docent
Forum Replies Created
-
Nemusíš zháňať prášok, kúp hotovú farbu. Má označenie O2004.
Kúpiť sa dá tu -
A tu je návod na prípravu míniovej farby (suříkové barvy) z docentovej písanky:
85 váhových dielov práškového mínia,
15 váhových dielov čistej ľanovej fermeže.Mínium sa pridáva do fermeže za stáleho miešania. Po dôkladnom premiešaní je farba pripravená na náter. Doriediť sa dá malým množstvom riedidla na olejové farby. Náter nelepivý na dotyk po cca. 3 hodinách, zaschnutý po cca. 24 hodinách. Podomácky pripravená farba sa rýchlo usadzuje a jej trvanlivosť v tekutom stave je obmedzená približne na mesiac.
Pokiaľ ide o povrchovú ochranu pozinkovaného plechu v rámci odporúčaného trojročného intervalu, možno míniovú farbu použiť. S náterom nového pozinkovaného plechu nemám skúsenosť.
-
mazoslav má pravdu. Tekuté zlato Kokolo je na báze kovových pigmentov a zlato iba imituje, tak ako všetky podobné produkty (Lukas Goldfarbe, Blitz Bronzelack atď.)… a mazoslav má opäť pravdu. Aj pre purgátora vhodné iba na drobnú retuš.
calibre, medzi nami dievčatami, zlátenie je dosť komplikovaná záležitosť, pri ktorej treba okrem pomerne drahého vybavenia aj také nepodstatné veci ako je zručnosť a skúsenosť. Tiež sa ale tvrdí, že “nouze naučila Dalibora housti”.
-
gombo, vidím, že máš skúsenosť, takže netreba asi dlho vysvetľovať. Najlepšia, desiatkami rokov overená a takmer večná základná farba na železo je míniová základná farba. Dá sa stále ešte kúpiť a keď nie, zarobiť.
-
Použiť ho môžeš, ale vystavíš seba aj svoje okolie veľkému riziku úrazu. NaOH ničí všetko, nielen zbytky stareho nateru. V prvom rade náčinie, ktorým ho budeš nanášať. O rukách, ošatení a obutí ani nehovoriac. Za seba odporúčam odstraňovač starých náterov. Je síce drahší ale lacný v porovnaní s odstraňovaním škôd, ktoré môžu vzniknúť pri neadekvátnom použití lúhu.
-
mazoslav, dakujem za doplnenie uvodneho postu a aby tvoja namaha nevysla nazmar, tu je niekolko poznamok k tvojim vysvetleniam i zo slovenskej reality.
Akakolvek konzervacia smeruje k zachovaniu artefaktu alebo naturfaktu v stave v akom bol v okamihu dokoncenia – stolicka bola vyrobena alebo zberu – uhorky boli nazberane.
Preventivnu konzervaciu teda vykonava vyrobca aby stolicka vydrzala aspon dva roky a uhorky nezhnili.
Kazdy muzejny konzervacny zasah sa tyka zbierkoveho predmetu, ktory ma ostat v co najautentickejsom stave tak, aby nebola porusena jeho informacna a reprezentacna hodnota.
Konzervacny zasah sa netyka podmienok, v ktorych je predmet ulozeny, i ked jednou z uloh konzervatora v muzeu je tieto podmienky sledovat.
Vymedzenie polutantov, teda znecistujucich latok mozno specialne vymedzit pre muzejne potreby, to ale neznamena, ze medzi ne nepatri ionizujúce žiarenie a ze sa moze v muzeu vyskytovat iba vynimocne (1). Otazkou ostava co by si v muzeu chcel merat pasivnym dozimetrom (pozri prvy post)?
