[docent]

Re Mikulas, asi tak som to myslel ale bohuzial neviem posudit uroven anonymneho navstevnika ani odhadnut jeho predstavy. Vychadzajuc s oficialnej definicie restaurovania na obnove
:arrow: http://www.obnova.sk/modules.php?name=slovniky&op=terms&eid=2&ltr=R
Reštaurovanie – oprava alebo úprava jestvujúceho stavu konštrukcie (väčšinou umelecko-remeselnej) s prípadným doplnením chýbajúcich častí a detailov v dobovom historickom riešení,
som sa snazil o urcitu korekciu, pretoze v prispevkoch sa hovori o restaurovani. Mea culpa.

[docent]

Re:harp A neroztratí sa to potom v skupine? Okrem toho vseobecny uvod je v podstate rovnaky, cistenie od hrubych necistot (aspon pri kovoch), susenie a pod su dtto u zeleza aj bronzu. Skusim nieco prespekulovat a zmeny mozno (s podporou administratora :wink: ) vykonat vzdy (ked bude mat cas).

S casom mi to tiez akosi nevychadza odkedy si vylepsujem garaz :D

[docent]

Re:harp Celkom urcite by som chcel robit materialy oddelene. Lenze problematika je strasne siroka, zvlast pri zeleze. Dokonca posledna reakcia MP o autentickom vzhlade zeleza ma zastavila a bude volny dodatok venovany specialnej povrchovej uprave zeleza/ocele. Lenze vybrat receptury vhodne na experimenovanie je niekedy tazka vec. S duchampom je radost spolupracovat, pretoze ma dost inspiruje i ked sa niekedy moze zdat, ze mame rozdielny nazor.
K tomuto …rozdelit aj jednotlive zasahy do prispevkov… by som potreboval este nejake slovo navyse.
Tak a teraz sa tu pohodlne rozvalim na Jupiterovo oblubene miesto a dam si aj ja jedno horke, zalievane.

[docent]

Kedze ma quido spomenul v pozitívnej 8) súvislosti nemozem inak ako mu podrzat stranu. Papier sice nerobim ale okolo tej mapy, ktora vznikla niekedy medzi rokom 1926-1939* padaju posledne zabrany aj u dam. Taky jedovity som nebol blahej pamati ani ja :twisted: . Co ten chudak quido vykonal – naviezol sa trochu do mikulasa, oznacil mapu za beznu tlac a vyslovil nazor, ze keby ju slecna-pani priniesla restauratorovi myslel by si (ten restaurator), ze je blazon. To by som si mozno pomyslel aj ja, keby mi ju priniesla a snazil by som sa ju presvedzit aby ju zachovala v tom stave v akom je – natrhnutu, zaspinenu a vsetko usilie aby vynalozila na to aby sa jej (tej mapy) stav nezhorsoval.
To ze sa slecna-pani nezaregistruje je jedna vec a ze sa quido vytratí zasa ina. Najviac mi vrta v hlave kolko ma nasa slecna-pani rokov 8O .
*Vojensky zemepisny ustav sice existoval aj po roku 1945 ale deda pisatelky prispevku vtedy uz mohli len zavriet, nie zajat.

[docent]

:!: Mam uz nacrtnuty serial o medi a jej zliatinach do “Starych kramov”. Pytam sa
– mam pokracovat
– mam pokracovat za zelezom alebo
– otvorit samostatnu temu? Ak samostatnu temu potreboval by som premenovat (doplnit) nazov tej zeleznej o “- zelezo”. Ak by bolo treba urobis to pre mna harp?
Tak a teraz si dam uz tu kavu a nejaky zakusok. Pozdravujem kaviarnika.

