Forum Replies Created

Page 14 of 27
  • dorotka

    Moderator
    15. januára 2008 at 22:50 in reply to: Stare nazov ulice v Bratislave

    Možno to už máš zistené za ten dlhý čas, v opačnom prípade :
    Paulínyho ulica :
    v r. 1781 Neustift hinter dem koniglichen Dreyssigste (Nové osídlenie za colným úradom), 1797 Landlergassl (Prístavná ulička), 1849 Donau – Neustift (Dunajské nové osídlenie), 1879 Éjszaki Landler utca (Severná prístavná ulička), po 1879 Christinnengasse, Krisztina utca – Kristínina ulica.
    V roku 1921 Smetanova, 1924 opäť Kristínina, 1927 vplyvom bohemizmov Kristínova (!), 1931 ul. Pauliny TÓthovej (!) namiesto V.Paulíny-Tótha
    Paulínyho je odbočkou z Hviezdoslavovho nám, v tejto oblasti stál starý colný úrad, po regulácii Dunaja vznikalo nové osídlenie.
    Pomenovanie Kristínina ulica vzniklo po dcére Márie Terézie a vojvodcu Alberta Sasko-Tešínskeho.
    Kristínina ulica mala v roku 1880 18 domov.

  • dorotka

    Moderator
    7. decembra 2007 at 2:23 in reply to: Dve nove diskusne rubriky (historia a skola)

    Mne sa zdá zbytočne rozvláčna téma história a dejiny umenia.
    História tu fakticky chýba, ani som nevedela kam zaradiť príspevky z malého bedekeru veľkej histórie, tak som ich ( skutočne len hmatom) šuchla do Všeobecných diskusií. Čo je ale omyl.
    Samostat. téma histórie je potrebná, je širokospektrálna a pod jej kepeň sa zmestí všeličo, každopádne čokoľvek s dejinami súvisiace.A nie je geograficky ohraničená.
    Dejiny umenia tu majú široké pole pôsobnosti – od starožitností po hrady…
    Nevytvárala by som novú tému. To isté platí o mámení architektov. Je tu pre nich viac ako dve veľmi príbuzné témy, ale určite jedna priama.

  • dorotka

    Moderator
    27. novembra 2007 at 23:40 in reply to: K A V I A R E Ň

    xixixi, dobré ! Teda tých 17 pádov.
    Ale, žiaľ, musím ťa sasha upozorniť, že slovo tím (team) sa píše s mäkkým i, kým slovo tým ako zámeno s y.
    Aj na takýto ryp poslúžila dobrá klasifikácia zo slovenčiny…

  • dorotka

    Moderator
    27. novembra 2007 at 23:19 in reply to: MALÝ BEDEKER VEĽKEJ HISTÓRIE

    Čo nám dala UNRRA v roku 1946 ?

    UNRRA (United Nations Relief and Rehabilitation Administration), teda Správa spojených národov pre pomoc a obnovu vojnou poškodených krajín (neskôr Marshallov plán) do konca septembra 1946 dodala do Československa celkovo 120 tisíc vagónov rozličného tovaru.
    Zo základných potravín to bolo najmä mlieko, mäso, obilie, konzervy, ryby, ale aj káva a kakao. Zaujímavé boli dodávky živého dobytka (napríklad 14 000 koní, 900 oviec, 4 tisíc jalovíc), pohonných hmôt a chemikálií (petrolej, benzín, nafta), nemocničných zariadení a liekov, tiež lekárskych nástrojov a zverolekárskych potrieb.
    Okrem 10 tisíc automobilov a 75 lokomotív to boli aj železničné vagóny, poľnohospodárske stroje a mostné konštrukcie (o váhe 2 tisíc ton). A tu je tá pikoška :
    Začiatkom decembra 1946 bol dokončený dlhodobo provizórny most cez Hron na vicinálke Žarnovica – Banská Štiavnica. Most o dĺžke 46 a 40 m (v dvoch poliach) postavili za dva a pol dňa, práve z konštrukcií dodaných UNRRA. A to americkí dodávatelia navrhli, že ho postavia za 5 hodín !