I ked si nemyslim, ze “Monitorovanie vlhkosti a teploty spadá tiež pod preventívnu konzerváciu.” ale pod depozitarny rezim, vykonava sa nasledovne. V tych skutocne vybavenych (!) depozitaroch su umiestnene analogove teplomery/vlhkomery vyrobene n. p. METRA Praha, ktore by uz mohli byt povazovane za zbierkove predmety. Raz za tyzden poverena osoba odpise teplotu a RV do linajkovej pisanky a tym to hasne. Systém a spôsob regulácie vnútroklimatických podmienok v depozitári (2) nejestvuje alebo je nedostatocny, resp. neefektivny.
Suhlasim s tebou, ze “Je to veľmi široká téma od chémie až po legislatívu…”, ale celkom by ma potesilo a (kedze si krajec nahryzol) snad aj teba, keby sa tu o tejto problematike diskutovalo. Konecne by sa nieco riesilo co by mohlo prispiet k ochrane kulturneho dedicstva krajiny.
Odkazy:
(1) http:/uke.sav.sk/zp/2003/zp3/word/nikodemova.doc
(2) § 12, ods. 3, pism. h, Vyhl. č. 523/2009 Z. z. -
mazoslav, mam niekolko otazok k tvojmu uvodnemu postu. Mozno potom niekto k tomu napise.
Teda –
1. co si predstavujes pod obratom “preventívna konzervácia”,2. co si predstavujes pod obratom “meranie polutantov v múzeách”,
3. aky vztah ma “preventívna konzervácia” k “meranie polutantov v múzeách”,
4. ktore polutanty mas konkretne na mysli,
5. ide ti specialne o pasivne meranie ionizujuceho ziarenia?
Nehnevaj sa na mna, ale tvoj post mi pripomina caste dopyty na Obnove, na ktore ani pri najlepsej voli nevie nikto reagovat. Okrem toho mam neustale dojem, ze prichadzas zo suhviezdia Abhigya Yamina.
Tu sme na Slovensku, kde jedine co sa meria a zaznamenava je relativna vlhkost a teplota. Zdoraznujem, ze zaznamenava a tym to hasne. -
Nie je patina ako patina a “královská patina” je iba na antických artefaktoch. Niektoré sa vyznačujú krásnou tyrkysovou patinou
a iné zelenú patinu nemajú.
Záleží to od zloženia kovu, klimatických a pôdnych podmienok.Minca z doby panovania Márie Terézie nemá zelenú patinu ale približne takúto.
mareq urobil si zásadnú chybu keď si mincu “dosť vyčistil” a nepýtal radu predtým. Vzhľadom na súčasný stav mince a fakt, že nemožno vrátiť materiál premenený na korózne splodinym, ktoré si odstránil, nech budeš robiť čokoľvek, výsledok bude rovnaký – minca, ktorá bude vyzerať horšie než ako vyzerá teraz.
-
Ako pise mazoslav off-topic jak hrom.
Pretoze predpokladam, ze sa to tu nezvrhne na konzervovanie uhoriek, hub a podobnych fajnovych zalezitosti, tu je pozadovana informacia.Ciste a neposkodene vajcia ulozit do nadoby a zaliat roztokom 1 l vodneho skla v 10 l prevarenej vody tak, ze hladina bude cca 2-3 cm nad vajcami. Zakryt predierkovanym papierom a previazat. Pokial hladina roztoku klesa, doliat prevarenou vodou. Vajcia vydrzia 6-8 mesiacov, do cesta ich mozno pouzit aj po 12-16 mesiacoch. Ziadne zvlastne poziadavky – spajzove podmienky.
-
Falunerská červená (švédsky Falu Rödfärg)
pôvod siaha až do 16. storočia kedy bola pripravená z železitých odpadov huty vo Falune. Je to pigment a používa sa pri príprave náterov na drevo a betón. Pozostáva zo syntetického hydrofóbneho polyméru, ľanového oleja a pigmentu. Používa sa ako základný i záverečný náter. Čistenie, napr. rúk terpentínom.
Silne pripomína míniovú základnú farbu na železo.
