Forum Replies Created

Page 7 of 18
  • docent

    Member
    12. júna 2012 at 18:49 in reply to: Obnova nateru krytiny strechy z oceloveho plechu

    Prírodné mínium je vzácne sa vyskytujúci minerál, ktorého nálezisko sa nachádza napr. pri Mežici v severnom Slovinsku.

    Mínium je tiež označované ako parížska červená, olovená červená, saturnová červená, red lead (ang.), sandix alebo mennige (nem.). Nemecké pomenovanie Mennige vraj pochádza z arabského výrazu “Men neki” – “červený prach”.

    Prvé správy o manufaktúrnej výrobe z Benátok v 16. storočí. Výroba v Nemecku od roku 1687.

    Mínium je rizikové pokiaľ ho človek vdýchne alebo prehltne (môže spôsobiť saturnizmus). EU ho radí medzi nebezpečné odpady. Nie je rakovinotvorné. Letálna dávka, požitá orálne, je cca 1g na 1 kg hmotnosti.

    K nazeraniu na súčasnú nebezpečnosť látok vo všeobecnosti iba jedna poznámka. Použitie míniového náteru jednotlivcom pri obnove alebo reštaurovaní neznamená žiadne reálne riziko ani pre neho ani pre okolie. Rovnako ako, napr. príprava amalgámu.

    Medzi nami dievčatami čo je mínium proti sírovodíku…..

    Na pozretie:

    http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADrovod%C3%ADk

    http://de.wikisource.org/wiki/Bekanntmachung,_betreffend_die_Einrichtung_und_den_Betrieb_der_Bleifarben-_und_Bleizuckerfabriken

  • docent

    Member
    12. júna 2012 at 12:07 in reply to: Obnova nateru krytiny strechy z oceloveho plechu

    Kto už len urobí krytiny strechy zo železného plechu ? Ja viem, že dnes je ocelové všetko, ale označiť šajsplech za ocelový sa mi prieči.

    A opäť nedostatok informácií… vyzerá to, že strecha nie je plochá, ale aká je plocha. Vidieť, že je plátaná, ale nevidieť ako a v akom rozsahu. Aká stará je stavba a aspoň odhadom vek krytiny.

    K vlastnému ošetreniu… hrdza NIKDY nepôsobi ako lepsie čokoľvek. Pokiaľ nechaš pod náterom hrdzu, hrdzavenie nezastavíš a priprav sa na skoré nemilé prekvapenia. Niečo okolo toho tu

    http://www.obnova.sk/diskusia/zrestaurovanie-vojenskej-sumky?page=1#comment-65301.

    Teda pokiaľ nechceš dejonizovať celú krytinu a zabezpečiť si tak zápis do Ginesovej knihy rekordov, hrdza bude musieť ísť v rozhodujúcej miere bezpodmienečne dolu.

    Odporúčal by som, ak je to nutné a v záujme veci, hrdzu mechanicky odstrániť, vykašľať sa na odmastňovanie, ktoré sa hodí asi tak ako hadovi nohy a urobiť základný náter míniovou farbou – to je tá červená. Dá sa kúpiť alebo pripraviť zmiešaním minia (suříku) s ľanovou fermežou

    http://www.obnova.sk/diskusia/odstranenie-nateru-luhom

    Míniovka je nezničiteľná a pokiaľ ma pamäť neklame mohol by som garantovať 30 rokov.

  • docent

    Member
    1. júna 2012 at 15:45 in reply to: zreštaurovanie vojenskej sumky

    Nejako mi tento post ušiel a tak sa to pokúsim napraviť. V prvom rade neodporúčam používať návody typu všeumel.cz na nič iné ako krompáče, kramle a podobne. Nie že by nefungovali ale ich chemizmus je v rozpore so zásadami reštaurovania, konzervovania a dokonca aj purgátorstva.

    Príčinou tohto konštatovania, v tomto konkrétnom prípade, je použitie soli – chloridu sodného (NaCl) v odhrdzovacom roztoku.

