docent
Forum Replies Created
-
Aj keď neviem či tú ohavnosť v prvom príspevku priložila zunagy alebo uskalienka, celuloid je jednou z mojich obľúbených umelých hmôt, o ktorých na webe zistíte iba suché a CHYBNÉ údaje.
Celuloid je derivát celulózy, presnejšie mäkčený nitrát celulózy. Pripravil ho (a to je jediná pravda, ktorú wiki prináša o jeho vzniku) v roku 1865 John Wesley Hyatt. Bol to chlapec z chudobnej alabamskej rodiny, ktorý sa vyučil za kníhtlačiara. Remeslo ho ale nebavilo, a tak radšej skonštruoval prístroj na brúsenie nožov. Keď sa dočítal, že výrobca biliardových gulí vypísal 10 000 dolárov odmeny pre toho, kto vyrobí biliardovú guľu z niečoho iného ako slonoviny, rozhodol sa, že tie prachy musí dostať on. O tom AKO, nemal ani potuchy. Neštudoval chémiu, nepoznal jediný chemický vzorec a o makromolekulárnych látkach snáď nepočul nikdy v živote. Lééénže to ho neodradilo a začal pokusy so zmesou hoblín a gleja, kúskov papiera s lakom… Jedného dňa dvadsaťosemročný tlačiar dostal v roku 1865 samovražednú ideu skúsiť to s nitrocelulózou. K nitrocelulóze pridal trochu gáfru a alkohol. Túto zmes začal zahrievať a navyše ju podrobil tlaku. Dodnes sa nevie, prečo pri tomto experimete nevyletel do vzduchu. Faktom ostáva, že tento pokus sa stal historickým a svetové kultúrne dedičstvo bolo obohatené o prvú plastickú hmotu. V roku 1869 John so svojím bratom Isaiahom dostali na túto hmotu patent (No. 91,341), v roku 1870 založili v New Yorku továreň na výrobu hmoty, ktorá dostala v roku 1872 obchodné ozačenie celluloid.
-
Ku knihám môj názor, pokiaľ oň niekto stojí.
Medkovej kniha je snáď to najlepšie čo vyšlo v celosvetovej produkcii. Mal by ju mať každý, kto sa chce venovať reštaurovaniu dreva a nábytku.
Jacksona mám z roku 1994 a je to typický, anglický, všeobsahujúci receptár, v ktorom sa dočítaš ako reštaurovať hodiny na 9 stranách, doporučí uvolňovať skryté nábytkové spoje “odřezáváním” a možno presvedčí, že kované predmety vyzerajú najlepšie natreté čiernou farbou. Mám takého tucha, že práve táto kniha, i keď to priamo neodporúča, spustila celoslovenské voskovanie dreva. Odporúčal by som opatrnosť a konzultáciu.
Minulý rok som si pre potešenie kúpil veľmi peknú knihu od Billyho Cooka: Restourování a opravy nábytku, 2. vydanie, 2010 (17,15€), ktorá obsahuje množstvo veľmi dobrých nápadov.
Myslím, že špeciálne na reštaurovanie “nábytku štýlu Alt Deutsch” literatúra nejestvuje (ale môžem sa mýliť). To čo je dôležité pri reštaurovaní nábytku určitého obdobia je pochopiť tvorcu, poznať techológiu výroby a konštrukčné zásady. Pokiaľ som trafil, vrelo odporúčam KRAUT, T. – MEYER, F. S.: Die gesamte Möbelschreinerei, 1903, ktorú vydali v reprinte roku 1993. Od roku 1980 do 1993 vydali 18 dotlačí a predpokladám, že vo Viedni sa dá kúpiť. -
Chemicky je lanolín vosk (Wollwachs, lat. Adeps lanae anhydricus). S vodou tvorí veľmi stélu emulziu a je anibakteriálny. Vhodný na údržbu živej kože pod označením LANOLIN v emulzii akú opísal woodmaker. Používa sa aj v krémoch na topánky a určite zlepší aj vzhľad väzby. Nevyrieši však pravdepodobne samotný problém.
-
Amatérske reštaurovanie nejestvuje. Buď reštauruješ alebo nereštauruješ a svoju prácu môže reštaurovaním označiť iba reštaurátor.
Poctivá oprava si žiada glej, v purgátorskej praxi stačí aj Herkules.
Nepochopil som to s tým vrutom s krížovou hlavou. Pokiaľ ho chceš použiť ako “zvierku”, tak nie.