  • dorotka

    Moderator
    25. novembra 2007 at 23:50 in reply to: svastika ako symbol

    vozzo, koso postavený hákový kríž s oboma rotáciami (doľava i doprava) je súčasťou tzv. bodinských nápisov.
    Pavol Križko objavil na kopci Smrčník dva praslovanské runové nápisy v rokoch 1861-5.
    O tridsať rokov neskôr bol upozornený, že na skaliskách pri Bodine (neďaleko Pov.bystrice) sú nápisy, ktoré nik nedokáže prelúštiť. V danom období bolo toto písmo úplne neznáme, lebo hlinené tabuľky s týmto písmom objavil Evans na Kréte o pár rokov neskôr.
    Niektorí bádatelia sa domnievali, že nápisy zanechali Gréci na ceste do Pobaltia (za jantárom).
    Na výklenku skaly sú viditeľné vytesané znaky 10 až 25 cm vysoké, ryha 1-2 cm hlboká.
    Okrem iných znakov je v prvom bodinskom nápise jeden hákový kríž, ideogram, ktorrý označuje ľudskú krvavú obeť tatarských pohanov na domácich praslovanských roľníkoch (ako sa vedci domnievajú)
    Druhý bodinský nápis vytesaný na bočnej stene skaliska má tri hákové kríže a znamenajú tri ľudské obete, ale môžu znamenať aj mnoho (viac) obetí.
    K tejto téme nájdeš viac v : Horák, A.: O Slovanech úplně jinak. Lípa 1991
    Na tomto príklade vidíš, ako mnohovrstevne možno chápať kosý hákový kríž, alebo hocijaký iný symbol.

  • dorotka

    Member
    23. novembra 2007 at 23:43 in reply to: kachlová Secesia

    super, že ešte žijú výskumníci !
    Zaujímavý materiál, mňa fascinovala tá modrá engoba pod glazúrou. Tie neglazované kachlice asi boli pripravené na glazovanie a nestihlo sa, ako ty vravíš – nevedno prečo.
    Výroba takýchto kachlíc s plastickým (reliéfnym) dekorom nebola jednoduchá záležitosť a obyčajní hrnčiari a kachliari nedokázali pracovať na tejto, vyššej úrovni.
    Skúsim niečo mrknúť k výrobe kachlíc (fajansy) v TN, ale nemám poňatia kde je obchod MIX, napíš súčasnú ulicu a zisti predchádzajúci názov tejto ulice.

  • dorotka

    Member
    22. novembra 2007 at 22:45 in reply to: kachlová Secesia

    Čo takto spresniť ? Z ktorej dielne, z akého mesta (TN ?), z akého interiéru , majú majstrovské značky ?

  • dorotka

    Moderator
    22. novembra 2007 at 22:41 in reply to: svastika ako symbol

    trošku doplním vozza, že svastika v starej Číne okrem symbolu orientácie podľa štyroch svetových strán (wanc-c´) má i význam čísla 10000.
    V indickom džinizme symbolizujú štyri ramená štyri sféry bytia : svet bohov, svet ľudí, svet zvierat a podsvetie.
    Je to len domnienka, ale možno :
    koso postavená svastika symbolizuje dynamizáciu, je to vlastne variácia osového kríža v kruhu naznačujúca pohyb.
    Veľmi podobný kosej svastike je ondrejský kríž ( v tvare X) jednoduchý, alebo na všetkých štyroch hrotoch ukončený zahnutím v rozličných uhloch.
    Ondrejov kríž (crux decussata) sa objavuje na rozličných magických, zaklínacích prostriedkoch.
    Inak hákový kríž bol znakom Spoločnosti Thule a Brigády Ehrhardt už v r.1918 a v r.1920 ho do svojej zástavy prijala národnosocialistická strana Nemecka.

  • dorotka

    Moderator
    4. novembra 2007 at 10:46 in reply to: K A V I A R E Ň

    Harp,blahoželám ti! Si skvelý, že sa ti to opäť podarilo a vrátil si nám tú časť hemisféry, ktorú v nás predstavuje OBNOVA.
    Teším sa na vás všetkých, ktorí ste s obnovou spojení pupočnou šnúrou,
    na všetky, všetulinky diskusie,
    na nové témy, články, postrehy,
    na láskavý humor i na iróniu,
    na túto našu Obnovu, ktorú počas dlhánskej absencie nedokázal nahradiť žiaden portál….

  • dorotka

    Member
    29. marca 2007 at 0:50 in reply to: gotická klenba a gotický portál

    Neogotika, a prečo nie ?
    Je to historizmus 21. storočia, každá epocha má svoj vlastný historizmus.
    Čo je vlastne historizmus ?Je to tendencia s príklonom k historickým hodnotám, pričom je v umeleckej tvorbe podstatnejšie ako objavovanie nových tvarov príklon k historickým hodnotám.
    Možno táto klenbová stavba je prejavom historickej zvedavosti a snahy o historicky pravdivú, vernú kópiu minulosti, ktorú svojím tvarom reaktivuje.
    Každý umelecký prejav je produktom a zrkadlom istej spoločenkej situácie, celkom zreteľne objasňuje, čo spoločnosti chýba, môže to byť konformizmus, historizmus, alebo evokatívne výzvy.
    Alebo len láska ku gotike.

  • dorotka

    Member
    28. marca 2007 at 20:23 in reply to: Kamenne obydlia v obci Lišov

    K parciálnej téme lišovských skalných obydlí nepoznám literatúru, ale môže byť táto cesta cez :
    Červenák, J. : Tradičný život Lišovana, strsl.vydav. 1966
    Juraj Červenák, rodák z Lišova, tam pôsobil v rokoch 1939-45 ako učiteľ.
    O najstarších písomných prameňoch, ktoré by mohli byť k dispozícii píše , že v obci sa nachádza :
    Horský protokol, alebo Viničný grundbuch, od roku 1744, do ktorého loci Rector et Notar zapisoval zmeny vlastníctva vo vinohradoch, najmä na území Sýkorovej hory a Sadzenskej hory, tz. Hornie a dovnie brehe. Presne na týchto úbočiach sú domy a byty želiarov vyhĺbené a vytesané do skál. Tieto obydlia boli ešte funkčné a čiastočne zabývané v 60-tych rokoch 20. storočia.
    V obci Lišov okrem Horského protokolu ( obyvatelia mali dedinskú a horskú vrchnosť) sú tieto materiály:
    Cirkevná matrika od roku 1749
    Cirkevná kniha príjmov a výdajov od roku 1752
    Cirkevná pamätnica od roku 1849
    Podľa mňa, na takú malú obec, dosť materiálov, z ktorých sa dá čerpať pri zisteniach o histórii skalných (želiarskych) obydlí. Mne to pripadá, ako objekty pre kopáčov viníc, príp. sezónnych pľnh. robotníkov. Ale iste budú dokumenty o tom, kedy sa tam usadili obyvatelia.

    Teraz taká nejasná reprodukcia fotografie obydlia v Lišove, v ktorom ešte v roku 1955 býval Michal Sabo:

  • dorotka

    Member
    14. februára 2007 at 16:13 in reply to: tonetka (thonetka, thonet)

