eo-ipso
Forum Replies Created
-
:arrow: Budovy Bratislavského hradu neboli nikdy koncipované pre účely, aké dnes plní Kancelária prezidenta SR. Aj preto bolo potrebné vybudovať počas panovania Márie Terézie na hrade tzv. Tereziánum (dnes už nestojí a nechystá sa jeho rekonštrukcia). Projektová príprava je hotová na využitie hradu a zmena by bola plytvaním množstva prostriedkov. Prestavbou na účely uvažované bratislavským primátorom by hrad značne utrpel, čo pán Ďurkovský musí vedieť. On zrejme dúfa, že terajší Prezidetský palác by potom získalo mesto. Podľa súčasnej praxe magistrátu by tak radnica získalu jednu z najlukratívnejších parciel v meste. Pri pohľade na centrálu Tatrabanky, nový Astoria palác, resp. protiľahlý hotel sa tam v podstate už baroková budova nehodí, možno by tam vhodne zapadla napr. novostavba filiálky európskej banky (po zavedení EURA). Aj “šľachta”, aj hl. architekt Š.Šľachta by si prišli na svoje :?: :!:
-
:arrow: Keďže Vianoce sú sviatky pokoja a lásky, preto
od dcéry očakávam lásku a od manželky pokoj :) -
:arrow: je pravda, že nevidiaci “muzealnik” nemusí vidieť potreby nevidiacich, ani vedieť o trendoch v zahraničí. Byť nevidiacim, tak napr. v historických objektoch (hradoch, kaštieľoch, palácoch a pod.) by som vo vstupných priestoroch očakával model objektu v identifikovanej mierke, ktorý by si nevidiaci návštevník mohol ohmatať. Niektoré exponáty by v kópiách mohli byť tiež hmatom prístupné, pokiaľ by nebol špecializovaný lektor mohli by byť titulky v Brailovom písme. Oslovil by som z uvedenej katedry muzeológie Ministerstvo školstva SR aby sprostredkovalo kontakty na niektoré programy Rady Európy kde sa riešia aj úlohy múzeí tohto druhu, prípadne cestou ICOM-u v rámci UNESCO (info by mohlo mať SNM ?!) by sa tiež niečo dalo podniknúť. Taktiež by som odporúčal spoluprácu s Knižnicou pre nevidiacich v Levoči. Skúsenosti v zahraničí sú. Freya sa dávno neozvala, možno v Nórsku sú nejaké príklady. Niekde som čítal zmienku o aktivitách múzea v Barcelone (Katalánci) pre nevidiacich. Určite nejde o lacné služby, no ak štát nemá len “slepo” deklarovať pomoc zrakovo, aj inak postihnutým, tak treba uvádzať do života zmysluplné projekty a využívať zahraničné skúsenosti. Howgh :!:
-
:) "I am story", tá škola ma pomýlila. Poviem hneď že ide o pokusné políčko, cvičisko alebo priamoi "Lešť" :wink:
-
:arrow: možno rubrika “Škola a vzdelávanie” by podchytila aj mimoškolské aktivity, kurzy, stáže (aj zahraničné), no do škôlkárskych foriem by som nešiel. Ergo: čo sa myslí pod pojmom “škôlka” :?:
-
:roll: pozerám, kukám, no kaviareň sa nezaplňuje. Možno je to oteplením, možno sa niektorí inak zahrievajú, no “šálka čerstvej kávy” vždy dobre padne. A niekedy možno aj šálka horúcej čokolády. Napríklad:
125 gr. čokolády, 4,5 dcl. mlieka, 1/2 čaj. lyžičky mletej škorice, 2 vajcia Do mlieka postrúhame čokoládu, vsypeme škoricu a pomaly zahrievame. Miešame kým sa čokoláda neroztopí. Vajcia mierne vyšľaháme a potom ich vlejeme do čokolády. Šľaháme, kým nezhustne, dávame však pozor, aby sa čokoláda nevarila.
