docent
Forum Replies Created
-
Presmerovanie diskusie > American Restoration
-
… záves petrolejovej lampy je lacný výrobok z liatiny alebo špiatru … Záverečná povrchová úprava … sa robila bronzovaním…
-
jmaro, málo údajov, veľa emócií. Tvoj záves petrolejovej lampy je lacný výrobok z liatiny alebo špiatru, pravdepodobne zo obdobia 1900 – 1930. Takéto závesy boli vyrábané prevažne z mosadze pre meštianske domácnosti. Záverečná povrchová úprava, preventívne konzervovanie výrobku, sa robila bronzovaním, teda lacným postupom imitujúcim efekt zlátenia. Najčastejšie náterom zmesi bronzového prášku a laku – “zlátenky”. Lak sa nanášal na očistený predmet priamo, bez úpravy povrchu a bol fixovaný náterom šelaku, zaponového laku a pod.
Je veľmi pravdepodobné, že si úspešne odstránil pôvodnú povrchovú úpravu a predmet, zo zberateľského hľadiska, znehodnotil.
-
Marise, si snáď jediný zástupca nežného pohlavia, ktorý chce aby sa zlato nelesklo.
Zlato je chemický prvok a jeden z najodolnejších kovov. Našťastie je to aj kov tvrdosti 2,5 čo síce znamená, že doň nemožno rýpať nechtom, ale čisté zlato možno poškrabať medeným náčiním. Preto zlato určené na bežné používanie predstavuje zliatinu zlata so striebrom, meďou, zinkom, paládiom či niklom. 14 karátové zlato obsahuje 58,3 – 58,5 % čistého zlata.
Vzhľadom na vlastnosti zlata ho nemožno patinovať aby vyzeralo “staro”, pretože aj veľmi staré zlato stále vyzerá “mlado”. Jediné farbenie zlata spočíva v redukcii medi v zliatine tak, že predmet sa potom “tvári” ako keby bol vyrobený z takmer čistého zlata. Dostane vzhľad takzvaného “dukátového” zlata. Tento efekt sa dá dosiahnuť aj galvanickým pozlátením.
Tieto postupy však neriešia tvoj problém, pretože šperk je aj naďalej žiarivo žltý.
Pretože viem, že toho o zlate veľa neviem, som zvedavý či niekto pozná použiteľné riešenie.
-
Teší ma konečné rozhodnutie, pretože si myslím, že je správne. Prosím ťa odkiaľ si vypriadla celosolve, to musia byť sakramentsky staré prebytky
. Dúfam, že sa ešte ozveš a napíšeš čo bolo pod sekundárnou vrstvou. Držím palec. -
Keď už je vyriešený problém sochaných priestorových objektov, vráťme sa k predmetu debaty.
Monikk bez obrázku tvojho pandrláka sa asi nikto zodpovedne nebude vyjadrovať. Socha je “zlátená” metalom, náhražkou plátkového zlata vyrobenou zo zliatiny medi a zinku. Metal je neleštiteľný, napríklad achátom a lesk “zlátenia” vyžaduje kvalitnú prípravu podkladu. Povrch takéhoto “zlátenia” je bezpodmienečne treba chrániť ochranným náterom, napríklad šelakom.
Zoxidovaný metal nemožno vylepšiť, opraviť, iba očistiť od nečistôt a zakonzervovať lakovým náterom.
Píšeš, že “S touto vrstvou vlastne suvisi aj dalsi cierny poliment so zlatenim.”. Pokiaľ tam nemáš preklep a namiesto čierneho si myslela červený, je všetko v poriadku. Pokiaľ sú ale fragmenty zlátenia na čiernom polimente je to celkom iná káva. Poliment, je najčastejšie červený (arménsky) ale používa sa aj žltý, zelený, šivý a výnimočne aj čierny. Pod striebro sa používa biely polyment.
Aj bez toho aby som artefakt videl, priklonil by som sa k úplnému odstráneniu metalu. Na zistenie skutočného rozsahu stačia aj 2% pôvodného zlátenia a podľa výsledku prieskumu pandrláka prezlátiť plátkovým zlatom tak ako sa sluší a patrí. Sekundárne “zlátenie” vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v druhej polovici 20. storočia ako fušerina (“viditelne platky”) alebo núdzové riešenie nedostatku plátkového zlata, resp. financií. Artefakt nezhodnocuje ani len opticky a nepáči sa tebe ani vlastníkovi. Myslím, že toto riešenie prinesie síce viacej roboty, ale vo finále uspokojenie s dobre vykonanej práce.
-
lili chápem tvoje pohnútky, pretože aj ja mám doma zopár vrakov, ktoré chcem opraviť…. za niektorých dlhých zimných večerov.
Spolupútnici ti sem zavesili zopár obrázkov podobných hodín, ktoré pri oprave môžeš použiť. Musíš si však uvedomiť, že žiadnu z chýbajúcich častí na 95% nezoženieš ani na výrobu foriem. Všetko budeš musieť pekne sama vymodelovať, vyrobiť voskové modely a potom nájsť človeka, ktorý ti mosadzné časti odleje. Môžeš si ich do literiny odliať aj sama, ale to sú zas týždne skúšania a množstvo nepodarkov.
Obrázok, ktorý máš v prvom poste tiež nie je bohviečo a ťažko hodnotiť rozsah práce, ale priprav sa na veľa zimných večerov. Keď budeš chcieť aj po tomto varovaní v obnove pokračovať, ozvi sa.
