docent
Forum Replies Created
-
Zavináč, na odstraňovanie starých alebo neželaných olejových, syntetických alebo nitrocelulózových náterov z kovových predmetov sa používa odstraňovač náterov P 8201. Pred použitím odstraňovača netreba predmety nijako zvlášť upravovať. Odporúčam však pri odstraňovaní viacvrstvových náterov čo najviac farby odstrániť pomocou teplovzdušnej pištole a špachtle, resp. škrabky. Teplota ohrevu nesmie prekročiť 250°C. Odstraňovač náterov sa nanáša štetcom v silnejšej vrstve tak, aby nestekal. V závislosti od teploty prostredia sa nechá pôsobiť 10 až 15 minút. Pri odstraňovaní viacvrstvových náterov sa doba rozrušovania predlžuje na 2 – 3 hodiny. Odstraňovať nátery na predmetoch vystavených priamemu slnečnému žiareniu a pri teplotách vyšších ako 25°C neodporúčam, pretože dochádza k rýchlemu odparovania rozpúšťadla. Po odstránení náteru sa povrch dobre očistí od zvyšku odstraňovača a odmastí sa riedidlom C 6000. Aj náradie sa čistí riedidlom C 6000. Dbajte na to aby odstraňovač na predmete nezaschol. Pred záverečným konzervovaním odporúčam predmet umyť v horúcej vode s prídavkom saponátu a dobre vysušiť.
Očistenie predmetu od nečistôt a aj odstránenie, najmä neželaného, náteru patrí medzi konzervátorské úkony, pretože nezasahuje do hmoty ošetrovaného predmetu. Odstráňovanie koróznych splodín by však mal vykonať reštaurátor. -
VojtechV málo informácií – motív (ženská postava, dievčatko s kocúrom, jazdec, lev), veľkosť, cca doba vzniku, miesto vzniku / nálezu, výrobca, resp značenie a obrázky -celkové pohľady a detail poškodenia (detaily značenia atď.).
-
Zavináč, keby si bol hneď na začiatku napísal, že chceš pocínovať starú karbidku, nevznikla by táto zaujímavá diskusia. Na druhú stranu, mohlo sa ti stať, že by si ostal bez odpovede. O to ale nejde. Píšem ohľadne patiny, ktorú spomínaš. Všetky nové, pocínované karbidky boli “strieborné”. Používaním nadobudli “patinu” a tým vzrástla aj ich zberateľská hodnota. Pokiaľ buduješ typovú zbierku karbidiek, mali by byť v top stave a vôbec nevadí že sa lesknú ako psie nožičky. Ak však chceš použiť karbidku na výzdobu interiéru alebo je to rodinná pamiatka, stav “ako nová” nie je zväčša žiadúci. Preto zreparovanú karbidku musíš nechať bez záverečného konzervovania, chytať ju holými rukami, občas sa s ňou prejsť po daždi a ona svoju patinu získa. Všetky urýchlovače patiny patinujú neprirodzene a je to vidieť.
Na záver už len otázka. Je tá tvoja karbidka skutočne pocínovaná? Nie že by som mal pochybnosti o tvojom zraku, ale takú som ešte nevidel. Čo takto sem zavesiť nejaký obrázok?
-
Úplne súhlasím s mazoslavom a iba dodám, z vlastnej skúsenosti, že treba riešiť (pokiaľ to ide) príčinu a nie následky. U nás máme jednu z najtvrdších vôd na Slovensku a preto som použil magnetické zmäkčovanie vody. Zariadenie je miniatúrne, montuje sa priamo na potrubie, nepotrebuje žiadnu údržbu, stojí cca 35 € a funguje perfektne. Žiadne fľaky na skle a žiadne odstraňovanie vodného kameňa z kanvice. Takto upravená voda sa dá použiť v “hrubej” konzervátorskej paxi bez prevárania. Kto je zvedavý môže si počítať TU, TU, TU a TU (českých 1122 Kč = 41.50 €).
