[docent]

Predpokladám, že Tvoje moridlá, výrobok závodu CHEDS Zdiby (dnes CHEDS – Jan Löwit) sú dechtové. Takáto firmička musela a musí produkovať lacné, fungujúce výrobky a preto určite používala moridlá na báze látok, ktoré majú povahu silných kyselín. Medzi ne patria aj dechtové fabivá, ktoré dodávajú drevu trvanlivé zafarbenie.
Samozrejme sa môžem mýliť a samozrejme, že existujú aj zásadité dechtové farbivá ale pokiaľ nemáš na sáčku zloženie dá sa iba hádať alebo zmerať pH moridla.
Prečo práve karnaubu? a prečo vôbec karnaubu?

p.s. Karnauba – tvrdý brazílsky vosk dobrý na podlahy.

[docent]

Bielenie dreva je v podstate buď okysličovanie (oxydácia) olebo odkysličovanie (redukcia) podľa prostriedkov, ktoré použiješ. Najlepšie sa farbivá v dreve rušia odkysličovaním.
Pred bielením treba z dreva odstrániť pryskyrice, triesloviny a iné látky, ktoré ho sťažujú. Preto treba drevo najprv omyť teplým roztokom potaše (K) alebo sódy (uhličitan sodný, Na2CO3).
Najlacnejším fungujúcim spôsobom je bielenie chlórovým vápnom (zmes chlórnanu a chloridu vápenatého, vznikajúca pôsobením chlóru na hydroxid vápenatý).
Bieliaci kúpel:
30 g sódy alebo 25 g potaše sa rozpustí v 1l horúcej vody. Po úplnom vychladnutí sa pridá 50-60 g čerstvého chlorového vápna. Roztok sa dobre premieša a nechá odstáť. Potom sa prefiltruje. Do číreho roztoku sa ponorí drevo na 1/2 až 1 hodinu. Potom nasleduje dôkladné opláchnutie.
Prebytočný chlór, ktorý ostane v dreve sa odstraňuje roztokom zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (kyselina solná, acidum hydrogenchloridum, HCl) – 3 diely kyseliny na 3 diely vody, ktorým sa predmet natrie a následne opláchne.
Tento spôsobv je vhodný najmä vtedy, ak sa má drevo moriť zásaditým moridlom.
Pokiaľ je moridlo kyslé odporúčam odstrániť chlór roztokom marseillského mydla – 20g mydla na 1l vody.
Prajem úspech a čakám správu o výsledku.

[docent]

Nepochopil som celkom preco chces “dosiahnuť čo najsvetlejšiu fajbu dreva” u korenice vresovca (Erica arborea), ktore sa prave pre svoju tvrdost a krasnu cervenohnedu farbu pouziva na vyrobu hlaviciek fajok – bryerove drevo (brierwood). Chapal by som keby si chcel nahradit uslachtile drevo menej uslachtilym. Svetla farba dreva sa dosahuje bielenim . Viem vsak o dreve vresovcy velmi malo nez aby som odporucil nejaky postup.

[docent]

Mnooo……..
adeptom purgatorskeho remesla len pripomeniem, ze uskalienka uvadza receptury vhodne pre VYROBU medeneho tovaru, ktore nie su celkom tie najvhodnejsie pre UDRZBU starych kramov.
Pre duchampa tu mam…

:D

[docent]

ČSN 73 4231
(73 4231) Kamna – Individuálně stavěná kachlová kamna
ČSN vydána v českém (slovenském) jazyce
Účinnost k: 01. 12. 2006