[docent]

K duchampovej poznamke iba tolko. Po sondazi v nasej okresnej kniznici a dvoch knizniciach univerzit som z literatury, ktoru sa odvazim odporucat nenasiel takmer nic (ani to co uvadzam). Nemá zmysel vycitovat literaturu, ktoru mam doma ja, pretoze ju nepozicam a nebudem ani rozposielat xeroxy. Literatura, ktoru som uviedol bola aj mojou prvou literaturou, z ktorej som sa ucil. Nemoze uskodit a invencii sa medze nekladu.
Osobne sa k tanatovaniu, vzhladom na osetrovane predmety, takmer nedostanem (preto sa snad aj do neho tak navazam). Horuci kupel po odmastneni som povazoval za jeho zavrsenie (toho odmastnovania) a preto ma ani nenapadlo, ze studeny kov sa sprava inak ako zohriaty.
Predpokladam, ze nikto neocakaval a ani nebude ocakavat nove, prevratne postupy z mojej dielne. “Uvod…” je kompilat, ktory sa snazim sem tam doplnit o nejaku radu z vlatnej skusenosti alebo dolezite (podla mna) pravidlo. Na druhej strane sa mi ale nechce iba mlatit prazdnu a este aj zatuchnutu slamu.

:|
Chysta sa redaktorska zlezina obnovy, tak dufam, ze nasi najvyssi a najkompetentnejsi sa budu spravat zodpovednejsie ako nasi politici a dohodnu sa na nejakej vizii obnovy na dalsiu patrocnicu.

8O
A toto vsetko je iba o tom istom – nie sme rovnaki, metody, ktore pouzivame na dosiahnutie rovnakeho ciela su rozdielne, jedni vedia o niecom viac a ini menej. Treba s tym ratat a brat to na vedomie – moji mili zacinajuci purgatori.
:smt023

[docent]

Dostávame sa do finále čistenia starých železných krámov. S boľavými pršťokmi, mozoľom od starého pilníka a pravou nohavicou s neplánovaným vetraním, predkladám výsledok niekoľkodňového snaženia. Doba venovaná odstráneniu hrdze z podkovy cca 4 hodiny, doba odhrdzovania 6 x 5 minút. Konečne sme sa dostali do úrovne záverečného konzervovania. Podkova je v “bielom” stave (C), neprirodzene striebristá. Našťastie môžeme jej vzhľad zlepšiť a zároveň posilniť jej odolnosť voči následnému hrdzaveniu. Spôsobov je niekoľko a zoradil som ich podľa vlastných, subjektívnych preferencií.

Detail podkovy v “bielom” stave
Fosfátovanie
Rýchly, spoľahlivý, odskúšaný a overený spôsob chemickej úpravy povrchu železných predmetov. Znižuje nepriaznivé pôsobenie okolia na najmenšiu mieru. V princípe ide o vylúčenie terciálnych fosforečnanov na povrchu kovu. Existuje celá plejáda fosfatizačných prípravkov, ktoré sú zväčša zahraničného pôvodu a predávajú sa iba vo veľkom – UNIFÁT, CARDOBOND, PRAGOFOS 1200, TRIDUR OLIV atď. Načo však toľký prepych, na vytvorenie kvalitnej fosfátovej vrstvičky postačí aj (podľa niektorých tiež nedostupná) kyselina fosforečná. Pracuje sa s horúcim (cca 80˚C) kúpeľom 3-7% roztokom, do ktorého sa predmet ponorí na 2-3 minúty. Po vyňatí treba predmet pokrytý vrstvičkou terciálneho fosforečnanu železnatého poutierať čistou handrou a vysušiť v sušičke pri cca 100-120˚C. Šedú fosfátovú vrstvičku (D) možno ešte ďalej pasivovať alebo priamo “napojiť” konzervačnou látkou.

Fosfátované podkováky

Chromátovanie
Rýchly, spoľahlivý, odskúšaný a overený spôsob chemickej úpravy povrchu železných predmetov.
Vhodný nielen pre železné predmety, ale aj ostatné kovy alebo ich zliatiny, napr. meď, cín, zinok, striebro atď. V princípe ide o využívanie účinkov vodných roztokov chromanov, dvojchromanov alebo kyseliny chrómovej, ktoré vytvárajú na kovoch amorfné ochranné vrstvy. Existuje celá plejáda chromátovacích prípravkov, ktoré sú zväčša zahraničného pôvodu a predávajú sa iba vo veľkom – TRIDUR TRANSPARENT, TRIDUR SCHWARZ Zn/Fe, PASIGAL LIQUID, LUMÍR Zn21 atď. V našich skromných podmienkach si budeme musieť vystačiť s niečim jednoduchším. Na chromátovanie železných predmetov sa hodí napr. 0,5% roztok dvojchromanu sodného (Na2CrO7) alebo 0,5-1% roztok dvojchromanu draselného (K2Cr2O7). Pri železných predmetoch sa dosiahne pasivácia povrchu za vzniku oxidických vrstiev buď vyvarením predmetu (dvojchroman sodný) alebo aplikáciou horúceho roztoku (70-90˚C) po dobu asi 1 minúty (dvojchroman draselný). Na povrchu predmetu sa vytvorí nerozpoznateľný ochranný film, na ktorý možno aplikovať konzervačnú látku. Výborná je kombinácia fosfátovania s následnou pasiváciou chromátovaním.

Tanátovanie
Na ochranu železných predmetov a na ich povrchovú úpravu sa používa aj roztok tanínu. Tanátovanie sa s výhodou používa pre zhrdzavené predmety, ktoré nemožno inak ošetriť (veľké rozmery, kombinácia s drevom) alebo pri archeologických nálezoch. Mechanizmus tanátovania je založený na skutočnosti, že tanín je antioxidačným činidlom. Roztok tanínu je treba nanášať po vrstvičkách a pri dodržaní pracovného postupu je korózna odolnosť aspoň taká dobrá ako pri amorfných fosfátových povlakoch. Výsledkom tanátovania je pokrytie železa alebo hrdze v povrchovej vrstve nerozpustným tanátom. Na slabo zhrdzavené predmety sa roztok skladá z 200 g tanínu na 1 liter vody a po rozpustení sa pridá 150 ml liehu. Predmet treba dokonale odmastiť a potom vložiť aspoň na 10 minút do horúcej vody. Po vyňatí z vody sa ho už nemožno dotýkať holými rukami! Povrch sa navlhčí tanínovým roztokom a dôkladne sa roztiera tuhým štetcom alebo kefou minimálne 5 minút. Natieranie sa opakuje aspoň päťkrát. Nakoniec sa predmet nechá 1-2 dni “dozrieť” pri izbovej teplote. Proces “zretia” sa dá urýchliť zvýšením teploty. Vyzretý krám možno konzervovať.
Na silne zhrdzavené predmety možno s úspechom použiť predchádzajúci roztok s prídavkom 100 ml čistej kyseliny fosforečnej (85%). Predmet treba natrieť dvakrát a potom dôkladne rozotrieť štetcom alebo kefou. Postup treba zopakovať aspoň dvakrát a po zaschnutí sa predmet prekefuje ocelovou kefou. Tým sa odstráni uvoľnená hrdza. Celý postup sa opakuje dvakrát. Ďalej sa už používa roztok tanínu bez kyseliny ako pri slabo zhrdzavených predmetoch vrátane “zretia”.
I keď som toho o tanátovaní popísal kopu, nemôžem ho purgátorovi odporúčať, najmä pokiaľ ho chce použiť pri ošetrovaní silne zhrdzavených predmetov. Celý problém tkvie v stálej prítomnosti hrdze a v skutočnosti opísanej v riadku 6. Hrubá korózna vrstva vyžaduje komplexnejšie ošetrenie zamerané na odstránenie agresívnych látok, napr. síranov a chloridov, ktorému sa v rámci tohto úvodu nemôžeme venovať.
Pamätajte, že nie vždy je potrebné železný predmet fosfátovať, chromátovať alebo tanátovať. Takýto spôsob ochrany môže byť dokonca nevhodný a môže predmetu ublížiť z hodnotového hľadiska. Pre lepšiu názornosť ukážka troch možných prístupov k trom podobným predmetom.

