Forum Replies Created

Page 7 of 27
  • dorotka

    Member
    26. februára 2013 at 23:54 in reply to: Kevely

    adushka, priezviská sa prepisovali úplne bežne, z rôznych dôvodov. Na Slovensku napr. sa slovenské maďarizovali v R-U, židovské sa ponemčovali , pejoratívne sa zjemnovali, k viacerám rovnakým priezviskám v jednej obci sa doplňal prídomok a tie rody /rodiny/,čo dostali címer si menili priezviská zvačša na pôsobivejšie.

    V súčasnosti je komplikované tieto zmeny vypátrať pokiaľ nešlo o všeobecne známu osobnosť.

    Vymedzenie geneaalogických súvislostí ,event. objavenie svojho rodostromu, je najrýchlejšie a najjednoduchšie vtedy, keď požiadaš o  tttoto profesionálneho genealóga. Je dosť ponúk na webe. Možno zistí aj prepojenie na rod  Pongrácz.

    Doposiaľ najviac vyčerpávajúcich údajov o erboch z nášho prostredia /ale i nemecké a švajčiarske erby/ je v knihe : Neubecker, O.: Grosses Wappen – Bilder – Lexikon, Augsburg 1997. Tu na strane  981 je erb rodu KEVEL.

  • dorotka

    Member
    24. februára 2013 at 9:07 in reply to: Príbory, nože a nožnice

    rotor, tu hoblikovu stranku navstevujem, je perfektne spracovana. nam chybaju materialy z archivov a muzei, ale lepsi sa situacia digitalizaciou zbierok.

    vlcik diky a benjo, jasne mas pravdu, moja chyba s prieklatym oxy

  • dorotka

    Member
    23. februára 2013 at 22:21 in reply to: Váhy

    Pravdepodobne najväčší výrobca váh v bývalom Č-SR bol Josef Kaláb z Brna Židovic. Vyrábal množstvo druhov váh do domácnosti, obchodov, do kúpeľov a niektoré vynálezy si dal aj patentovať.

    Také malé nakuknutie do torza katalógu z roku 1931

  • dorotka

    Member
    23. februára 2013 at 18:44 in reply to: Príbory, nože a nožnice

    jkmineral to dobre zosumarizoval a rozanalyzoval.

    Rotor tie ma´darské stránky by boli bombové, kebyže im rozumiem. Hoď mi sem prosím ťa značku Kompordaya zo Štósu.

    Nedá a nedá mi ten náš NEOXYGEN, tak sem prilepím značku zo Sandrik , ktorá vlastne podobné pomenovanie prezentovala. /INOXYDABLE/ a vo svojej reklame hlásala, že príbory vyrobené z chromocele nepodliehajú oxydu.

  • dorotka

    Member
    20. februára 2013 at 0:22 in reply to: Firemné jubilejné a reklamné predmety

    Sem by som uvítala text vzťahujúci sa na firmu Fraenkel. Zatiaľ viem len o fľaške na obrázku :

    Značená na dne, vyrobená v kameninovej továrni Klenčí v období rokov 1912-1936 kedy ju vlastnil J.Milota a je z vývojového materiálu tejto továrne, porcelanitu.

  • dorotka

    Member
    20. februára 2013 at 0:03 in reply to: Príbory, nože a nožnice

    Rotor, aj keď pôsobivý dámsky nožík, ale technicky už prekonaný. Dnes nosia dámy v kabelke vyskakovačky.

    Ešte sem šuchnem jeden doplnok stolovania, dotýkajúci sa príborov  a to držiaky na príbor, bežná to súčasť nedeľnej tabule. Vyrábali ich takmer všetky fabriky zapodievajúce sa výrobou príborov. Tieto sú zo Sandriku.

  • dorotka

    Member
    19. februára 2013 at 23:53 in reply to: Firemné jubilejné a reklamné predmety

    Továreň na čokoládu a cukrovinky bola založená v roku 1896 ako filiálka nemeckej značky “STOLLWERCK”  (Gebruder Stollwerck)  z Kolína nad Rýnom. Vyrábala predovšetkým kakao a typické  mliečne karamelky “štolverky”, neskôr bratislavský závod začal vyrábať lacné cukrovinky pre najširšie vrstvy obyvateľov napr.  pepermintové cukríky, zvané promincľové.