Cena bez 9% DPH = 447.00 Kč

Anotace:
ČSN 73 4231 Norma platí pro navrhování a provádění individuálně stavěných kachlových kamen prováděných na místě s použitím průmyslově nebo individuálně vyráběných konstrukčních dílů a materiálů. Platí prokachlová kamna určená zejména pro vytápění místnosti ale také k ohřevu teplé užitkové vody popř. k ohřevu vody pro ústřední vytápění, pokud jsou pro tyto účely uzpůsobena. Doporučeným palivem pro tyto kamna je dřevo popř. jiné palivo v souladu s návrhem zhotovitele kamen (kamnářem). Norma není určená pro průmyslově vyráběná kamna. Norma uvádí názvosloví jednotlivých dílů kamen a třídění kachlových kamen podle konstrukčního uspořádání a podle provedení a tloušťky kachlových stěn. Stanoví základní požadavky na funkci a materiál kamen a na jednotlivé díly kamen, jako jsou přikládací dvířka, rošt a popelník. Stanoví požadavky na přívod vzduchu a odvod spalin. Blíže specifikuje jaké materiály na stavbu kamen se mohou použít a uvádí způsob provádění kachlových kamen. V normě je uveden popis způsobu kontroly provedení kamen a mezní limity povolených odchylek. Norma stanoví také způsob funkční kontroly kamen. V příloze A ČSN 73 4201 je uveden základní kamnářský výpočet tepelných ztrát a v příloze B způsob výpočtu velikosti jednotlivých funkčních dílů kachlových kamen. V příloze C jsou obrazové příklady provedení základních typů kachlových kamen.

Obsah
Předmluva ……………………………………………………………………. 3

1 Předmět normy ……………………………………………………………. 4

2 Citované normativní dokumenty ……………………………………….. 4

3 Termíny a definice ………………………………………………………… 4

4 Třídění ……………………………………………………………………….. 7

5 Všeobecné požadavky …………………………………………………….. 8

5.1 Požadavky na funkci a materiál kamen ……………………………… 8
5.2 Přikládací dvířka ………………………………………………………….. 9
5.3 Rošt ………………………………………………………………………… 9
5.4 Popelník ……………………………………………………………………. 9
5.5Přívod spalovacího vzduchu ……………………………………………… 9
5.6 Čistící otvory ……………………………………………………………….. 10
5.7 Spalinové hrdlo a čištění …………………………………………………. 10
5.8Kachlová kamna s topnou vložkou ……………………………………… 10
5.9 Kachlová kamna s vestavěným ohřívačem ……………………………. 10
5.10Základní požadavky na provoz kachlových kamen …………………. 10

6 Materiály na stavbu kamen ………………………………………………… 11

7 Provádění kamen …………………………………………………………….. 11

8 Kontrola ………………………………………………………………………… 12
8.1 Kontrola provedení kamen ……………………………………………….. 12
8.2 Funkční kontrola kamen ………………………………………………….. 13
8.3 Návod k obsluze ……………………………………………………………. 13

9 Spalinové cesty ……………………………………………………………. 13

Příloha A (informativní) Základní kamnářský výpočet – výpočet tepelné ztráty ………..15

Příloha B (informativní) Dimenzování kamen ……………………………… 16

Příloha C (informativní) Příklady provedení kamen ………………………. 19

Ku kachliam mam aj nejake poznamky ale takto narychlo ich neviem najsť. Budem sa snazit ak je to este aktualne.
Suhlas so Sasom pokial ide o vek (mozno su, podla dvierok, aj mladsie?) a s Przemkom, ze to bude moct byt pekny exponat ale nic viac.

[docent]

Sice nie som preparator ale s kostou sa stretam dost casto. Co funguje na jednej malo by aj na druhej – tada lebkovitej :D
Zltohnede sfarbenie pravdepodobne sposobuju zvysky tuku, preto treba lebku najprv odmastit. Mozno pouzit benzin, tetrachlor, eter, vyvarit ju v saponatovej vode alebo 20-40% roztoku luhu. Po dokonalom oplachnuti, neutralizacii (ak pouzijes luhovy kupel), napr. octovou vodou a opatovnom oplachnuti, treba kost vybielit v 7-10% roztoku peroxidu vodika. Ponorenie by nemalo byť dlhe a staci aj natieranie. Potom lebku poloz na slnecne miesto aby dokonale zbelela.