-
Halder, pokiaľ sa dá veriť obrázkom, žiaden z tvojich budíkov nepotrebuje opravu. Okrem toho budík “KOMET” a “KIENZLE” (obrázok dsc00165) sú vzácne zberateľsky. Pretože tvoje fotografie sú na veľmi dobrej úrovni a si tvrdohlavec, rozhodol som sa uverejniť na obnove.sk seriál o základnom ošetrení a drobných opravách hodín. Nie vreckových a náramkových hodiniek, pretože za cenu vybavenia si môžeš kúpiť ojazdené auto. Nebude to hneď lebo nemám vhodné hodiny “na sklade” a nechcem to pajcovať z webu. Takže drž palce.
-
Oprava alebo obnova starých hodín, vežových alebo obyčajného budíka vyžaduje rozsiahle znalosti, dobré vybavenie a skúsenosť. Neviem pre koho tie staré budíky ideš zachraňovať, ale ak pre “budúce generácie”, tak si rýchle nájdi iného koníčka. Slovenská literatúra, s výnimkou zväčša nie veľmi vydarených návodov na údržbu starožitností, nejestvuje. V 20. storočí vyšlo niekoľko učebníc pre stredné odborné učilištia. Pokiaľ vieš nemecky alebo anglicky, situácia je lepšia. Zváž zameranie svojho koníčka a ak jazyky nie sú prekážkou, ozvi sa.
-
K tomu čo napísal rotor ešte dodám, že do vyvrtanej diery sa narážal “typel” – v podstate drevená hmoždinka s predvrtaným otvorom v pozdĺžnej osi, ktorý slúžil na vedenie vrutu. V niektorých prípadoch sa na kotvenie kovových prvkov používalo aj olovo.
Odporúžal by som výber vhodnej kotvy (kotva KOT-M) alebo modernej hmoždinky určenej na montáž do kameňa, pretože nie je hmoždinka ako hmoždinka. Tu je niekoľko linkov:
http://eshop.killich.sk/signys-sk?action=OFFER&FINDBYTREE=OFF
http://www.kew.sk/produkty.html
http://www.wintech.cz/cs/visimpex-standard/katalog/natloukaci-hmozdinky-127
http://www.pk-fischer.cz/hmozdinky-vseobecne/ -
Oprava písacieho stola na nízkej úrovni. Ošetrenie korpusu povrchné. Amatérske doplnenie dyhy na čelách zásuviek. Podobne doplnenie dyhy na pracovnej doske, na ktorej je dyha aj nepresne zarezaná. Nepôvodné kovania a kľúče, takže sa dá predpokladať, že ani zámky nie sú pôvodné. Ten kto vykonal opravu sa skutočne nemá čím chváliť.
-
Vážený admin, po dlhej odmlke som sa vrátil na obnova.sk a do očí mi udrely novinky. Inšpirovaný sam sa šiel pozrieť na formát slovníkového hesla a zo srdca ďakujem za jeho vylepšenie. Nebudem dlho obkecávať a hneď sa pustím do roboty.
-
Predpokladám, že by sme sa mali baviť o breste poľnom (Ulmus minor). S výrobkami z dreva brestu som sa stretol v živote trikrát. Raz pri archeologickom výskume v podobe zbytkov drevenej studne z cca 15. storočia, raz pri reštaurovaní nejakého čínskeho nábytku (snáď komoda?) a v poslednom prípade po ňom každodenne chodím, pretože mám z neho vyrobené parkety (1942).
Drevo brestu sa podobá na drevo čerešne. U nás sa málo používa, pretože nie je dostatok zdrojov. Iná situácia je napr. v Holansku, Belgicku. Stromy na drevo treba vyťať v zime, rozrezať a sušiť. Má vynikajúce vlastnosti, peknú farbu i keď pri spracovaní trochu páchne. Používal a používa sa na výrobu nábytku, lodí, schodísk, dverí, hudobných nástrojov, hračiek a pod.
-
Autor k tomu iba dodáva. Heslá sú anonymné a možno ich aj nonymne upravovať. Diskusia k heslu je možná, aspoň ako to vidím, iba v rámci vlastného postu hesla. Vytvorenie hesla pre obnovu je dosť časovo náročné bez ohľadu na to, že ide o 90% kompiláciu. Kto neverí nech skúsi. Za heslo, ktoré podpíšem preberám zodpovednosť. V prípade zmeny žiadam iba odstránenie signatúry, pretože nestrávim mladosť kontrolou prípadných zmien. Toť všetko.
-
Svätú pravdu majú kritici len si myslím, že na cenu reštaurátorského zásahu má vplyv aj vek predmetu. Prečo? Pretože chýbajú dobové materiály, napr. dyha a komponenty kovaní. Približnou hranicou je práve biedermeier a to mal na mysli pravdepodobne aj pytlák3. Reštaurovanie staršieho nábytku si vyžaduje dosť náročnú prípravu, zručných spolupracovníkov a kompetentných dodávateľov. Nejde len o kvalitné drevo a prístup k najrozmanitejším materiálom – perleť, korytnačinu, kosť, rohoviny atď. ale aj o individuálnu výrobu napr. chýbajúcich kovaní a kľúčov. Cena teda musí stúpnuť a reštaurovanie nábytku, ktorý vznikol pred rokom 1850 je finančne náročnejšie.