-
Vážení spolubesedníci, rozbehla sa tu zaujímavá debata, len jedno mi chýba… Zavináč. Takže mi do zoznamu pribudne ďalší návštevník, ktorý sa síce pýta, ale odpoveď ho vôbec nezaujíma. Jedinou útechou ostáva iba predpoklad, že diskusia pomôže aj niekomu inému.
-
benjo, stále dookola sa tu návštevníkom pripomína ako majú písať príspevky a že otázky majú byť konkrétne s čo možno maximom údajov. Pri odpovedi na Zavináčovu otázku som mal iba dve kľúčové slová – železo a neponoriť. Zo zásady neponúkam riešenia, ktoré vyžadujú vyššie teploty a použitie silných kyselín, pretože môže dôjsť k poškodeniu a v extrémnom prípade aj zničeniu predmetu. V mojej praxi som nikdy nepotreboval cínovať väčší železný predmet ako kovanie na dvere a postup vždy zodpovedal dobovej praxi. Preto som ponúkol, síce neoverený (preto citácia), ale zaujímavý návod, na ktorý netreba ani to laboratórium.
-
Zavináč, rád Ťa vidím. Tvoja otázka je skutočne veľmi zaujímavá. Už aj preto, že také veľké železo, ktoré by som nemohol pocínovať ponorom, som ešte nerobil. Tu je návod ako pocínovať železný predmet podľa Stolpa.:
1 l vody,
50 g cínovej soli (Chlorid cíničitý – SnCl2),
10 g kyseliny vínnej.
Pokiaľ by si nevedel zohnať cínovú soľ, dá sa pripraviť takto:
Sn + 2 HCl > SnCl2 + H2
Roztok sa nanáša na očistený a odmastený predmet hubkou. Potom sa pridá trochu práškového zinku, ktorý sa po predmete rozotiera (skôr, ktorým sa predmet rajbe). Postup sa niekoľkokrát opakuje – náter roztokom a práškový zinok. Cínovýá vrstvička sa vytvára okamžite. Opatrným prerajbaním jemným vápenným práškom sa dá vyleštiť.
Literatúra
KRÄMER, Oskar P.: Rezepte für die Metalfärbung und metalüberzuge ohne Stromquelle. Sulgau, 1977
-
Obnova akejkoľvek damaškovej ocele je nielen technologicky náročný postup. Vyžaduje rozsiahle znalosti o materiáli a hlavne skúsenosť. Pre ilustráciu uvediem príklad z často diskutovaným “čiernením” ocele. Na internete sa povaľuje x zaručených receptov, ktoré môžu fungovať, ale vo väčšine prípadov nefungujú. Príčina spočíva s materiáli, na ktorý sú aplikované. Oceľ nie je oceľ a aj, napr. nemecký priemysel využíval v zbrojnej výrobe takmer 300 receptúr, ktoré boli presne navrhnuté na daný typ ocele. A tu sme pri jadre problému. Nikto zo serióznych profesionálov Vám nedoporučí receptúru bez preskúmania samotnej hlavne, pretože výsledkom môže byť vážne poškodenie alebo dokonca zničenie predmetu. Akékoľvek postupy, ktoré nevratne zasahujú do materiálnej podstaty predmetu nepatria do repertoára amatéra, ktorý sa “niečo chce naučiť” cez internet. Hlavne vyzerajú celkom slušne a podľa môjho názoru každý zásah s cieľom vylepšiť ich vzhľad povedie k strate hodnoty a teda aj ceny.
-
Namaste, aj keď to nie je celkom moja parketa, jedno viem určite – nie je to luster. Podľa môjho názoru je to kostolné večné svetlo. Je už na elektrický pohon, takže by som typoval prvú tretinu 20. storočia a možno je aj mladšie. Nebudem nadávať na chýbajúce rozmery, ale aj tak som presvedčený, že časť 1 do zostavy nepatrí. Moja predstava montáže je na obrázku.
-
Posielam niekoľko poznámok k problematike brúsenia skla, ktoré Ti snáď pomôžu zorientovať sa v rozsiahlej problematike – dali by sa o tom napísať skriptá. Myslím, že som nič dôležité nevynechal.
Sklo dosahuje tvrdosť 5 – 7 stupňov Mohsovej stupnice tvrdosti. Pre brúsne materiály platí, že musia byť tvrdšie než brúsený materiál. Brusivá pre spracovanie skla delíme podľa pôvodu na:
– prírodné, medzi ktoré patrí kremenný piesok (tvrdosť 7), prírodný korund (tvrdosť podľa čistoty 8 – 9) a prírodný diamant (tvrdosť 10),
– syntetické, ktoré sa používajú v súčasnosti prakticky výhradne, patrí medzi ne predovšetkým syntetický korund (tvrdosť 9), syntetický diamant (tvrdosť 10), a karbid kremíka (karborundum, tvrdosť 9,7).
Podľa spôsobu použitia ich delíme na voľné a viazané (keramika, umelé hmota, kov).
Na brúsenie skla sa majčastejšie používajú keramické kotúče (kotúče s keramickou väzbou). Sú vyrobené zo syntetického brusiva a keramického spojiva. Tvrdosť kotúča – NIE BRUSIVA! – sa značí písmenami “E” – “Z”. “E” značí najmäkší a “Z” najtvrdší kotúč. V sklenárskych prevádzkach sa najčastejšie používajú stredne tvrdé kotúče označované “L”, “M” a “N”.Zrnitosť brusiva (veľkost zrna)
– hrubá 4, 5, 6, 7, 8, 10, 12, 14, 16, 20, 22, 24,
– stredná 30, 36, 40, 46, 54, 60,
– jemná 70, 80, 90, 100, 120, 150, 180,
– veľmi jemná 220, 240, 280, 320, 360, 400, 500, 600, 800, 1000, 1200,
Hrubšie zrno – keď uberáme viacej materiálu, horšia kvalita povrchu.
Jemné zrno – menšie zahriatie obrobku.Voľba kotúča
tvar a veľkost – podľa tvaru brúsenej plochy
brusivo, tvrdosť – podľa materiálu obrobku (tvrdší obrobok – mäkší kotúč, veľké stykové plochy – mäkší kotúč)
veľkosť zrna – podľa výkonu brúsenia, podľa kvality obrobenej plochy (väčšie zrno – vyšší výkon, horšia kvalita)Brúsenie rovinných plôch
– obvodom kotúča – stôl s obrobkom koná pozdĺžny priamočiary posuv,
– čelom kotúča – výkonnejší, horšia kvalita,
– odporúčané brúsne rýchlosti pri brúsení skla na plocho s chladením – 15-35 m/s.
Lepšou metódou je brúsenie pomocou nekonečného brúsneho pásu s horizontálnym alebo vertikálnym vedením. Zrnitosť brusiva na predbrúsenie 180, na dobrúsenie 240. Rýchlosť pásu sa pohybuje medzi 8-10 m/s.Leštiace materiály na rozdiel od brusív nemusia byť tvrdšie ako sklo, naopak bývajú zväčša mäkšie. Najpoužívanejšia je pemza (tvrdosť 5-6), a tripel (rozsievková zemina, tvrdosť 1-3).
Treba sa rozhodnúť a vyskúšať, záleží totiž aj na kvalite skla.
Ďalšie informácie:
http://www.narexsat.cz/aplikace-sklarstvi.php
http://shop.brustech.cz/prepocet-rpm-na-m-s/
RPM (revolutions per minute) – otáčky za minutu. -
Zavináč, neviem akú radu očakávaš? Vieš čo chceš robiť a máš aj potrebné vybavenie. Snáď, že na takúto prácu by sa najlepšie hodila stolová alebo stojanová brúska. Niečo ako BAD 20S. Niečo podobné používa známy a nemal ešte problém. Pri brúsení je najdôležitejšie chladenie, spravidla vodou.