    Mliečne karamelky nazývané „štolverky“ sa predávali v predajných automatoch, ktoré boli vďaka zmluve s rakúsko-uhorskými železnicami na každej vlakovej stanici.
    Po spustení výroby to bola na tú dobu najväčšia čokoládovňa v Rakúsko-Uhorsku , v roku 1896 zamestnávala okolo  100, potom 200, neskoršie sa počet zvýšil až na 900 robotníčok. Nakoľko dopyt po týchto produktoch rástol, tak firma  Stollwerck postupne rozširovala areál o ďalšie budovy.
    Vrcholným rokom prosperity bol rok 1927 s počtom zamestnancov 1800,  v čase hospodárskej krízy nielen poklesol počet zamestnancov, ale z nedostatku kakaových bôbov sa továreň Stollwerck preorientovala na spracovanie ovocia na džemy a marmeládu.
    V roku 1900 prežila továreň požiar, znárodnenie  v roku 1948. V roku 1958 vznikol celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave a v roku 1963 sa potom Figaro stalo súčasťou Československých čokoládovieň. Výrobná náplň bola  veľmi rozmanitá, okrem kakao  to boli viaceré druhy čokolád, oriešky a hrozienka obalované v čokoládovej zmesi,  marcipán, drops, furé, karamelky, želé, fondánové salónky a nečokoládové dražé.
    Pre obyvateľov Račianskej  od „gardy“ po „račko“ rozvoniavala čokoláda vo dne, v noci počas celého socializmu.
    V roku 1993 získala značku Figaro spoločnosť Kraft Foods. Stollwerck – Figaro je jediná historická fabrika v Bratislave, ktorá prosperuje a nebola zrovnaná so zemou.

  • dorotka

    Member
    18. februára 2013 at 23:05 in reply to: Kto je portrétovaný muž?

    starožitník, netrvám na mene autora, leda ak by som ten portrét mala na stene vo svojom dome. Len som ti chcela helfnúť. Hádam sa ľahšie vyhľadá portrét zo zoznamu diel umelca ako podobizen neznámeho.

    Eduard Majsch rok pred smrťou (+1904) daroval obrovskú zbierku starožitností mestskému múzeu vtedy Pressburg. Súpis jeho výtvarného diela i s ostatnými biografickými údajmi bude najskôr v MMB a v GMB. A keďže bol spoluzakladateľom, podpredsedom a organizátorom výstav v rámci Bratislv.umeleckého spolku /Pressburger Kunstverein/Pozsonyi Kepzomuveszeti Egyesulet, možno nájdeš svoj obraz s presnou identifikáciou medzi vystavenými dielami .

  • dorotka

    Member
    17. februára 2013 at 20:46 in reply to: Kto je portrétovaný muž?

    podľa insígnií by portrétovaný muž mohol zastávať funkciu kráľovského komisára. Typ odevu /golier, gombíky/ charakterizuje odievanie nobility, samotný portrét by som zaradila do polovice 19. storočia.

    Exaktné určenie osoby portrétovaného vyžaduje veľa času stráveného v archívoch nad fotografiami druhej polovice 19. storočia.

    Žiadna signatúra ? Žiaden erb na druhej strane plátna ? Hocijaká nápoveda ?

  • dorotka

    Member
    15. februára 2013 at 23:33 in reply to: Deštrukcia gumy , dá sa zastaviť alebo spomaliť ?

    veľká vďaka vám, okrem dobrých rád milujem treťoplánový humorcheeky

  • dorotka

    Member
    15. februára 2013 at 16:22 in reply to: Deštrukcia gumy , dá sa zastaviť alebo spomaliť ?

    vĺčik, opäť si ma zmiatol, snorím v kozmetickom kufríku  :)

    Benjo, kopa rád na vyskúšanie, pohrám sa s tým a keď nič, tak sa pripojím k tomu gumárenskému odborníkovi, aj mňa pobavil..

    Rotor, možno by bola dobrá debata o druhom živote nefunkčných a neopraviteľných veciach. Ale môj flakón na parfumy je len súčasťou kolekcie, už nebude ničomu slúžiť, len zdokumentuje rôznorodosť v rámci sklárstva. Vieš si na tom subtílnom predmete predstaviť pumpu z klystíru ?

  • dorotka

    Member
    15. februára 2013 at 8:21 in reply to: Deštrukcia gumy , dá sa zastaviť alebo spomaliť ?

    Benjo, diky za radu, idem prekutrať garáž, možno nejaký sprej na kokpit ?

  • dorotka

    Member
    15. februára 2013 at 8:17 in reply to: Príbory, nože a nožnice

    Kromě již zmiňované rozety národní podnik Sandrik pro značení svých výrobků používal též nápis SANDRIK nebo jen písmeno S. Za ředitele Vojtecha Gajdoše údajně přidávali ve Štósu v 70. letech 20.stol. k písmenu S ještě háček a tím dávali najevo, že jde o výrobu závodu Štós.

    Rotor, veď aj z citovaného textu je jasné, že do obdobia 7O-tych rokov mal Stos vedľa ružice len S, potom Š.

    Inak tie katalógy su´špica! Veľká škoda, že sa katalógy tovární na Slovensku neobjavujú na webe. Možno sa niekedy nad nami zmilujú múzejníci a nejaké katalógy poskytn´zo svojich depozitárov.

  • dorotka

    Member
    14. februára 2013 at 20:55 in reply to: Industriálne dedičstvo na Slovensku

    famozne,citlive, vystizne,post-aktualne, ja ako lokalpatriot citim tie charakterisiticke vypary, ved byvam na Februárke…

  • dorotka

    Member
    13. februára 2013 at 15:01 in reply to: Príbory, nože a nožnice

    Nožnice č.48 – značka s mažiarom : pravdepodobne to bude výrobok  Bury & Leonhard, Hanau

Page 7 of 27