Na červotoč môžeš použiť čokoľvek čo nezmení vzhľad materiálu. Podľa toho by najlepšie vyhovovala harpova mikrovlnka :twisted: .
O počiatkoch klincov sa toho veľa nevie, pretože sú príliš malé aby prečkali pôsobenie korózie. Zahraniční autori spomínajú najčastejšie rímske klince z rokov 83 – 87 nášho letopočtu. Klince sa vyrábali najprv ručne, potom, po nástupe strojovej výroby okolo roku 1600 strihaním a tie dnešné sa vyrábajú od roku 1890. Najmizernejšie sú tie dnešné a reštaurátor by ich vôbec nemal používať.
Zľava doprava
1 – 2 storočie nášho letopočtu – ručne kovaný
cca 1790-1830 – strihaný
od 1890 – váľaný / drôtený -
PavolR, natruc si urobil len tomu chudákovi závitovi, ktorý si roztlačil o 5 stupňov, s najväčšou pravdepodobnosťou aj strhol a etike múzejnej práce. To, čo si môže dovoliť nemúzejník – purgátor, nie je dovolené pri správe kultúrneho dedičstva. Zdanlivo neznateľné poškodenie vyžaduje dosť komplikovaný reštaurátorský zásah a znamená trvalé poškodenie a informačnú stratu.
-
Spevník je vo veľmi dobrom stave, ktorý nevyžaduje akýkoľvek zásah. Odporúčam maximálne očistiť väzbu od nečistôt. Ak ho budeš mať v priestore kde relatívna vlhkosť neklesne pod 45% a budeš ho chrániť pred prachom, prežije aj tvoje deti.
Otázka ošetrovania kníh sa preberalo tu
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=30574&sid=8fe6a76f8cd4a3a9615ab7101e65b885. -
“Kompatibilný moderný šróbik” nejestvuje, pretože moderné šróbiky majú metrický závit a súčasné skrutky sú nepoužiteľné. Súkromník môže závity prerezať a zbraň poničiť, ale v múzeu sa niečo také netrpí. Ostáva iba jediné východisko – reštaurovanie. Pušku systému Werndl je možné doplniť pôvodnými skrutkami, ktoré by sa snáď dali zohnať na burze alebo aj u zberateľa.
Čepeľ je prečudesná a skôr by som hádal na ozdobný predmet ako zbraň. Pokiaľ je zdobená ornamentom, tak je to určite imitácia. Mazoslav nespomenul ešte benzín, odstraňovač starých nátehov a lúh. -
Aj keď informácií je málo, pokiaľ je v póroch, ktoré tam nemajú byť, bola vidieť pemza nemožno hovoriť o reštaurovaní. Pemza sa používa pri príprave podkladu – gruntu pod politúru. To čo je na opisovanom nábytku nie je politúra ale imitácia politúry, za ktorú by si “reštaurátor” zaslúžil aby mu zobrali licenciu. Dobré by boli obrázky – detaily.
-
Ako vidím zapracoval si a podľa toho čo vidím, výsledok je dobrý. Len v jednom sa mýliš. Tie tvoje kachle predstavujú predmet zberateľského záujmu, majú zberateľskú hodnotu a aj cenu. Pred troma mesiacmi som zháňal niečo podobné. Zohnal som, ale nie až také pekné ako tie tvoje. Obyčajné klubky, nie do zbierky, ale na kúzenie. A hrejú parádne :D .
-
Príspevok je síce vybavený dobrým obrazovým materiálom ale chýbajú ďalšie informácie o kompletnosti, “výmurovke”, povrchovej úprave kovových častí a ďalšom naložení – používanie.
Základné informácie o železe nájdeš tuO vykurovanie telesá kombinovanej konštrukcie, teda liatina kombinované s čiernym alebo smaltovaným plechom nebol nikdy veľký záujem. Predmetom zberateľského záujmu boli a sú celoliatinové. Preto sa na túto tému veľa nenagúgli.
Skôr ako si niečo s nimi začneš treba ich podrobiť podrobnej prehliadke a odhaliť všetky nedostatky a možné prekážky v práci. Treba zistiť či niektoré časti neboli niklované. Potom ich treba úplne rozobrať a pri rozoberaní si celý postup nafotiť alebo nakresliť.
Liatinové časti sa čistia ako železo, len musíš postupovať opatrnejšie, pretože liatina je “mäkšia”. Montážne skrutky, tiahla a pod. klasika. Časti, ktoré boli niklované treba nechať poniklovať. Smaltovaný korpus sa dá vyčistiť rovnako ako smaltovaný hrniec a rovnako neznesie všetko. Prepálené miesta, kde sa žiarom zmenila farba smaltu sa opraviť nedajú ale môžu sa stať svetlejšími. Vypadané miesta sa dajú doplniť tmelom na smalt:
60 g kazeínu,
20 g haseného vápna,
50 g bezvodého boraxu,
30 g práškového kremičitanu sodného,
75 g práškového kremeňa,
25 g skleneného prášku,
250 g kaolínu.
K zmesi sa pridá malé množstvo vody a celé sa to 30 minút varí. Pasta sa nanáša na miesta očistené od hrdze a nechá sa schnúť 48 hodín. Sám som to nerobil ale videl som celkom slušný výsledok.
Polámané liatinové časti sa dajú zvariť a vyretušovať, to však v tomto prípade nehrozí.
Nakoniec, keď je všetko ako nové, sa kachle zmontujú. -
Obrázok takmer umelecký len chýbajú detaily. Dalo by sa doplniť?
Ku konzervovaniu – reštaurovaniu kože nájdeš niečo aj tu -
Pekný, zasnežený deň vospolok. Prepáčte, že vstupujem do vašej konštruktívnej diskusie ale nedá mi, pretože nedostatok konzervátorov na Slovensku je alarmujúci. Iba 75% múzeí má konzervátora (?), ktorý ale už z objektívnych príčin nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Tak ako napísal sasha – konzervátor sa vyskytuje v rámci kumulovanej funkcie a plní aj úlohy údržbára, šofára alebo fotografa. Konzervátorské pracoviská sú na úrovni garážových dielní domácich majstrov. Chémia je (v najlepšom prípade) kyselina fosforečná, octová, citrónová, hydroxidy, čpavok, peroxid, sóda bikarbóna, prášok do pečiva, lieh, benzín. O nástrojoch radšej pomlčím. Preto ma rozčuľovali mazoslavove príspevky o moderných trendoch v konzervovaní.
Papier – podľa mojej skromnej mienky a skúsenosti, papierové zbierkové predmety predstavujú vo väčšine múzeí cca 10% zbierkových predmetov, teda okolo 1500 ks na priemerné regionálne múzeum. Je nereálne očakávať budovanie pracovísk na konzervovanie papiera! Okrem toho pre jeho zachovanie je kĺúčovou otázkou odstránenie kyslosti papiera a udržanie dosiahnutého stavu. Konzervátorské pracovisko zamerané na papier by mohli vybudovať múzeá určené VÚC ako metodické centrá. Samotné reštaurovanie papiera, tak ako u iných materiálov – u výnimočne hodnotných. Pritom by stačilo reštaurovať digitalizovaný obraz a vyhotoviť faksimile, ktoré by zaistilo aj bezpečnosť autentického dokumentu pri vystavení.
Ku kurátorom len toľko – je to bieda. Vzdelaní introvertní individualisti, žijúci v neustálom strachu, že výsledky ich práce niekto ukradne, ktorých zaujíma iba ich veda a skupiny predmetov, ktoré poznajú (česť výnimkám – zuzana). Za tymito hranicami sú už levy. Tímová práca sa vyskytuje iba v knižkách a pretože chýba TO, čo by kurátorov spájalo, asi sa v našich múzeách tak skoro ani vyskytovať nebude. -
Rešpekt!
-
asomtam, tak ako som viackrát písal k papieru – konzervovať a primerane uložiť. To konzervovanie je síce navyše ale tiež je to len jeden list papiera a odkyslenie by nemalo byť drahé. Problém je s tým kto je na to vybavený a bude aj ochotný. Možno mazoslav pridá nejakú metodiku ako napr. “odkyslenie papiera lacno a rýchlo na kuchynskej linke” (čím sa ho nechcem nijako dotknúť). Druhá možnosť, ktorá sa ponúka je elektronické reštaurovanie. Pôvodná tlač sa dá zachovať bez zmeny a jej zreštaurovaný digitálny obraz sa dá vytlačiť.
-
ocguru, internet je natoľko spoľahlivý, nakoľko sú spoľahliví autori, ktorí na ňom publikujú. Presne podľa harpa a jirkaca – riadna somarina.
Ocot mpžno použiť výhradne na čistenie, dezinfekciu a likvidáciu pliesní v kuchyni, kúpeľni a dielni. Tiež ho možno použiť ako prostriedok na likvidáciu nežiaducich pachov náterom/nástrekom (ako píše harp) alebo len tak, naliatym v miske.