Forum Replies Created

Page 2 of 27
  • dorotka

    Member
    17. mája 2014 at 22:17 in reply to: Samé pekné veci

    Značky zľava : 1. Sandrik, Ag, zvyčajne s puncom a označením rýdzosti. Ak chýba punc, nejedná sa o Ag

                              2. Sandrik, označenie výrobkov z tzv. čínskeho striebra (nazývaného aj biela mosadz), prvá polovica 20. storočia

                              3. Sandrik, označenie výrobkov z nerezovej ocele

  • dorotka

    Member
    17. mája 2014 at 22:15 in reply to: Samé pekné veci

    Tutohľa jedno jablko, okolo roku 1935-38

    Značky zľava : 1. Sandrik, Ag, zvyčajne s puncom a označením rýdzosti. Ak chýba punc, nejedná sa o Ag

                              2. Sandrik, označenie výrobkov z tzv. čínskeho striebra (nazývaného aj biela mosadz), prvá polovica 20. storočia

                              3. Sandrik, označenie výrobkov z nerezovej ocele

    /pošlem hneď ako nájdem v PC/

  • dorotka

    Member
    17. mája 2014 at 21:59 in reply to: Čo je to?

    Môže to byť aj uzáver na kohútiku samovaru a môže to byť aj zhášadlo plameňa sviečok, bežná súčasť pri svietnikoch slávnostnejšej tabule. A ešte to môže byť úchytka z vrchnáku hlbokej misy na podávanie do chrumkava opečenej kačičky.

    Nevidíme bruško, čo nám neuľahčuje zistenie účelu.

  • dorotka

    Member
    16. mája 2014 at 22:20 in reply to: Čo je to?

    rotor, prílišná stručnosť v otázke, podobná v odpovedi : kačička z dvoch pohľadov en profil.

  • dorotka

    Member
    16. mája 2014 at 10:29 in reply to: Samé pekné veci

    fero 007, no jasne, stromčeky pred Vianocami a hore nad jamou krčma, tuším Hron ?, samí olaskí cigáni v nej v lete. Molotku si dobre pamätám ale z neskorších čias, to sa až k Drevenej, kde ešte v 60-70 tych fungovali súkromné viechy, a šírila sa omamná vôňa makových a slaných pleteniek. Tie už boli vždy poobede predané. Nejaké foto vyhľadám v archíve.

  • dorotka

    Member
    16. mája 2014 at 10:23 in reply to: Samé pekné veci

    starožitník, taká nešťastná kópia listu z katalógu Sandrik 1928, ani scaner nič z toho nevytiahol.

  • dorotka

    Member
    15. mája 2014 at 20:40 in reply to: Samé pekné veci

    fero, podla mna Nova Doba, cast Ziegelfeldu. Tam, ak je to ono, bola moc dobra zmrzka a v okoli vojenske prehliadky na 9. maja

    A ruky, nohy mas cele ? lebo to bol taky maly kopcek

  • dorotka

    Member
    15. mája 2014 at 20:37 in reply to: Urcenie autora

    Charge,

    zakladne vysvetlenie “malba na malbu”, teda premalieb ti podal starozitnik.

    Inak neviem si dost dobre predstavit ako si zotrel vrchnu malbu utieranim prachu?

    Tvoj jedenkrát  zotrety obraz je dielom samouka, vid motiv zatisia, nevystihnute linie karafy, perasinove listy vinnej revy, atd.

    Signaturu by som identifikovala ako  J.ERTEL 1951. Inak autor mal moc pekny podpis, ale tazko ho najdes v lexikalnej literature

  • dorotka

    Member
    14. mája 2014 at 12:15 in reply to: Samé pekné veci

    Fero, v období, kedy sa Dobšinskej ľadovej jaskyni hovorilo Dobsinai Jégbarlang, boli Prešporáci. Korčuľovali na Pečni a Chorvátskom ramene i iných ramenách Donau.

    Neskôr bolo dobré Štrkovecké jazero, Rohlík, Zimák a vnútorné dvory  polievané domovníkmi až do zamrznutia /nie domovníkov !/. Žádnej cmar, samí šikovní mancéri a kočky.

  • dorotka

    Member
    14. mája 2014 at 12:01 in reply to: Urcenie autora

    Grafika, najmä z rokov 70-tych a 80-tych, sa veľmi ťažko určuje. V tom období sa tlačili tisícky listov, soc inštitúcie ich kupovali a rozvešiavali po kanceláriách, chodbách, halách. A naši výtvarníci vyrábali a “unavenou” rukou nečitateľne podpisovali.

    Bolo zvykom, že na zadnej strane adjustovaného diela sa dával štítok s informáciami o autorovi, technike diela, počte listov. Niekedy i o tlačiarni a bývala i kontrolná značka tlačiarne. Ak nemáš tento štítok vzadu na papierovej adjustácii, pozri pod ochranný papier vzadu.

    Ja by som názov identifikovala ako “Na Revúcach”, čím sa myslia Liptovské Revúce. Signatúra je takmer neidentifikovateľná, ale predsalen by som sa pokúsila obzrieť po akad.mal. Jánovi Kudličkovi (nar 1948 Ružomberok), ktorý je maliarom oravskej a liptovskej krajiny. Grafiky a maľby sú inšpirované reálnym videním a racionálnou kompozíciou s citom pre farebnosť. Čo tvoja grafika potvrdzuje. Domnievam sa, že technika je linoryt.

    Viac sa nedá, ešte len to, že ich vytlačil 200 ks a tvoja je 6 v poradí.

  • dorotka

    Member
    14. mája 2014 at 10:55 in reply to: Samé pekné veci

    Starožitník, v tom prípade ide o tzv. kafák. Kafák však neslúžil len na podávanie kávy, ale i čaju. Čo by podporil i ten nádherný nápis a tvoja informácia o korčuliaroch v Dobšinskej.

    “Kafáky” v počte dva typy sú v roku 1928 uvedené pod číslom 8210 a 9930/H. Vzhľadom na figovú kvalitu môjho hárku nie je dobre identifikovateľné profilovanie skeletu, ale najbližšie učiním i z toho scan a hodím sem.

    Prelož nám Jégbarlang. Okolie Dobšinej je úchvatné.

     

  • dorotka

    Member
    13. mája 2014 at 16:54 in reply to: Samé pekné veci

    satrožitník, to by sme radi vlastnili katalógy Szandrik. V mojich čiastkových nekvalitných kópiách z r. 1935/38 sa niečo pripodobné nazýva váza. Samozrejme so sklenou výplňou.

    Ja sa domnievam, že v tvojom prípade ide o skelet nádoby na ľad, v ktorom sa chladil sekt /najlepšie od Palugyaya alebo Huberta/, keď tam bola sklená vložka. Ale nevieme rozmery, tie  by to boli upresnili.

  • dorotka

    Member
    13. mája 2014 at 16:30 in reply to: Obrazy maliara Margitu

    xxmarinka,

    asomtam ti dal prvotnú skvelú informáciu.

    Aj ja si myslím že autorkou je Margita Czobel ml. (29.7.1891 Strážky – 15.3.1972 tamže), ktorej strýko bol Ladislav Mednyánszky.

    Je pravda, že zväčša neznačila svoje pastely, tempery, maľby a kresby. Ak signovala, tak  značkou MCz.

    Pod vplyvom svojho brata Ladislava Mednyanszkeho maľovala aj Margita Czobel-Mednyanszka, matka M.Cz. ml.

    Jej signatúra býva vzadu na obraze v tvare Miri.

    Obrazy Margity Czobel sú v zbierkach SNG a Múzea v Kežmarku. Skús tam šťastie.

  • dorotka

    Member
    17. apríla 2014 at 10:05 in reply to: tonetka (thonetka, thonet)

    Bolko, moc dobrá pivnica. Ešte niečo pekné vyhrab z nej.

    Ja neporadím ako Thonetku ošetriť, tu sú iní odborníci. Iba zaradím tvoju thonetku : Je to číslo 18 1/2, teda variant známej miliónovej 18-tky, ktorá bola vyvinutá v roku 1876. Štítok zaraďuje tvoju stoličku približne do obdobia okolo /resp po/ roku 1914, ale i neskôr, pretože v roku 1921 bola zmenená ochranná známka aby sa vyhovelo požiadavkám zahraničného trhu. Zásadná zmena je v písmenách GT /v rohu štítku, prekrížené/ na TT, čo je ochranná známka pre bývalý uhorský trh, resp. pre Maďarsko. TT znamená Thonet Testverek. Nedovidím celkom na tvoj text, ale drobným písmom pod veľkým Thonet bývalo ešte : Nyomt Ullmann Jozsef Budapesten

    Dobre by bolo, keby si ešte pohľadal pod okružím sedáka, či tam nie je ryté písmeno, napr. K, W alebo G. To by bolo určujúce, kde a kedy bola vyrobená.

    Ešte jeden fakt, že v 20-tych rokoch už nie vždy vypletali okružie sedáka, ale používali dovezený pedigový rákos, ktorý v potrebnej miere len upevňovali do dierok okružia, ktoré v skoršom období boli kosé, novšie už zvislé. Takže sa dá použiť i kusový kúpny ratan.

  • dorotka

    Member
    11. apríla 2014 at 22:41 in reply to: zistenie autora obrazu – kone podľa podpisu

    Len malý postreh ku “koňom od /I/lečka”, že tie koníky sú vo vinohrade a že je oberačka a vinohradníci s plnými putňami hrozna. Co len potvrdzuje Modru a mýty ako  chodili spisovatelia a básnici z Budmeríc degustovať k Ilečkovi.

Page 2 of 27