dorotka
Forum Replies Created
-
ako vzdy, i dnes ta ista vyzva, daj cely obraz v snimke, mozno bude lepsi podnet pre posudenie
-
ten povabny vankusik je vysivany tzv. krivou ihlou, co je typicka technika vysivky pre Detvu. Ako inak, skomercionalizovany dekor detvianskeho ornamentu, po r. 1896 pre oblast vsak vyznacny, v sucasnosti prezentovany najma na stranke parta.sk
-
Sasha dakujem, si šikovník. pomohlo to starožitníkovi, ale v konečnom dôsledku deniellovi
-
deniel, mala som snahu pozriet signaturu, ale po preklopnuti obrazku sa i minimalizovala. Nuz necham u tak, aj ked by soim rti rada oomohla. skus nam zo ulahcit
-
Vies ty co, Sani, mas kus pravdy. Budem polemizovat, vsak akuratne som na medzi, ale k roliam nemam dalekoi
-
Milí moji, taketo dzezvy boli beznou sucastou stolovania v kaviarnach, restauraciach a hoteloch, najma v obdobi od 20 tych rokov 20. storocia.
I ja mam to potesienie nimi dekorovat kuchynu, kedze uz vsetci pijeme presso a tu famoznu cerstvo uprazenu kavu nepozname, ale kupujeme v neporazitelnych obchodnych retazcoch . Nepatrne pozostatky z rodinneho hotelierstva a znalosti z ich pouzitia –
dzezva v ktorej sa stolovala trikrat prevreta voda s lyzicou kavy, sudocek v ktorom sa k nej podavala smotana. K niektorym “korbelikom”? patril maly skleny kalistek a samozrejme vsetko bolo na podnose. Teda dzezva, salka na kavu z dzezvy, nadoba so smotanou a maly, nanajvys decovy poharik s vodou.Úzus servirovania kavy dobreho kaviarnika, cca od prvej tretiny 20. storocia
-
Zsolnay Pécs svoje výrobky skoro vždy značila. V počiatkoch slepotlačou, neskôr i v súčasnosti pečiatkou na dne pod glazurou. Metalickú, eozýnovú /eosin/ glazuru používali viacere keramické továrne a dielne v Europe i v USA.
Morfologicky, výzdobou i farebnosťou by váza zodpovedala výrobkom Zsolnay. V poslednej dobe mi prešlo rukami veľa výrobkov najma z cinskej produkcie, neznačených, ktoré vychádzali zo starých modelov. Historizujúcich, secesných, art deco ale i z mladšieho obdobia. Tieto imitácie spoznáš poklepom po črepe /zvonivý zvuk/ a po samom črepe, ktorý je pod engobami a glazúrami sadrový, biely.
-
Benjo, osobna vdaka za vsetko k tejto teme. Urcite printujem a zakladam, pravda po prestudovani.
Skoda reci ako by nam pomohlo ovladanie madarciny a este vacsia, ze sa za tu storocnicu od vzniku C-SR tak malo prelozilo. -
Rotor, ked sa vratim k svojmu PC, k svojmu archivu , po troske sa aklimatizujem, pozriem tie obrazky, ktzore ty povazujes za dolezite. Vdaka, ze si stravil svoj volny cas nahravanim zhorenych materialov, to je silene piplava robota.
Tvoja, Benjova a vsetkych agilnych tu prispievate+ov erudovana praca je vlastne ne /z/merateľna velicina.
Cítam tu prispevky nielen kvoli tomu, ze sa aj ja mam este vela co ucit a tu sa dostavam k novym a zaujimavym informaciam, ale i pre vtipny podtext mnohych z nich.
Ked je clovek dlhsie mimo Slovenska, zvysi sa mu empatia k vsetkemu co odtial pochadza a zneznie vo svojich pristupoch. Cesi maju na to priliehavejsi termin – zjihnout. -
Rotor, uz sa to tu mihlo o vzniku a pociatkoch S/z/andrik. Ja som neodolala a knizku od V.Priesola zakupila. Autor, myslím zomrel v tomto roku, urobil moc zasluznu pracu. Ale chybaju mi v nej foto starych katalogov. Kebyze vyjde reprint, pdoobne ako pri iných ponukových historických katal=ogoch, zarobili by si trosku v Hodrusi D.Hámroch a starozitnikov a zberatelov podmanili…
-
Benjo, no uplne nadherne citanicko, šílene autentické. Česi maju vynikajuco spracovanu regionalnu historiu, nielen stroho faktograficky, ale s takym človečím podtextom, že to môžeš čítať v noci v posteli a neusneš…U nás jedine memoárová literatura, napr, od evanj. farárov o skúsenostiach suplikantov, podobne smutne ako skauti tahajuci vozik nalozeny medenymi formami na kugluf. Hrózy vojen nie sú len o zákopoch. Prepáčte to extempore.
-
Benjo, pre mna postacujuce a co treba si doplnim postupne. A si dobry bezec na dlhe trate. /km/google/
-
Dakujem Rotor, som mimo literatury, ved nemusime byt taki akademicki! Ku kazdemu slovu, vyjadreniu uvadzat zdroje, ved volne debatime, nie ?Mna len zaujal typ zivice, ci sa to mysli smola z borovice zmiesana s nejakou chemiou a tak. V chemii som bleda.
-
Tak, tak, babka s prstenom Miss MacDowell died in Melbourne on 25 April 1939.
-
vlcik, Fero007 mal dobrý ťah na zviditelnenie svojej babky….
Dobré info o Augustin fond, ale z rakuskeeho webu Sammlerecke nevyplýva, zeby to boli prstene výmenné /Patriote Ringe/, skor sú dedikacné, na vojenskú sluzbu etc. samotného aktivistu. Dostojnika, sporadicky vojaka.
Hla, stále nám ostáva priestor byt investigativny.