    Prítomnosť chloridov v koróznom prostredí pre svoju malú energetickú náročnosť spúšťa tzv. chloridový mechanizmus anodického rozpúšťania kovov. Pokiaľ sa predmet nakonzervuje alebo inak sa zníži prístup kyslíku, u takto ošetreného železa (ocele) sa výrazne zvýši korózia povrchu kovu. Chloridy predstavujú stimulanty korózneho procesu a sú najfrekventovanejšou zložkou vodných elektrolytov, ktoré spôsobujú bodové napadnutie kovu.

  • docent

    Member
    26. mája 2012 at 0:12 in reply to: Nalepenie bronzoveho podstavca na mramorovu dosku

    Poznám v podstate dve receptúry na lepenie kovu na kameň. Uvediem iba jednu, pretože pri výrobe druhého lepidla sa používa chlorid amónny.

    Tmel na spájanie kovu s kameňom.

    Lepené plochy musia byť dobre upravená, čisté a suché.

    Tmel sa vyrába dôkladným zmiešaním vodného skla s umelou kriedou, ktorá je jemnejšia ako prírodná krieda. Tmel sa nanáša na obe lepené plochy a nechá sa pomaly stuhnúť. Prebytok tmelu sa odstráni až po zahuhnutí.

    Receptúra je z prvej polovice 20. storočia. Keď sa ti s tým nechce babrať dajú sa použiť komerčné lepidlá:

    Plus 300 Endfest (UHU GmbH) – http://www.UHU.de

    Hypo cement (Tolls GS) – http://www.gshypocement.com

    Loctite 0151 Hysol (Loctite Corp.) – http://www.loctite.com

    atď.

  • docent

    Member
    30. apríla 2012 at 13:58 in reply to: petrifikácia dreva kolofóniou

    ibaze, malá poznámočka. Angličania v svojom nedokonalom jazyku neoznačujú obratom “Petrified wood” petrifikované ale skutočne skamenelé drevo – dendrolit.

  • docent

    Member
    29. apríla 2012 at 20:56 in reply to: petrifikácia dreva kolofóniou

    ibaze, neviem čo chceš spevňovať na “nie moc hodnotnej drevenej kniznici … niekedy z 50-60 rokov min. storocia”. Pravdepodobne sa ti páči cudzokrajné slovo “petrifikácia”, ktoré znie skutočne náramne eko. Celkový dojem kazí len ten benzín a aromatické uhľovodíky, ktoré odporúča Nitram (čo nie je výčitka).

    V každom prípade zvolené “ošetrenie” je nevhodné, i keď v podstate neškodné. Petrifikácia – “skamenenie” sa používa iba v tých prípadoch keď je potrebné obnoviť pevnosť a stabilitu narušených materiálov. Vo väčšine prípadov je petrifikácia totožná s inpregnáciou. Kalafuna je jedným z mála nevhodných petrifikačných materiálov, zvláť pri petrifikácii mechanicky poškodených predmetov.

    Pretože to tu zas funguje ako sa softu chce – popisky.

    horný – Príklad vzhľadu narušeného dreva.

    spodný – Petrifikácia je namieste.

  • docent

    Member
    20. februára 2012 at 19:42 in reply to: kravský chomout

    kolovrat, peknú tému si tu začal a aj admin ti odpustili príspevok ohne foto. Čakal som, že ťa niekto upozorní (aby som zas nebol ten čo ryje) ale volská mágia účinkuje.

    Vo všeobecnosti väčšina akademikov považuje používanie volskej krvi ako náteru za volovinu a blud. Bez ohľadu na to existuje receptúra na prípravu hnedočervenej farby označovanej ako "volská krv" (Ochsenblut) z krvi kastrovaného hovädzieho dobytka.

    A dostali sme sa k jádru pudla. "Volská krv" neznačí krv vola, slúži na označenie farby a definuje aj farebný odtieň.

