docent
Forum Replies Created
-
dag0n, dúfam že aj kolegovia od fachu budú súhlasiť, doplnenie nohy je na jedničku. Len by som bol zvedavý prečo si najprv celú nohu neočistil a nechal si na nej zbytky šelaku.
-
Nohy boli sústružené normálne ale potom sa ohýbali. Najprv sa parili nad vriacou vodou cca 45 minút a potom sa ohýbali v jednoduchom ohýbacom prípravku. Ohýbalo sa 2-3 cm pred a za stredom ohybu 5-6 krát. Ohnutá noha sa potom prikladala na drevenú šablónu ohybu a keď ohyb sedel noha sa na šablóne fixovala zvierkami. Asi po hodine noha drží tvar a možno ju zo šablóny sňať. Sušenie ohýbaných nôh, v závislosti na teplote a vzdušnej vlhkosti, môže trvať aj niekoľko týždňov. Na jednej šablóne sa obýbali obe nohy naraz.
-
Takže keď už vieme na čo sa patinovanie má použiť, jeden recept na patinu – starý cín. Používali sme ho na lokálnu patináciu opravovaných miest na cínovom riade, ktoré pôsobili rušivo.
dusičnan vizmutitý 3g
rozpustený v koncentrovanej kyseline dusičnej 100 ml
vínny kameň 10 g
koncentrovaná kyselina solná 40 g
destilovaná voda 1 l
pracuje sa pri 20°C a odtieň závisí od doby pôsobenia.
-
Spracovanie kožušiny nie je jednoduchá záležitosť, ale každý raz začína. Prvým problémom je veľkosť spracovávanej kožušiny alebo kožky. Spracovať kožku hranostaja a ovce je podstatný rozdiel. Tiež “ekologická” požiadavka na chemikálie je nejasná, pretože ťažko posúdiť čo je ešte agresívna chemikália a čo už nie.
Osobne by som väčšie kožky nechal spracovať fachmanovi, na nete je ich pomerne dosť a po celom Slovensku.
Ak by si však chcel preniknúť do tajov garbiarskeho remesla pozri sem
http://www.lovuzdar.sk/clanok-163/spracovanie-koze-po-domacky-1-sposob
prípadne nejaké receptúry mám aj ja. Poskytnem iba v prípade vážneho záujmu.
-
jaro m, debata skutočne nie je o výsledku práce. Reagoval som na príspevok 6 a keď som si teraz prečítal Nitrama napadla ma myšlienka :o. Nebude to tak, že zákazník stratil o stôl záujem? Nepáči sa mu a teraz hľadá dôvod ako z toho celého vycúvať?
-
Už sa mi dlho nestalo aby som si nejaký dokument z netu vytlačil. “Koncepcia rozvoja…” ma však natoľko zaujala, že som neodolal. V prvom rade musím povedať, že ma zaskočil samotný názov a potom aj niektoré pasáže, ku ktorým sa pokúsim pridať svoj názor tradičného reštaurátora.
V prvom rade by som chcel vyzdvihnúť snahu STU nasmerovať potenciálne vedné disciplíny do služieb ochrany kultúrneho dedičstva, vybudovanie akreditovaného vzdelávania, ako aj iniciovanie a garantovanie výskumu. Kto iný by aj mohol realizovať takýto program kvalitnejšie?
Či je táto koncepcia skutočne vypracovaná s úmyslom pomôcť ochrane kultúrneho dedičstva alebo je jej cieľom iba obsadenie monopolného postavenia v miliónovom kšefte zameranom na “konzerváciu dokumentov na báze papiera”, ukáže až čas.
Že ide o skutočne lukratívny biznis, dokazuje tento príklad:
– odkyselenie jedného listu formátu A4 dnes stojí cca 1,5 €,
– jeden bežný meter archívnych dokumentov tvorí cca 10 000 dokumentov formátu A4,
– cena na odkyselenie jedného bežného metra dokumentov je cca 15 000,- €,
– kapacita zariadení na odkyselenie papiera sa udáva v tony / rok,
– slovenské archívy spravujú viac ako 180 000 bežných metrov dokumentov = 2 700 000 000,- €.