Dodrzuj zasady bezpecnosti a hygieny prace – pouzitie benzinu, tetrachloru, eteru a luhu si opatrnost vyzaduje.

[docent]

Tabitha, to nie je stôl, to je kuchynský stôl! Doska bez povrchovej úpravy sa po práci drhla vodou a jadrovým mydlom. Moje odporúčanie. Maximálne EKO – nerobiť s ním nič. Stredné EKO – očistený namoriť alebo len napustiť fermežou alebo ľanovým olejom (je podstatne drahší). Nechať vyschnúť a používať. Minimálne EKO – napustiť fermežou a nalakovať.

[docent]

Tak ma napadlo. Nic to nestoji. Skus rozpustit vosk v liehu a uvidis ako to casto na webe chodi.

[docent]

Nevie, ci je to pohodlnostou alebo cim ale kam sa clovek pozrie tam sa voskuje. Pritom aj odbornici casto odporucaju tuto zaverecnu upravu dreva.
Lenze volakedajsi remeselnici pouzivali ochranny voskovy kryt iba velmi zriedkavo. Dovod spociva v malej a kratkodobej ochrane vyrobku. Voskovanie sice zlepsuje vzhlad ale kvalita ochrany je takmer nulova. Pokial bol nabytok kvalitny a jeho povrch nejakym sposobom namahany, pouzivala sa selakova politura, ktora zarucovala perfektny vzhlad i dostatocnu ochranu proti poskodeniu. Voskovanie mozno odporucat na zaverecnu upravu drobnych uzitkovych predmetov, ludoveho nabytku, pripadne pri patinovani, ked chces aby nabytok vyzeral starsi nez skutocne je.
V sucasnosti sa pouzivaju dva sposoby:
-pastovanie – bezfarebnou voskovou pastou na parkety z obchodu,
– voskovanie – voskom rozpustenym v nejakom rozpustadle. Oznacovat voskovaciu zmes ako polituru moze iba tazky amater.
Na voskovanie odporucam pouzivat zmes jedneho dielu vcelieho vosku (nastruhaneho) a dvoch dielov terpentinu. Pokial sa ponahlas mozno rozpustenie urychlit nahriatim vo vodnom kupeli na elektrickom varici. Skus porozmyslat preco sa neodporuca zahrievat zmes nad otvorenym ohnom. Namiesto terpentinu mozno pouzit aj benzin. Ale ked si EKO, terpentin smdi lepsie. Zmes nesmie byt prilis husta, najlepsie ked volne steka po stetci. Doriedit mozno pridanim terpentinu. Nanasa sa makkym stetcom a vrstva musi byt tenka. Po zaschnuti – odpareni terpentinu – lestime flanelom alebo makkou kefou.

Na osetrenie stolovej dosky, ani pokial sa jedna o ludovy vyrobok, voskovanie neodporucam.

[docent]

Vsetkym navstevnikom tejto temy sa ospravedlnujem za dlhu nepritomnost, ale zivot je uz taky.
K tomu co tu odznelo iba v kratkosti. Chlor, jod, brom, siru a ich zluceniny treba drzat v inom meste a nie v inej miestnosti nez su akekolvek “zelezne” predmety. Vystihol to MP. Moderne trendy v konzervovani a restaurovani kulturneho dedicstva sa snazia chemiu maximalne obmedzit. Technologie su vsak drahe a obycajny purgator asi ostane pri fosforecke, ovocnych kyselinach, maximalne chelatone.
Uskalienka, ked mas take skusenosti s povrchovou upravou kovov daj do placu nieco na ciernenie zeleza (okrem tanatovania). Nakoniec este jedna poznamocka. Po neutralizacii moznych zbytkov kyselin nejakou zasadou – soda bikarbona, treba predmet opetovne oplachnut, najlepsie destilovanou alebo aspon porevarenou vodou a az potom susit.
Ked vsetko pojde ako ma coskoro pribudne striebro. Musim si nasetrit trochu casu, pretoze to treba robit a teda aj fotit nasupu.