Záverečné konzervovanie
Aby očistené železné predmety boli čo najodolnejšie proti vonkajším vplyvom používajú sa najrozmanitejšie ochranné nátery. Výber toho najvhodnejšieho však nie je jednoduché a purgátor sa dosť ťažko orientuje vo veľkej komerčnej ponuke. Ochranný náter by mal dobre odolávať výkyvom teploty, oxidácii, ultrafialovému žiareniu, hydrolýze atď. Mal by byť bezfarebný, chemicky stály, nehygroskopický, nemal by reagovať s konzervovaným materiálom atď. Iste uznáte, že analýza vlastností jednotlivých produktov je nad rámec možností a schopností purgátora. Mnohí predpokladajú, že testovaním dostupných konzervačných prostriedkov sa zaoberajú profesné združenia alebo múzejné inštitúcie. Omyl a profesionáli sa tiež neradi delia o výsledky dlhodobej praxe.
Moje odporúčanie znie – spoznajte pôvodný účel predmetu, študujte zabudnuté technológie, skúšajte rôzne postupy a ich kombinácie a voľte ochranný náter podľa druhu a funkcie ošetrovaného predmetu.
Dajú sa používať najrozmanitejšie oleje určené na konzervovanie (olej na zbrane), silikónové oleje(Lukosoil), mikrokryštalické vosky (KRNB) ale aj parafín rozpustený v benzíne. Laky používajte iba vo výnimočných prípadoch a v silne zriedenej forme (3-10%) alebo vtedy, keď bol predmet lakovaný. Oprava lakových náterov strojov a prístrojov tvorí rozsiahlu a náročnú oblasť presahujúcu rámec tohto príspevku.

Literatúra:
A-Z konzervátora, Bratislava 1982.
ČUPR, V.-PELIKÁN, J. B.: Základy konservace kovů v muzeích, Praha 1963.
KONZERVÁTORSKÉ praktikum, Bratislava 1972.
OTÁZKY konzervace dřeva a železných předmětů, Praha 1963.
ZÁKLDADY muzejní konzervace, Brno 1976.

p.s. Ešte raz ďakujem istému nemenovanému obnovákovi za nezištnú pomoc a láskavé poskytnutie obrazového materiálu a samozrejme duchampovi za to, že so mnou niekedy aj súhlasil.

[docent]

Chcel by som iba v kratkosti k poslednym dvom prispevkom.
V prvom rade “umeleckemu remeselnikovi”. Harpom prezentovane (i ked nie vycerpavajuco) postupy na “obnove maringotky” stačia na to aby ich kompetentni okamzite zastavili a vyvodili dosledky. Bez ohladu na to, v akom majetku spravovanom muzeom je. To dufam aspon naznacuje preco ten aktivista pracoval “pod dozorom”.
V druhom rade mirovi. Myslim, ze vsetci sa zmietame mimo reality. Treba zabrusit aj k spravnym suctom nespravnych cisel, teda statistikam. Pozriet sa kolko, na co muzea dostavaju a na co sa to mina. Neviem o ziadnom muzeu (a sporadicky sa vyskytujem vo viacerych), ktore by nevyplacalo alebo meskalo s vyplatami, nemalo zaplatene za svetlo a teplo. Zato poznam male muzea, ktorym sa nelenilo ohnut a zodvihnut ponukane peniaze, ktore pouzili na restarovanie zbierok. Skor ma mata predstava, ze aj maju aj im to je jedno. Prijatelnejsie povedane ich priority su ine a to už nie je iba o muzeach ale najma o ich zriadovateloch.

[docent]

I ked podobne situacie poznam, vzdy nanovo som sokovany, znechuteny a nazureny. Pritom si vobec nevieme predstavit zverstva pachane v sukromi muzejnych smikni nazyvanych restauratorske ateliery. Neda sa to prepacit ani malemu obecnemu muzeu a uz vobec nie vrcholnej muzejnej institucii. Je to zarazajuce pokial ide o pristup kompetentnych no najma pre ich trestuhodnu neznalost zakonov. Do certa rohateho, oni sa nemaju co pytat na obnove, oni by mali na obnove publikovat!

[docent]

Drobny doplnok – treba zistit (okrem veci, ktore si vymenovala):
– si je nieco dyhovane, ak ano, ktore casti,
– ci je vobec nieco fladrovane a ak ano, ktore casti,
– ci je flader na masive alebo dyhe.
Pre uplnost urob aj nejake zabery casti “napadnutych cervotocom” a skupinove foto kovania. Ja a nezabudni nafotit aj nohy, nozicky a prezri si ich stav.

[docent]

Lucia, my sa tu povalujeme a melieme viac pre teba ako pre seba. A cakáme na informacie, ktory sme ti napisali na taky linajkovy papierik. Pokiaľ ich nebudeme mat, nemame sa az natolko o com vaznejsom bavit. Tak aspon pilujeme metodiku.

[docent]

Dachampova mlynarska capica mi spadla na stol, takze mlet budem teraz ja. Uplny suzvuk s Duchampom iba niekolko viet na vysvetlenie. Odstranenie povrchovych uprav – teda selakovaho nateru – som navrhol s mierne nejasnym umyslom vynutit si Luciinu reakciu. Pokial je selak viac menej v poriadku je to skutocne hlupost, zbytocna robota a skoda materialu.
Povrchove upravy bocnic, atiky atd. a dveri som sa snazil od seba oddelit. Je jasne ze selak dielo iba zavrsuje, ale tie dvere mi robia starosti, preto som ich chcel mat solo. Pokial ide o aplikaciu fungicid, mame oktober a zacina sa ochladzovat. Predpokladam (ale sa mozem mylit), že na skrini sa zacne pracovat az buduci rok. Lucia musi dodat kopec informacii a nemyslim si ze by uz zajtra preto letela domov.
Vraciam capicu :D

[docent]

Kyselina ortofosforečná – Čechy a Morava:
P-LAB a.s.
Korunní 127,
130 00 Praha 3-Vinohrady
Tel.: 267 317 233
provozní doba: po-pá 8-16
1l kyselina o-fosforečná, čistá, kat.č. K 08301, 113.10 Kč

VIA-REK s.r.o.
Ol. Blažka 145
679 02 Rájec-Jestřebí-Rájec
Tel.: +420 516 432 001
E-mail: expedice@via-rek.cz
Chemikálie: kyselina sírová, solná, fosforečná, dusičná, octová, mravenčí, louhy, methanol, aceton, toluen, líh, soda….

Fosfa Trading, a.s.
Hraniční 268/87
691 41 Břeclav-Poštorná
Tel.: +420 519 306 111
E-mail: fosfa@fosfa.cz, f-invest@bva.sol.cz
Výroba a prodej kyselin, fosforečnanů a pracích prášků.

[docent]

Vazena freya, ja chapem, ze nechapem co je tebe uplne jasne. Bavime sa v teme o konzervovani vs. restaurovani a Sasove poslovencene diagramy ma dost rozveselili. Su totiz oba rovnake a to je nemozne. Porovnaval som si ich v anglickom fore a Sasa nic nepridal a nic neubral. Nechcem nic ine, len aby si ich poslovencila ty. Potom mozno pochopim a budeme sa moct produktivnejsie bavit dalej. Potrebujem prelozit (mozno aj opisom) a prípadne upraviť (?) vazby u tohto:

STUDY = INTERPRETATION = PRESENTATION

INVESTIGATION > REVELATION > PRESERVATION

[docent]

Mechanické čistenie starých krámov zo železa však zvyčajne nestačí. Vrstva hrdze je často veľmi odolná. Tu nastáva skutočne vážne rozhodovanie čo s takýmto predmetom, najmä pokiaľ ho nechceme poničiť, čo sa žiaľ dosť často stáva. Existuje celá plejáda chemických a elektrochemických receptúr a postupov, ktoré vo všeobecnosti vedú k dobrým výsledkom a rovnako k väčším či menším katastrofám. Každý reštaurátor má ten svoj postup a to svoje zloženie odhrdzovacieho roztoku, na ktoré je ochotný prísahať a ktoré zvyčajne aj odporúča. Napriek dlhej a úspešnej praxi jedného, odskúšaný a zaručene fungujúci postup nemusí rovnako úspešne fungovať u druhého.
Nie je možné podrobnejšie rozoberať viacero postupov a preto sa budem zaoberať jedným z najjednoduchších ale aj najmenej nákladných – likvidáciou hrdze pomocou odhrdzovacieho roztoku na báze kyseliny fosforečnej (H3PO4). Jednoduchosť, dostupnosť chemikálií a účinnosť má iba jednu vadu krásy a tou je, že nemožno odhrdzovať železné predmety kombinované s iným materiálom – drevom, kosťou a pod.
Receptúra na prípravu odhrdzovacieho kúpeľa je nasledovná (odporúčanú literatúru najdete na konci kapitoly o železe):

kyselina fosforečná, čistá (85%) ……………………. 20 – 25 objemových %
n-butylalkohol (n-butanol) …………………………….. 3,7 objemových %
inhibítor …………………………………………………… 0,2 g/liter
destilovaná voda ………………………… doplniť do 100 objemových %