Švédská červená fasádní barva – 539,- Kč s DPH
Pozri:
-
Danicaa, ale ja som nepísal o zbieraní ale ODKLADANÍ :wink: . Skús sa popýtať známych, kolegov, či si odložili nejakú mincičku alebo bankovku a uvidíš.
mazoslav, myslím, že sa fatálne mýliš a tvoje predstavy o konzervátorskej praxi mi pripomínajú výcuc z wikipédie. Je zrejmé, že si v živote nevidel konzervátorskú “šmikňu” ani ten nadšený kolektív konzervátorov využívajúcich nákladnú ale zato skvelú techniku. O nadšených reštaurátoroch radšej pomlčím. O čom to píšeš, kde to berieš.
Hranica medzi konzervovaním a reštaurovaním je jasná, ale nevyhovuje komerčným reštaurátorom a preto sa stráca v smogu odborných kecov. Nevyhovuje ani múzejnému menežmentu, pretože priznať ju by znamenalo priznať katastrofálny stav ochrany nášho kultúrneho dedičstva. Všetko musí byť hlavne odborné, veľmi náročné a nevyčísliteľné aby sa to dalo patrične vykázať. Lenže to sme sa už riadne vzdialili od pôvodnej témy a preto si ukladám LOCK. -
mazoslav, čítaj pozornejšie.
Literatúra:
MACLEOD, D.: Conservation of Corroded Metals: A Study of Ships’ Fastenings from the Wreck of HMS Sirius (1790). In: Ancient & Historic Metals, Paul Getta Trust, 1994.
-
Danicaa, ja by som to napísal takto – nie príchod eura ale jeho prevzatie SR “prináša skutočnosť, že zaniká jeden zo znakov štátnosti”. Každý beduín žijúci na území Slovenska si koruny vymenil za € ale my ostatní, aj keď nie sme zberatelia, sme si niečo z mincí i bankoviek odložili. Z nostalgie, piety… čo ja viem. Okrem toho numizmatici a všetky múzeá urobili to isté. Predpokladám, že keby som mal za všetky odložené slovenské koruny euráče, nemusím do konca života nič robiť, len si užívať. Predpokladám, že patríš k nežnému pohlaviu a to nezbiera, neodkladá staré krámy ale kupuje nové. Ťažko teda pochopíš hlbiny zberateľskej duše.
mazoslav – pokiaľ existuje vedná disciplína, ktorú niektorí nazývajú muzeológia (teória riadeného / múzejného zberateľstva) musí mať vybudovaný terminologický aparát. Pokiaľ ťa to zaujíma tak v slovenskej terminológii znamená
konzervovanie múzejného typu
(teda nie uhoriek alebo bicykla)
konzervačný zásah, postup alebo postupy spomaľujúce alebo dočasne zastavujúce zmeny (degradáciu, poškodzovanie), ktorým podlieha každý materiál v čase. Postupy odďaľujúce zánik dokladu (zbierkového predmetu) bez zásahu do jeho hmoty. Doklad ostáva v analytickom stave, t. j. stave, ktorý je výsledkom jeho účasti vo sfére objektívneho bytia človeka, vrátane neskorších zmien a doplnkov – analytická konzervácia.múzejné reštaurovanie
reštaurátorský zásah, súhrn postupov vedúcich k navráteniu dokladu do pôvodnej, prieskumom určenej, overenej a potvrdenej podoby s minimálnou stratou informačnej, historickej a estetickej integrity.Z definícií vyplýva, že predmet
by sa po konzervačnom zásahu nemal vizuálne zmeniť ale má predĺženú životnosť.
Po reštaurátorskom zásahu sa jeho vzhľad zmení, je čistejší, farby sú živšie a má predĺženú životnosť, pretože reštaurátor vykonáva aj záverečné konzervovanie.
