Forum Replies Created

Page 10 of 18
  • eo-ipso

    Member
    27. marca 2008 at 9:06 in reply to: Vápenná omietka

    slim: Ako dlho sa musí zhasené vápno ležať, aby sa dalo použiť?
    :arrow: u nás (v Malohonte) bolo zvykom, že kto chcel na jar začať stavať, najneskôr v jeseni predošlého roka zahasil vápno (zväčša v jame niekde v záhrade). No stalo sa, že sa stavalo až ďalší rok a také vápno si murársky majster nevedel vynachváliť… :wink:

  • eo-ipso

    Member
    20. marca 2008 at 22:11 in reply to: Munícia – aj z 2. svetovej vojny

    :arrow: vo svojom predošlom vstupe som reagoval na aktuálny príspevok (pozri “demo”), ktorý ma(l) pochybnosť, či munícia je kultúrnym dedičstvom. Ak chýba názor k spojitosti munície (ergo militárií) a archeológie, tak (podľa mňa) archeológia je odbor a archeologický výskum metóda, ako sa miltárie (munícia) môžu (aj nemusia, ak sa našli na povale alebo v šope) dostať na “svetlo božie”.
    PS: Saša mi ďakuje za svieži závan a ďalší rozmer v debate, no zároveň sa pasuje so vzťahom bomba = kultúrne dedičstvo. Takž v závane ďalšieho rozmeru dumám, či taká atom.bomba zhodená na Hirošimu by pri jej nepoužití nemala pre Japoncov a ľudstvo hodnotu nevyčísliteľnú ?! Na strane druhej, nebyť Hirošimy by taká nepoužitá atomová “sviňa” bola tuctovou bombou v sklade jadrového arzenálu USA :wink:

  • eo-ipso

    Member
    20. marca 2008 at 21:08 in reply to: Munícia – aj z 2. svetovej vojny

    :arrow: ide len o môj názor, no som presvedčený, že množstvo munície tak staršej, ako aj z II. sv. vojny patrí, v pravom slova zmysle, ku kultúrnemu dedičstvu. Príklad: boj o Dukliansky priesmyk. Ak je viacero zbraní (voľne v krajine, aj v expozíciách) autentickým fondom, tak jeho súčasťou je aj autentická munícia. Zrejme nie všetko, čo sa nájde, patrí do zbierok múzeí, bude považované za naše kultúrne dedičstvo, no to by mali posúdiť odborníci s príslušnou špecializáciou (napr. vo Vojenskom historickom ústave alebo Múzeu SNP a pod.) Nie je to moja parketa, no myslím, že aj prázdny zásobník napr. od gen. Goliana by mal veľkú hodnotu ?! :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    20. marca 2008 at 9:34 in reply to: Verejne stretnutie Obnova.sk

    :arrow: Uskalienka píše:
    “napadaju ma sialene kombinacie… ked vychladnem (velkonocna oblievacka) ozvem sa…”
    a tak ma tiež napadli šialené kombinácie, čo ak oblievačka nebude, iba šibačka od takého s riadnym šibákom, uskalienka nevychladne a neozve sa ? už sa neviem dočkať nových správ po “oblievačke”…xixi…

