Forum Replies Created

Page 17 of 27
  • dorotka

    Moderator
    16. novembra 2006 at 22:41 in reply to: K A V I A R E Ň

    tu sa ozaj cítim senzačne a dnes začnem plniť resty, teda čiastočne.saša, počítam s tvojím echom.

  • dorotka

    Member
    15. novembra 2006 at 23:31 in reply to: Vynálezy – spoločníci i zberateľský artikel

    saša, taká arogancia, až nejapnosť – skvelé, úžasné značky. Mne, konkrétne, veľmi prínosneé. DIKY.

  • dorotka

    Member
    15. novembra 2006 at 0:09 in reply to:

    táto problematika tu už bola na pretrase, ale bez úspešného rozvinutia.
    Nevidím problém v type organizácie – neziskové – veď aj na Slovensku sú múzeá, ktoré vedia šikovným spôsobom na seba a ZBIERKY zarobiť.
    Ale téma replík a ich speňaženia, čiže ďalšej motivácie návštevy múzea/výstavy by mala byť elaborátom viacerých múzeí. I taká spolupráca s ÚĽUVom a školami remesiel, etc by nebola od veci. Ale veď je kopec možností, stačí si porovnať rozšírený sortiment pri kúpe vstupeniek!

  • dorotka

    Member
    24. augusta 2006 at 0:57 in reply to: Lietavsky hrad

    Vy, úžasní, ideou predchnutí, hradoví,
    spoza klávesnice (žiaľ, veru žiaľ), s obdivom a drobnou, takou posttrampskou závisťou, vám želáme prijateľné počko a nekinčiaci entuziazmus.
    !”Komu sláva, tomu čESť “

  • dorotka

    Member
    5. augusta 2006 at 17:33 in reply to: Drevená truhlica

    harp, nájdem ti niečo k tvojmu vysťahovaeckému kufru.(Už som ti to dávno sľúbila).
    Kufor tvojho starého otca z 2.sv.vojny mohol pochádzať ešte z obdobia 1914-18, alebo mohi mať na regrútskom úrade výrobcov (dodávateľov) kufrov so sarkofág.vekom. To sarkofágové veko bolo potom nepraKTICKé, horšie sa na kufri sedelo a nedali sa kufre na seba ukladať.
    Ale možno nás nejaký odborník na militárie poučí…

  • dorotka

    Member
    5. augusta 2006 at 1:58 in reply to: Drevená truhlica

    Tak, tak. Je to vojenský kufor, datovala by som ho do obdobia prvej svetovej vojny. Neskôr vojenské kufre nemali sarkofágové veko, ale rovné. Zväčša mali na frontálnej strane bielym náterom meno a obec, odkiaľ majiteľ (regrút, odvedenec) kufra pochádzal. Niekedy sa vyskytuje i číslo vojenského oddielu, útvaru a pod.
    V závislosti od rozmerov (ktoré však v tomto prípade nepoznáme) sa môže jednať i o kufor študentský. Tie mali väčšie rozmery, pretože sa do nich museli zmestiť i prikrývky – zväčša perina alebo aspon vlnená prikrývka, dnes by sme povedali deka.
    Takéto “kufre” zhotovovali vidiecki stolári aj pre potreby vysťahovalcov (lodné kufre pre chudobných) do zámoria, približne koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Kto mal na kúpny (tzv.moravský, český lodný) kufor, objednal si ho na dobierku.
    Pokojne by som si ním vyzdobila interiér (po reštaurovaní), táto možnosť poskytuje mnoho variácií.

  • dorotka

    Member
    3. augusta 2006 at 11:12 in reply to: obnova kultúrnej pamiatky "Ľudový dom"

    Allebo majú ťažkosti s používaním elektronickej pošty :smt024
    Skús osloviť priamo dr.Miroslava Sopoligu, riaditeľ MURK-u vo Svidníku, teoreticky i prakticky sa venuje, publikuje k ľudovej architektúre daného regiónu a k múzeám v prírode.

  • dorotka

    Member
    1. augusta 2006 at 20:36 in reply to: ZebyOktoberfest?

    saša, práveže po roku 1945-6 sa na Slovensku nebezpečne zvýšil počet predmetov (histor.-umeleckých, pľnh. i každodenných), najmä činom zúfalého odsunu sudetských Nemcov. Následné osídľovanie Sudet zahraničnými Slovákmi(z Rumunska) ale i ostatnými Slovákmi a a ich repatriácie na Slovensko koncom 40-tych rokov 20.stor. už i so súčasťami domácností, ktoré nestihli byť rozkradnuté v máji-sptembri 1945.

  • dorotka

    Member
    1. augusta 2006 at 0:05 in reply to: Hovnocucy na slovensku

    Krásne, smutné, bizarné a najmä skutočné sú obrázky z okolia St.Turej (Ľudia z kopaníc).
    No a hovnocucom chýbala tá dimenzia vône :lol:

  • dorotka

    Member
    31. júla 2006 at 23:40 in reply to: ZebyOktoberfest?

