvo vody.
Po zatuhnutí malty cca 2 – 3 hodinách treba maltu ošetroviť pokropením vodou. Napriek tomu sa na povrchu malty v priebehu 24 hodín môžu vytvoriť malé praskliny.Nevidím dôvod prečo by sa Mefisto L05 nedal použiť do “špricu”, otázna je motivácia.
-
Bolo mi potešením…
-
K Vašej otázke týkajúcej sa reštaurovania obrtlíkov asi toľko: Z okien a kovaní odstrániť náter odstraňovačom starých náterov. Obrtlíky, pokiaľ je to možné, demontovať a vyčistiť až na kov. Mosadzné časti vyleštiť. Nekonzervovať! Pred natieraním okien namontovať naspäť. Montážny plech v prípade potreby dotmeliť a spolu s ramenom natrieť rovnakou farbou ako okno. Mosadzné časti nenatierať. Pánty tiež natrieť farbou okna. Mosadzné časti síce budú meniť farbu, ale to trvá roky aj v zlých podmienkach. Vždy sa dajú preleštiť Sidolom, Rainexom a pod.