[docent]

Konzervovanie a najme restaurovanie zrkadla je nelahka zalezitost, ktora vyzaduje priestor, vybavenie a skusenosti. Kazde zrkadlo ma tri vrstvy – sklo, vlastnu zrkadliacu vrstvu a ochranny “stetkovy” (u starsich) nater. Samotne konzervoivanie vzhladovo zrkadlu nepomoze a robi sa vynimocne, ked zrkadliaca plocha je v relativne dobrom stave. Pri restaurovani “slepych” zrkadiel treba odstranit vsetko a v podstate vyrobit zrkadlo nove. Zrkadliacu plochu tvori cin, striebro alebo hliník. Existuju vsak aj zrkadla s medenou, zlatou alebo platinovou vrstvou. Na stare zrkadla sa pouzival cinovy amalgam (roztok cinu v ortuti), ktory sa rozotiera po povrchu skla. Nieco ako selakova politura. Tato technologia je vsak velmi nebezpecna, pretoze pokial nie je perfektne vetranie clovek vdychuje pary ortute. Preto sa preslo na postriebrovanie redukciou prislusných roztokov striebornych soli. Postriebrovaci roztok sa na patricne pripravene sklo nalieva. Vylucenie striebornej vrstvicky trva 5-20 minut (podla zlozenia a teploty roztoku). Po ususeni sa tenucka vrstvicka vyluceneho striebra chrani lakovym naterom.
Netreba snad zdoraznovat, ze u restaurovaneho zrkadla dochadza k vaznemu poskodeniu autenticity a straca na hodnote a cene. Je to vsak vzdy lepsie ako nahradit stare zrkadlo tym co sa dnes za zrkadla vydava.

[docent]

Som velmi slobodomyselny, ba niekedy az volnomyslienkarsky zalozeny clovek a stat, pokial to ide, mam najradsej cim dalej od tela. Neoficialne struktury, ktore som pripojil (bez zmien a doplnkov) vznikli v temnych dobach, kedy Komora restauratorov este nejestvovala a restauratorom bol kazdy kto to o sebe vyhlasil. Potreba bola zrejma – dat pisomnostiam suvisiacich s restaurovanim urcitu “stabnu kulturu” a jednotnost. Ze tieto navrhy boli dobre svedci aj to, ze ich zakonodarca takmer v povodnej podobe vtelil do zakona. Je vsak, aspon pre mna, zarazajuce, ze Komora restauratorov dodnes problematiku restauratorskej dokumentacie nerozpracovala a trnka sa musi prist opytat na Obnovu. Vzhladom na intimne vztahy Komory a Obnovy sa neodvazujem nieco navrhnut alebo iniciovat.

[docent]

Aby rec nestala pripajam

sylabus štúdia konzervovania a reštaurovania na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho, Banská Štiavnica

http://www.skola.obnova.sk/?%8At%FAdium/Predmety/KRD

Štandardne spracovanú komplexnú reštaurátorskú dokumentáciu z roku 2007

a nakoniec menej známy materiál z rokovania vlády SR týkajúci sa Komory reštaurátorov

http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/9D73E9DE680987D9C1256E2A003654A7/$FILE/material.rtf

Otazky restauratorskej, no najme konzervatorskej dokumentacie v dnesnej dobe su o to naliehavejsie, ze neexistuje jednotna metodika a nech sa na mna zastancovia zakona c. 49/2002 Z. z. a vyhlasky c. 16/2003 Z.z. nehnevaju, ani legislativa.