Pokiaľ by sa ambície signatárov dokumentu obmedzili iba na záchranu pôvodných dokumentov a dokumentov tvoriacich súčasť nášho kultúrneho dedičstva, nepoviem ani slovo. Nenamietal by som ani proti zavedeniu termínu “konzervačný priemysel”. Dokumenty sú homogénny materiál, ktorého hromadné ošetrenie už aj dnes prebieha automaticky a na celý proces netreba viac ako troch ľudí.
Nebudem sa vyjadrovať ani k záchrane a obnove stavebných kultúrnych pamiatok, pretože na obnove je dosť ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú a pokiaľ s týmto smerovaním súhlasia, je mi to jedno.
Pokiaľ ide o problematiku múzejného konzervovania a reštaurovania, je pre slovenské múzejníctvo jednou z ďalších katastrofálnych blamáží. Nejde o to, že v “Personálnych zdrojoch pre rozvoj konzervačnej vedy” nie je ani jeden múzejník, ale o to, že, pri všetkej povinnej úcte, signatári o problematike múzejnej dokumentácie, konzervovaní a reštaurovaní nemajú ani potuchy a ani im nenapadlo kontaktovať SNM alebo Zväz múzeí na Slovensku. V tomto ohľade sa, aspoň pre mňa, zaradili na úroveň osvetárov s ich projektom digitalizácie kultúrneho dedičstva. Nuž u nás na Slovensku je to už tak, stačí mať post, titul, konexie a môžem spísať čokoľvek o čomkoľvek.
Chémia, fyzika, mechanika, optika atď. sú disciplíny, ktoré by mali pomáhať pri riešení problematiky ochrany kultúrneho dedičstva. Tam ich úloha končí a pevne verím, že múzejný zbierkový predmet nikdy do rúk nedostane “inžinier-konzervátor” v konzervačnej fabrike, nech už to po anglicky znie akokoľvek hrdo.
Linky:
http://www.uni-muenster.de/Forum-Bestandserhaltung/downloads/haechler.pdf
http://www.knihask.eu/flash/Personalne_zdroje.swf -
jaro m, stále nevidím dôvod prečo by malo dôjsť k zmenám politúry. S takzvanou pomarančovou kôrou sa možno stretnúť pri odfláknutom lakovaní olejovým lakom a nie pri politúre. Tam sa totiž “kôra” nemá z čoho vytvoriť. To bol, prevdepodobne, dôvod otázky, ktorú ti položil Nitram. Počkáme si na obrázky.
K samotnému stolu. Že je “originál” neznamená, že dol vyrobený pred 120 rokmi a aj keď nie som kunsthistorik za jeho autenticitu, ako celku, by som do ohňa nedal ani malíček. Okrem toho na mňa celkovo nepôsobí dobre. Nechce sa mi to rozpitvávať a preto radšej pripájam obrázok písacieho stola z cca 1880-1910.
-
Ten tvoj kufor je skutočne cestovný kufor. Pripomína americké výrobky, ale aj keď je to špekulácia, myslím si, že je európskeho pôvodu. Treba si uvedomiť, že cestovné kufre sa nepoužívali iba pri preprave loďou ale aj vozom a neskoršie aj autom. Nezvyklé je plechové plášťovanie a kombinované železno-mosadzné kovanie. Určiť pôvod na základe tvojich informácií asi nebude možné, pokiaľ niekto nemá katalóg. Dobu vzniku by som typoval na rozmedzie cca1880 – 1920.
Každopádne si mi vyrazila dych a osobne si myslím, že si nevybrala najšťastnejšie. Kugor nie je nábytok, ktorý, ak treba, rozoberieš. Nie sú na ňom žiadne rozoberacie spoje, všetko nitované… jedným slovom horor.
Neviem nič o tvojich možnostiach, ale mňa by si na obnovu nenahovorila.
Pokiaľ však chceš, napriek strašeniu, pokračovať musíš urobiť nasledovné domáce úlohy:
– prečítať si základné etické pravidlá purgátora,
– pomerať kufor – vonkajšie aj vnútorné rozmery,
– zistiť, či kufor nemal pôvodne kožený alebo taxtilný poťah – preskúmať okolie drevených líšt,
– na zámke a kovaniach hľadať značenie; akékoľvek číslice, písmená, nápisy, skratky.
Adminove odkazy dopĺňam o
-
Momen, z portugalcov si nič nerob. Dôležité je, že si sa prepracovala k podstate… čo ma egoisticky potešilo. Pokúsim sa ťa potešiť aspoň tým, že pravdepodobne ani nevieš akému výnimočnému (s dokumentačného, múzejného a čo ja viem ešte akého pohľadu) kusu nábytku si predĺžila život. Asi si myslíš, že nadsadzujem, ale… ups, žiadna spálňa hodná toho názvu, nikdy v dejinách ľudstva nemala perinák.
(toto je pauza aby si si to mohla vychutnať)
Perináky sa objavujú až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako odpoveď na výstavbu panelových králikární slúžiacich ako ľudské obydlia. Stiesnený priestor neumožňoval funkciu samostatnej spálne a nútil obyvateľov vo dne podušky, periny a paplóny niekam skryť. Tak sa zrodil perinák. Ako sa objavili, tak do konca 20. storočia zanikli a nahradil ich odkladací priestor pod ďalším socialistickým hitom – váľandou alebo hovníkom ako tomu hovoril náš tato.
Keď k tomu pridáš ešte bodíky za netradičné, ojedinelé vyhotovenie… zaujímavý a dokonca pekný kúsok (čo sa o tých sériových perinákoch nedá povedať).
-
Momen, konečne sa tu objavil aj výsledok purgátorského snaženia… a navyše sa mi tvoja práca aj páči. Dávaj si pozor na zrak, pretože okrem remeselného citu máš aj “dobré oko”.
-
Odpoveď na tvoju otázku je áno. Šelak je termoplastický polymér, no neviem si dobre predstaviť ako by mohlo dôjsť, počas prepravy alebo skladovania, k takému dramatickému zvýšeniu teploty. Keď bola politúra urobená tak ako má, nehrozí žiadne nebezpečenstvo ani pri zabalení. Ako napísal harp, ťažko súdiť bez obrazovej dokumentácie.
Nakoniec by som sa chcel ešte opýtať, písací stôl bol reštaurovaný alebo je to napodobenina?
-
dag0n, tvoja stolička pochádza približne z rokov 1880-1900. Štýl historizmus. Tento typ sa vyrábal v množstve variánt viac ako 60 rokov. Sedák a operadlo bolo vypletané alebo potiahnuté kožou a spôsob bol rovnaký na sedáku aj operale. Vypletaný sedák sa používaním často poškodil a bol nahradený výplňou z preglejky. Tvoja stolička je v dosť úbohom stave a sedák opravoval amatér. Okrem toho chýba trnož. Ako by to malo vyzerať vidíš na druhom obrázku, teda pokiaľ nechceš vypletať.
-
Drevo je orech, lepšie povedané orechová dyha, označovaná aj ako “koreňovica”. Súčasný vzhľad mohlo spôsobiť neprimerané uloženie, neprimeraný postup pri odstraňovaní povrchovej úpravy alebo oboje.
-
Tak som sa dnes moril hodinu s pripomienkami k materiálom (štruktúra záznamu, rozdelenie materiálov). Ppretože som tam chcel dať aj pripomienky k funkciám úpravy textu v príspevku a chcel som vedieť ako fungujú aj tie tlačidlá čo som ešte neskúšal, stlačil som “ZDROJ” a … prišiel som o celú prácu.
Ďakujem programátorovi za jeho skutočne profesionálnu prácu.
Neviem to urobiť väčšie a nemôže to byť ani červené ale zato môžem text prečiarknuť, oddeliť nefungujúcou vodorovnou čiarou a použiť ďalších sedem super zbytočných nástrojov, ktoré mi obnova v úprave textu ponúka.
Na obnove sa človek nenudí, keď systém nevie urobiť čo chcem, proste sa otravníka zbaví. V mojom prípade sa mu to podarilo na jednotku.
-
Pozdrav všetkým portálverným obnovákom.
Dnes som strávil tri hodiny márnym súbojom s geniálnym (to myslím úprimne) textovým prvkom – tabuľkou. Márne!
Aby som nemusel zdĺhavo vysvetľovať tu je moja predstava ako by mala tabuľka v príspevku fungovať aj po publikovaní. Ako to nakoniec dopadlo posúďte sami.
Držím palec.