Pokiaľ by sme prirovnali konzervačno-reštaurátorské pracovisko múzea k nemocnici, reštaurátor je pán doktor, ktorý môže zlomeninu napraviť a konzervátor sestrička, ktorá zlomenú nohu môže len zafixovať. Z toho vyplýva aj náročnosť práce v oboch profesiách a tým aj ohodnotenie.
tanter, bavíme sa o bankovkách (!) a nie nábytku alebo obrázkoch. Tržná cena 50 rentermárk (stav ako na prvých dvoch obrázkoch) je cca 80 € alebo 2000 Kč. Odpracoval som 5 hodín a 24 minút 8O za čo by si automechanik zarátal 183,6 €. Ja som lacnejší ale aj tak si nemyslím, že by ju vlastník predal za 100 €. Pokiaľ je to súčasť zbierky je všetko v poriadku. Pokiaľ je to na predaj… íííha.
-
danicaa, v prvom rade treba odlíšiť hodnotu predmetu od jeho ceny. Hodnota je výsledkom SUBJEKTÍVNEHO hodnotenia a mení sa v priestore i čase, napr. gotická socha má inú hodnotu keď si v pohode a inú keď zomieraš od zimy. Cena je výsledkom snahy vyjadriť hodnotu v peniazoch. Rozoznávame viacero cien, z ktorých prevažná väčšina vychádza z písanej alebo nepísanej normy.
Tak je tomu aj u predmetov zberateľského záujmu i keď “laický” prístup súkromného zberateľa sa dosť líši od “odborného” prístupu, napr. múzea.
Pri oceňovaní predmetov zberateľského záujmu je jedným z prioritných kritérií STAV predmetu. Existujú rôzne stupnice stavu predmetu – bežné artefakty majú 8 stupňov, numizmatika 7. Stredný stav je označovaný ako DOBRÝ a reštaurovať sa oplatí iba predmety v horšom stave. Stav predmetu po reštaurátorskom zásahu nemôže byť označený inak ako DOBRÝ. Reštaurátorský zásah by mal stav a teda aj hodnotu a cenu zlepšiť / zvýšiť.
Zaplatiť za reštaurovanie sa oplatí súkromníkovi i inštitúcii, najmä ak ide o ojedinelé, vzácne exempláre, ktoré kompletujú typovú zbierku. Pokiaľ však je dominantná reprezentačná hodnota zbierkového predmetu,napr. obsah peňaženky robotníka z päťdesiatych rokov 20. storočia, odporúčal by som iba konzervovanie. -
danicaa, pripájam k reštaurovaniu bankoviek niekoľko poznámok, pretože téma je dosť okrajová. Nezáujem o reštaurovanie (!) bankoviek nepramení ani tak z komplikovanosti zásahu ako zo skutočnosti, že bankovky sa NEOPLATÍ reštaurovať. Sú to polygrafické výrobky, síce často spracované špičkovou technológiou s použitím mimoriadnych materiálov, ALE vydávané vo veľkých sériách a dochované vo veľmi veľkom počte výborných exemplárov.
Najdrahšia československá štátovka – 100 korún z roku 1919 (dochovaná vraj v počte 27 ks) je ponúkaná za 149 000 Kč = 5905 €.
Cena 100 korunovej československej vojenskej poukážky, resp. sovietskej okupačnej poukážky, sa pohybuje v rozpätí 2-3 € za exemplár v perfektnom stave.
Preto sa nemôžeš čudovať, že reštaurovanie takéhoto platidla si objedná iba šialenec.
Iná situácia nastane keď treba bankovku konzervovať, teda uchovať v analytickom stave vrátane poškodení, zmien a doplnkov. Konzervovanie papiera má rozpracované viac-menej štandardné postupy a pokiaľ nezanedbáš prieskum a technologický rozbor vo väčšine prípadov by to nemal byť problém.
Osobne som bankovky nereštauroval (nebol záujem), ale využíval som ich niekoľkokrát ako pokusné králiky na overenie niektorých postupov.