[docent]

Pokial viem, ziaden zavezny dokument nepredpisuje co ma dokumentacia restauratorskeho zasahu obsahovat. Nic take nie je zverejnene ani na oficialnej stranke Restauratorskej komory. Samozrejme, ze restauratori svoju pracu dokumentuju, uz len z bezpecnostnych dovodov ale struktura informacii sa meni pripad od pripadu. Zvycajne sa vypracuje restauratorsky zamer, správa o komplexnom reštaurátorskom prieskume a potom zaverecna sprava o restaurovani. Nieco ako “restauratorsky vyskum” v praxi nejestvuje. Sucastou restauratorskeh zasahu je restauratorsky prieskum, ktory moze byt nedestruktivny alebo destruktivny. Vykonava sa ako cast prípravy pred vlastnou pracou a zavisi od povahy restaurovaneho objektu. Pripajam neoficialnu strukturu zaverecnej spravy o restaurovani a správy o komplexnom reštaurátorskom prieskume pamiatky, z ktorej vecsina slovenskych restauratorov (alebo jej mutacii) vychadzala.

Záverečná správa o reštaurovaní
Názov akcie:
Evidenčné číslo:
Rozmery:
Reštauroval:
Teoretická časť: (kto spracoval)
Fotodokumentácia: (kto vyhotovil)
Reštaurátorské práce prebiehali od do
Záverečná správa schválená:
————————————————————-
I. Základné údaje
1. Názov pamiatky
2. Rok vzniku
3. Evidenčné číslo
4. Typ pamiatky – napr. maľba na plátne
5. Umiestnenie
5.1 Kraj:
5.2 Okres:
5.3 Obec:
5.4 Objekt:
5.5 Umiestnenie v objekte:
6. Majetkovoprávne vzťahy:
6.1 Majiteľ:
6.2 Užívateľ:
6.3 Správca:
7. Investor:
8. Kategória: neurčená
II. Postup a technológia prác
1. Vlastný priebeh reštaurovania
2. Použité materiály:
3. Zmeny oproti stavu predmetu pred reštraurovaním:
4. Vyhodnotenie reštaurátorských prác:
5. Nové zistenia zo strany reštaurátora:
III. Stanovenie podmienok ďalšej životnostipredmetu po reštaurovaní
IV. Dokumentácia reštaurátorskej akcie – čo ju tvorí a kde je uložená

-oOOo-
Správa o komplexnom reštaurátorskom prieskume pamiatky
I. Základné údaje
1. Názov:
2. Číslo:
3. Typ:
4. Umiestnenie
5.1 Kraj:
5.2 Okres:
5.3 Obec:
5.4 Objekt:
5.5 Umiestnenie v objekte:
5. Majetkovoprávne vzťahy:
6.1 Majiteľ:
6.2 Užívateľ:
6.3 Správca:
6. Investor:
7. Kategória: neurčená
8. Datovanie:
II. Návrh technológie reštaurovania
III. Reštaurátorský prieskum
1. Základné technologické údaje:
2. Rozmery:
3. Vizuálny, nedeštruktívny prieskum:
4. Sondážny, deštruktívny prieskum:
5. Ďalšie zistenia:
6. Chemicko-fyzikálne analýzy:
7. Vyhodnotenie reštaurátorského prieskumu:
IV. Popis pamiatky a umelecko-historické vyhodnotenie
1. Typ pamiatky: napr. maľba na plátne
2. Popis pamiatky:
3. Súčasť fondu:
4. Signovaná:
5. Datovaná:
6. Slohová charakteristika:
7. Datovanie a autorský okruh:
V. Ďalšie návrhy a odporúčania (uloženie, odporúčané klimatické podmienky atď.)

[docent]

Zakladna otazka je neznama. Na co ten pergamen potrebujem. Pokial ho treba na vyrobu staro vyzerajucej listiny pre krala fasiangu tak gratulujem. Pokial ho treba na restauratorske ucely prosim ale upozornujem, ze to co sa da zohnat nemusi byt vhodne na vsetko.
Pergamen sa da zohnat ale je drahy. Biely, z kozej koze, jednostranny, 300×210 mm stoji cca. 730,- Sk. Odber je za hotove v mieste vyroby, t.j. dalsie naklady. Celkovo spocitane a podciarknute, pergamen sa neda zohnat, pretoze ho nikto nebude kupovat na sklad a ist kupit jeden list je nezmysel.