    Používala sa na ochranný náter dreva (bez fungicídnych a insekticídnych účinkov), ktorý zlepšuje vzhľad a uľahčuje údržbu, nie ani tak pre vzhľad ako nízke náklady.

    V súčasnosti sa "volská krv" vyrába výhradne zo syntetických pigmentov a jej cena za 1 kg sa pohybuje od 21,95 € do 24,25 Fr. (švajčiarskych).

    Nuž a nakoniec. Aj keď som relatívne mladý, videl som už všeličo, ale červený chomút ešte nie. Lenže možné je všetko.

  • docent

    Member
    3. februára 2012 at 11:26 in reply to: konzervovanie drevených plastík a nábytku – základy

    O dreve je tu kopa príspevkov, stačí do vyhľadávania zadať "konzervovanie drevo", prezrieť a potom sa pýtať. Osobne by ma zaujímalo niečo viac o tebe. Či si študent, aký odbor študuješ, čo je to za prácu a tak podobne.

  • docent

    Member
    13. novembra 2011 at 10:06 in reply to: stolička – oprava

    dag0n, ťažko odpovedať na poslednú otázku, pretože som sa s tým nikdy nestretol. Pri šelaku sú len dve možnosti:

    – pokiaľ sa politúra dochovala v dobrom stave a predmet nie je mechanicky poškodený, netreba ju odstraňovať, iba v cca troch krokoch revitalizovať; ohromná úspora času a nedôjde k informačným stratám,

    – pokiaľ sa politúra dochovala sčasti, predmet je mechanicky poškodený alebo chýbajú jeho časti, treba starú politúru odstrániť a nahradiť ju novou.

    Politúra sa neodstraňuje brúsením!

    Na jej odstránenie si vyrob roztok skladajúci sa z:

    2 dielov syntetického liehu,

    1 dielu čpavku

    a podľa chuti trochy saponátu, ktorý sa pridáva ako zmáčadlo.

    Politúrovaný predmet natrieš štetcom, štetkou a pod., necháš chvíľu pôsobiť a potom za pomoci kefy, kefky, zubnej kefky politúru odstrániš pod tečúcou horúcou (!) vodou. Vo väčšine prípadov máš politúru odstránenú po desiatich minútach. Pokiaľ je drevo rezané a v zázezoch ostanú zvyšky politúry, postup sa lokálne zopakuje. Horúca voda sa používa preto aby sa po oplachu rýchle odparila a zbytočne nepremáčala drevo.

    Po takomto čistení je predmet v stave svojho vzniku a treba s ním aj tak nakladať. Politúru treba urobiť nanovo aj s olejovaním a “gruntom”. Pri polytúrovaní mysli aj na výber šelaku, ktorý by mal byť zhodný s tým, ktorý si práve odstránil a neexperimentuj.

  • docent

    Member
    13. novembra 2011 at 10:06 in reply to: stolička – oprava

    dag0n, ťažko odpovedať na poslednú otázku, pretože som sa s tým nikdy nestretol. Pri šelaku sú len dve možnosti:

    – pokiaľ sa politúra dochovala v dobrom stave a predmet nie je mechanicky poškodený, netreba ju odstraňovať, iba v cca troch krokoch revitalizovať; ohromná úspora času a nedôjde k informačným stratám,

    – pokiaľ sa politúra dochovala sčasti, predmet je mechanicky poškodený alebo chýbajú jeho časti, treba starú politúru odstrániť a nahradiť ju novou.

    Politúra sa neodstraňuje brúsením!

    Na jej odstránenie si vyrob roztok skladajúci sa z:

    2 dielov syntetického liehu,

    1 dielu čpavku

    a podľa chuti trochy saponátu, ktorý sa pridáva ako zmáčadlo.

    Politúrovaný predmet natrieš štetcom, štetkou a pod., necháš chvíľu pôsobiť a potom za pomoci kefy, kefky, zubnej kefky politúru odstrániš pod tečúcou horúcou (!) vodou. Vo väčšine prípadov máš politúru odstránenú po desiatich minútach. Pokiaľ je drevo rezané a v zázezoch ostanú zvyšky politúry, postup sa lokálne zopakuje. Horúca voda sa používa preto aby sa po oplachu rýchle odparila a zbytočne nepremáčala drevo.

