eo-ipso
Forum Replies Created
-
:arrow: možno by sa na otvorenie sezóny na už “odkliatych” hradoch mohol zaužívať nejaký originálny rituál. Zrejme nie jednotný, no špecifický podľa histórie alebo povestí vzťahujúcich sa na hrad. :!: len, preboha, nie strašidlá. Jedny Bojnice sú až-až 8O
-
:arrow: hmmm, šamróle, mňam….. No poznáte recepty na originálne plnky :?: U nás, v Malohonte, tam vždy musí byť súčasťou dužina z pečených jabĺk. Moja stará mama iné plnky ani nerobila :!:
-
:arrow: pre Katku Zvončekovú:
Ten citát od Johna Donna je úžasný. Vďaka :!: -
:arrow: podľa mojich informácií sa John Donne narodil v Londýne v roku 1572 v rímskokatolíckej rodine. Patril k významným predstaviteľom anglickej náboženskej prózy a k básnikom hlásiacim sa k metafyzickej poézii. Jeho prvými učiteľmi boli jezuiti, študoval v Oxforde a v Cambridge. Viac podrobností sa dá pohodlne “vygoogliť” na WEB-e….
-
:!: rád by som poďakoval “lacikovi”, že som sa neuspokojil s informáciami v encyklopédiach, učebniciach a atlasoch dejín, kde sa skutočne o “bitke pri Lamači” buď nehovorí, alebo sa považuje za šarvátku. Z vojenského hľadiska, keďže už vlastne o “nič nešlo”, to možno naozaj bolo bezvýznamné vyčínanie nejakého fanatického prušáckeho generála. No ak sú údaje pravdivé, tak tých obetí tohto už zbytočného útoku na Bratislavu je priveľa. Snáď do roku 2016, keď bude významné výročie, pripraví mesto dôstojné pripomenutie tejto udalosti. Zrejme sa s foťákom vyberiem pozrieť pomník a cintorín v Lamači (ten na Kamzíku poznám už od študentských čias). :arrow: ešte raz:vďaka :!:
-
:arrow: ešte pár slov k útoku na Kamzík:
Vo vojne Pruska a Rakúska vyvrcholili boje pri Lamači (vtedy Blumenau) 22. júla 1866. Boje začali o šiestej ráno, no už o pol ôsmej dostali obe strany správu, že o 12,00 nadobudne platnosť prímerie. Bojovať sa neprestalo a Prusi chceli stoj čo stoj dobyť Bratislavu. Najmä generál Bose si zaumienil, že tam bude večerať. Jeho brigáda sa vydala lesnými cestami poza Lamač cez Železnú studienku a Kamzík do tyla Rakúšanov. Posledný boj sa strhol okolo 11.hod. pri známom hostinci Slamená búda. Tu sa pruský útok zastavil, biele zástavy a zvony napoludnie zvestovali prímerie. Prusi do Bratislavy nevstúpili, zlostný generál Bose večeral za deliacou čiarou v Záhorskej Bystrici.
V tejto zbytočnej bitke padlo asi 600 Rakúšanov a 100 Prusov. Padlých pochovali zväčša na cintoríne v Lamači. V spoločnom hrobe na Kamzíku leží 23 rakúskych a pruských vojakov, povyše Slamenej búdy ďalších šesť. Na Kamzíku možno nájsť aj hroby jednotlivcov, ktorých pochovali na miestach, kde ich zastihla smrť.
Po bojoch sa zachovali okrem hrobov – pomník a náhrobný kameň na Kamzíku, pomník 10. c.k. pluku v poliach pri železničnej trati za Lamačom (medzi traťou a cestou do Devínskej Novej Vsi), náhrobný kameň na hromadnom hrobe na lamačskom cintoríne.
A ešte jedna zaujímavosť: Bratislavčania sledovali boje z okolitých výšin a po bitke zašli až do pruského tábora, dokonca aj s deťmi, ktorým ukazovali, ako si Prusi varia obed. Stredobodom pozornosti boli najmä pruské zbrane tzv. „ihlovky“, ktoré Rakúšanom spôsobili veľké straty.