    To je krásny povalový nález !
    TextReichenberger Mannergesangverein Octoberfest znamená :
    Liberecký mužský spevácky spolok (Reichenberg =Liberec). Datovanie mi nie je celkom jasné (1898 ?), bolo by potrebné foto, ale je isté, že sa onen spolok zúčastnil Oktoberfestu, pravdepodobne s vystúpením.
    Na ukážku Bierkrug z roku 1904 :

  • dorotka

    Member
    27. júla 2006 at 12:46 in reply to: obnova kultúrnej pamiatky "Ľudový dom"

    Vzhĺadom na lokalitu ľud.domu by som odporučila poradiť sa s pracovníkmi Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry SNM vo Svidníku, súčasťou ktorého je aj unikátny, živý skanzen. Rovnako v Bardejove a vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Majú vynikajúce skúsenosti, viacdesaťročnú (teda overenú) prax a ochotných pracovníkov.

  • dorotka

    Member
    26. júla 2006 at 15:55 in reply to: Vycistenie olejomalby

    V téme reštaurovanie/konzervovanie sa zapájam sporadicky. Profesionálne som nikdy nič nereštaurovala, zato s konzervátormi a rešt. som spolupracovala. Navzájom sme sa obohatili, čosi ma naučili a som im vďačná.
    Predmety akej-takej historickej hodnoty z môjho majetku (teda nie zbierkové) si doma zrekonštruujem (
    príp.zakonzervujem) sama, ale často pod odbornými radami. Do náročných vecí sa nikdy nepúšťam.
    Ako čístím
    olejomaľby od povrchovej špiny ?
    Na veľkú tablu – stôl dám deku, plachtu, iné. Na ňu položím obraz/ s rámom, bez rámu, ako ho mám. Do mištičky si dám Ľanový olej, vlažný. Ak ho nemám, použijem najjemnejší olivový olej. Štetčekom s gumovými riasňami (dostať ich vo všetkých hyper a supermarktoch, používajú sa na vymastenie plechu na pečenie koláčov) rozotriem ľanový olej po celej ploche plátna /dreva, plechu, sololitu…Nechám pôsobiť pol hodinu, v závislosti od špiny aj dlhšie. Po tomto čase rozložím na celú plochu alebo po častiach ĺanovú jemnú textíliu namočenú v teplej vode. Nežne obraz pohládzam cez onú ľanovú textíliu/plátno, starý obrus, utierky.Netriem, nešúcham, násilne nepritláčam !
    Textíliu zdvihnem z plochy obrazu a vidím na rube zašlú hnedú špinu, ktorá sa z plátna obrazu preniesla na vlhkú kontaktnú textíliu.
    Ak je potreba, postup opakujem.
    Obraz je vyčistený, má rozjasnené farby, valér zaznamenáva prechody odtieňov
    Lazymanov spôsob zubnej kefky a saponátu by som použila na prútené košíky, na olejomaľby by som to neriskla. Aj tak vysoko hodnotím jeho príspevok, bol podnetom pre môj.
    Nabudúce v Poradni ďalšie postupy, ktoré pomôžu a neublížia.

  • dorotka

    Member
    21. júla 2006 at 23:35 in reply to: zrúcanina hradu v okolí Tunežíc

    diky saša

  • dorotka

    Member
    21. júla 2006 at 1:20 in reply to: Identifikácia nálezu

    saša – je veľmi príjemné v časoch vojnových myslieť na výrobu pálenky. Žeby “papinák” označovali takými bláznivými patrónovými skratkami ?
    Tá medená trubka nemôže byť audio kontakt nejakej vysielačky?

  • dorotka

    Member
    20. júla 2006 at 12:12 in reply to: Identifikácia nálezu

    Som nedočkavá ako bol identifikovaný nález ?
    Niečo o Veľkom Poli :
    Veľké Pole (nemecky Hochwies, maďarsky Palosnagymezo) bola do roku 1945 obec s väčšinovým zastúpením obyvateľstva nemeckej národnosti. V rokoch 1945-46 boli karpatskí Nemci v prevažnej miere vysídlení.
    Prvá zmienka o obci je z roku 1332, v r 1354 v pomenovaní Velka Polya. V roku 1390 získal obec do vlastníctva kláštor Paulínov v Lefantovciach.
    V 14. storočí sa v okolí ťažila ruda (nemecká kolonizácia). Z Veľkého Poľa bola kolonizovaná obec Píla (nemecky Paulisch – paulíni)
    V roku 1526 bolo v obci 12 sedliackych usadlostí, v roku 1601 tu bolo 61 domov, v roku 1828 161 sedliackych domov a 143 domkárov (2253 obyvateľov).
    V roku 1900 malo Veľké Pole 2841 obyvateľov, z čoho bolo 2769 Nemcov. V roku 1930 sa z 3314 osôb k nemeckej národnosti prihlásilo 3218.

Page 17 of 27