Toto je prierez oficiálnymi receptúrami. N-butylalkohol sa pridáva ako zmáčadlo s čiastočne odmasťovacím účinkom a inhibítor by mal zabraňovať alebo spomaľovať rozpúšťanie kovu. Ako inhibítory sú odporúčané „Resistin-K“, „Ryphalgan A“ (alebo C), inhibítory na báze dibenzylsulfoxidu (DBS) alebo thyomočovina (2-5 g/liter).
V praxi to však vyzerá trochu inak. Pokiaľ si budete na každé odhrdzovanie chystať čerstvý odhrdzovač má uvedená receptúra zmysel. Pokiaľ si ale namiešate odhrdzovač do zásoby a budete ho používať opakovane zmáčadlo sa vám veľmi rýchle odparí a inhibítor (s niektorými sa okrem iného zle pracuje) vynosíte na odhrdzovaných predmetoch. Po týždni práce nebude v kúpeli nič iné než kyselina a voda. Keď zoberieme do úvahy, že odhrdzovač na báze kyseliny forforečnej pracuje tým „jemnejšie“, čím je starší, môžete si ušetriť komplikované zháňanie chemikálií. Môj osobný recept je 20 objemových % kyseliny fosforečnej, čistej (85%) doplniť obyčajnou vodou z vodovodu do 100 objemových %. Toto je univerzál, ktorý možno s úspechom použiť na kovy napadnuté atmosferickou i pôdnou koróziou. Čerstvý odhrdzovač má pomerne ostrý „kyselinový“ zápach a pokiaľ máte poranenú ruku a strčíte ju do neho dosť „hryzie“. Odležaný, používaný, síce je stále cítiť kyselinou ale správa sa oveľa priateľskejšie i keď s hrdzou bojuje rovnako urputne ako za mlada. K objemovým stratám dochádza najmä na vode, ktorú treba s času na čas doplniť. Odhrdzovať možno v nekovových nádobách. Osvedčil sa (najmä pri odhrdzovaní drobných predmetov) systém dvoch nádob – vonkajšej, v ktorej je odhrdzovač a menšej, ktorá sa do nádoby s odhrdzovačom vkladá. Táto nádoba má dno s otvormi (ako cedník), ktorými môže odhrdzovač odtekať. Po odhrdzení sa vnútorná nádoba vyberie, odhrdzovač sa nechá odtiecť a predmety sa v nej aj oplachujú. Práca je rýchlejšia, pretože nemusíte drobnosti v odhrdzovači hľadať a nemusíte rozoberať odpad, do ktorého vám spadla drobná skrutka.
Odhrdzovanie sa deje ponorením celeho predmetu do odhrdzovacieho kúpeľa na MAXIMÁLNE 10 minút pri predmetoch pokrytých súvislou vrstvou odolnej hrdze (pôdna korózia) a MAXIMÁLNE 5 minút pri predmetoch napadnutých atmosferickou koróziou alebo predmetoch lokálne pokrytých odolnou hrdzou. Po vyňatí z kúpeľa je potrebné predmet opláchnuť najlepšie pod teplou vodou a za mokra pomáhať v odstraňovaní odolných koróznych splodín vhodnými škrabkami, rýtkami a pod. Po rozrušení krusty opäť opláchnuť a vložiť do odhrdzovacieho kúpeľa a celý postup opakovať. Pri predmetoch pokrytých odolnou krustou tento postup opakovať trikrát a predmet po oplachu očistiť drôtenou kefou ručne alebo strojovo (všetko sa robí za mokra a býva z toho riadny svinčík). Neodporúčam po každom odhrdzovaní predmet čistiť kovovou kefou, pretože na čistom kove sa vytvorí fosfátová vrstvička sčasti chrániaca kov pred rozpúšťaním a kefovaním by sa odstránila. Postup sa opakuje potiaľ pokiaľ neodstránite všetky korózne splodiny. V prípade, že vám ostanú už iba drobné ostrovčeky hrdze je výhodné pokračovať lokálnym odhrdzovaním. Pokiaľ sa predpokladá dlhšie odhrdzovanie možno na predmete vytvoriť „bazénik“ s hrádzou z vosku, plastelíny a pod., do ktorého sa potom napúšťa odhrdzovač. Postup a časy sú totožné s celoplošným odhrdzovaním. Pokiaľ ide o drobné fliačiky, stačí na ne kvapnúť odhrdzovací roztok alebo ich pokryť papierovou vatou primeraných rozmerov, ktorú napojíme odhrdzovačom. Pri takomto odhrdzovaní môžeme časy zdvojnásobiť, ale predmet nenechávajte bez dozoru a hlavne naň nezabudnite. Pokiaľ by vás napadlo prepočítavanie časov zabudnite na to. Za jednu hodinu práce sa predmet môže dostať do odhrdzovacieto kúpeľa maximálne na 20 minút (4×5 minút), ale nemyslite si, že keď ho tam necháte 20 minút vkuse bude výsledok rovnaký. Pri odhrdzovaní musí byť purgátor sústredený, musí mať dostatok času a nemal by sa v medzičasoch rozptylovať inou činnosťou. Ideálne je mať rozrobené odhrdzovanie na