-
Zolvica, krojové brokáty, súkno, potlačené plátno (aj modrotlač), hadovky, gombíky atď.
Polartek spol. s r. o.
Kúty 217
951 35 Veľké Zálužiehttp://www.polartek.sk/1030/krojove-brokaty.html
-
baron, poslal som ti návod na prvé štyri kroky… ktoré nikde na nete nenájdeš, pretože je kopec ľudí, ktorí sa opravami starých krámov živia. Rovnako ako kopec naiviek, ktoré si myslia, že keď si prečítajú “nejaký tutorial k oprave /restaurovani starych pisacich strojov/hoc aj v anglictine” stanú sa majstrami sveta a zvládnu kedykoľvek a čokoľvek.
Taktiku prípravy máš a záleží iba od kvalifikovanosti tvojho postoja ako sa možná diskusia bude vyvíjať. Osobne by som ti odporučil aby si si najprv preveril svoje schopnosti a zručnosti na niečom jednoduchšom – skorodovanej skrutke, zašlom mosadznom kovaní a podobne. Skúsil a pochválil sa.
Žiaden link “so skutocnou radou” (na požadovanej úrovni) neexistuje a ak ti to nevíde a bude sa ti chcieť, plakať budeš sám.
-
baron, predpokladám, že tú výzvu si prijal z horúčav, ktoré v tej dobe panovali. Nie je celkom jasné čo chceš podnikať, ale predpokladám, že tvoje skúsenosti sú nulové. Písacie stroje sú dosť komplikované a prevdepodobne si vôbec neuvedomuješ čo tá tvoja výzva obnáša. Prvým krokom by malo byť oboznámenie sa s konštrukciou a funkciou písacieho stroja a jeho jednotlivých celkov. V druhom kroku by si si mal premyslieť postup demontáže jednotlivých celkov, častí a súčiastok. Tretím krokom je zakúpenie písanky a nejakého písadla – bude ti slúžiť na poznámky a kresby počas demontáže. Štvrtým príprava pracoviska o ploche minimálne 6 metrov štvorcových, výber a príprava náčinia. Až potom môžeš zobrať do ruky skrutkovač a pokúšať sa nenásilne o uvolnenie prvých skrutiek… a nielen skrutiek. Pre potešenie – klávesový mechanizmus sa skladá z 294 súčiastok. Kovové časti, také alebo onaké, sú najmenší problém a na obnove nájdeš viacero postov, ktoré sú venované odstraňovaniu koróznych produktov zo železa a základných zliatin medi. Skúškou budú celkom určite gumené časti, ktoré sú často neopraviteľné a treba ich nahradiť.
Zdatnému konzervátorovi by práca na podstatne lepšie zachovanom stroji trvala približne tri mesiace, teda cca 530 hodín (obrázok).
Odporúčam zvážiť výzvu, pretože sa môže ľahko stať, že z písacieho stroja ostane šrotovisko v banánovej krabici.
-
Harp a odkedy rozhodujú múzejní konzervátori o nejakom režime? Svojho času sa na obnove objavil aj príspevok k tejto problematike. Nemyslím, že sa odvtedy niečo zmenilo.
Mazoslav vďaka za reakciu i keď nejde o problematiku plesnivého dreva ale plesnivej politúry. Tiež si myslím, že s tým gama ožarovaním si to mierne prehnal. Plesne tu boli sú a budú. Konzervátorským hitom sa stali až v ostatnom desaťročí. Príčinou bol zvýšený záujem o konzervovanie dokumentov, najmä kníh. Plesnivá pažba síce udiví ale neznamená komplikovaný problém. V minulosti na obnove vznikol nápad seriálu príspevkov k problematike konzervovania, lenže… to chce usilovných autorov a určitú koordináciu. Sám som sa o niečo také pokúšal, no je to náročné na čas, pokiaľ to nemá byť vygúglené.