  • eo-ipso

    Moderator
    20. marca 2008 at 9:08 in reply to: K A V I A R E Ň

    Milá Uskalienka, nedávno v “jánošíkovskom” čase našej vlády kolovali imelovou poštou viaceré “pravdy” o Jánošíkovi. Nie som ctiteľom zbojníckych tradícií, no nejaké informácie mám v archíve. Nasledujúci, zrejme kompilát, zablúdil ku mne nedávno, je tam dosť údajov, no neviem do akej miery pravdivých. Možno sa budú (aj iným čitateľom tohto fóra) hodiť:
    Juraj sa narodil 26.januára 1688 v Terchovej v rodine Martina Jánošíka. V rodine ešte boli ďalší traja chlapci, čo bolo hodne na malé gazdovstvo. Osemnásťročný mladík preto uvítal možnosť dostať sa z domu a v r.1706 sa stal jedným zo žoldnierov vojska Františka Rákociho. Ako a kde bojoval sa nevie, v r.1708 sa však stal členom cisárskej armády. V strážnej službe na Bytčianskom hrade sa Jánošík zoznámil s Tomášom Uhorčíkom. Otec však Juraja vykúpil a ten sa po príchode z armády držal pluhu a sekal dobrotu. V r. 1710 sa na jarmoku v Mikuláši stretol s Uhorčíkom a ten mu predostrel zaujímavejšiu perspektívu: pašovanie koní z Poľska. Jánošík sa stal členom Uhorčíkovej družiny a rýchlo si osvojoval zbojnícke remeslo. Už o rok Uhorčík odovzdal vodcovstvo dvadsaťtriročnému Jurajovi. Činnosť sa rozbehla, zbojníci sa okrem pašovania sústreďovali na prepady kupcov, remeselníkov a sedliakov na jarmokoch. Na veľkoobchodníkov a šľachtu si netrúfali, väčší oddiel vojska bol pre nich neprekonateľnou prekážkou. Neplatí teda ono známe „bohatým brali, chudobným dávali“. Zbojníci okrádali predovšetkým bezbranných, neúspech odniesol prepadnutý, na ktorom sa chlapci vyvŕšili. Ten to obvykle neprežil. K obľúbeným akciám patrili aj prepady a rabovania osamelých usadlostí a gazdovstiev. Opäť trpeli chudobní zemania a sedliaci, ktorí nemali dosť peňazí na zaplatenie obrancov. Mimo územia Slovenska sa Jánošíkov oddiel často objavoval v oblasti dnešného Zakopaného a v dolnom Sliezsku.
    V októbri 1712 bol Jánošík zajatý a uväznený v Hrachove, podplatil však strážcov a ušiel. Po desaťročiach vojen a Rákociho povstaní obyvatelia dedín túžili pokojne žiť a hospodáriť, hôrnych chlapcov považovali za vyvrheľov, kde mohli, tam im škodili. A tak aj nepriazeň obyvateľstva spôsobila, že Jánošík bol začiatkom roku 1713 opäť chytený a uväznený, tentoraz už definitívne. Súdil ho 16.-17.3.1713 stoličný súd, členom ktorého bol aj liptovský zeman Okoličáni, ktorého vypálili. Jánošíkovi bola dokázaná účasť na množstve lúpežných prepadnutí a vypálení usadlostí. Pri prehliadke rodného domu bolo objavené množstvo šatstva a šperkov, pred súd bol predvedený aj Jurajov brat Ján. Obaja boli napokon odsúdení na smrť, Juraj obesením za rebro na hák.
    Jánošíkova zbojnícka činnosť netrvala dlho a nebola ani bohatá. Za dva roky niekoľko desiatok ničím výnimočných akcií. Okrem neho v druhej polovici sedemnásteho a na začiatku osemnásteho storočia pôsobilo na Slovensku viacero zbojníkov, jedným z najznámejších bol Jakub Surovec z gemerského mestečka Tisovec. Na Gemeri bol známym vodcom zbojníkov Michal Vdovčík, no väčšina zbojníckych družín sa sústreďovala do oblasti Podhalia v Poľsku. Zbojníci sa regrutovali najmä z goralov, folklór ktorých sa stal predmetom obdivu poľských romantikov a modernistov. Tam došlo aj k splynutiu viacerých poľských zbojníkov s našim Jánošíkom. Nevýznamný zbojník sa postupne vytratil z pamäti., zostal iba hrdina. Ľud hrdinu potreboval a tak mu ho rozprávači ochotne poskytli v početných historkách, ktoré sa pôvodne spájali aj s inými zbojníkmi. Hrdina predsa musí byť jeden, nepremožiteľný, bez konkurencie. Napriek histórii, ktorá je iná ako legenda. No zrejme nie pre každého. :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    15. marca 2008 at 18:36 in reply to: K A V I A R E Ň

    :arrow: ja osobne (a úprimne) by som radšej menej. To prirovnanie k Jánošíkovi by som určite dal preč… :!:

  • eo-ipso

    Member
    15. marca 2008 at 18:31 in reply to: Industrialne pamiatky / dedicstvo

    :arrow: metafora môže byť aj dobrá, no niekedy je “uletená”, radšej by som ju prenechal literátom. Architektúra by si mala zachovávať svoje špecifiká, jej vlastné základné a odvodené prvky… Najmä by ju mali tvoriť vzdelaní a invenční tvorcovia, skutoční služobníci umenia a techniky, nie prisluhovači “módneho” štýlu a “slúžky” korumpované spupnými investormi :!:

  • eo-ipso

    Member
    14. marca 2008 at 8:55 in reply to: Co je pamiatka?

    :arrow: Výstavba miest/obcí sa riadi (teda mala by sa tak podľa zákona, ako aj v praxi) platným územným plánom. V ňom sú budovy vyznačené na ponechanie bez ohľadu na to, či sú (alebo nie) vyhlásenými národnými kultúrnymi pamiatkami. Nemožno vyhlasovať za NKP všetko, čo sa nemá zbúrať :!:

  • eo-ipso

    Member
    14. marca 2008 at 8:39 in reply to: Ako obnoviť historickú židovskú vilu?

    :arrow: potom si (ako jeden z moderátorov) dovolím zopakovať, že “Liptay” v úvode napísal:
    Milá Simona,
    je to len pár dní otvorená výzva cez program v rámci rezortu ŽP, skúste:
    http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5529
    Podmienky sú dosť tvrdé, no možno posledný bod v Priorite 4 by sa hodil ?!
    PS: ďakujem Uskalienke, že to tu trochu “upratala”

  • eo-ipso

    Member
    13. marca 2008 at 9:52 in reply to: Ako obnoviť historickú židovskú vilu?

    :arrow: “Tanickovi, tanicke, taničke, táničke”:
    Mrzí ma, že to musím konštatovať, no už ste ako obohraná platňa. Zákony o B.Š. a Bardejove sú fakt zbytočné. To čo “ukladujú”, ustanovuje zákon o obecnom zriadení voči každej obci/mestu. Dohovor UNESCO o ochrane svetového kult. a prírod. dedičstva, ktorý SR ratifikovala, dáva orgánom SR viac poviností ako uvedené zákony. A ak je zákon o BŠ taký úžasný, prečo ho mohli obísť vysoké školy vo Zvolene a BB, ktoré zrušili v BŠ svoje fakulty a katedry ?! Ak môžem poprosiť, identifikujte sa a príďte s niečím konštruktívnym. Ľudí múdrejších ako všetky ministerstvá sú plné ulice, najlepšie sa spoločnosť “riadi” pri pive v hociktorej krčme. Toto diskusné fórum je o niečom inom.
    PS: Spolieham na Vás, dúfam že na tomto príspevku vybudujete ďalšiu úspešnú existenciu Anonyma. Takže dotoho :!:

  • eo-ipso

    Member
    11. marca 2008 at 20:58 in reply to: Ako obnoviť historickú židovskú vilu?

    :arrow: pre: tanica/tanicka/tanička/tánička
    Zájdite do kancelárie ministra kultúry a ponúknite svoju pomoc, lebo si bez Vašej rady nevie rady :wink:
    PS: Ak podľa Vás “slovenský ľud práve a akurát nebude myslieť na blaho pamiatok”, tak potom pre koho ich treba zachraňovať :?:

  • eo-ipso

    Moderator
    11. marca 2008 at 13:55 in reply to: Verejne stretnutie Obnova.sk

    :arrow: a kde je tá svadba ? radi prídeme… ja za “starejšieho”, niektoré “kočky” ako družičky … konečne stretnutie, čo bude mať “cveng”…. :lol:

  • eo-ipso

    Member
    11. marca 2008 at 9:55 in reply to: je suvenir gyc

    :arrow: to by som nespájal. Suvenírom môže byť gýč, no prečo ho uprednostniť, ak je množstvo hodnotných vecí, ktoré môžu byť sevenírom. Iná vec je, čo považovať za gýč. Definícií je hodne, často sa nezhodnú ani odborníci. (Ak miluješ gýč, tak to treba liečiť, láske nerozkážeš…..) :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    10. marca 2008 at 13:58 in reply to: Vtip dna

    :arrow: žiadny Chuck Norris neexistuje, je to iba dobre maskovaný Robo Fico :lol:

  • eo-ipso

    Member
    3. marca 2008 at 19:29 in reply to: Kastiel v Rimavskom Brezove

    :arrow: nejde o kaštieľ, ale pôvodnú klasicistickú budovu sídla železiarskej spoločnosti Muránskej únie (tzv. Rimamuránskej spol.). Najskôr asi treba osloviť vlastníka budovy, ktovie aké má zámery ?! Nejaké info
    o objekte by mohlo mať aj pracovisko KPÚ v Rožňave :?: :!:
    PS: Mám podozrenie, že objekt patril (patrí) Štátnym lesom, š.p.

Page 10 of 18