[docent]

Prave sa tu mordujem s jednou utlou knizockou, ktora sice nie je o farbeni textilu ale o priprave farieb vo vseobecnosti a maliarskach technikach. Je to hustych, takmer 100 stran v “staronemčine” a kniha sa vola “Illuminierbuch künstlich alle Farben zu machen und zu bereiten. Allen Brieffmalern/sampt anderen solcher Künsten liebhabern nützlich und gut zu wissen. Durch Valenteinum Boltzen von Rufach 1549”. Zatial neviem posudit ci to moze byt na nieco dobre, pretoze mam problemy uz s citanim a o porozumeni zatial nehovorim.

[docent]

“Šuber” je zástrč, (v ziadnom prípade zapadka!) – zakladna doska so styrmi montaznymi otvormi v rohoch a nanitovanym uckovym profilom – objimkou, v ktorej sa pohybuje vlastna plocha zastrc ovladana do praveho uhlu zahnutou zadnou castou alebo nanitovanym gombikom.
Na dvojkridlovych dverach sa pouziva este zástrč s náprstkom a zástrč s pákovym prevodom.
Skoro som sa zauzloval a dufam len, ze hovorime o tom istom 8O .

K tej strukture neviem co povedat, snad len tolko, ze to bude zavisiet od pouzitej technologie.

Dalsie prispevky iba za cenu moznosti vkladat obrazky.

[docent]

Mikulasm
Som rad, ze som pomohol. Otazka vsak ostava otvorena – cim bol kryt krstitelnice oplechovany povodne? Videl som jednoduche drevene kryty ale vzdy boli oplechovane medenym plechom. Nie je cely kryt sekundarny? Videl som množstvo prstiteľníc bez krytu.

harp
Poskodenie zinkovej vrstvy (pokial za take mozeme povazovat aj mapy) moze mat mnohe priciny spocivajuce v nedostatkoch pri priprave predmetu na zinkovanie alebo vlastnom zinkovani.
Pozinkovanim v ohni je dosahovana vrstva zinku nerovnomerna a tvori ju necisty zinok. Nerovnomernost povlaku ma vliv na jej prilnavost. Teplota roztaveneho zinku pri zinkovani by nemala presiahnut 450oC, pretoze pri vyssej teplote vznika zliatina zinku so zelezom. Pokial sa na cistenie predmetu pouzil salmiak alebo chlorid zinocnaty dochadza casto k vzniku hrdze medzi predmetom a povlakom zinku. Okrem toho na vzhlad zinkovej vrstvy maju vplyv aj poveternostne podmienky danej lokality. Od 50. rokov minuleho storocia, po zavedeni kontinualneho zinkovania, by mala byt :twisted: kvalita zinkovaneho plechu lepsia. Co je na tom pravdy neviem. Moje zinkovane zvody doslova zhnili za cca 20 rokov :( .

[docent]

Som rad, ze Ta vidim a este radsej, ze konecne vidim Obnovu. Tvoja otazka je nelahka ako vsetky otazky na bezne veci ale nakoniec som nieco nasiel vo svojich poznamkach. Bude to teda bez citacii ale snad mi veris :wink: .
Prve zmienky o zinku sa v Europe objavuju v 16. a 17. storoci. Prve pozinkovanie plechu v ohni vykonal francuzsky chemik a lekar Paul Jacques Malouin (1701-1778) v roku 1742. Proste ponoril zelezny plech do roztaveneho zinku. Zinkovanie bola po roky rucna praca a vyuzivalo sa najma pri predmetoch, ktore sa dostavali do styku s vodou – vane, vedra, kanvy atd. Rozmach zinkovania plechu nastal az potom co S. Sorel (tiez francuz) v roku 1836 objavil ako treba zelezne (ocelove) casti pred zinkovanim upravit. V roku 1847 vzniká 1. Deutsche Feuerverzinkung v Solingene a o rok sa technológia začala pouzívat v Rakusku. Zinkovanie v ohni dosiahlo priemyselne vyuzitelnu dokonalost az v 20. storoci.

[docent]

Farba má iba velmi malo spolocneho s fizykou alebo optikou! Vlastne iba potial pokial sa venujeme svetlu, ktoreho viditelnu oblast, v rozmedzi 400-700 nm (nanometer 10na -9 m) sme schopni vnimat.
SVETLO = FARBAPredmety su viditelne iba ak odrazaju svetlo / elektromagneticke vlny siriace sa z nejakeho primarneho ziarica. Tieto sa od predmetu – sekundarneho ziarica, odrazaju. Pretoze odrazene svetlo je vo vseobecnosti “ochudobnene” o casti rozsahu spektra vyvolava v ludskom oku drazdenie, ktore mozog interpretuje ako FARBU. Pokial predmet odraza cele spektrum bieleho svetla javí sa nám ako BIELY. V skutočnosti je časť dopadajuceho svetla vzdy absorbovana predmetom. Pokial objekt neodraza biele svetlo, javi sa nam ako ČIERNY.
Takze FARBA je zmyslovy vnem, ktory nemozno opisat fizykalnymi velicinami! Na to aby vznikol vnem farby treba viditelne ziarenie a ludske oko.
Pri opise farby treba zohladnit odtien, sytost a jas (svietivost). Pokial by ste chceli farbu presne opisat budete potrebovat niektory z tychto pristrojov – spektrelny fotometer, kolorimeter alebo densitometer. Budte vsak pripraveni, ze vysledkom merania nebude citronovozlta.
Na pomenovani farby v realnom svete niet receptu. Kazdy pozorovatel vnima farbu inak. Farby sú silne subjektivne a rozdielne u jednotlivych ludi. Ma na ne vplyv vek, unava oka a ine fizyologicke faktory, aktualny primarny ziaric i pritomnost inych farieb.

Zahadnou otazkou pre mna ostava naco miesat “spravny ton farby”? Spravny k comu, pre koho? Pre vytvarnika je spravnym prave ten, ktory pouziva a restaurator ma miesanie spravnych odtienov zakazane :| Toz tazka odpoved.

[docent]

Pokial ide o moj osobny nazor na problematiku konzervator a restaurator odpoved je velmi prosta:
konzervátor – je zamestnanec muzea s predpísaným vzdelaním, ktorý vykonáva nedeštruk­tív­ny prieskum a analytickú konzer­vá­ciu (sanační konzervaci) zbierkového predmetu a vedie o tomto zásahu predpísanú dokumentáciu; múzejné reštaurovanie môže vykonávať iba pod vedením reštaurátora. Zod­povedá za stav múzejného zbierkového fondu alebo jeho časti v plnom rozsahu, vykonáva vstupné a výstupné prehliadky, profilaktické kontroly, zodpovedá za dodržovanie depozitárnych režimov, zabez­pe­če­nie manipulácie so zbierkovými predmetmi a ich transport v múzeu i mimo neho.
reštaurátor – je zamestnanec muzea s predpísaným vzdelaním, ktorý vykonáva prieskum, múzejné reštauro­vanie zbierkového predmetu a vedie o tomto zásahu predpísanú doku­men­táciu; vedie, meto­dic­ky usmerňuje a kontroluje činnosť konzervátorov.
(muzejny ramec je tu iba pre zjednodusenie z moralno-eticko-profesneho hladiska)
Konzervator teda nikdy nie je restauratorom a restaurator musi a zvacsa aj prebera cast uloh konzervatora najma pokial ide o analyticku, zaverčnu atd. konzervaciu. V pripade nudze musi plnit vsetky ulohy vyplyvajuce z funkcie konzervatora.

[docent]

Vazeni pani, myslim, ze v prvom rade by bolo dobre zacat s vymedzenim pojmov a dojmov. Tak ako napisal tonda – so slovnickom. Myslite na “preventivne konzervovanie”. Eticky kodex ma cas. Ako ste si uz mozno vsimli na obnove sa s nim uz zacinalo a diskusia akosi odumrela. Treba jasne vyjadrit o com to tu bude a mysliet aj na “publikum”. Zakladna terminologia ochrany kulturneho dedicstva je na Slovensku stale nedostatocna a aj odbornici ju pouzivaju ledabolo, pretoze ju interpretuje tak ako mu to pasuje. Dobre vymedzene terminy pamiatkovej ochrany su aj v slovniku tu na obnove ale pre ostatnych, myslim konzervatorov v muzeu (restauratori sa tam nevyskytuju – aspon v nestatnych) nic a este nic. Verim, ze pre vas konzervator (konzervovanie) a restaurator (restaurovanie) nie je jedno a to iste a nebudete nas presviedcat, ze kazdy restaurator je aj konzervator.

[docent]

Pre harpa – ako vidim nie je uz co navrhovat, existuje a medzinarodne(!). Myslim, ze priestoru je dost a nova rubrika by sa po case tiez dezintegrovala.
Pre tondu. Vidim, ze sa konecne nasiel niekto kto chyti aj to skutocne, profesionalne konzervovanie a restaurovanie pevne do ruk. Budem drzat palce aby to vydrzalo a aby aj diskutujucich bolo dostatok. Dufam, ze to bude inspirujuce aj pre dalsich profesionalnych konzervatorov aby sa zapojili. Napriek tomu na cistenie starych kramov nerezignujem a v ramci moznosti semo tamo nieco prihodim. Mozno ti to ukaze co treba doplnit alebo rozviest podrobnejsie. Kazdopadne som zvedavy a tesim sa s ostatnymi.

[docent]

Vazeny tonda, dakujem za podnetny prispevok a dufam, ze neostane iba pri nom. Chcel by som len dodat, tak ako som to urobil v uvode, ze tento “serial” nie je urceny pre konzervatorov a restauratorov ale obycajnych ludi z ulice, ktorych moznosti su obmedzene nielen po materialnej ale aj financnej stranke. Tiez by som chcel opatovne zdoraznit, ze postupy v nom uvedene maju sluzit na udrzbu alebo zlepsenie vzhladu starych kramov a v ziadnom pripade “pamiatok”. Preto purgator nie je viazany ziadnymi etickymi pravidlami, kodexami a podobne. Robi to pre seba, na vlastnych kramoch, pre svoje potesenie alebo k svojej skode. Technicke vybavenie, ktore spominas nemaju ani statne pracoviska, dostupnej literatury je ako safranu a o chodeni na konferencie casto snivaju aj profesionalni restauratori. To ale nie su problemy, ktore by sa bytostne dotykali tejto temy. Takze tak. Bolo by zahodno (a stale na to cakam) aby na obnove vznikla (nie v anglictine, finstine alebo spanielcine) tema venovana tym, ktory konzervuju (nie restauruju) zbierky v nasich muzeach. Su v prevahe a podmienky, v ktorych vykonavaju svoje povolanie su casto, slusne povedane, nevyhovujuce.

[docent]

Bez velkeho nadsenia davam do diskusie prosbu o identifikaciu tejto spalne a pokial to bude mozne aj urcenie orientacnej ceny. Obrazky su hnusne a vopred sa ospravedlnujem. Farba spalne je, podla majitelky a obrazku zrkadla nebovo modra. Mramorova doska na komode chyba. Za povsimnutie stoja apartne konzolky pod kvetinac na nocnych stolikoch a rucna, originalna malba kvetinoveho dekoru. Dufam, ze sa niekto zmiluje.

Postele

Nocne stoliky

Komoda a jej detail

Zrkadlo a jeho detail

p.s. Mne by neuverila.

[docent]

Keraplast, keramicku na vzduchu tvrdnucu, modelovaciu hmotu vyraba KOH-I-NOOR HARDTMUTH v Cechach a mozno ho bezne kupit napr. v Tesku v 300g balení. Aktualnu cenu neviem, pretoze ho kupujem do zasoby. Zarucna doba neotvoreneho balenia je 2 roky.

[docent]

Vies s tym tahanim rozumov je to stara pesnicka. Je jasne ze existuju recepty a postupy, ktore sa snazi vacsina konzervatorov aj restauratorov drzat v tajnosti, pretoze im poskytuju urcitu vyhodu len je hrozne ked si svoje tajomstva nakoniec beru zo sebou do hrobu. S konzervovanim a restaurovanim je to ako s pisanim basni alebo s malovanim obrazu aj ked ho nepovazujem za tvorbu. Tvorba je u tychto remesiel zakazana! Ale ten, ktory si tuto cestu vyberie musi mat nieco co ho predurcuje pre toto povolanie (nemyslim zamestnanie). Casto smradlave, spinave, namahave, vyzadujuce casto nebetycnu trpezlivost a sebakazen ale pritom krasne, nezaplatitelne a zasluzne. Preto sme tu. Oblast konzervovania a restaurovania je obrovska a nemozete ocakavat, ze sa nam ju a jej problematiku podari prebrat na obnove celu. Dufam, ze sa s duchampom zhodneme – tahajte z nas rozumy aby sme si ich nakoniec aj my nezobrali do hrobu a podelte sa s vasimi uspechmi aby sme si aj my nieco uzili.
p.s. Na svojom hodnoteni nic nemenim.

[docent]

Olimpico a to by bola zasadna chyba, ktoru na obnove robi kopec navstevnikov. Len ten co sa nepyta sa nic nedozvie a ten moj tuk bola vyzva na otazku – otazky. Ze si pochopil to ta len cti ale neboj sa pytat. Co si myslis ako som si pripadal ja ked som zacinal?

[docent]

Drevo je strasne siroka oblast aj ked casom nieco o nom mozno bude. Ten moj material, i ked jeho odolnost proti zubu casu je obrovska, sa v literature spominany iba zriedkavo, okrajovo a dost nekvalifikovane. Nejde to ale bez ukazok a najst vhodny, hodne poniceny objekt nie je lahke. Potom s nim nieco urobit a aby sa to aj vydarilo. Hmmm, tazka vec. Zasah je dost narocny na cas, tak sa to nadlzuje.
Kde je obsluha, dal by som si jednu zalievanú :|

[docent]

Iba na skok a cedulka so spravou. Chcel som trochu prekvapit (najma Duchampa :wink: ) s pokracovanim “starych kramov”. Lenze som si toho nabral viac ako stiham. Takze sa teste, do roka a do dna bude dalsie pokracovanie a nebude to kov 8O .