Forum Replies Created

Page 11 of 27
  • dorotka

    Moderator
    1. januára 2013 at 21:28 in reply to: K A V I A R E Ň

    To je nádherný vinš, z kategorie splniteľných.  Za všetkých ohomné diky.

  • dorotka

    Member
    29. decembra 2012 at 11:09 in reply to: Vek a cena porcelánu

    Ale no . Poriadne  si sa rozohnil, naostrený vrtáčik.

    Pokiaľ artefakt nepohladkáš, neovoniaš a nepriblížiš zoomom lupy, vždy len predpokladáš  a aj to uvedieš ako predpoklad, hypotezu.

    Zsolnai Pecs mal síce pestrý dekor, ale na smotanej engobe, to by si majiteľ hodne prilepšil týmto servisom.

    Holloháze si zas poriadne  polichotil, s tou ich ľudovou kameninou /začiatkom 20.storočia kopírujuc dekor kremnickej kameniny/ s gýčovými vzormi kalocsa.

    Saské porcelánky, a bolo ich tam neurekom,  mali veľkoplošný pestrý dekor, počnúc Dresdner porzellanmanufaktur, cez Zwickau, končiac Potschappel. Ale to vymenuvam len na ukážku. /aby si to nenazval zas bohapustou špekuláciou, ty nebožiec/

  • dorotka

    Member
    28. decembra 2012 at 19:01 in reply to: Čo je to za artefakt ?

    Bridlicová tabuľka s požehnaním domu /Caspar, melichar, Baltazar/, pôvodne sučať výbavy každého školáka.

    Bridlicové tabuľky sa vyrábali aj z bridlice vyťaženej v oblasti Marianky  a Perneka.

    Moc pekná aj s tým ochranným požehnaním.

  • dorotka

    Member
    28. decembra 2012 at 18:53 in reply to: Vek a cena porcelánu

    Prekvapuje ma, že takýto kvalitný porcelán nie je značený ochrannou známkou výrobcu. Zvyčajne na samostatnom kávovom či čajovom servise bola značka na cukorničke. V prípade, že takýto servis bol súčasťou veľkej jedálenskej kolekcie, nemusel byť značený, ochranná známka / tlačená, razidlo, maľba/ bola na polievkovej mise alebo na dalších nádobách.

    Značka by bola určujúca, preto môžme len predpokladať podľa dekoru a čiastočne podľa morfologie kanvičiek, cukorničky, že tento servis bol vyrobený v porzellanmanufaktur F.Kaestner, Saxonia / Zwickau /Oberhohndorf/ v doznievajúcom secesnom štýle. Porzerllanmanufaktur F.Kaestner často používala vo výzdobe motív nevädzí, astier, poľných makov.

    Vtlačené K na dne kanvičky môže značiť typ sadroveho modelu, značku modeléra, číslo pod glazúrou označuje maliara konkretneho dekoru.

  • dorotka

    Member
    20. decembra 2012 at 16:35 in reply to: Odhad ceny starej knihy

    Och, nevidela som, ze uz Sasa odpovedal. sorry.

    Ale ceny som cerpala z r.2012

  • dorotka

    Member
    20. decembra 2012 at 16:33 in reply to: Odhad ceny starej knihy

    Antik, sama som prekvapená, aké nizke ceny sú na antikvariátnom trhu za staré tlače. Konkretne dva zvazky Život JK vydané v Spolku sv.Vojtecha sa momentálne pohybujú v rozpatí 20-30 euro /za oba zv.

    V poslednom dvadsaťročí vyšlo mnoho nových kníh i reprintov starých vydaní s liturgickou, náboýenskou tematikou. Asi je trh presýtený. Aj ked som toho názoru, ze takáto publikácia by mala tvoriť zlatý fond knižnice každej vacsej farnosti.

  • dorotka

    Member
    5. decembra 2012 at 23:33 in reply to: Kovanie?

    len na porovnanie snimok ein kreuzer z r,1780

    zdroj-coins-auctioned.com

  • dorotka

    Member
    5. decembra 2012 at 0:01 in reply to: Kovanie?

    Portret na medailone je pravdepodobne poprsie  Marie Terezie an profil. Mne to pripomina mincu ein kreuzer z roku 1780 alebo z roku 1762. Ale ako vznikol tento ovalny tvar s vystupkom v dolnej casti a uchytkou v hornej – cisto hypoteticky – pri nahradnej razbe alebo priamym zasahom do mince.

  • dorotka

    Member
    24. novembra 2012 at 9:57 in reply to: Secesna/ArtDeco Plavkyna

    V súčasnosti, keď je zaplavený trh bronzovými kópiami sôch a sošiek z Číny, ťažko predpokladať, že pôjde o pôvodnú sériu odliatkov z obdobia prvej tretiny 20. storočia.

    Dnes si nielen môžeš vybrať z obrovskej ponuky bronzových sošiek v štýle historizmus, secesia či obľúbené art deco, ale i objednať kópiu od ktoréhokoľvek umelca.

    Nemci sa zopár desaťročí zaoberajú umeleckou výrobou starožitných artefaktov formou odlievania /bronz, cín mosadz, atď/ a ich spracovanie kópií je presné, verné a priznávajúce,. že neponúkahjú originál.

    Tuhľa pripájam jednu zo stoviek ponúk :

    http://www.kunst-dresden.de/

  • dorotka

    Moderator
    17. novembra 2012 at 13:57 in reply to: Doxa hodinky

    Ak sa ti nedarí nájsť tento typ hodiniek na nete, skús sa skontaktovať s majiteľom starožitností v BA, nám.M.Benku /vchod aj z Krížnej/. Je určite najväčší odborník v tejto oblasti, venuje sa tomu dobré tri desaťročia.  

  • dorotka

    Member
    7. novembra 2012 at 14:29 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    Sasha, to je ono, to milujem : polemiky, argumenty, dišputy. To je evolúcia !

    Zámerne som napísala k obrazu od Ghosta, že bol zhotovený v  niektorom “závode na kópie”, čím so nemyslela kopistov – klasických umelcov, maliarov. Veď  spôsobov zhotovenia kópií je veľa a úmerne k tomu i samotných umelcov, majstrov, remeselníkov, ktorí ich tvoria.

    Nuž a tento obraz (môžeš mať pravdu že olejotlač) nebol vernou kópiou predlohy.

  • dorotka

    Moderator
    7. novembra 2012 at 14:20 in reply to: Hudba – prejav pocitov a nálad

    Vlčko tlčko, veľmi výstižné ! Najmä temná mystická Nevesta hôľ znesie toto prirovnanie. Inak zatracovaný Milo Urban napísal autobiografiu Sloboda nie je špás (SS 1995), mnohé prístupy v jeho knihách sú po prečítaní zrozumiteľnejšie (najmä tie socialistické v trilógii)

    A ešte je dobré čitko o Rázusovi z jeho drobnej knižky Argumenty /Hovory so synom i s tebou.

    Trošku mimo témy hudby, ale si pri písaní pospevujem…

  • dorotka

    Member
    6. novembra 2012 at 15:55 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    Pekné kvetinové zátišie s terakotovou vázou. Tejto kópii poslúžil originál od vynikajúceho holandského maliara Jan van Huysum (1682-1749). Originál olejomaľby na plátne z roku 1722 je v Ermitáži v Petersburgu.

    Tvoja Kytica mohla vbyť zhotovená v niektorom “závode na kópie”, napríklad vo Viedni, predpokladám v druje tretine 20. storočia. Ako vidno pri porovnaní kópie a originálu, kopista bol človek tvorivý. Nekopíroval mechanicky, pohral sa s farbami a ešte k makom a ružiam prihodil na podstavec práve kvitnúci lilavý orgován.

    zdroj obrázku : artstudio.com

  • dorotka

    Member
    5. novembra 2012 at 19:10 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    angelina, už tu všetci radia to isté a všetci sa zhodujú v základných bodoch (olejomaľba, kopista, 19.storočie) . Overiť to môže len taký odborník, ktorý bude mať obraz “naživo” na preskúmanie. On už si vyhľadá spôsob či obrazu strčí pod infračervené svetlo alebo pod roentgen.

    Súdni znalci sú na stránke Ministerstva spravodlivosti, odborníci v galériách.

    Inak korigujem svoj názor, že olej na plátne, z nie veľmi ostrých snímok obrazu sa zdá že je to olej na kartóne.

  • dorotka

    Moderator
    3. novembra 2012 at 14:26 in reply to: K A V I A R E Ň

    Vlcik-tlcik, to sa ti podarilo, tie informácie z linku sú famózne ! Štúdia absolútne vyčerpávajúco približuje celkový vklad rodiny Schicht do vývoja a produkcie potravinárskeho (margaríny) a kozmetického  (mydlá, saponáty, prášky na pranie, parfumy) priemyslu v Európe ! Netusšila som, že už v 70-tych rokoch 19. storočia bol vyvinutý margarín !

    Veľa zaujímavostí o Schichtovj továrni v Ústí n.Labem, ale úplne bombové je to, že tzv.mydlo s jeleňom(nazývané aj Šichtovo mydlo) je na trhu nepretržite od roku 1891, prežilo vysídlovanie Nemcov – Schichtovci boli sudetskí Nemci, národnú správu, poštátnenie i privatizáciu pio 1990 a stále je na trhu.

    Predstavte si, že Schichtovci už začiatkom 20. storočia mali sociálny program pre zamestnancov : domy, škôlka, stravovací program, teda obedy aj pre 2000 zamestnancov, plaváreň, parky, atď. Teda Baťa nemusel ísť ďaleko po rozumy z toho Zlína.

    Inak aj na Slovensku boli takéto fabriky so sociálnym programom. Určite fa Scholtz v Matejovciach a Palehner, Dynamit, Stolwerck v Bratislave.

    Určite niečo k tomu pripravím, pretože viaceré vyrábali zaujímavé produkty.

Page 11 of 27