    To je nádherný štítok, to je krásna stolička, thonet nábytok je úžasný !
    Konkrétna Olympicova stolička, ktorá čaká na šelak, alebo na vosk, je
    vzor č. 100, pravdepodobne z roku 1905 (resp. medzi r.1903-1908).
    Na etikete je názov stolice – Trencsén – modrým a nad tým slabšie identifikovateľné VEL.UHERCE.
    Michael Thonet založil továreň na ohýbaný nábytok, prvú svojho druhu v Uhorsku, v roku 1865 na pozemku, ktorý odkúpil od grófa Keglevicha.
    Majetok mal skoro 4 tisíc hektárov (z čoho 3.300 tvorili lesy s bukovým porastom), veľkostatok , mnohé menšie budovy a kaštieľ.
    V roku 1866 bola uvedená do praxe píla, ktorá zásobovala polotovarmi továrne na Morave, pretože veľkouherecká továreň bola súčasťou komplexu Thonetových fabrík.
    Ťažiskom výroby vo Veľkých Uerciach bola stolička uvádzaná v katalógu pod č. 14 – do roku 1921 ich bolo vo Veľ. Uherciach vyrobených jeden milión deväťsto tisíc. Továreň vo Veľ. Uherciach mala filiálky v Prievidzi, Oslanoch, Skačanoch, Bánovciach n. B..
    Pokles výroby nastal najmä v r.1917, kedy nebol odbyt a továreň vyrábala aj vojenské dodávky – podrážky, horské kolesové bočky a rúčky do ručných granátov.
    Továreň vo Veľkých Uherciach zastavila nečakane prevádzku v r. 1920, zanikla celkom v r. 1923.Súc inšpirovaná, viac o Thonet náíbytku bude v článku.

  • dorotka

    Member
    30. januára 2007 at 20:33 in reply to: Lászlo Ocskay – Rákócziho blesk

    sevas chobi,
    značne neskoro reagujem, ale mala som dlho túlavé topánky a po návrate trošku nakopenej roboty.
    Chobi, ďakujem za opravu – naozaj Očkaiovi sťali hlavu 3.januára, ale chytili ho na Nový rok vo Vrbovom . (kat bol vybratý z radu vojakov a poprava bola vykonaná po viacerých zásahoch)
    Dobré informácie boli vždy vo Vlastivednom časopise (a Historický časopis,Historické štúdie),ten mi najviac chýba. V žiadnom prípade ho nenahradila Historická revue, ani História.
    Inak, dlhujem ti ešte zopár obrázkov z 50-tych rokov, len stále bojujem s veternými mlynmi – alebo časom ?
    Rada si ťa vždy prečítam !

  • dorotka

    Member
    30. januára 2007 at 2:41 in reply to: Majerský-info o maliarovi

    Ak máš na mysli sochára Ladislava Majerského (1900-1965), tak v skratke:
    sochár, medailér, študoval na Umrpum, AVU (U Otakara Španiela). Tvoril mono a viacfigurálne kompozície, pomníky, pamätníky, medaily.
    Buď konkrétnejší.

  • dorotka

    Member
    26. decembra 2006 at 19:21 in reply to: Lászlo Ocskay – Rákócziho blesk

    Ladislav Ocskai sa narodil okolo roku 1680 v Ockove, posobil v husarskom pluku Jana Palfiho {boje proti Turkom}, neskor odprisahal vernost francuzskemu kralovi. Z dezerterov vztvoril 400 clennu skupinu a ponukol svoje sluzby Frantiskovi II. Rakoczimu. Jeho jednotka rychlej jazdy mala povest smelych a uspesnych bojovnikov. Za kratke obdobie ju rozsiril na 4 tisic vojakov.Bojove odhodlanie Ocskai podnecoval prepadmi miest a dedin, ktore rabovali. Doposial v okoli Vsetina na Morave strasia deti :
    Len pockaj, pride Ockaj
    co prirodzene vzniklo na zaklade ukrutnosti, ktore pachalo jeho vojsko.
    Ocskai svojou zradou mal znacny vplyv na porazku rakociovcov pri Trencine. Skupina rakociovcov ho 1.janura 1710 uniesla do Novych Zamkov, kde mu po vojenskom sude kat stal hlavu.
    Tak dilema pokracuje – hrdina, ci zradca ?

Page 14 of 27