Príjemnú pohodu :!: -
:wink: nemyslím si, že je až tak podstatné presne zistiť, ktorý jazyk je najťažší. Za dôležitejší považujem prístup spoločnosti k materinskému jazyku. Nielen zo svojich školských rokov viem (a pretrváva to dodnes), že učitelia, až na málo výnimiek, vedia žiakom slovenčinu pekne sprotiviť. Nehovoriac o diktátoch, v ktorých sa dáva dôraz na používanie “i” a “y” (aj keď práve tento výskyt dvojakého “i” je v našom jazyku nepodstatný, lebo všetko je nie o pravidlách, ale výnimkách). Je to takpovediac len o “vizuálnom” dojme napísaného slova, keďže vo výslovnosti sa “i” často vyslovuje rovnako tvrdo… (ale za čo by slovenčinári trestali žiakov, pravda?). Kvôli zotročovaniu študentov “materčinou” niet už síl na dôležitejšie poznatky pre žiakov. Slovenčina neprekročila 19. storočie a považujem to za podstatnú chybu nášho školského systému. Jazykoví puristi síce krochkajú blahom, no spoločenské škody sú nesmierne. Lásku k jazyku potom v pospolitosti ťažko možno očakávať, najmä ak sa “kompetetní” spiknú a prinesú taký “vý-dobytok” akým je zákon o štátnom jazyku. Ešte tak uzákoniť povinnosť rozmýšľať…….ergo štátnu pamäť alebo rozum :lol:
-
:arrow: tí rudoarmejci bol pokus o vtip, ak by ten Kolín “zlyhal” (inak viem, že Amíci prišli až do Plzne a tank mi bol tiež nejaký podozrivý) :wink:
-
:?: na Slovensku to sotva bude, žeby rudoarmejci zavítali do Kolína n/Rýnom :?: :!: asi blbosť, čo? videl som Dóm v Kolíne iba v noci, aj to z diaľky :roll:
-
Nie som presvedčený o správnosti doterajšej tradície, že riaditeľom AÚ SAV má byť archeológ. Ten, eo ipso, bude navyše v konflikte záujmov, ak sa nevzdá všetkých výskumných aktivít. Čiže dobrého archeológa je na funkciu riaditeľa škoda. A zlý archeológ na čele AÚ SAV môže byť “škodnou” tak pre ústav, ako aj pre slovenskú archeológiu. Určite by to mala byť kultúrna osobnosť so znalosťou nielen výskumu, ale aj ochrany, odborného spracovania a prezentácie nálezov a nálezísk :wink:
-
:arrow: podľa mňa je celá SAV nemotorný moloch a socialistický relikt, dinosaurus hodný zásadnej transformácie. Väčšina ústavov SAV by mala byť delimitovaná k príslušným vysokým školám, niektoré by mali pôsobiť ako samostatné vedecké ústavy, ktoré by jednak na seba činnosťou zarábali a ďalšie financie získavali z grantov, vrátane fondov EÚ. No museli by mať výsledky, nie vykazovanie “činnosti” za peniaze zo štátneho rozpočtu. Nemalé náklady na aparát Predsedníctva SAV a Úradu predsedníctva SAV sú dnes čistou stratou pre slovenskú vedu. :wink:
-
:arrow: Som presvedčený, že netreba hovoriť/uvažovať o spájaní tradícií s novou architektonickou tvorbou, ale o inšpirácii v tradičných (historických) formách. Cesta, akou sa vybral napr. Dušan Jurkovič, je len jednou s možností. Viac na túto tému sa možno v tomto portále dočítať napr. v článku “Ľudová architektúra: inšpirácia, alebo diktát ?” (Liptay, 12.04.2005) :?
-
:arrow: Predkovia možno bývali na hrade (alebo v podhradí) hradu Čičva ?! xixi … :wink:
-
:arrow: Bingo :!:
-
:arrow: nehovoril som o svojich poznatkoch a skúsenostiach, no upozornil som na zvyklosti starých majstrov. Napísal som o slnečnej (južnej) strane rastu stromu, tada o vzťahu k hustote letokruhov. Viem o tom, že z toho dôvodu si tesári označili kmeň pred tým. ako strom vyrúbali. Ak to nie je tak, tak “sorry”, asi mám zlé informácie. Hlavné je, aby sa dielo vydarilo… Dixi :!: