[dorotka]

Pipo, výstižné. Škoda, že nemožem pozdraviť tvojho deda, tak mu aspon pripisujem body za výrok.Ze nesedia agenti SNM, SNG v dorotheu ? Alebo aspon v tých našich aukčných sienach ? A čo by tam vysedeli ??? Ten kto aspon trochu pozná štrukturu muzei na Slov. a kdekolvek v zahraničí, a je objektívny, pozná odpoveď. My sme ešte nedorástli svojou malosťou na to, aby sme sa podelili s vedomosťami a toboz aby sme sprístupnili sukromne zbierky. Ved ani sami muzea nemaju zaujem to kdesi vystaviť, keby si im to zrovna zrestaurovane priviezol, vyniesol, naistaloval a este aj sedel a vyberal eurove vstupne.

Prosim ta, to je debata na vsetky zimne, letne, jesenne a jarne vecery. Ked len zacnes tzv. zvozmi v 50-tych rokoch, ako sa to valalo, zoznamy sa menili spolu s novymi majitelmi. 

Pipo, som rada ze si sa ozval, v tejto podobe si miernejsi /ako dr.Jekkyl/

[dorotka]

Nechcem z toho robiť politikum. Niektoré fakty týkajuce sa hnuteľných pamiatok už na tomto fore zarezonovali. Je prirodzené že historické  nehnuteľnosti  sú “v oku”, veď čnejú vo svojej impozantnosti. Ale drobné artefakty ohromnej historickej, umelecko-historickej či remeselnej hodnoty si veselo prúdia otvorenými koridormi. Každý z nás poznáme viac príkladov, len je neetické  priamo prstom ukázať. Resp. my si to myslíme, možno to aj zľahčujeme, najma keď sme svedkami ešte vačších lumpární.

[dorotka]

však ani neviem komu odpovedám, ale zaujmem stanoviskjo ku príborníku : Podľa mňa veru žiaden rok 1900, ale okolo roku  1935. Na foto vyzerá masív, pravdepodobne dub. Vzhľadom k stavu príborníka cena nie je vysoká, takéto typy sú pomerne často v ponuke rozmanitých inzercií v ČR i SR, preto všeobecnú cenu neuvádzam. Jej aktuálna výška je ľahko zistiteľná na web stránkach, v ponukách starožitnosti

[dorotka]

Vlčik,si ma prinutil otvoriť Slovnik slov. jazyka a oxyd /zlučenina prvkov s kyslikom nie kyslik/ je s ypsilonom. Ale je mozne, ze su nejake najnovsie pravidla s.jazyka. Lenze ti nemecki vyrobcovia pouzivali svoj dictionary. Priznavam, ze obcas pisem na angliuckej klavesnici, ako teraz, a neviem v rychlovke najst makcene a dlzne.

A ta oceľ ti ide nahodou super, dokonca v azbuke.

[dorotka]

Benjo, milé s tou čistiacou pastou, aj mne ten neoxyd vrtal v hlave a skusila som naňho z iného konca.

Cez OXYD – chem. zlúčenina prvkov s kyslíkom, kysličník; cez oxydácia  t.j. zlučovanie látky s kyslíkom, okysličovanie,  po  pomalu oxydáciu (hrdzavenie, tlenie )
A vychádza mi len jedno, negatív od oxyd je NEOXYD, teda v nemčine skratka od nein oxyden. Alebo v angličtine trochu pritiahnuté za pačesy  NOOXYD zmenené na prijateľnu formu NEOXYD. Tak asi zdôrazňovali duplicitne, že je príbor nehrdzavejuci. Tak dočasne /?/ vyriešené

Pridám niektorě skratky, najčastejšie používané v GB  počnuc od pol.19.storočia v najproduktívnejšej oblasti výroby alpaky /a podobných zliatin/ Sheffielde. Tu sa začalo na výrobky z alpaky / ale aj cínu/ nanášať striebro v elektrolytickoim kyanidovom kupeli. Postriebrený cín označovali značkou BRITANNMETAL.

Pre výrobky z obecných kovov, ktoré boli postriebrené elektrolytickou cestou, sa používali skratky ” BP, EP, EPNS, EPGS, NS, GS ieEP, EPBM.  V Británii sa najma v 19. storočí postriebrovalo silnou vrstvou /electroplated/.

[dorotka]

rottor, samé bombové informácie. Ja som si na prasknutie doplnila moju databázu značiek  kovov. Nechodila som na military pages, preto som ani nepoznala mnoho značiek z chladných zbraní, ktoré sa však používali aj na príboroch. Čiže vynikajúce tipy.

Nepoznám tak podrobne fu Solingen, ktorá mala stovky filiálok, ale je možné že CFH počas druhej svetovej vojny pod Solingen patrila a po vzniku DDR ako znárodnená vyrábala príbory.

Rotor, táto naša detektívka, ako si ju trefne nazval, už prerástla do celkom peknej odbornej roboty.

[dorotka]

Cislo 90 /alebo 80, 100,120 znamená že vrstva postriebrenia je silná 90 mikronov..

Vzhľad jednotlivých predmetov z alpaky určoval pomer kovov pri jej výrobe.  Napr. zliatiny určené na lisovanie za studena sa používala alpaka s vyššám podielom medi a s nižším podielom zinku.

Lacnejšie zliatiny mali znížený podiel medi až na 50 percent, ale takáto zliatina sa mohla opracuvať len za tepla.

Najčastejšie sa na alpakové výrobky používala zliatina o pomere 60-65 percent medi, 18-23 percent zinku a 10-22 percent niklu. Niekedy sa pridalo i veľmi malé množstvo cínu, mangánu, olova alebo železa.

číslo 27/ v konkretnom prípade/ znamená koľko  striebra bolo použitého na daný kus v gramoch

Značka CFH sa používala v DDR. Takže pravdepodobne z 50-tych rokov. Ale mnohé továrne boli ešte dlho zdecimované vojnovými udalosťami a používali starší typ dekoru. Domnievam sa, že nové moderné návrhy prišli až s EXPO Brusel.

[dorotka]

Veru, literatura k príborom je vzácny artikel, podivné v pomere k tomu, koľko bolo výrobcov len v Europe. Ťažkosti robí aj rozdeľovanie značiek podľa materiálu – Ag, Au, Platina a obecný kov. I v tých zlatinách sú zmatky a je minimum zmienok v minime článkov /mosadz,bronz, alpaka a i./. Možno to čaká na spracovanie z obnovy ?

Zavináč, ďakujem za promptné info, súc žalostné. Doplň ak vieš, či sa areál Sandriku predáva aj so strojným zariadením ? Alebo kde to všetko zmizlo, raznice, formy…, vyviezli do Číny ? Podobne ako jabloneck%u bižutériu ? Hrôza tisíckrát násobená.

Hallder, tak trochu bez záruky identifikujem značku na tvojom noži, ale mám ju zaznačenú takto : CFH NEOXYD STEINBOCK /rostfrei. Skús pracovať ďalej s touto indíciou.

Rottor, zatiaľ som nezistila žiadne podobné zvieratko ako značku na príboroch. Ale náhoda je vul, takže skôr či neskôr niekto na nu  naďabí. Mne sa tak podarilo určiť veľa predmetov, nielen cielen postupne, ale náhodne  a po dlhom čase, keď som už po nich nepátrala.

[dorotka]

vlcik-tlcik, bezkonkurencne, napadite, dufam casom reciprocne

[dorotka]

Víno je nesmrteľné a štople do fliaš zomierajú s ním.

Toto obrázkové leporelo výroby zátok z roku 1912 malo byť súčasťou seriálu Čo sme robili pred sto rokmi. Nuž nevydalo, tak je o mesiac oneskorené.

Vraj sa už nebudú používať štople, len vrchnáky s twistovým šraubom.  Taký malý epitaf na korkové zátky  z roku 1912:

Potrebná kôra sa ku nám dovážala  v  70 kilových zväzkoch železničnou či lodnou dopravou  zo Španielska a Portugalska, čiastočne z Alžírska, Tunisu, z južnej Francie a z ostrovov Korzika, Sicília a Sardínia.

Korkovina sa vkladá do komôr s horúcou parou, kde sa kôra duba korkového stáva mäkkou a poddajnou k ďalšiemu spracovaniu. Takto pripravená kôra sa v kruhovej píle rozreže na prúty, ktoré sa rozrezávajú na kocky  k ďalšiemu spracúvaniu v rezacích strojoch.  V jednoduchšej výrobe sa vo vŕtacích strojoch ručne režú. Rezací stroj zhotoví za hodinu tisíc zátok, kým na stroji vŕtacom v spolupráci s ostrým nožom a jeho obsluhou je to len tristo štopľov. Hotové zátky sa po triedení podľa akosti vysypú do rotačného suda, v ktorom získajú hladkosť i finálny vzhľad. Posledná fáza je dôkladné pranie a sušenie.

[dorotka]

Benjo, naozaj neviem, pretože sú protichodné informácie o prvotnej spolupráci A.Kruppa na založení Berndorf. Väčšina dokumentov sa prikláňa k roku 1851, kedy vstúpil do spoločnosti so Schoellerom Krupp. Môžeš mať pravdu ty, môže byť pravda v mojichpoznámkach. Je to zanedbateľné oproti tomu čo nám Berndorf priniesol. I keď ma poriadne štve, ako zmizla slávna sandrikovská rozeta zo súčasného loga Berndorf sandrik.

Rotor, nie je tá tvoja lyžicka /čka/ značená “tigrom” výrobkom Berndorf so značkou medveďa ? Značka je fakt dosť nevýrazná, ale berndorský macík mal dosť variant.

Vlcik-tlcik, neexistuje nič adekvátne tvojej pohotovej saroyanskej reakcii, tak len malý pozdrav zo socialistického kníhkupectva Slovenský spisovateľ.

[dorotka]

Berndorfská továreň

     V  obci Berndorf, medzi Wiener Neustadt a Wien, založil v roku 1843 Alexander Schoeller  továreň s názvom Berndorfer Mettalwarenfabrik, ktorá sa špecializovala na výrobu poľnohospodárskych strojov. V rokoch 1846 až 1849 sa v továrni vyrábali bodáky pre c.k. armádu.
     V roku 1851 sa stáva spolumajiteľom továrne Alfred Krupp (v literatúre uvádzaný i variant Hermann Krupp), v roku 1850 bola zahájená výroba tovaru z alpaky, ktorý bol ako vysokokvalitný importovaný do celej Európy i Ameriky. Firemný katalóg z roku 1893 uvádza okolo 400 druhov výrobkov a v prvom decéniu 20. storočia už expeduje do Turecka 290 železničných vagónov a do Argentíny 190 vagónov produktov ročne.
     V roku 1913 firma prechádza na akciovú spoločnosť /AG/ a svoj pôvodný názov Berndorfer Metallwarenfabrik Arthur Krupp A.G.  skracuje na Berndorf-Krupp AG.
Továreň okrem predmetov z alpaky spracúvala plechy pre viedenskú mincovňu i mincovne v Európe a v Mexiku.(Berndorf vlastnil niklovú huť a v roku 1884 valcované niklové plechy dostali patent so značkou Rein-Nickel)  .
     Firma Berndorf-Krupp vyrábala jedálenské náčinie, príbory, čajové a kávové servisy, nádoby na cukor, kaviár, soľničky, podnosy, misy, poháre, pokále, rozličné kazety, fajčiarske potreby ale aj vojenské ešusy a iné produkty pre c.k. armádu. Aj napriek štátnym  zákazkám, mala fabrika finančné problémy a počas 1.svetovej vojny stagnovala a po 2. svetovej vojne sa jej prosperita už nevrátila, v roku 1945 boli z továrne ostránené stroje (Rakúsko spadalo do Sovietskej zóny). V roku 1957 fúzuje s firmou Ranshofen, vzniká Ranshofen Bernsdorf k svojmu pôvodnému výrobnému programu, stolovému a jedálenskému náčiniu sa vracia ž v roku 1991 – odkúpením Sandrik Dolné Hámre. 

Zdroj foto : dorotka
de.academic.ru

[dorotka]

jujha Benjo, to su spravy nad zlato. Konečne slnko v tejto prekliatej BA hmle. Som ti povďačná ! Email na knihy si odpisujem a objednavam.

[dorotka]

Benjo, všetko podstatné o Sandriku si napísal. Mňa by veľmi zaujímalo, ako aktuálna je informácia, že sa MV Hodruši-Hámrom podarilo  zachrániť rukopis L. Hruškoviča k dejinám Sandriku, ktorý v obd. cca 1999-2000 bol nezvestný.
A ešte taká maličkosť k Berndorfu, ktorý bol vždy závistlivým konkurentom Sandriku. V roku 1917 Berndorf odkúpil 70 percent Sandriku, šlo mu najmä o dve viedenské továrne. Výrobky zn. Sandrik mali vyššiu kvalitu ako Berndorf, leštili sa ručne, kým v Berndorfe strojovo. Hneď po prvej svetovej vojne previezli zamestnanci Berndorfu stroje a raznice z Dolných Hámrov a napriek rôznym intervenciám i hroziacim sankciám  zo strany československej vlády svoj záväzok navrátenia majetku továrni Sandrik majitelia rakúskej továrne nikdy nesplnili. Bolo by zaujímavé porovnať výrobný program Berndorfu po r. 1918 so Sandrikom z obdobia spred ukoristením strojov a razníc. Napokon je viditeľná podoba výrobkov oboch tovární.

[dorotka]

Jmaro, takýto zachránený obraz ti prinesie aspoň dve radosti, takže to stálo zato.

Domnievam sa, že námet bol prebratý z nejakého dobového časopisu alebo  pohľadnice s témou Muttertag-u.

Ten kto obraz maľoval, bol podľa všetkých znakov, autodidakt. Všimni si mnohé disproporcie : nohy stola, okno, alebo “mŕtve” ruky dámy so štólou, či jej miniatúrne čínske nožičky. Aj črty tváre oboch persón sú výtvarne nezvládnuté, najmä oči na urieknutie.

Skutočne ťažko z fotografií, i keď sú dobré zábery, ale snáď podľa krakeláže a opadajúcej maľby by som zaradila obraz do druhej tretiny 20.storočia, no veľmi okrajovo.

Môžeš sa s ním pri reštaurovaní “pohrať”, nič nepokazíš a ak sa ti vyčistenie a iné podarí, možno ho budeš aj mať rád. Aj ja mám plno hrôz po fiokoch, možno aj na stene, ale prijímam z nich zvláštne vyžarovanie.