    Po takomto čistení je predmet v stave svojho vzniku a treba s ním aj tak nakladať. Politúru treba urobiť nanovo aj s olejovaním a “gruntom”. Pri polytúrovaní mysli aj na výber šelaku, ktorý by mal byť zhodný s tým, ktorý si práve odstránil a neexperimentuj.

  • docent

    Member
    13. novembra 2011 at 10:04 in reply to: stolička – oprava

    dag0n, povrchovú úpravu možno označiť za šelakovú, i keď to už politúra s najväčšou pravdepodobnosťou nebola. Šelakový náter mal aj výplet. Pokiaľ budeš renovovať máš peknú zábavku aspoň na pár upršaných dní a aj mňa by potešili obrázky. Držím palec :).

  • docent

    Member
    31. októbra 2011 at 20:23 in reply to: Reštaurovanie historickej kniznej vazby a disperzia

    Aj keď mi nie je celkom jasné o čom je vlastne reč, pretože pri reštaurovaní knižnej väzby je papiera relatívne málo a neviem na čo by bolo treba papierovinu. Úvodný príspevok je nekonkrétny, takže bez komentára. Literatúry je dosť málo a tak som pátral po nejakom zdroji odporúčajúcom nejaké neklasické lepidlá pri reštaurovaní kníh vo všeobecnosti. Nakoniec som ho našiel. Kniha Ju. P. Irošnikova a I. G. Irošnikovej “Knižná väzba a reštaurovanie kníh v domácich podmienkach” vydaná v roku 1991 odporúča v závere syntetické lepidlá PVA. Polyvinylacetátová disperzie pri reštaurovaní knižnej väzby sú spomínané aj v metodickom odporúčaní Všezväzovej štátnej knižnice zahraničnej literatúry v Moskve z roku 1987. Z nedávnej českej produkcie možno snáď spomenúť Studijní materiály Vyšší odborné školy restaurování a konzervačních technik Litomyšl (?), v ktorých sa spomínajú netradičné lepidlá“Polyvinylbutyral (PVB), surovina pro přípravu laků a lepidel, jeho pojivých vlastností se využívá při restaurování papíru.”

    Používanie netradičných lepidiel pri reštaurovaní papiera asi nebude až také zverstvo ako ho prezentuje klucik. No znovu pripomínam, je to iba faktická poznámka v diskusii o tieni v temnom lese.

  • docent

    Member
    11. októbra 2011 at 11:39 in reply to: Reštaurovanie šable

    Pokiaľ sa chceš zo šable tešiť, zabudni na šmirgel a pozri sa sem

    http://www.obnova.sk/diskusia/uvod-do-mechanickeho-chemickeho-cistenia-starych-kramov.

    Koš vyzerá ako z nejakej zliatiny medi. Ak áno, pozri sem

    http://www.obnova.sk/diskusia/uvod-do-cistenia-starych-kramov-med-jej-zliatiny#new

    Pokiaľ budeš mať otázky, ktoré nie sú zodpovedané v príspevkoch, napíš.

  • docent

    Member
    9. októbra 2011 at 9:13 in reply to: stolička – oprava

    dag0n, neviem posúdiť, ale podľa môjho názoru (aj v purgátorskej praxi) odstránenie lakovej vrstvy z dreva brúsením, je rovnako vhodné ako odstraňovanie hrdze šmirgľom.

  • docent

    Member
    15. septembra 2011 at 9:35 in reply to: stolička – oprava

    dag0n, dúfam že aj kolegovia od fachu budú súhlasiť, doplnenie nohy je na jedničku. Len by som bol zvedavý prečo si najprv celú nohu neočistil a nechal si na nej zbytky šelaku.

Page 7 of 18