dvoch predmetoch, čím dostane práca určitý rytmus a nebudete mať dojem, že zabíjate čas. Pokiaľ ste s výsledkom spokojní, nasleduje záverečné prekefovanie drôtenou kefou a dôkladné vysušenie v elektrickej sušičke, rúre a pod. aspoň pri 80˚C. Očistený predmet v „bielom stave“ potom uložte na čistejšie miesto a nechajte ho týždeň „zrieť“. Pokiaľ ste pracovali poctivo je všetko v poriadku a môžete pristúpiť k povrchovým úpravám a záverečnému konzervovaniu. Pokiaľ ste sa ponáhľali alebo ste stupeň odhrdzenia zle odhadli na predmete sa objavia neodstránené ložiská hrdze, ktoré treba lokálne zlikvidovať. Je to vždy práca navyše, ale najmä pri liatych oceľových súčiastkach sa jej začiatočník asi nevyhne.
Zvláštnu pozornosť venujte odhrdzovaniu pier. Perá sú síce vyrobené z veľmi kvalitnej ocele, ale su namáhané a pri popisovanom odhrdzovaní dochádza k vzniku atomárneho vodíka v mriežke kovu a tým zhoršeniu jeho mechanických vlastností. Treba pracovať s odhrdzovačom obsahujúcim inhibítor (minimálne thiomočovinu) alebo skrátiť čas ponoru podľa rozsahu napadnutia na 1 – 2 minúty. Cyklus by sa mal opakovať maximálne trikrát. Ťažisko odhrdzovania u takýchto predmetov leží v mechanickom odstraňovaní koróznych splodín. Pokiaľ toto pravidlo nedodržíte pero ostane krehké a s najväčšou pravdepodobnosťou sa zlomí.
Rovnako buďte opatrní pri odhrdzovaní liatiny, ktorá síce pôsobí nezničiteľným dojmom ale je relatívne “riedka” (vďaka obsahu grafitu) a s odhrdzovačom búrlivo reaguje.
Predposledným problémom pri odstraňovaní koróznych splodín na železe je tzv. prachová hrdza na predmetoch s dochovanou povrchovou úpravou (napr. lekárske nástroje, hlavne palných zbraní). Pretože požiadavkou je zachovanie povrchovej úpravy, nie je možné celoplošné odhrdzovanie. Purgátorovi ostáva iba jedna možnosť a tou je „oholenie“ náletu hrdze škrabkou z mäkšieho materiálu ako je ohrdzavený predmet. Vhodná je alpaka ale možno použiť aj škrabku z mosadze alebo medi. Škrabka zviera s čisteným predmetom čo najostrejší uhol. Po oškrabaní hrdze sa predmet opláchne horúcou vodou a usuší. Nasleduje záverečné konzervovanie.
Posledným je odhrdzovanie krámov, ktoré tvorí kombinácia železa a iného materiálu (rátame sem aj tausiu ocele striebrom a zlatom). V blízkosti styku rozdielnych materiálov možno odhrdzovať iba lokálne, najlepšie pastou, ktorú tvorí kaša z buničiny a odhrdzovača na báze kyseliny fosforečnej. Pasta sa nanáša v mokrom stave. Čas odhrdzovania by nemal presiahnuť 5 minút. Pasta sa potom odstráni, vloží do nádobky s odhrdzovačom, miesto sa opláchne, čistí mechanicky, opláchne a znova sa nanáša pasta. Opakuje sa to až do dokonalého odhrdzenia. Drevo, kosť, rohovinu atď. treba VŽDY odseparovať – vytvoriť na ňom tekutiny odpudzujúcu vrstvičku. Ako separátor možno použiť vosk, parafín, parafín rozpustený v benzíne alebo pečatný vosk rozpustený v liehu a pod. Separovať je niekedy vážny problém, ktorý vyriešite iba s určitou dávkou fantázie, ale tej sa medze nekladú.
Nakoniec ešte niekoľko slov k iným chemikáliám používaným pri odhrdzovaní železa. Je zbytočné pokúšať sa odhrdzovať železo pomocou „CHELATONU 3“. NIKDY nepoužívajte kyselinu chlorovodíkovú a vyhýbajte sa kyseline dusičnej a sírovej. Uvoľniť hrdzu možno už aj komerčnými konzervačnými olejmi, napr. „KONKOR“, možno vyskúšať ocot, kyselinu citrónovú, lúhy a dokonca kyslé mlieko. Treba pracovať z nízkopercentnými roztokmi – 10 – 20% (neplatí pre mlieko) a vopred si postup vyskúšať na hrdzavých klincoch. Po skončení odhrdzovania nezabudnite predmet primerane neutralizovať – kyseliny sódou bikarbónou, mydlom a pod, lúhy zriedeným octom a pod (neplatí pre kyselinu fosforečnú).

p.s. V súčasnosti sa dostáva do finálnej fázy rozpracovanie projektu neutrálneho odhrdzovača, ktorý možno použiť aj pri kombinovaných materiáloch bez potreby demontáže. Je možné, že jedným z testovacích pracovísk bude Banská Štiavnica, takže sa purgátori a nielen oni majú na čo tešiť.