Forum Replies Created

Page 6 of 12
  • doky

    Member
    3. januára 2010 at 22:04 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Pader,
    rezal som diamantovym kotucom par -myslim ze to boli Kerkove kachlice- a staru kachlicu. Rozdiel bol markantny: nove akoby boli z pieskovca. Na starej bola hlina nepomerne lepsej kvality- to bola keramika! Mam pocit- ale nie som keramikar- ze tie nove neboli vypalene pri dostatocne vysokej teplote.
    Ked chces sporak na chalupu, urcite by som ho nevykladal z vnutra samotkami, lebo zacne kurit v nedelu naobed, ked odchadzas do velkomesta. Niekto tu spominal dobru kvalitu kovania za slusnu cenu z Ciech: janko od Puchova, Ketty, Jirko? Uz si nepamatam, ale urcite to spatne niekde je.

    Prajem vsetkym ucastnikom tohto fora pekny a dobry rok 2010 na chalupach aj v domoch aj mimo nich…

  • doky

    Member
    20. decembra 2009 at 16:52 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Dakujem Vlcik. Tah, pretoze to mam na kachliach, kt nemaju klapku, bol velmi spontanny na moj vkus. Teraz, tym ze som dal aj do vymenniku klapku, regulujem rychlost a mnozstvo odvodu spalin a teraz to ma taky spomaleny pohyb, ale nie nebezpecne pomaly. Cize presne to, co som si predstavoval. Tiez vlastne mi to setri palivo spomalenim rychlosti.
    Toto nie je moj prvy vymennik, ale myslim, ze tento je najlepsi. Rozmyslam, ze by som to zacal vyrabat.

  • doky

    Member
    19. decembra 2009 at 22:49 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Prave som dokoncil vyvoj a vyrobu vymenniku tepla nad kachle, resp krb vlozku a som velmi spokojny: Meranie povrch teploty na zaciatku vymenniku: 210C a na konci – koleno vstupu do kominu: 54C. Je to ako keby som mal dvojo kachli, ale kuril len v jednych…. Tah je vyborny, regulovany a konecne kachle prestali “divo” horiet. Vymennik dava okamzite teplo a kachle so samotovou vymurovkou zotvacnost.

  • doky

    Member
    17. decembra 2009 at 22:51 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    Ja nemam nic proti polystyrenu, ked je pouzity tam, kde su jeho vlastnosti spravne vyuzite. tato podlaha je vsak vtip storocia. Pokusal som sa tam aj cosi prichytit este pred havariou, musel som kotvit az pod vrstvu styrob… a to vsetko je, ako keby si chcel pouzit chlieb s chrumkavou korkou ako napr nakovu, alebo chodnik… a niekto ti zacne vymyvat, ze vsak je tam beton…

    V tej rajciakovej kapustnici aspon vies co je a nemoze ta to sklamat….

    Na perlit som pocul velmi zaujimavy nazor. Je to vlastne hygroskopicky mat, takze ked nasaje vlhkost, strati izolac vlastnosti. Zvlast haklive pri chalupach, kt nie su priebezne vykurovane a casto prestupuju rosny bod.

  • doky

    Member
    17. decembra 2009 at 21:50 in reply to: Výber hornej frézy

    Nuz ospravedlnujem sa, ale nepoznam. Ja mam moju frezu a tym padom uz nejako nesledujem market a hity. Ked budem potrebovat, zacnem znovu. Urcite si ju vsak pozriem, ked sa dostanem do blizkosti, uz len koli tejto diskusii.

  • doky

    Member
    16. decembra 2009 at 22:25 in reply to: Výber hornej frézy

    Redukcia sa neda kupit v tomto pripade, lebo mas mensi priemer upinacieho puzdra/12mm/, ako tam chces dostat /12,7mm/. Do 12tky polzollovu stopku neupnes. Jedina cesta je kupit upinacie puzdro na 1/2″ stopku. Lenze neviem, ci Triton nieco take vyraba – vobec nepoznam tuto znacku – sorry. De Walt ano, lebo vyraba v podstate rovnake hor frezy /jediny rozdiel vo voltazi a palcove a metricke puzdra/ pre US a EU. Tipujem, ze Makita a Bosh detto, lebo tieto znacky boli tam na trhu bezne dostat.

  • doky

    Member
    16. decembra 2009 at 8:03 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    Nuz rajcinova kaapusta nepatri medzi moje najoblubenejsie, ale po spominanej skusenosti ju mam radsej ako styrobeton na podlahe…

  • doky

    Member
    15. decembra 2009 at 20:38 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    Vlcik spominal si polystyrenbeton. Prave som bol v dome, kde tento druh betonu bol spraveny a vdaka “kanalistom” /firma co zakladala kanalizaciu/, kt neudusali hlinu po vykope a zalozeni potrubia/, teraz po dazdoch to vsetko tak sadlo, ze potiahlo a vlastne vytrhlo plast privod vody do domu zo spojky a vytopilo celu pivnicu na 20cm. No a teraz: ten styrobeton, kt ma nikdy neoslnil svojou makkostou a podla mna nezivotnostou, voda tak zdvihla, ze cela podlaha je rozpukana a znehodnotena a zrela do kontajnera velkost jednotlivych poli asi priemer 30cm… Tak vam to vazeni davam na znamost, aby ste vedeli aj o inych strankach modernych technologii…

  • doky

    Member
    2. decembra 2009 at 8:29 in reply to: tepelne izolacie

    No myslim si, ze ked das z vnutra 50r domu, tipujem postaveneho z kvadrov, tepel izolaciu, tak ocakavaj pliesne. Preco sa branis polystyrenu z vonku? Ved tepelna izol z vonku je najlepsia co sa tyka rosneho bodu a tiez je rovnoroda na celom povrchu domu. Tiez vlastne najlacnejsia. Jednou investiciou mas vyriesene vsetko.
    Polystyren medti tramami stropu je trochu problemovy, lebo nie je flexibilny ako napr mineralne vaty, cize ak nie je perfektne tesno narezany, tak popri medzerach bude prechadza teplo a cely efekt sa straca. Asi by som tam dal Nobasil, kazdopadne parozabranu. Obcas chodim do Ma.

  • doky

    Member
    19. novembra 2009 at 22:33 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Uz tu boli prebrane izolacie snad zo vsetkych stran. Suhlasim s Kapom /aj s tymi pliesnami/ aj Vlcikom, ze netreba otalat – nezda sa mi nadejne, ze by taky objem vlhkosti enem tak dobrovolne zduchol…Prave som videl chalupu vo svahu, kde predna izba je uz asi 60cm nad urovnou zeme a v tej pred izbe su kachle v rohu a uplne podmacane, hoci vystupene zaklady su vonku suche – akoby voda sa rozhodla vytlacat rovno pod kachlami. Darmo su tam stresne zvody, pri zakladoch drenazka zo skal a nopovka… kachle su stale mokre zo spodu! Chcem tym len povedat, ze stracam doveru, ze nopovka naozaj je schopna vysusit problem. Z tohto titulu by som doporucil Vilovi ako optimalne riesenie v tejto virtualnej rovine, odkopat drazku od suseda/ a pod tym este drenazku/ a nicim nezasypat na povodnu uroven betonu – samo, len ak sa to takto da a nema tam sused chodnik. Ak ho ma, tak prekryt napr pasmi hr plechu, pod kt by sa vlastne vytvoril vzduch kanal s prefukom. V ziadnom pripade fyzicky kontakt zakladov a steny chalupy s okolim, ktore prinasa vlhkost.
    Je mozne, ze konkretna situacia je komplikovanejsia, ako si tu my mudrujeme, ale verim, ze urobime vsetci spolu aspon nejaky progres a jasno v hladani cesty.

  • doky

    Member
    15. novembra 2009 at 12:47 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Jirko mozno som jesitny, ale dal som ti navrh na riesenie , kt zaistovalo celoplosne vysusanie podlahy. Dal si tam tri trubky a nadejas sa ze to vysusi celu podlahu? Vsak to by si tam musel mat napojeny ventilator pusteny 24 hod denne a aj tak som pesimista. Este si to nezavrel, cize mas tam celoplosny pristup vzduchu na vysusanie a aj tak tam mas vlhke miesta, kt priznavas. No teraz to ides zavriet? Naozaj si myslis, ze tie tri trubky vzdialene od seba aspon 1,2m to zachrania?
    Vilo Durina
    No je to zaujimavy postreh s kastlovymi oknami, len by som sa dal technicku otazku: Nemoze byt dovodom neprogresu po vymene okien, ze vlastne steny miestnosti maju tak velky prestup tepla, ze vlastne okna samotne nemaju ziaden podstatny vplyv na klimu v miestnosti?
    Nerozumiem uplne postrehu o vlhkosti. Ta vlhkost sa zdvihla po rozbiti betonu v podlahe, resp likvidacia betonu nesposobila ziaden progres?

  • doky

    Member
    10. novembra 2009 at 22:43 in reply to: Tradicne urcite nie je nizkonakladove

    Janci predbehol si ma, vyborny Mirov komentar. Miro mas absolutnu pravdu o trvani stavby drevenice. Na stred trame v pred izbe mam vyryte, kto ten dom zbudoval a je tam zaciatok v Auguste a koniec niekedy v Oktobri – co v podstate zodpoveda tvojej informacii o potrebnom case. Nuz je to tak, ze dnes uz ludia vymysleli stroje na zrychlenie, spresnenie a zlahcenie prace. Takze vratit sa k povodnej sekere je naozaj luxus, aj ked to drevo vypada uplne inac, ako po dokonalej hoblovke.
    Zamyslel som sa nad vyznamom tradicia a budem trochu provokater: okrem tych postrehov, kt ste tu pani uviedli, tiez je to vlastne opakovanie /bez zamyslenia, ci nie je lepsia cesta/ toho, co niekto uz vymyslel a vseobecne sa po tom siahne a pouzije opat a opat a opat.Na druhej starne vdaka bohu ze to tak bolo, aspon sme dostali od predchadzajucich generacii krasne bohatstvo v podobe tych milovanych dreveniciek a hlinenych domov a ..a..

    Janci nahodil si temu porovnanie tech parametrov roznych typov domov. Zvyknem si porovnavat s priatelmi v jeden dany rok, kolko oni spalia plynu a kolko ja v tom danom roku, pretoze tzn, vsetci sme mali rovnaku cenu, rovnake pocasie, priblizne rovnaku velkost m2. No a napr vlani ja som spalil za 22 000Sk plynu a kamarat, co ma novopostavenu drevenicu s podkrovim/velmi slusne urobenu/, mal ucet okolo 70 000Sk! Ked fuka, tak je problem, aby to udrzal prijemne rozkurene. Inac musim povedat, ze je to prekrasne byvanie. Rodicia mali hlinenu chalupu, nebolo to zle, ale pokial sa to vykurilo, to potrebovalo uhorsky rok. Tiez pokial boli hlinene podlahy, prach bol hrozny. Vnutri bolo trochu citit zemity pach a omietky potrebovali priebeznu udrzbu.

    Ano, ano, k drevnici sa nehodi softarovy programator, lebo ked mu vypnu elektrinu v stekri, pride aj o toho bachrateho bavoracika z leasingu a nebodaj aj ta drevenica by padla za vlast v bankovom boji… Miro aj o tom bol ten tradicny zivot kedysi, ze sice neboli zelezobetonove zaklady pod tymi chalupkami, ale mali pevnejsie hodnoty ako dnes.

  • doky

    Member
    6. novembra 2009 at 23:53 in reply to: Výber hornej frézy

    Velmi solidna kvalita je Dimar, napr v Stupave v predajni naradia Bosch a Makita sa daju objednat. Je to v podstate profesionalna rada. Vseobecne EU je aspon raz tak draha ako US a CND. Napr frezka v CND stoji 16€, tu na SK vyjde na 40-50€! Len problem je, ze oni idu na 1/2″ /12,7mm/ a 1/4″ /6,34mm/. Tzn upinacie puzdra su sice blizko , ale nesedia s metricom a treba mat redukcie. To uz zachadzam do presnych tech informacii.

  • doky

    Member
    5. novembra 2009 at 23:12 in reply to: Kachlové pece a sporáky

    Evi taky sporak mas vyfoteny na http://www.mojachalupa.sk v sekcii navsteva,
    Vzkriesenie chalupy v Nizkych Tatrach.
    Pec mozes omietnut, je viacero ciest, ja som to kedysi obalil “kralikarnou a poprichytaval klincami do spar medzi samotkami. Omietka drzi do dnes. Dnes su uz specialne sietky, kt sa neroztahuju teplom a teda omietka nepraska, len su hodne drahe, ale robi sa s nimi nepomerne lepsie, ako so zanovitou kralikarnou…

    Steve vidim ti tam na zemi Rothovu maltu. To je ta spominana samotova malta od vyrobcu samotiek…? Nejaky mam v tom chaos. Ale pekna pracicka, ze?

  • doky

    Member
    4. novembra 2009 at 22:25 in reply to: pre a proti zatepleniu

    Nie som az taky odbornik na tepelne izolacie, ale rad by som poprosil o info: Postavil som pristavbu “kanadskou technologiou, tzn ram z drevennych hranolkov 2×6” /50X 150mm, kde 150 je hr steny pre vlozenie izolacie. Z vonku konstrukcie su platne OSB a prevetravana fasada. Z vnutra, po vlozeni izolacie bude parozabrana a sadrokarton. No a teraz moja otazka: pretoze penazi nikdy nie je dost, potesila ma priatelova ponuka na darovanie Nobasilu hr 10cm. Moj povodny zamer bol pouzit Isover Domo hr 140mm. Lenze teraz by som mal doplnit k Nobasilu este 4cm. Mozem pouzit Isover, resp mam dokupit Nobasil? Nie je mi uplne jasne, ci sa tieto dve izolacie “nebiju” roznymi charakteristikami /difuzny odpor…atd./ Priznam sa, ze viac je to intuitivne vo mne,ako skutocne vedomosti. Je nobasil vhodna izolacia na tento typ stavby? Dakujem

Page 6 of 12