[docent]

Ak je toto tvoj prvy pokus velmi slusne aj bez detajlnejsich obrazkov.Gratulujem.
p.s. Chcel by som len vediet co by si urobil keby sa neozval tino 8)

[docent]

Dnes som dostal od redaktorky obnovy interny mail v zneni – Co tu strasis, mas byt na lieceni. Nechapem celkom jeho druhu cast ale prvu som pochopil dokonale.

[docent]

Drahsia varianta spociva v pouziti komercnych pripravkov. Su drahsie ako vcely vosk. Restauratorsky zasah na takejto stolicke je ako poziadat plastickeho chirurga aby ti umyl ruky. On by ti, aby si ich mal ciste, vymenil kozu s cim by si nemusel byt spokojny.

[docent]

Dik za super stitky. Podrobnejsie k vyrobe Thonet v Rak.-Uh. mozno urobi dorotka :wink: . Vceli vosk sa pouziva dost casto na osetrenie dreva i ked je makky a lepivy. Pokial sa maju stolicky pouzivať osobne by som ho nepouzil. Pekny vzhlad bez poskodenia materialu alebo povrchovej upravy sa da dosiahnut aj inak aj ked je to trochu drahsie.

[docent]

Este som sa zabudol opytat, ziadne etikety zo spodnej strany sedadla?

[docent]

Súhlasím s harpom. Stolicky su velmi pekne a vo velmi dobrom stave. Hladal som v obnováckom slovniku základných pojmov vyraz pre to čo by bolo treba urobit s lakom ale tam su len architektopamiatkarske terminy. Ak by si teda chcel nieco podnikat s lakom, netreba ho odstranovat ale iba “revitalizovat” – oživiť s doplnením. Je to s najvacsou pravdepodobnostou šelak ale nie politúra. Aj tak si treba predstavit hrbolatost miestami osuchaneho povrchu pri mikroskopickom pohlade. Bola by to dost velka robota pokial to nie je iba jedna stolicka. Preto sa skor priklanam k rieseniu – ocistit od spiny a osetrit komercnym pripravkom. Pri cisteni i osetreni treba davat pozor aby pripravok nebol na baze liehu.

[docent]

Myslim, ze vdaka nieje na mieste. Tvoje prispevky mi usetrili kopu roboty a casu. Bodaj by takych “skromnych” prispevkov bolo na obnove viac. Mam vsak jednu otazku. V 19. a scasti aj v 20. storoci sa na odliatky pouzivala zinkova zliatina oznacovana na Slovensku ale aj v Madarsku ako “spiater (špiater)”. Odlievalo sa z nej takmer všetko, skrinky hodin, drobna plastika, kovania apod. Nevies o nej nieco blizsie, popripade ceske pomenovanie.

[docent]

Vsetko sa prelina, nic nieje biele a cierne. Dakujem skoro som zabudol. Tak nam prezrad co si v tom svojom nezaskatulkovanom svete bez casovych postupnosti predstavujes pod slovom klasicizmus. Teda iba v pripade ze by ti v tom nebranili nejake vazne dovody.

[docent]

Je povzbudive sa dozvediet, ze Slovaci maju rovnaky pocet planet v slnecnej sustave ako anglicania. Kunsthistoriu znasam iba pokial mi sluzi a nesnazim sa o nejaku super odbornost. Moja timeline (freya bude urcite nadsena) klasicizmu je nasledovna-
– Nemecko 1755-1830

– Taliansko 1780-1830

– Anglicko 1820-1840

– Francuzsko Ludovít XVI. 1760-1800
direktorium 1795-1799
empir 1804-1830Dalej iba historizmus so vsetkym tym neo- a pseudo-.
Staty sú zoradene podla mojej stupnice dolezitosti. Anglicko malo byt posledne a Francuzsko predposledne ale mi strajkovalo zalomenie tak je to takto.

[docent]

Chyba, ktoru si urobil spociva v tom, ze si chybajucu cast natlacil do formy a nie priamo na chybajuce miesto. Vytvrdnuty kus nedopasujes tak aby si bol spokojny. Pokial si nepochopil v com je figel ozvi sa.

[docent]

Na rozdiel od konzervovania železa, kedy v 95% zásahov treba korózne splodiny odstrániť pri medi a jej zliatinách narazí purgátor na prvý vážny axiologicko-etický problém, či skôr dilemu. Pretože jeho konečné rozhodnutie závisí od subjektívneho hodnotenia, veľmi ťažko sa dovolá pomoci a ani v odbornej literatúre nenájde jednotné stanovisko. Touto dilemou je správne rozhodnutie či korózne splodiny (patinu) zachovať alebo odstrániť. Správne sa môže rozhodnúť iba ten, ktorý má skúsenosti a vie si predstaviť následky svojho počínania, ktoré sú, pokiaľ sa rozhodne patinu odstrániť, vždy nevratné. Ak purgátor pracuje sám pre seba, má to jednoduché – nie je viazaný nikým a ničím. Pokiaľ však pracuje na cudzom predmete je už viazaný etickým pravidlom zakazujúcim cudzí predmet poškodiť. Jednoducho, nesmie predmet znehodnotiť. Najväčší problém však nastane, keď má purgátor pocit, že predmet reprezentuje aj niečo viac než len hmotu a trhovú cenu (čo si väčšiana vlastníkov aj myslí). Vtedy by si mal preštudovať niečo o zásadách múzejného konzervovania a reštaurovania a oboznámiť sa z muzeologickým riešením tejto problematiky.

Nábojnica 12,7×108 s troma štádiami čistenia mosadze. A – pôvodná patina, B – pôvodná patina odstránená, vrstva kysličníku meďného, C – holá mosadz.
I keď nemám priestor na obšírnejšiu analýzu aspoň základné purgátorské zásady pri práci s predmetmi z medi alebo jej zliatin: pokiaľ je identifikácia materiálu pozitívna snažte sa identifikovať typ (atmosferická, pôdna) a druh korózie (ušľachtilá, divá),
ak ide o terénny nález, predmet nevysúšajte a snažte sa ho udržať vo vlhkom stave,
prácu na predmetoch s vyvinutou patinou vždy začínajte vyluhovaním v destilovanej (prevarenej) vode a priebežným odstraňovaním nečistôt tvrdším štetcom alebo zubnou kefkou (čistidlo by malo byť vždy mäkšie ako čistený materiál); s úspechom môžete použiť zohriatu vodu, ktorá urýchluje rozpúšťanie nežiadúcich solí – nikdy do nej nevkladajte studené predmety, zohrievajte ich spolu s vodou,
zistite či nejde o kombináciu s iným materiálom – železom, striebrom atď., ak je predmet tausovaný (vykladaný), napr. striebrom, treba postupovať zvlášť opatrne,
pokúste sa predmet identifikovať (niekedy to vôbec nie je ľahké),
rozhodnite či korózne splodiny zachováte alebo odstránite; vo všeobecnosti možno postupovať podľa týchto zásah:
Korózne splodiny, resp. patinu odstránime ak korózne splodiny neidentifikujeme ako patinu,
predmet je súčasťou funkčného celku, napr. hodiny, prístroje,
predmet je súčasťou výzdoby celku alebo nesie výzdobné prvky, napr. kovania,
predmet sa bude používať spôsobom, ktorý vylučuje zachovanie patiny, napr. kľučky, príbor.Korózne splodiny, resp. patinu neodstraňujeme pri predmetoch, u ktorých možno predpokladať archeologický pôvod,
minciach,
predmetoch kde patina je súčasťou ich estetickej integrity, napr. jej umelé vytvorenie bolo zámerom autora plastiky,
predmetov kde patina je súčasťou ich reprezentačnej hodnoty, napr. dokladá stav predmetu po sto rokoch na dne rybníka,
predmetoch, pri ktorých máme pochybnosť o správnosti jej odstránenia.Vo všeobecnosti platí, patinu ľahko odstránite ale nikdy neobnovíte v pôvodnej kvalite.
pokiaľ sa predmet skladá z viacerých častí alebo ide o kombinované materiály treba vykonať technický rozbor a nákres predmetu, ktorý vám pri jeho skladaní často preukáže neoceniteľné služby. Vítaná je aj digitálne, obrazové zdokumentovanie predmetu (nešetrite snímkami). Pred vlastným zásahom by ste mali vedieť ako predmet fungoval.
po vyčistení podrobne preskúmajte predmet a hľadajte značenia, ktoré vám často pomôžu pri jeho presnejšej identifikácii, datovaní atď.
veďte si písomnú dokumentáciu o zásahu a priebežnú obrazovú dokumentáciu; je to nevyhnutná podmienka štandardnej úrovne purgátorského zásahu, vaša referencia a s odstupom času nenahraditeľný zdroj informácií, o ktorý sa môžete s nami podeliť na obnove. Po vyčistení nábojnice sa objavilo značenie a ďalšie znaky umožňujúce jej presnejšiu identifikáciu. Podľa značenia bola vyrobená v roku 1941 a podľa deformácií na obvode, ktoré spôsobili súčiastky mechanizmu zbrane bola vystrelená z veľkokalibrového sovietskeho gulometu DŠK 38.
Pokiaľ ste dospely k názoru, že korózne splodiny treba z predmetu odstrániť máte na vybratie niekoľko spôsobov:

Nábytkové kovanie, mosadz, Rakúsko-Uhorsko, 1890-1910. Na najvyšších miestach ošúchané miesta až na červenú vrstvičku kysličníku meďného. na odstránenie použijete nasýtený roztok Chelatonu 3 (Complexon III), zvýšená teplota roztoku vítaná,
na odstránenie použijete niektorú z organických kyselín, napr. kyselinu citrónovú v koncentrácii 3 – 10%; osobne neodporúčam používať kyselinu šťaveľovú, ktorú považujem za nebezpečný jed,
na odstránenie použijete kyselinu fosforečnú v koncentrácii 10%, nevýhodou je, že takto použitá kyselina nie je vhodná na odstraňovanie koróznych splodín zo železa, pretože na železných predmetoch sa vyzráža meď,
čpavok (čpavková voda) v prípade potreby doriedená na 10%.
Tento “nepekný” obrázok dokladá, že ani jedno kovanie nemusí byť zložené z častí vyrobených z rovnakého druhu mosadze. Čím červenšia mosadz, tým väčší obsah medi. Prvé čistenie čpavkom,
5 minút.
Pokiaľ je predmet tvorený kombináciou, napr. železa a mosadze, nezabudnite pri čistení železa ohrozené časti mosadze separovať. Vo všetkých prípadoch treba postupovať veľmi opatrne, predmety nenechávať v roztokoch dlhšie ako 5 minút, prebežne ich čistiť a po odstránení koróznych splodín neutralizovať, opláchnuť pod tečúcou vodou a vysušiť. Väčšinu mosadzných predmetov treba preleštiť (ručne alebo strojovo), prifarbiť (podrobnejšie TU) alebo nanovo patinovať (podrobnejšie TU).
Pokiaľ sa predmety majú ďalej používať, záverečné konzervovanie odpadá. V opačnom prípade sa spôsob záverečného konzervovania riadi účelom, ktorému predmet slúži. Je iný pri súčiastke hodinového stroja a iný pri liatom kovaní nábytku. Najlepšie sú mikrokryštalické vosky (KRNB). Laky používajte s mierou a v zriedenej forme alebo vtedy, keď bol predmet lakovaný.

Vyčistené a preleštené kovanie. Lakovaná iba rozeta.
Ak ste sa rozhodli korózne splodiny – patinu zachovať, treba v prvom rade predmety očistiť v destilovanej (prevarenej) vode s prídavkom saponátu pomocou tvrdšieho štetca alebo kefky. Dajú sa použiť aj mäkké mosadzné kefky alebo kefky s kombinovaným vlasom (kov/silon). Možno použiť aj zubárske rotačné kefky, pokiaľ máte zodpovedajúce strojové vybavenie (Proxon). Na odstránenie nečistôt možno použiť aj rôzne svojpomocne vyrobené náčinie – škrabky, nožíky, bodce, ktoré by však mali byť (pokiaľ je to možné) z mäkšieho materiálu ako je predmet. Pamätajte, že zošmyknutie skalpelu zanecháva neodstániteľné stopy. Divú patinu v malom rozsahu neodstraňujte ale ju zbavte agresívnych látok opakovaným vyluhovaním v zohriatej destilovanej vode. Výhodné je patinovaný predmet zbaviť chloridových iontov vymývaním v 5% roztoku sódy (uhličitan sodný, nitrun, Na2CO3 *).

Očistené a vyčistené predmety sa na záver sušia 1-3 hodiny, podľa veľkosti a rozsahu poškodenia.
Napriek mnohým autorom si myslím, že samotná patina je najkvalitnejšou konzervačnou úpravou akú predmet z medi alebo jej zliatiny môže mať. Iba pri predmetoch rozrušených koróziou, resp. zdobených tausiou odporúčam predmet (ešte za tepla) napustiť zriedeným akrylátovým lakom. Dôležité je aj uloženie takýchto predmetov v bezprašnom prostredí bez extrémnych výkyvov teploty.

____________________
* Dôvod, prečo sa venujem sóde je jednoduchý. Na webe nájdete často scestné a nebezpečné informácie i keď nejde o jedy a výbušniny. Názor mnohých na obnove je, že internet dá záujemcovi základnú orientáciu a on si už (ten chudák) nájde potrebné informácie sám. Surfnite si teda SEM (natron nie je sóda ale hydroxyd sodný), SEM alebo SEM (štvrtý odstavec zdola) a uvidíte, že tie smerovky – neukazujú nikam.

[docent]

PF 2007 obnove aj jej navstevnikom.
Uz ma nebavi stale hladat objektivne priciny meskania pokracovani cistenia starych kramov, ale su. Moje predsavzatie, ze sa ich budem snazit uspesne prekonavat :| .
Teraz už len jednu dobru, zalievanu.

[docent]

V mnohom suhlasim s Ondrejom, pretoze zatial som slovencinou zivy a bezny navstevnik si pravdepodobne netrufne precvicovat anglicke vedomosti ked si neprecvicuje ani slovenske. Kazdy domaci prispevok v anglictine by mal mat aj slovenskeho pribuzneho v slovensko-ceskej casti. Inak sa to minie ucinkom a obnova je snad v prvom rade slovenske forum.
Ked uz nieco na obnovu tak znenia medzinarodne zaveznych dokumentov a trebars aj madarskych. To tu chyba. Dost zvlastne na mna posobia novinky zo sveta a ich obsah. Akosi mi unika zmysel a kryteria vyberu.

[docent]

Pan kaviarnik jednu zalievanu prosim.
Konecne na obnove. Po dvoch tyzdnoch hrglovacky, poloteplej stravy a mizernej restauracnej kavy. Ospravedlnujem sa vsetkym nedockavcom, polepsim sa. Len co si vydychnem. Bolo velke stretnutie? Nic som zatial nenasiel.

[docent]

Myslim, ze netreba nic doplnat ani komentovat. Co Kalo naznacil, Duchamp rozviedol sposobom jemu vlastnym. Cele je to o systeme hodnot dnesneho cloveka a pri suboroch nabytku aj o sposobe zivota a kvalite byvania. Nabytkovy soliter mozno este v byte umiestnit ale taky rozsiahly subor ako spalna sa tam proste nezmesti. Obdobne je to s jedalnami, ktorych zostavy su zaujimavejsie a vyuzitelnejsie.