:arrow: PS: Vďaka za starostlivosť o tieto miesta, hroby a pomníky patrí najmä bratislavskému skautingu :!: -
:arrow: z knihy o histórii Lamača sa dá o bitke 22.júla 1866 dozvedieť:
Pruské prieskumné hliadky sa už 19.júla 1866 objavili v Malackách a o dva dni neskorej pruská armáda obsadila Stupavu. Vtedy bolo jasné, že čoskoro nastane prímerie. Preto pruský generál Eduard von Franseczky dostal rozkaz ihneď tiahnuť na Bratislavu a obsadiť ju. No to nebola ľahká úloha. Cesta zo Stupavy do Bratislavy pri Lamači prechádza prielomom Malých Karpát. Po oboch stranách cesty sú pomerne vysoké hory , teda sa tu nachádza strategicky obranný bod. Rakúske vojsko, ktorému v Bratislave velil arciknieža Albrecht, gróf Thun, už 18.júla umiestnil jednu brigádu ktorej velil plukovník Mondela. Plukovník Mondela rozmiestnil brigádu nasledovne:
Pravé krídlo sa opieralo nad Františkovým dvorom (Hrubý Pleš), odtiaľ sa pozície Rakúšanov tiahli na západ k poliam Leskáre a k železničnému násypu, ktorý chránil veľkú časť Mondelovej brigády. Ľavé krídlo sa opieralo o východné a severovýchodné svahy Devínskej Kobyly. Rakúske delostrelectvo bolo umiestnené pri Lamači a Dúbravke, odkiaľ ovládalo cestu Stupava- Bratislava. Pôvodná brigáda bola 19.-21.jula zosilňovaná, deň pred bitkou dorazil 9.rakúsky horský pluk.V nedeľu 22.júla ráno začala časť pruského vojska útok na Lamač. Druhá časť pod velením generálmajora Boseho postupovala cez horské chodníky na Kamzík s cieľom obísť rakúsku obranu a obsadiť Bratislavu. Okolo pol 7.hodine zaznel prvý výstrel rakúskeho dela proti pruskej armáde. Pruské jednotky boli odrazené a okolo 8.hodiny dostal generál Eduard von Franseczky správu, že prímerie už bolo uzavreté a je platné od 12.hodiny 22.júla 1866. Prímerie malo vstúpiť do platnosti o necelých päť hodín. Pruský generál nasadil do boja väčší počet delostrelectva, čím vznikol delostrelecký súboj. Jeho dôsledkom v Lamači, ale hlavne v Dúbravke vznikli veľké požiare. To však pruským jednotkám, hoci boli v prevahe, nepomohlo a ich útok bol odrazený. A tak celý úspech bojov pri Lamači závisel od výsledku bočného manévru brigády generálmajora Boseho. Postup brigády bol vzhľadom na ťažký terén pomalý. Keď sa však dostal na Kamzík, bolo 12 hodín a prímerie vstúpilo v platnosť. Určením demarkačnej čiary prebiehajúcej Záhorskou Bystricou sa skončili posledné boje tejto vojny o nadvládu nad Nemeckom a strednou Európou.
:arrow: nech každý zváži, aká veľká a významná bitka to bola :?: :!:
Bitku pripomína pri Lamači pomník a zmáma je aj dobová kresba (posielam harpovi na príp. zverejnenie) -
:?: akú vojnu máte na mysli ? V roku 1866 bola v Európe vážnejším konfliktom len tzv. “Sedemtýždňová vojna” medzi Pruskom a Rakúskom, ktorá však mala dôležité dôsledky pre zjednotenie Nemecka. Významná bitka sa odohrala na území Čiech (tuším pri Hradci Králové), na našom území boli len málo významné šarvátky v okolí Bratislavy. Keďže nebolo významnej bitky, sotva možno očakávať nejaký pamätník alebo pamätné miesto. Ak niečo zistím, dám vedieť :arrow:
-
:arrow: Nešple sú dosť časté v Stredomorí (Chorvátsko). Slovinci o nich hovoria ako o domácom ovocí. Či je ich pôvod v tejto časti Európy, to som zatiaľ nezistil :wink:
-
:arrow: Hallo Jand, nejde o spôsob nájdenia (“amatérsky”), no či je črep súčasť nejakého celku (napr. nádoby). Ak je zblúdilý a nemá “príbeh”, ani miesto kam by “zapadol”, tak je to len črep. Ako si ho nálezca cení, tak takú má pre neho cenu. Ako sólo kus bez súvislostí nemá z odborného hľadiska hodnotu (cenu), no keby sa našli súvislosti, tak…….. :arrow:
-
:arrow: znovu iba v kontexte s nálezmi, ktoré boli odkryté počas spomínaných “rozsiahlych archeologických vykopávok”, čiže treba konzultovať s vedúcimi oných výskumov, alebo aspoň podrobne poznať nálezovú (výskumnú) dokumentáciu… :!:
-
:arrow: celý dom sa dá zakopať na záhrade, čo by možno susedia najviac uvítali, možno aj kvôli výhľadu…:lol:
-
:arrow: ak údaj, že ide skutočne o črep z tej doby, je pravdivý, potom jeho hodnota je závislá od nálezovej situácie. Ak je známe presné miesto jeho nájdenia v teréne, tak jeho hodnota je neporovnateľne vyššia, ako v prípade, že ide o črep z “babičkinej truhlice”. Takže najprv súvislosti, až potom to ostatné … :wink:
-
:arrow: mnoho priezvisk je vo väčšine jazykov odvodených od profesie (povolania), prečo by takým priezviskom nebol Dráb ?! Skôr by som si zistil, či nejaký predok sa nepodieľal na zlapaní Jánošíka :lol:
-
:arrow: čo tak pri kladení toho štiepaného šindľa namiesto cca 5-teho 6-teho kusa vložiť sklenený výrez (šablónu) z tmavšieho (dymového) matného skla a v radoch to vystriedať, v počte podľa očakávanej intenzity osvetlenia (?!). Ak šindeľ stmavne, výraz skla nebude agresívny… :wink: